Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľudom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký mal Kristus. Pripojte sa k nám v pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve”.

Je skvelé, že ste tu. Veľmi si cením vašu prítomnosť. Tešil som sa na túto chvíľu s vami, odkedy sme o tom začali po prvýkrát hovoriť – a je to už niekoľko týždňov. Je pre mňa veľkou cťou, že som tu. Som rád, že ste sa dnes večer rozhodli prísť a dúfam a modlím sa, aby to tak bolo aj pri ďalších stretnutiach. Dnes večer začíname veľmi intenzívny seminár s názvom „Od slávy k sláve“. Viete to podľa svojho bloku s materiálmi a linajkovým papierom na poznámky.

Spoločne budeme študovať najdôležitejšiu prácu, aká bola kedy zverená ľuďom. Čo budeme študovať? Najdôležitejšie dielo, aké bolo kedy zverené ľuďom. A čo je to vlastne? Ktoré je to najdôležitejšie dielo zverené ľuďom? S poznámkovým blokom v ruke počujem odpoveď: ‘Budovanie charakteru’. Odpovedali ste dobre a logicky. No viete, keď položíme túto otázku, ľudia zvyčajne zareagujú: „Získavanie duší.“ „Zdieľanie našej viery“, to je najdôležitejšia práca. A povedal by som, že práve toto prebehlo mysľou mnohým z vás, keď som položil túto otázku. Lenže je to skutočne tá najdôležitejšia práca? Pýtam sa: Môžeme úspešne získavať ľudí, ak sa svojím charakterom nepodobáme Kristovi? Môžeme? Nie, nemôžeme. Milí priatelia, úspešnými rybármi ľudí sa stávame, keď sme milujúcimi a láskavými kresťanmi. Počujem „amen“? Ako to vyjadril Pavol? „Aj keby som hovoril jazykmi ľudskými i anjelskými, ale nemal by som lásky, bol by som cvendžiaci kov a zvučiaci zvon“ {1 Kor 13,1}.

Vedzte, drahí spoluveriaci, že pokojne môžeme „zahnať niekoho argumentami do kúta“ vo všetkých 27 základných vieroučných bodoch… Teraz je ich už 28, však?  Vo všetkých 28 vieroučných bodoch so všetkými kľúčovými textami, čo sme si zapamätali, a pritom ho odviesť od Ježiša Krista. Tak ako? Pripúšťate to? Je to možné? Obávam sa, že je. Vedzte, že ľudí skutočne privádza do spásneho vzťahu s Ježišom Kristom nie ani tak presviedčanie mysle, ako podmanenie srdca. Amen? Áno, myseľ sa potrebuje presvedčiť o pravde, ale srdce si musí podmaniť Ten,  ktorý je Pravda. Amen? Až potom si vôľu, tú ovládajúcu moc, moc rozhodovania sa, podmaní Pán Lásky a to povedie ku skutočnému obráteniu. A moji milí priatelia, aby sme niekoho priviedli k takejto skúsenosti, musíme vedieť urobiť viac, než len presvedčiť ho, že máme pravdu. Musíme dovoliť Tomu, ktorý je Pravda, aby ich miloval skrze nás. Amen? Práve preto existuje ešte dôležitejšia práca ako je získavanie duší. Práve preto, že je základným predpokladom účinného získavania ľudí pre Ježiša.

Poďme k prvej lekcii, vo vašich podkladoch sa nazýva Úvod.  Prečítam inšpirovanú odpoveď  na otázku, ktorú som položil: Ktorá je najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľudom? Nachádza sa v knihe „Výchova“, na str. 195 {Education, str. 225} prvý záznam… strana 3. Citujem… Počúvajte pozorne! „Budovanie charakteru je najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľuďom a nikdy predtým nebolo jeho horlivé štúdium také dôležité ako teraz.“ Aká práca je najdôležitejšia, moji priatelia? Čo je to? Budovanie charakteru. Budovanie charakteru je najdôležitejšia práca, ktorá bola kedy zverená ľuďom. A uvedomte si poslednú vetu: „… a nikdy predtým nebolo jeho usilovné štúdium také dôležité ako dnes.“ Prečo je teraz také dôležité? Lebo Kráľ čoskoro príde. Myslím, že som počul dve veľmi slabé „amen“. Dám vám ešte druhú šancu: Prečo je práve teraz také dôležité, aby sme usilovne študovali budovanie charakteru? Skutočne nikdy nebolo dôležitejšie než teraz. Preto, že — pripravte sa: Kráľ príde čoskoro. {Amen!} Áno! Myslel som si, že tu dnes večer máme nejakých adventistov, ktorí veria v blízky návrat Ježiša Krista. Moji milí priatelia, celým svojím srdcom verím, že Ježiš príde čoskoro. Celým svojím srdcom.

Doslova, kvôli tomu nalieham. Teraz ma dobre počúvajte! Tvrdím, že nie je možné, aby sme rozumne chápali prorocké udalosti času konca  a tiež súčasné dianie a neprišli k záveru, že Ježiš príde už veľmi, veľmi skoro. Znamenia doby sú hlasné a jasné. Uvedomujete si, ako málo času máme? A napriek tomu je práce ešte veľa. Treba ešte veľa urobiť. Treba varovať svet. Evanjelium sa má zaniesť každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. Zvláštne posolstvo. {Zjav 14,6}, nazýva sa trojanjelské posolstvo. K nemu bola táto cirkev povolaná, aby ho hlásala ako poslednú milosrdnú výzvu na zachraňujúci vzťah s Ježišom Kristom. Táto práca sa musí vykonať. Toto posolstvo sa musí zaniesť do celého sveta. A naše vlastné životy musia byť pripravené, aby sme išli domov s Ježišom, keď príde. Toto je v podstate práca, ktorú musíme spraviť. Musíme niesť evanjelium každému národu, jazyku a ľudu a pripraviť svoje vlastné životy. No počúvajte ma, moji milí priatelia. Prosím, počúvajte ma! Úspešné dokončenie obidvoch týchto úloh závisí od tej istej veci. Od ktorej? Od rozvoja charakteru podobného Kristovi. Amen? Prečo? Lebo nemôžeme byť účinnými svedkami Kráľa ani hodnými občanmi Kráľovstva, ak sa náš charakter nepodobá Kristovmu. Zopakujem to a budete to zrejme počuť viackrát na našich stretnutiach na seminári. Nemôžeme byť účinnými svedkami Kráľa, ani hodnými občanmi Kráľovstva, ak nemáme Kristov charakter. A pretože Kráľ príde skoro, moji milí priatelia, a pretože rozvoj charakteru podobného Kristovi trvá určitý čas, trvám na pravdivosti úvodného výroku. Kniha Výchova, str. 195: „Budovanie charakteru je tou najdôležitejšou prácou, aká bola kedy zverená ľuďom a nikdy predtým nebolo jeho usilovné štúdium také dôležité ako teraz.“ Také dôležité ako teraz. A presne toto budeme spolu robiť niekoľko nasledujúcich dní.

Budeme usilovne študovať, čo hovorí Pán o tejto výsostne dôležitej téme. A hneď teraz vás chcem uistiť, že celú cestu z Montany som neprešiel nato, aby som sa s vami podelil o svoje vlastné, osobné teórie alebo o názory na budovanie charakteru. Boh chráň! Moji milí priatelia, keď sa zaoberáte niečím takým dôležitým  ako je budovanie charakteru, potrebujete niečo oveľa spoľahlivejšie a dôveryhodnejšie ako sú názory nejakého úbohého smrteľníka. Amen? {Amen.} Keď sa zaoberáte témou,  ktorej musíte rozumieť, aby ste boli účinnými svedkami Kráľa a vhodnými občanmi jeho Kráľovstva, musíte mať oveľa viac, než len niečiu filozofiu. Potrebujete vedieť, čo na túto tému hovorí Pán. A ubezpečujem vás, že o toto sme sa prišli s vami podeliť:  Čo o tejto téme hovorí Pán.

Keď ste sa pozerali do svojich materiálov, možno ste si všimli niečo jedinečné: Nie je v nich nič od Steva Wallacea. Teda až na niekoľko malých výnimiek. Tu a tam sú vsunuté drobné poznámky, ale inak je to takmer výlučne to,  čo o tejto téme hovorí inšpirované slovo. Viete, práve na tomto sa bude zakladať naše štúdium. Z Božej milosti budem skrátka slúžiť ako „sprievodca“, aby sme spoločne premýšľali o tom, čo hovorí Pán o tejto nanajvýš dôležitej téme. Dovolíte mi to? Úprimne sa modlím, aby ma Duch Svätý viedol a usmerňoval, keď budem viesť a nasmerovávať vás, aby sme uvažovali, čo hovorí Pán na túto tému.

Ako našu prvoradú učebnicu budeme používať Bibliu. Písmo. Použijem — a dúfam,  že tým nikoho neznervóznim  — použijem „Novú verziu kráľa Jakuba“,  čo je preklad Biblie. Pozrite, uznávam, že King James je ľudová verzia Biblie, práve na nej sa táto cirkev zrodila a vyrastala s ňou. A práve túto Bibliu mnohí uprednostňujú, najmä striebrovlasí svätci medzi nami. No alžbetínska angličtina je čoraz  ťažšia pre mladšiu generáciu. Práve preto som si vybral  nový preklad, New King James. Má presne rovnaké rukopisné dedičstvo ako starý King James. Sú si natoľko podobné, že ak máte starú verziu, pravdepodobne nebudete mať problém sledovať, keď budem čítať z novej. A vlastne v určitých prípadoch — a na niektoré zvlášť upozorníme — vystihuje nový preklad presnejšie  pôvodný jazyk. Takže, naozaj oceňujem New King James a odporúčam ho ako výborný študijný preklad Biblie.

Tiež chcem, aby ste hneď od začiatku vedeli, že svoje štúdium budeme dopĺňať, a zdôrazňujem slovo „dopĺňať“, svoje štúdium budeme dopĺňať štúdiom inšpirovaného komentára Písma, ktorý ako ľud využívame a poznáme pod názvom Duch prorocký. Hneď na začiatku chcem verejne vyznať, že som hlboko zasiahnutý, pozitívne ovplyvnený a požehnaný spismi Ducha Prorockého. Moji milí priatelia, bez tohto daru by som tu nebol, myslím, že nie. Pán ma nesmierne požehnal pri štúdiu týchto skvelých kníh. A nesmierne si vážim hlboký vhľad, ktorý mi dávajú pri štúdiu Písma. A takto ich budeme používať aj my. Nie aby Písmo nahradili, ale aby doplnili jeho štúdium. Na Ducha Proroctva budeme odkazovať ako na inšpirovaný komentár k biblickým textom, ktoré budeme študovať, aby nám pomohol lepšie pochopiť princípy obsiahnuté v Písme, a prakticky ich uplatňovať v každodennom živote. A mimochodom, práve tu Duch Proroctva naozaj žiari: v praktickom uplatňovaní biblických zásad. O tieto cenné vhľady by som vás ani za nič neochudobnil. Preto budeme na ne často odkazovať a vo svojich materiáloch to uvidíte ako inšpirovaný komentár k Písmu. Mám na to váš súhlas, však? {Áno.} Dobre… Ďakujem Vám.

Musím zdôrazniť ešte jeden bod v tomto úvodnom štúdiu.  A síce, ako napovedá názov seminára, že duchovné veci sa čo? Rozlišujú duchovne… {1 Kor 2,13-14} Čo to znamená, moji milí priatelia: „duchovné veci sa rozlišujú duchovne“? V podstate to hovorí,  že bez pomoci Ducha Svätého prosto nemáme to, čo treba na pochopenie pravdy v takej miere, aby sme prežili jej oslobodzujúcu a posväcujúcu moc vo svojich životoch. Počuli ste, počuli ste, čo som práve povedal? Tú časť textu, z ktorej sme si zobrali nadpis… Prečítajme si ho. Nachádza sa v 1 Kor 2:13, 14: „Tieto veci nehovoríme slovami ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré učí Svätý Duch, a duchovné veci posudzujeme Duchom.“ No Pavol nás tu varuje, že „… prirodzený človek neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom; ani ich nemôže poznať,“ pretože sa čo? „Posudzujú duchovne.“ Takže prirodzený človek… Kto to je? My všetci s výnimkou nadprirodzených skutkov Ducha Svätého v našich životoch. Je to ľudská prirodzenosť bez Božej pomoci. Je to prirodzený človek. A všimnite si, že prirodzenému človeku sú Božie veci čím? Bláznovstvom. Sú mu bláznovstvom. Prečo? Lebo sa posudzujú iba duchovne.  Grécke slovo „posudzujú“ je zaujímavý termín: znamená nielen správne chápať, ale presnejšie ‘správne oceniť,’ ‘správne ohodnotiť’. Žiada si to moc Ducha Svätého, moji milí priatelia, a to nielen, aby nám umožnil intelektuálne porozumieť pravde, ale vyžaduje to moc Ducha Svätého, aby sme správne oceňovali pravdu, vážili si ju vo svojich srdciach a rozhodli sa ju aplikovať vo svojich životoch. Bez pomoci Ducha Svätého veru nikdy nezakúsime, opakujem, tú oslobodzujúcu, posväcujúcu moc pravdy.

A viete, že v pravde je oslobodzujúca a posväcujúca moc, však? Ježiš to vyjadruje takto: Ján 8, verš 32: „A poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Je v pravde taká moc, ktorá nás oslobodí z prirodzeného otroctva, v ktorom sme všetci? Z otroctva hriechu, samému sebe a satanovi, tej nesvätej trojice,  ktorá tyranizuje prirodzeného človeka? Áno, v pravde je moc, ktorá nás oslobodzuje. Lenže moji milí priatelia, tú oslobodzujúcu moc nemôžeme zakúsiť, ak neprijmeme pravdu pod vplyvom Ducha pravdy, a v Jeho moci sa nerozhodneme prijať ju do svojich životov. V pravde je tiež posväcujúca moc. Pozrite sa na nasledujúci verš. Ján 17:17: „Posväť ich svojou pravdou. Tvoje Slovo je pravda.“ Môže nás pravda posvätiť? Môže nás urobiť svätými? Áno, môže. No moji milí priatelia, iste nemôžeme zakúsiť posväcujúcu moc pravdy, ak opäť, ju nebudeme študovať, prijímať a aplikovať  v moci Ducha pravdy. To je tá jediná cesta. Jedna jediná. Viete, je obrovský rozdiel medzi intelektuálnym poznaním pravdy  a jej poznaním až tak, že prežijeme jej oslobodzujúcu, posväcujúcu moc, však? Môžeme rozumovo poznať pravdu a nebyť ňou oslobodený alebo posvätený? Dá sa to? Viete, že dá. Viete, že je to tak. Naozaj je to možné. Je až desivo možné, aby sme poznali veľkú časť pravdy a pritom nemali žiadnu skúsenosť s jej posväcujúcou, oslobodzujúcou mocou v živote. Viete, poznanie pravdy si preto vyžaduje oveľa viac ako len rozumový súhlas s ňou. Môžete s ňou rozumovo súhlasiť  a nebyť ňou premenený.

Čo sa skrýva pod poznaním pravdy z vlastnej skúsenosti a prežitím jej oslobodzujúcej a posväcujúcej moci? Uvediem tri kroky, ktoré k tomu patria. Poznačte si ich, sú veľmi dôležité. Aby ste poznali pravdu a zažili jej oslobodzujúcu a posväcujúcu moc, musíte po prvé: pochopiť ju intelektuálne. Čo musíte? Pochopiť ju rozumom. Musíte s ňou intelektuálne súhlasiť. Musíte jej rozumieť. Pochopiť ju. To je základ. Nehovorím, že nie je podstatné, aby sme pravdu pochopili intelektuálne, no vravím, že to skrátka nestačí. Čo musíme urobiť ako druhé? Po prvé, musíme pravdu pochopiť intelektom. Po druhé, musíme ju prijať a zamilovať si ju. Čiže musíme dospieť k láske k nej, aby sme si ju cenili, aby sme si ju vážili, aby sme ju považovali za to najcennejšie, čo máme. Musíme uznať, že je perlou obrovskej ceny. Počujem „amen“? {Amen.} Lenže práve tu potrebujeme nadprirodzenú pomoc. Skôr, než to vysvetlím, uvediem tretí krok, ktorý musíme urobiť, ak chceme spoznať oslobodzujúcu a posväcujúcu moc  pravdy vo svojich životoch. 3. krok: Musíme sa podriadiť pravde svojou vôľou. Zachytili ste všetky tri kroky? 1. krok: Musíme ju pochopiť intelektom. 2. krok: Musíme čo? Ochotne ju prijať a zamilovať si ju. 3. krok: A čo je najdôležitejšie, musíme čo? Podriadiť sa jej vôľou. Musíme sa pravde poddať, musíme ju poslúchať. Musíme sa rozhodnúť, že budeme žiť v súlade s požiadavkami Toho, ktorý je Pravda. A keď to urobíme, moji milí priatelia, no nie skôr, až keď to urobíme, prežijeme jej oslobodzujúcu, posväcujúcu moc v živote. Počujem „amen“? {Amen.}

Vyjadrím to takto: Pravdu nestačí len pochopiť, musíme za ňou stáť. Je rozdiel, keď pravdu chápeme a keď za ňou stojíme? Áno! Aby sme pravdu pochopili, musíme s ňou intelektuálne súhlasiť. Aby sme za ňou stáli, treba sa jej podriadiť. Podriadiť sa jej vôľou a dovoliť jej, aby umserňovala náš život. Priatelia moji, čo vás prevedie od pochopenia pravdy k tomu, aby ste za pravdou stáli? Ten je ten prostredný krok. Ktorý? Ochotné prijatie pravdy, zamilovanie si Pravdy. Počujem „amen“? Keď uznáme, že pravda nie je len abstraktný pojem, ale osoba. Menovite kto? Ježiš Kristus. A my sa do Neho zamilujeme, vtedy sa stane to, že sa Mu rozhodneme podriadiť svoju vôľu, a to bezvýhradne. Amen? {Amen.}

A kým neurobíme ten tretí krok, milý brat, sestra nikdy neprežijeme posväcujúcu a oslobodzujúcu moc pravdy. Musíme urobiť ten tretí krok. Ale tu je kľúčový bod. Nepremeškajte ho. Aj keď urobíme prvý krok a súhlasíme s pravdou intelektuálne, bez pomoci Ducha Svätého, do značnej miery môžete pravde porozumieť a pochopiť ju, nie úplne, nie do hĺbky, nie do takej miery, ako vás môže uschopniť Duch Svätý, ale do značnej miery to môžete urobiť aj bez Jeho pomoci. Môžete rozumovovo s pravdou súhlasiť. Lenže, moji milí priatelia, čosi urobiť nemôžeme, a síce 2. a 3. krok bez pomoci Ducha Svätého. Prečo? Rimanom 8:7 Rimanom 8:7 Nie je to tam, ale poznačte si to. Čo hovorí text Rimanom 8:7? „Telesná myseľ“ je aká? „Nepriateľská voči Bohu. Nepoddáva sa zákonu Božiemu, ba skutočne sa“ čo? „Ani sa nemôže podriadiť!“ Naozaj? Áno, naozaj. Uistime sa, že rozumieme, čo nám tu Pavol hovorí. Čo je to teda telesná myseľ? Čo je to? Vždy som si myslel, že ak je telesná myseľ nepriateľstvom voči Bohu, nie je podriadená zákonu Božiemu, ani skutočne nemôže byť. Potom to musí byť niekto, kto naozaj upadol hlboko do hriechu. Je to poriadny rebel. Je to tak? Nie, moji milí priatelia, takí sme všetci svojou povahou. Skutočne? Áno. Všetko, čo sa narodilo z tela, je telo. {Jn 3,6} A zmýšľame telesne, až kým sa čo? Nenarodíme z Ducha, nenarodíme znova. Potom sa stávame duchovne zmýšľajúcimi. No až do obrátenia sme všetci od prírody akí? Telesne zmýšľajúci. Rozumieme si v tomto? A ako takí,  ako pristupujeme k Bohu? Telesná myseľ je čo? Nepriateľstvo voči Bohu. Čo znamená nepriateľstvo? Pochopíte to pomocou slova nepriateľ. Telesnej mysli sa Boh protiví, nenávidí ho. Niektorí z vás možno povedia: „Ale no tak, počkaj chvíľu! Nie je to trošku prisilné?“ Poznám ľudí, ktorí netvrdia, že sú obrátení a narodení z Ducha, a nikdy by netvrdili, že nenávidia Boha. Moji milí priatelia, počúvajte.

Ak naozaj chcete vedieť, čo si prirodzený človek myslí o Bohu, musíte ísť na Kalváriu. Čo urobí prirodzený človek Bohu,  keď dostane príležitosť? Zavraždí ho. Kalvária zjavuje nielen charakter Boha v osobe Ježiša Krista, ale aj charakter človeka v osobe tých, čo ho pribíjajú na kríž. Je to dosť hrozné, čo tu zisťujeme o nás samých, však? Boha prirodzene nenávidíme až do tej miery, že keď máme príležitosť, odstránime Ho. Práve preto, milí priatelia, ak máme byť schopní urobiť 2. krok a prijať pravdu s láskou, pamätajte, že Pravda je napokon kto? Ježiš. Ak Ho máme radšej objať než ukrižovať, musí sa stať niečo nadprirodzené. Počujem amen? {Amen.}

Potrebujeme dostať nové srdce. Srdce, ktoré ho bude poznať s nadprirodzenou schopnosťou si zamilovať Toho, ktorého od prírody nenávidíme. Dáva to zmysel? A ak nemôžete urobiť 2. krok, ak ho nemôžem urobiť z moci Ducha Svätého a nezamilujem si Pravdu, nikdy neurobím ani 3. krok. To Kristova láska nás núti. {2 Kor 5,14} Keď podriadim svoju vôľu Ježišovi, ak je Mu skutočne poddaná, tak preto, že Ho milujem a viem, že On miluje mňa. A môžem Ho milovať len preto, že On ma miloval ako prvý. {1 Jn 4,19} Amen? {Amen} A kde zistím, ako veľmi ma on prvý miloval? Opäť pri kríži, na Kalvárii. Vidíte, zistíte strašne veľa nielen o sebe, ale aj o Ježišovi pri kríži, a o Otcovi pri kríži.

Na tomto seminári strávime veľa času  pri kríži, moji milí priatelia. Horí vo mne rovnaká túžba ako v apoštolovi Pavlovi: Som rozhodnutý nespoznať medzi vami nič, okrem Krista, toho ukrižovaného. {1 Kor 2,2} Tam je tá premieňajúca moc. Znamená to hľadieť na Baránka, zabitého. {Zjav 5,6} Tam je moc. Práve tam sa srdce ovládne a vôľa premôže. Amen? {Amen.} Viete, pri kríži sa deje veľa vecí. Svedomie sa usvedčí, myseľ sa presvedčí, srdce sa ovládne, vôľa premôže, a život sa obráti. To všetko sa odohráva kde? Pri kríži. Pri kríži Dovoľte mi, aby som vás častejšie privádzal pri našom štúdiu k úpätiu kríža. Práve tam sa to deje, priatelia. Bože, pomôž nám, aby sme si uvedomili, že ak chceme poznať pravdu a zažiť jej oslobodzujúcu a posväcujúcu moc, potrebujeme nadprirodzenú pomoc. Lebo telesná myseľ nie je len nepriateľstvo voči Bohu… Čo nám ten istý verš tiež hovorí? Telesná myseľ je nepriateľstvom voči Bohu a bráni nám v 2. kroku. Prirodzene. No čo ešte ten verš hovorí? Nepoddáva sa Božiemu zákonu, ani sa v skutočnosti čo? Nemôže! {Rim 8,7} To nám bráni v čom?

V 3. kroku! V podriadení svojej vôle, v rozhodnutí poslúchať Pravdu. Vy a ja, moji milí priatelia, to nezvládneme bez moci Ducha Svätého. Nemôžeme. TO je nemožné. Teraz Vám uvediem také malé modifikujúce slovko. Nedajte si ho ujsť, budeme sa k nemu stále vracať na tomto seminári. Vedzte, že hoci sa telesná myseľ nemôže sama podriadiť alebo poddať  duchovnému zákonu, môže urobiť pozoruhodnú vec: podriadiť správanie jeho litere. Počuli ste to určujúce modifikujúce slovko? Je dôležité? Verte, že je. Zopakujem to. Hoci telesná myseľ nemôže podriadiť samu seba, svoje vlastné postupy, myšlienky, pocity, pohnútky a túžby duchu zákona, jedno urobiť môže, a to vo veľmi veľkej miere, ak má dostatočne silnú ego – motiváciu. Čo môže telesná myseľ urobiť? Môže podriadiť vaše správanie litere zákona. A presne v tom spočíva jej pozoruhodná schopnosť pomýliť nás, aby sme si mysleli, že sme niečo, čo nie sme. Počujete ma, milí priatelia?

Presne o tomto je pokrytectvo. Prispôsobuje sa litere zákona a predvádza naozaj dobrú show. Správa sa dobre a klame ostatných, a možno aj seba samu, aby sa zdalo že si čo? Kresťan. Napokon, veď sa správaš oveľa lepšie ako väčšina ľudí. Čo hovorí Písmo o tomto prirodzenom srdci? Že je zo všetkého najzradnejšie a zúfalo hriešne. {Jer 17,9} No hrozivé je to, že za vyzdobeným zovňajškom môže skrývať bezbožné vnútro. Ježiš to nazval ‘obielený hrob’. {Mat 23,27} Rozumiete mi? Na bielo natretá hrobka. Čo ešte povedal o obielenej hrobke? Povedal, že je krásna. Kde? Zvonku. Ó, vyzerá naozaj dobre. Ale vo vnútri, čo je tam? Mŕtve ľudské kosti a celková skazenosť. Je tam ohavný, mŕtvy, sebecký, starý človek,  za celou tou bielou fasádou. Robí všetko správne, no z úplne zlých dôvodov. Pre vaše dobro! Je vôbec možné,  aby sa čosi také dialo dokonca aj dnes? V Božej cirkvi? Mali iba zákonníci a farizeji túto skúsenosť s pokrytectvom, alebo je v ľudskej prirodzenosti byť pokryteckým? Vravím vám, že je to ľudská prirodzenosť. A prosím… Vydržte to tu so mnou, dobre? To, čo vám teraz poviem, sa vám nebude zdať odo mňa veľmi príjemné a vhodné,  no mám vás natoľko rád, že to beztak urobím. Dobre? Budem sa vracať znovu a znovu k problému pokrytectva, tu, na tomto seminári. Prečo? Lebo podľa výroku Pravdivého svedka, sa stane prevládajúcim problémom cirkvi doby konca.

Tak poďme, pracujme na tom spolu! Ako Zjavenie nazýva cirkev doby konca? Posledná… Laodicea. Sme na konci času? {Áno.} To znamená, že sme čo? Laodicejská cirkev. Pripusťme, že niektoré aspekty všetkých siedmich zborov existujú vo všetkých obdobiach dejín. No niektoré prevládajúce vlastnosti sa vyskytujú v určitom časovom období. A prevládajúcou charakteristikou cirkvi doby konca  je podľa Pravdivého Svedka čo? Akí sme? Vlažní! Akí sme? Vlažní. Co by to mohlo znamenať, byť vlažný? Pravdivý svedok hovorí, že nie si  ani horúci ani studený. Mali by ste si to so mnou nájsť. Je to v 13. kapitole Zjavenia, že? Zjavenie Jána 13… Nie.. Oprava… Je to v 3. kapitole Zjavenia. V 16. verši. Mali sme si to asi vyhľadať o niečo skôr. 14. verš: „A anjelovi cirkvi v Laodicei napíš: To hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, počiatok Božieho stvorenia. Poznám vaše skutky, že nie ste ani studení, ani horúci. Chcel by som, aby ste boli studení alebo horúci.“ Pauza. Nie je to pozoruhodné vyhlásenie? Pravdivý Svedok by nás vlastne radšej mal dokonca studených než akých? Vlažných. Ohromné… Viac o tom neskôr. 16. verš: „A tak, pretože si vlažný, ani studený, ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. Pretože hovoríš: ‘Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem ničoho’ – a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.“

Aký poriadne desivý sebaklam sa tu odohráva, však?  AKo to, že laodicejská cirkev tak strašne klame samu seba? Prečo si myslia, že sú bohatí, vyvýšení a nepotrebujú nič a nevedia, že sú vlastne úbohí, chudobní, slepí, biedni a nahí? Prečo?! Preto, moji milí priatelia, že majú FORMU zbožnosti. {2 Tim 3,5} Počuli ste, čo som povedal? Čo majú? Majú formu zbožnosti. Ich telesné srdce, zosúladilo ich správanie s literou zákona. Počuli ste, čo som práve povedal? Sú naozaj obrátení? Nie! A myslia si, že sú? Áno! Myslia si, že sú bohatí, ich bohatstvo sa rozhojnilo a nepotrebujú nič. Prečo sami seba takto klamú? Lebo odviedli pozoruhodnú prácu a obielili hroby. Počujem „amen“? {Amen.} Dnes večer je tu trochu ticho. Sú takí krásni navonok, že samých seba a ostatných oklamali aby si mysleli, že sú čo? Kresťania.

Moji milí priatelia, prosím, prosím, pochopte, že je celkom možné, že niektorí z nás sú v tejto pasci. A ak mi zazlievate, že to vôbec naznačujem, je mi ľúto,  ale musím to pripomínať,   lebo to hovorí Pravdivý svedok. Ja vás nesúdim. Chcem sa s vami podeliť o Jeho verdikt. A súdi nás spravodlivo? Súdi? Áno! Prečo? Lebo on nevidí tak ako človek . Človek sa pozerá na vonkajší vzhľad, ale On hľadí kam? No tak, kam hľadí? Na srdce! {1 Sam 16,7} A nevšíma si len to, čo robíme a čo nerobíme, všíma si to dôležitejšie: prečo to robíme a prečo nie. Pozerá sa na ducha, ktorý sa za tým správaním skrýva. My zvyčajne analyzujeme len správanie, ale on hľadí na pohnútky. A moji milí priatelia, presne o tomto je vlažnosť. Pouvažujte o tom so mnou. Byť chladný znamená robiť zlé veci z nesprávnych dôvodov. Dáva to zmysel? Ste bezbožní navonok, lebo ste takí vo vnútri. Čo znamená byť horúci? Robiť správne veci zo správnych dôvodov. Navonok žijete v súlade s literou zákona, lebo vaše srdce je v súlade s jeho duchom. Robíte správne veci zo správnych dôvodov. Rozumiete mi? Čo myslíte, čo znamená byť vlažný? Robiť správne veci z nesprávnych dôvodov. Počujem amen? {Amen!} Znamená to mať určitú formu zbožnosti, ale popierať jej moc. {2 Tim 3,5} Akú moc má evanjelium? Má nás premieňať obnovením našej mysle. {Rom 1,16 & 12,2} Amen? {Amen!}

Pravé kresťanstvo je oveľa viac než len zmena správania. Patrí k nemu premena srdca. No je strašne pokrytecké,  keď sa snažíme „hrať na cirkev“ a predstierať, že sme kresťania, keď svoje správanie prispôsobujeme litere zákona. Desivé je to, že sme sa v tom tak zlepšili, až sme zmiatli samých seba, ale aj ostatných. Koho však nikdy neoklamene? No tak, koho nikdy neoklameme? Boha, nedá sa oklamať. Brat, sestra, preskúmajte svoje srdcia spolu so mnou počas týchto nasledujúcich týždňov. Ako je na tom tvoja duša? To je otázka. Čo či sa má dobre? Tvoja duša. Si naozaj kresťan? Alebo to len predstieraš? A ak ťa uráža,  že sa ťa to pýtam… Viete, niektorí z vás striebrovlasých svätých ste v cirkvi už „kopu“ rokov a mohli by ste sa uraziť, že sa opovažujem položiť vám túto otázku. No je mi ľúto, môžete byť v cirkvi aj celý svoj život a nebyť obrátení. Viete o tom, dúfam.  Nemusíte byť obrátení! Môžete to veľmi dobre hrať a predvádzať obstojnú show, byť ctení a vážení svojimi spoluveriacimi v cirkvi. Môžete mať funkciu v cirkvi a nebyť pritom ani len obrátení.

Vráťme sa k tomu, čo sme hovorili. Keď tvrdím, že telesná myseľ nemôže urobiť 3. krok a podriadiť sa Pravde, nehovorím, že nemôže urobiť pozoruhodnú vec: zosúladiť správanie s literou zákona. No hovorím, že telesná myseľ nemôže uviesť myšlienky a pocity, vaše túžby a pohnútky do súladu s duchom zákona. Toto hovorím. Je nám to všetkým jasné? {Áno.} Ak teda máme spoznať Pravdu až tak, aby sme zakúsili jej oslobodzujúcu,  posväcujúcu moc? Moji milí priatelia, čo musíme mať? Čo musíme mať? Musíme mať pomoc a silu od Ducha Svätého pri našom štúdiu. Počujem „amen“? {Amen} Z celého srdca, z celého svojho srdca, duše i mysle chcem, aby to bola pre každého z vás skúsenosť, čo zmení život.  Bože, chráň nás, aby sme si len necvičili intelekt. Áno, budeme naň apelovať. Budeme sa zaoberať hlbokými, vážnymi pravdami. Vyhrnieme si rukávy a budeme usilovne študovať Slovo Božie. Ste na to pripravení? {Amen. Áno.} Spýtam sa to ešte raz, potrebujem trochu nadšenejšiu odpoveď: Ste na to pripravení? {Amen!} Chcete práve toto? {Áno.} Hovorím vám, moji milí priatelia, že som vás neprišiel zabávať. Neprišiel som sa sem s vami deliť o senzačné myšlienky a ľudské výmysly. Prišiel som k vám z Božej milosti, aby som si vyhrnul rukávy a hlboko kopal v bani pravdy spolu s vami, aby ste nadobudli  život meniace poznanie Pravdy. Túžite práve po tomto? {Amen.} Dobre. Dobre. Poďme teda ďalej, prosím. A usilovne spolu študujme.

Prečítam vám výrok o tom, aký je rozdiel medzi pojmami „máme pravdu“ a „pravda má nás“. Je medzi nimi nejaký rozdiel? Máme my ako ľud pravdu? Máme? {Áno.} Moji priatelia, o tom niet pochýb. Boh nám ju zveril. No je tu jeden problém. Aký? Neumožnili sme pravde, aby ona mala nás. Prečo sa odvažujem niečo také tvrdiť? Prepáčte, no ešte stále sme tu na zemi. A už by sme tu nemali byť. Chcem počuť viac než jedno „amen“. Už by sme tu nemali byť. {Amen!} Už sme mali byť v Kráľovstve. {Amen!} Už dávno sme sa mali stať účinnými svedkami Kráľa a občanmi pripravenými pre Kráľovstvo. Počujem „amen“? {Amen.} Už dávno! No stále sme tu. Prečo? Lebo nemáme pravdu? Nie, máme ju. V čom je teda problém? Nedovolili sme jej, aby ona mala nás! Preto sme stále tu a tu aj zostaneme, kým jej nedovolíme, aby nás ovládla. Mrzí ma, ak pôsobím nahnevano, lebo to tak nie je. Som len úprimný, a to je rozdiel. Moja drahá manželka mi občas hovorí: „Steve, robíš dojem, akoby si sa na ľudí hneval.“ Nehnevám sa. Mám vás rád. Z Božej milosti to prirodzene nemôžem robiť. Chcem vás vidieť v Kráľovstve. No z osobnej skúsenosti viem, že iba ‘vlastnenie pravdy’ nás tam nedostane. Musíte pravde dovoliť, aby vás ovládla… Musí vás premeniť skrz naskrz. Musíte sa pretvoriť na radikálne odlišnú osobu. Do neba sa nedostanete len tým, že sa viac vynasnažíte.

Ježiš Kristus vykúpil pre každého z nás večný život. Ten si nemôžeme zaslúžiť. No hovorím vám, že sa musíme pripraviť, ak sa z neho chceme raz tešiť. Počujem „amen“? {Amen.}  Nebo si nemôžete kúpiť, no musíte sa naučiť byť v ňom šťastní. A nikto tam šťastný nebude, ak sa nenaučí byť svätý. Lebo šťastie je vedľajší produkt svätosti. Počuli ste, čo som povedal? Šťastie je vedľajší produkt svätosti. A práve preto je tak málo ľudí naozaj šťastných na tomto svete. Prečo? Lebo hľadajú šťastie. A ak ho hľadáte, nikdy ho nenájdete. Je to pravda? Áno, je to tak. Ak hľadáte šťastie pre seba, nikdy ho naozaj nenájdete. Je pravda, že na chvíľu vás môže tešiť hriech. No radšej verte a vedzte, že je to naozaj len nakrátko a skončíte ešte biednejšie, než keď ste sa doňho zaplietli. Počujem „amen“? Hovorím vám to otvorene, priatelia! Ak chcete byť naozaj šťastní, naučte sa byť svätí. Naučte sa žiť svoj život úplne a celkom pre Boha a pre ostatných. V tom je šťastie. Takto sa pripravíte na svoje šťastie v nebi. Lebo všetko toto robia v nebi. Nežijú pre seba. Žijú pre všetkých ostatných. A ja sa teším na život na takom mieste, kde všetci uprednostňujú moje šťastie pred svojim vlastným. Premýšľajte o tom! Premýšľajte o tom! Aké to bude čarokrásne miesto. Aké je to tu? Pravý opak. Kto naozaj myslí na vaše šťastie? Vy sami, prirodzene. Vy v prvom rade. Každý ho hľadá pre seba. A keď sa mi postavíte do cesty a ohrozujete moje šťastie, musím sa s vami porátať. Takto funguje svet. Počúvate ma? Preto je to také biedne miesto.

No my budeme z Božej milosti jedného dňa žiť na takom mieste, kde bude úplne každý klásť vaše a moje šťastie pred svoje vlastné. Viete si predstaviť, ako by sa tam nádherne žilo? Moji milí priatelia, ak vy a ja hodláme žiť na takom mieste, musíme sa naučiť žiť takto tu a teraz. Počujem „amen“? {Amen.} Práve tu sa stávame vhodnými občanmi pre Kráľovstvo. Práve tu sa učíme byť svätí, žiť úplne pre Boha a pre ostatných, nie pre seba. Bože, pomôž nám, aby sme prežili takýto druh premeny. Je taký radikálny, že Biblia ho nazýva ‘znovuzrodením’ – stať sa novým stvorením. Počúvajte! Review and Herald, 25. september 1888. Review and Herald, 25. september 1888: „… ak sa tí, čo vyznávajú, že veria pravde, pravdou neposvätia  a nepozdvihnú svoje myšlienky a charakter, nebudú v takom priaznivom postavení pred Bohom ako hriešnik, ktorého jej tvrdenia nikdy neosvietili.“ Fíha! Naozaj? Áno. Boh by nás mal radšej studených ako vlažných. Ak máte pravdu, myslíte si, že ste akí? Bohatí, že ste zbohatli a máte nedostatok čoho? Ničoho. A je veľmi málo pravdepodobné, že vás pravda zasiahne, ak si myslíte, že ju máte. Čítajme ďalej: „Rýchlo sa blížime k záveru dejín tohto sveta. Každá chvíľa má závažný význam pre Božie dieťa. Každé srdce by sa malo pýtať: ‘Som kresťan? Som kresťan? Študujem Božie Slovo? Prebýva Kristus v mojom srdci skrze vieru? Riadim svoj život podľa Božieho zákona? Preniká tá skúmajúca pravda, ktorej vraj verím, aj do najtajnejších zákutí môjho života? Aplikujem jej princípy vo svojom pracovnom živote? Vplývam zachraňujúco  na tých, s ktorými sa stretávam?’ Ak pravda nevplýva výrazne a rozhodujúco na charakter a život toho, kto ju prijíma, nepôsobí v živote tak ako by mala; a tí, čo nie sú posväcovaní poslušnosťou pravde sa musia obrátiť, lebo budú…“ Akí? „…zatratení!“

Brat, sestra, my máme pravdu. Kiež Boh dá, aby sme jej dovolili, aby ona mala nás a dali sa ňou premeniť. A ako sa to stane? V moci Ducha Pravdy. Preto si zvykneme, skôr, ako budeme pokračovať v ďalšom štúdiu, úprimne a osobne pozývať Božieho Ducha do našich sŕdc. Urobíme to aj teraz pri ukončení tohto úvodného štúdia. A po krátkej prestávke budeme pokračovať. Chcem, moji milí priatelia, aby ste na chvíľku povstali od stola, pri ktorom sme sa zišli a išli k dverám. Čo hovorí Pravdivý svedok laodicejskej cirkvi?  Hľa, stojím pri dverách a… čo? Klopem. {Zjav 3,20} Chce vojsť dovnútra a… čo?  Večerať s nami.  Zhromaždili sme sa okolo stola, aby sme otvárali Chlieb života a sýtili sa.  Čo však musíme urobiť, aby sme sa nasýtili a posilnili jedlom? Čo musíme urobiť?  Musíme pozvať Ducha Svätého, aby prišiel a… čo?  Večeral s nami.  Aby s nami večeral.  Pokľakli by ste spolu so mnou na chvíľu k tichej záverečnej modlitbe?  Osobne pozvite Božieho Ducha,  aby prišiel a jedol s vami.

Môj Nebeský Otec, máme vzácnu príležitosť  a chceme ju čo najlepšie využiť.  Dnes večer sme sa zhromaždili okolo stola,  aby sme sa nasýtili chlebom života,  ale potrebujeme Ducha Svätého,  aby sa k nám práve teraz pripojil.  Počujeme klopanie na dvere svojho srdca  a rozhodli sme sa otvoriť dvere a povedať:  Vstúp, poď ďalej, Boží Hosť,  vojdi a večeraj s nami.  Daj nám hlad a smäd, ktorý prirodzene nemáme.  Daj nám chuť na duchovný pokrm a potom, čo je najdôležitejšie, daj nám nadprirodzené schopnosti,  aby sme strávili a vstrebali Chlieb života,  aby nás udržiaval pri živote.  Prosím, prijmi túto modlitbu, lebo prosím v mene Ježiša. Amen.