O budovaní charakteru sa hovorí, že je to tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľudom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve.“

Rád vás tu znovu vidím, drahí priatelia. Ďakujem, že ste prišli. Cením si, že ste tu. Vnímam to ako prednosť i česť, že spolu študujeme najdôležitejšiu úlohu, aká bola kedy bola zverená ľuďom. Aká je to úloha? Budovanie charakteru. Education, strana 225 {Výchova 195}. Tento kurz si žiada, aby ste sa to naučili naspamäť, kým sa skončí. Popracujte na tom. Výchova, 195. „Budovanie charakteru je najdôležitejšia úloha, aká bola kedy zverená ľuďom. Nikdy predtým nebolo jej štúdium také dôležité ako teraz.” Prečo je také dôležité teraz? Lebo Kráľ príde čoskoro. Verím tomu, a to z celého srdca. No pritom máme ešte máme veľa práce. Máme hlásať evanjelium všetkým národom, pokoleniam, jazykom a ľuďom {Zj 14,6}, a pripraviť máme i sami seba. {Zj 7,3; 14,7} Lenže úspešné splnenie obidvoch týchto úloh závisí od jednej a tej istej veci. Od ktorej? Od získania Kristovho charakteru. Prečo? Lebo nemôžeme byť ani účinnými svedkami Kráľa, ani vhodnými občanmi Kráľovstva, ak nebudeme povahovo podobní Kráľovi. A cieľom tohto seminára je usilovné štúdium princípov, biblických zásad rozvoja kresťanskej povahy.

Chceme sa dozvedieť, ako môžeme spolupracovať s premieňajúcou mocou Ducha Svätého. Zmeniť sa nemôžeme sami. Musíme byť zmenení. Tak ako od Ducha Svätého, od slávy k sláve {2 Kor 3,18}, od jedného štádia rozvoja charakteru k druhému. A hoci je to pasívne sloveso, priatelia, pamätajte, že my v tomto procese pasívni nie sme. Veru nie, musíme aktívne spolupracovať. Nemáme meniť sami seba, máme hľadieť na slávu. Súhlasíte? A ten pohľad nás mení, mení na podobu toho, na čo sa pozeráme. Preto sme si pri poslednom stretnutí položili otázku: Ako a kde sa nám zjavuje Božia sláva? Sľúbili sme vám, že budeme uvažovať o siedmich miestach, o siedmich spôsoboch, ako nám Boh zjavuje svoju slávu. Pamätáte sa na to, však?

Teraz ma povzbuďte. Povedzte mi, či si pamätáte tie prvé… Koľko sme ich prešli? Štyri či päť? Mali sme prebrať päť, no nezvýšil nám čas. Ktoré sú prvé štyri? Čo je jednotka, ako to prvé v zozname? Ježiš Kristus. Kde je dvojka? V zákone. Áno, nezabudnite na to. Neprehliadnite to. Kde je trojka? Vo svätyni a jej službách. Štvorka je kde? V Písme, v Starom i Novom Zákone. O päťke budeme uvažovať o chvíľu a potom prejdeme aj k šestke a sedmičke, S Božou pomocou, koľko nám dá čas. No hoci nás čas obmedzuje, neodvážime sa pokračovať, kým sa čo? Nezastavíme, aby sme osobne pozvali Božieho Ducha do svojich sŕdc. Moji drahí priatelia, nemôžem dostatočne zdôrazniť, aké je dôležité, aby sme žiadali a prijali duchovné rozpoznávanie, ktoré máme vďaka mocnej prítomnosti Ducha Svätého v nás. Stojí pri dverách a klope. Chce vojsť, no nemôže, kým Ho osobne nepozveme. Urobme si čas a na kolenách osobne pozvime Božieho Ducha do svojich sŕdc. A pri modlitbe pamätajte aj na mňa. Prosím vás o to.

Otče náš na nebesiach, ďakujem Ti za pokoj tohto sobotného popoludnia. Ďakujem Ti za tento svätostánok v priestore a čase, kde môžeme byť bokom od ruchu tohto sveta. Upriam naše srdcia a mysle na seba, keď budeme študovať Tvoje Slovo. Otče, my však potrebujeme, aby si nám pomazal oči balzamom. Duchovné veci sa rozpoznávajú duchovne a my chceme vidieť slávu, ale od prírody to nedokážeme. Preto nám ju nadprirodzene zjav. A to, čo nám zjaví Duch, kiež ten istý Duch v nás aj obnoví. Otče, som taký vďačný za prednosť, že môžem viesť štúdium Tvojho Slova. Žasnem nad tým, že si ráčiš použiť takú hlinenú nádobu, akou som ja. Bože, napriek svojej nedostatočnosti a nedokonalosti Ťa prosím: použi si ma. Požehnávaj cezo mňa svojou pravdou. Prosím, odstráň všetko, čo by bránilo jej prúdeniu, očisti všetko, čo by ju poškvrnilo alebo znečistilo. Chcem byť ako čistá a prázdna nádoba, ktorú môžeš naplniť a zvlášť ňou požehnať. Pane, spôsob to zázračne v svojej milosti. Kiež všetko, čo môžeš cezo mňa oznámiť, nájde otvorené srdcia a mysle. Daj každému z nás srdce, ktoré Ťa pozná, srdce, ktoré môže prijať a uchovať si pôsobenie Ducha Pravdy, aby nás premenil na podobu Toho, ktorý je pravda. Kiežby sme boli podobnejší Ježišovi, keď strávime toto popoludnie pri štúdiu Jeho Slova. Za toto sa modlíme v Jeho mene a zásluhách. Amen.

Kde sme v našich knihách? Na strane 9. Ďakujem. Strana 9. V rýchlosti sa len dotkneme piateho miesta alebo spôsobu, akým nám Boh zjavuje svoju slávu. A to je, moji priatelia, v dejinách a prozreteľnosti. V Písme sme si všimli ten posledný, a je to historický záznam o Božom kontakte s ľudstvom v kríze hriechu. A vo všetkom čo Boh hovorí a robí ohľadne krízy hriechu, sa zjavuje Jeho charakter a sláva. Pri čítaní biblických dejín – mimochodom, slovko „história” znamená “Jeho príbeh”, viete. Pri čítaní dejín v Biblii vidíme slávu, zjavenie Božieho charakteru. No s vami si chcem všimnúť jedno: Boh je ešte stále spojený s hriešnym ľudstvom. A v Jeho vzťahu k padlému, spurnému ľudstvu vidíme ešte aj po ukončení biblických dejín zjavený Jeho charakter. Povzbudzujem vás, aby ste sa usilovali mať duchovné rozlíšenie – musíte ho mať, aby ste mohli vidieť dôkazy o Božom charaktere, zjavené v Jeho spájaní sa s ľudstvom. A to aj po ukončení biblických dejín.

Súčasne vás prosím, aby ste si uvedomili, že Jeho sláva sa zjavuje každý deň, keď sa s vami spája. Božia Prozreteľnosť. Vo svojej osobnej skúsenosti môžete vidieť, že Pán, Pán Boh je milosrdný, milostivý a trpezlivý a prekypuje dobrom a pravdou. {2 Moj 34,6} Súhlasíte? {Amen.} Odpúšťa zvrátenosť, odpor a hriech. {2 Moj 34,7} Vidíte to deň čo deň. Vyzývam vás, aby ste si to uvedomovali, uvažovali o tom a hľadeli na Jeho slávu a ten pohľad vás bude meniť. Odporúčam vám, priatelia, aby ste si zaznamenávali zásahy Božej Prozreteľnosti vo svojom živote. Veďte si o nich denník. Zapíšte si ich. Nechcel Boh vari to isté od Izraelcov? {5 Moj 8,2-18} Keď pre nich urobil niečo mimoriadne, často im prikázal, aby postavili pamätník. Je tak? Aký mal zámer? Pohľad naň im mal vždy pripomenúť, aký milostivý a dobrý k nim bol Boh. A aj v nasledujúcich generáciách, keď okolo prechádzali ich vnuci, čo priamo neprežili tú skúsenosť, mohli si vypočuť ten príbeh a ten pohľad ich mohol meniť. Významne to tu odhaľujú tieto citáty. Steps to Christ, strana 87 {slov.: CK 58}: „Boh nás oslovuje svojím prozreteľným pôsobením a vplyvom svojho Ducha na naše srdcia. Z okolností, prostredia či každodenných zmien môžeme získať vzácne naučenia, ak ich vieme vnímať.” Musíte byť citliví a uvedomovať si tieto veci. Žalmista pri pohľade na dielo Božej Prozreteľnosti vraví: „Milosti Hospodinovej je plná zem”. {Ž 33,5} Kto je múdry, nech to zachováva a pochopí tak milostivé skutky Hospodinove.” {Ž 107,43} Bratia, sestry, zachovávajte to. Buďte múdri a všímajte si skutky Božej prozreteľnosti vo svojom živote. Zapisujte si ich. Nič vás nepovzbudí viac, ako keď prídu zlé časy a vy vezmete denník, prečítate si ho a pripomeniete si Božiu dobrotu. Preto kázal Boh Izraelcom postaviť Eben-Ezer. 1 Sam 7,12: „Vtedy vzal Samuel kameň, postavil ho medzi Micpu a Šén, nazval ho Eben-Ezer, a povedal: ,Až potiaľto nám pomáhal Hospodin.’” O tomto má byť váš denník: je to váš Eben-Ezer. A keď vidíte svoj zápis o tom, ako Božia prozreteľnosť zasiahla vo váš prospech, pri tom pohľade sa meníte. Súhlasíte?

No Boh nám svoju slávu zjavuje aj inak – pozrime sa na to. Je to v prírode. Naše štúdium má názov „Stvorený pre moju slávu.” Priatelia, uvedomte si, že Boh nám odhalil svoj charakter vo veciach, ktoré stvoril. Žalmista hovorí v Žalme 19,1: „Nebesia rozprávajú” – o čom? „O Božej sláve”. „Nebesia rozprávajú o Božej sláve”. Nezabudnite použiť výkladový kľúč, ktorý sme vám dali včera večer. Keď narazíte na slovo „sláva”, čo vás napadne? „Charakter.” Čo nám teda žalmista hovorí v tomto verši? Veci stvorené Bohom nám hovoria o charaktere Stvoriteľa. Vidíte, je to ľahko rozpoznateľný jav, že naša umelecké výtvory trvale prezrádzajú niečo o našej povahe. Trvale.

Uvediem príklad: maľby od van Gogha. Nie, nie som ich obdivovateľom, no použijem ich ako ilustráciu. Poznáte van Gogha, slávneho umelca. Poznáte jeho obrazy? Jeho prvé maľby sú impresionistické a ako viete, aj najkrajšie zo všetkých jeho diel. Je veľmi zaujímavé, že ak jeho obrazy zoradíte chronologicky v poradí, ako ich namaľoval, sú stále tajuplnejšie, bizarnejšie a surrealistickejšie, až sú napokon načisto šeredné, podľa mojej mienky. Vincent van Gogh skončil svoj život samovraždou. Predtým si odrezal ucho a poslal ho priateľovi. Myslím, že mal vážne duševné problémy. Postupne zošalel. No pozoruhodné je na tom to, že jeho rastúce šialenstvo môžete sledovať v jeho maľbách. Môžete ho vidieť! Vidíte, ako sa mu myseľ skrúca a kriví, a môžete vidieť, prečo si napokon vzal život. Jeho maľby sú také nevľúdne a depresívne, že ma vôbec neprekvapuje, že spáchal samovraždu. A toto je zaujímavé: sú rôzne dohady o tom, prečo sa zabil. Jedným z najprijateľnejších je, že mal návyk: tak ako umelci v tých časoch – držať maliarsky štetec v ústach, aby udržal vlhkosť farby. Keď prechádzal z jednej farby na druhú, namiesto toho, aby štetec položil a nechal ho vyschnúť, radšej ho držal v ústach. A farby v tých časoch obsahovali veľké množstvo olova. Je nanajvýš pravdepodobné, že Vincent van Gogh zošalel z otravy olovom. No nech jeho šialenstvo a samovraždu spôsobilo čokoľvek, dôležité je to, že jeho výtvarné dielo graficky portrétuje rozklad jeho osobnosti. Z jeho plátien prehovára jeho charakter.

Drahí priatelia, toto je napokon pravda aj o charaktere toho najväčšieho Umelca a Stvoriteľa. Súhlasíte? {Amen.} Jeho charakter je predvedený v Jeho tvorivom diele. To preto vidíme Božiu slávu vo veciach, ktoré stvoril. Rimanom. Rimanom 1,20: „Lebo od stvorenia sveta Jeho neviditeľné vlastnosti jasne vidno a možno chápať zo stvorených vecí, ba aj Jeho večnú moc a božstvo, a tak nemajú výhovorky.” Pavol píše tieto slová vo fascinujúcom kontexte: aj tí, čo nedostali božské zjavenie Božieho charakteru, sú bez výhovorky, lebo Boh sa im odhalil vo veciach, ktoré stvoril. Príroda nám hovorí o charaktere Stvoriteľa. Pripúšťam, priatelia, že toto zjavenie je zmarené, zjazvené a poškvrnené hriechom. {Ed 16.3, Výchova 13} Dokonalé bolo v rajskej záhrade, pred pádom človeka. No satan, ktorý si uchvátil kniežatstvo na planéte Zem… Kto je kniežaťom tohto sveta v Božom pôvodnom pláne? Adam – Boží syn, ako ho Písmo nazýva. No Adam predal svoje kniežatstvo satanovi a satan sa stal samozvaným kniežaťom tohto sveta. {Jn 12,31} Ako prvé sa snažil poškvrniť, zmariť a pokriviť zjavenie Božieho charakteru na stránkach prírody. Odišiel pracovať do pekelných laboratórií, aby vynašiel všemožné ohavné grafity a zmaril Božiu slávu v prírode. Prečo je to také dôležité? Preto, moji drahí priatelia, lebo ak nás satan chce udržať odcudzených Bohu a vo vzbure proti Nemu, musíme byť naďalej podvádzaní ohľadne Božej povahy. Vzburu do ľudského srdca vniesol v prvom rade tak, že nám klamal o Božom charaktere. A vo vzbure nás udrží jedine tak, že nás bude klamať naďalej, lebo ak pochopíme pravdu o Božej povahe, zistíme, že Boh je láska {1 Jn 4,8} a pritiahne nás to naspäť k Nemu. {Jn 12,32} Počul som „amen”? {Amen.} Nie je to teda nevýznamný bod v satanovom programe, aby každé miesto a spôsob zjavenia Božej slávy čo najviac zmaril a pokrivil. A práve toto pácha na stránkach prírody už 6 000 rokov.

To preto majú ruže nepríjemné tŕne. Robí to satan, uisťujem vás. Fušovať do… ako to vie aj človek. Máme geneticky modifikované veci. Ak to zvládne človek, nemyslíte, že aj satan? Prečo, samozrejme. Snažne kriví zjavenie Božieho charakteru na stránkach prírody. A hoci už prešiel dlhú cestu a zjavenie Božej slávy už nie je také, aké bývalo, keď Boh na počiatku stvoril Zem, ubezpečujem vás, že Jeho slávu na stránkach prírody vidno ešte stále. A hoci majú ruže nepríjemné tŕne, stále sú krásne. Súhlasíte? {Amen.} A ešte stále nádherne voňajú. Nájdeme to aj v Písme: šáronská ruža je predobrazom samotného Krista {RH, 14. august 1894, par. 9} Chcem vás posmeliť, drahí priatelia, aby ste vnímali slávu na stránkach prírody, a ten pohľad vás bude meniť. Vybrané posolstvá, 1. zväzok, strana 291: „Veci prírody, na ktoré dnes hľadíme, nám dávajú len slabú predstavu o kráse a sláve raja, no svet prírody predsa neomylným hlasom hlása Božiu slávu. Vo veciach prírody, hoci zmarených zhubným vplyvom hriechu, zostáva stále veľa krásneho. Boh všemocný v sile, veľký v dobrote, milosrdenstve a láske stvoril Zem, ktorá i vo svojom poničenom stave hlása pravdu o zručnom Majstrovi Umelcovi. Boh nám v tejto otvorenej knihe prírody, v prekrásnych a voňavých kvetoch jemných, rozmanitých farieb neomylne vyjadruje svoju lásku.” Súhlasíte? Aký je Boží charakter jedným slovom? Boh je láska – a príroda ešte stále hlása Božiu slávu a lásku. Adventist Home, strana 146: „Príroda je Boží tichý služobník, cez jej diela nás Boh duchovne vyučuje. Hovoria nám o láske Boha a zvestujú múdrosť veľkého Majstra Umelca.“

Priatelia, v tejto súvislosti azda lepšie chápete, prečo nás Pánova služobnica, Boží posol pre túto cirkev doby konca tak často v Božom mene vyzýva, aby sme podľa možnosti bývali kde? Na vidieku. {CL 9.5} Nedáva to oveľa väčší zmysel? Boh chce, aby sme boli zvýhodnení, ako sa len dá. Chce, aby sme boli v styku s tým, čo zjavuje Jeho charakter, aby nás ten pohľad čo? Menil. Ak žijeme v meste, čomu sme neustále vystavení? Všetkému svetskému. Tomu, čo posilňuje a podporuje žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a povýšenectvo. {1 Jn 2,16} Ustavične na nás útočí všetko umelé a telesné. Čo to s nami robí? Mení nás to. Mení nás to na podobu toho, na čo sa pozeráme. Rada, aby sme žili na vidieku platí najviac pre tých, čo majú deti. Tie sú najcitlivejšie a prostredie ich ovplyvňuje najviac. {CL 6.2} Je v tom veľká múdrosť, priatelia, v živote na vidieku.

Preto som sa tam s manželkou v roku 1988 – pred niekoľkými rokmi… Kto je matematik? Pred koľkými rokmi to bolo? Pred 17-18 rokmi, tak nejako? Odišli sme z predmestia a presťahovali sme sa do Montany. Je to vari to najlepšie, čo sme kedy urobili pre seba a svoje deti. Nepresťahovali sme sa len tak do Montany, ale k jej Ľadovému Parku. Od Národného Ľadového Parku bývam v pešej vzdialenosti. Bývame na 20 akroch, čo zasahujú do národného parku. Keby ste prišli do môjho domu, sadli si v obývačke a vyzreli von oknom, nevideli by ste žiadne umelé stavby. Hľadeli by ste len na dielo Stvoriteľa. Videli by ste stajňu môjho koňa a záhradný prístrešok, no žiadne iné umelé stavby. Na čo by ste sa pozerali? Na tie veľkolepé, večne zelené lesy, ako vznešeným prstom ukazujú na svojho Stvoriteľa a oslavujú Ho. A v pozadí by ste videli snehom pokryté Skalnaté vrchy ako ukazujú prstom na svojho Stvoriteľa. A nad tým všetkým sa klenie úžasná, veľká modrá obloha Montany. Práve teraz je nádherná, všetko je cukríkovo ľadové a zasnežené. Pri tom pohľade vždy chválim Boha, že nás môže umyť a urobiť belšími ako sneh. {Ž 51,9} A keď príde jar, všetky kvetinové záhradky mojej manželky rozkvitnú, a je to neobyčajne krásne. Ak posedíte v mojej obývačke dosť dlho, uvidíte všetky veľké zvieratá Severnej Ameriky, ako sa prechádzajú po dvore. Máme tam losy, jelene, pumy, medvede grizly, čierne medvede. Niekedy prichádzajú na verandu a nazerajú nám do okna. Mohol by som rozprávať jedn príbeh za druhým, no ubralo by nám to z času. Priatelia moji, je to nielen úžasne zábavné a poučné, ale aj duchovne povznášajúce. Vedzte, že v živote na vidieku sa skrýva veľké požehnanie. A vedzte aj to, že prichádza čas, a nie je ďaleko, keď bude život na vidieku obrovskou výhodou – trebárs len vypestovať si trochu potravín pre seba. Mmm… Rád o tom je veľa. {LDE 99.4} Všetko toto nám hovorí Boh, ktorý nás miluje a chce pre nás to najlepšie. Súhlasíte? {Amen.} Chce, aby sme mali všemožné výhody. Ajhľa, vidzte slávu!

Niektorí z vás by mohli povedať: “Lenže ja nemôžem žiť v divočine ako ty. Mám prácu.” No čo by prospelo človeku, keby získal hoc aj celý svet, no vlastnú dušu by stratil? {Mt 16,26} Áno, v týchto veciach nás musí viesť Boh, priatelia moji, no prioritou by malo byť stať sa povahovo podobnými Kristovi. Je tak? {Amen.} A dožičme sebe i svojim deťom všetky možné výhody, aby sme sa vystavovali dielu Božích rúk.

Sedmička. Zo všetkých vecí, ktoré stvoril Boh, kde sa mala podľa Jeho zámeru nakoniec zjaviť Jeho sláva, Jeho charakter? Kde? V ľudstve… v nás, priatelia. V ľudskom pokolení. Je to vzrušujúca predstava a chcem ju s vami rozvinúť. Uvažujte o nej so mnou. Izaiáš 43,7. Dolu je niekoľko odkazov, vidíte ich. Je to nádherný, nádherný verš. Obsahuje vzácnu pravdu a veľmi mi záleží na tom, aby jej porozumel každý, no zvlášť mladí ľudia. Uvedomujete si, že jednou z hlavných príčin smrti dospievajúcich v tomto národe je samovražda? Je to celkom hore. Samovražda. Prečo si tak veľa dospievajúcich, materiálne bohatých a bez potreby kontaktu s prírodou siaha na život? Musím konštatovať – pretože nechápu cenu života. Vy by ste neukončili niečo, čo vnímate ako naozaj cenné, vzácne a hodnotné. Ukončíte len to, čo považujete za bezcenné a zbytočné. Súhlasíte? Prejdime k ďalšej otázke. Prečo tak veľa mladých ľudí nerozpoznáva skutočnú hodnotu ľudského života? Prečo? Lebo mnohí nechápu jeho zmysel. A teraz dávajte pozor.

Čo dáva hodnotu ľudskému životu? Jeho zmysel alebo cieľ. Ak je život v podstate bezcieľny, je vlastne bezcenný. Rozumiete tomuto zdôvodňovaniu? Nestraťte niť. Čo určuje zmysel ľudského života, a to zase jeho hodnotu? Pochopenie pôvodu ľudskej existencie. Rozumieme si? Vaše chápanie pôvodu ľudského života nevyhnutne priamo ovplyvní a určí vaše chápanie jeho zmyslu, a to zase priamo ovplyvní vaše vnímanie hodnoty a ceny ľudského života. Rozumiete? Čo sa mladí ľudia v našom národe učia o pôvode ľudskej existencie? Čo sa učia? Že sú produktom času a náhody, nejakej náhody spred miliónov rokov, keď sa zmiešalo prapôvodné blato a nejakým spôsobom vznikol život.

Nazývajú to „teória evolúcie“. No už sa to neprezentuje ani tak ako teória, skôr ako fakt. A hoci učiteľ vedy nemôže ísť do laboratória a ukázať žiakom, ako sa to stalo, očakáva sa od nich, že tomu uveria. Táto malá meňavka, ktorá sa náhodou zrodila v priebehu času všimli ste si, ako sa snažia natiahnuť túto historku v čase? Tá malá meňavka sa trošku skultivovala a z jej malých výrastkovy sa stali plutvy. A potom po miliónoch rokov sa určitá skupina z nich rozhodla, že sú už unavené z plávania vo vode a chceli chodiť po súši, takže vyliezli z vody. Ako sa to stalo, to vám nikto nepovie. Ako sa zo žiabrov stali pľúca a z plutiev nohy. Nik vám to nepovie, no očakáva sa, že tomu uveríte. Milí priatelia, viera v teóriu evolúcie si vyžaduje oveľa viac viery ako príbeh o stvorení. {Amen.} Trvám na tom. A vždy, keď vám nejaký vedec povie, aby ste sa rozlúčili s rozumom, ak veríte biblickej správe o stvorení, povedzte mu, že „je oveľa ťažšie rozumovo prijať teóriu evolúcie, než príbeh o stvorení“. Mimochodom, mnohí evolucionisti odchádzajú, lebo sa už nemôžu inteligentne prieť v prospech tejto teórie. Dôkazy svedčia proti nej. A ak o tom neviete, vyzývam vás: preverte si to. Koncepciu o pôvodnom dizajnérovi nenazvú Ho Bohom – prijímajú stále viac aj neveriaci vedci, lebo pôvod zložitého sveta sa nedá vysvetliť inak. Nedá sa.

Takže jedna skupina sa rozhodla prestať plávať a po mnohých miliónoch rokov začala chodiť po zemi. Časť z nich bola o čosi vycibrenejšia a niektoré sa zjavne rozhodli, že chodenie po štyroch už nie je zábavné a začali chodiť po dvoch, vzpriamene. Postupom času im ubúdalo ochlpenie a boli stále rozumnejšie, až nakoniec sme tu, ľudkovia! Trvalo to dlho, ale zvládli sme to. Niekto to zhrnul, že „od slizu cez zoo k človeku.“ No, my sa smejeme. Smejeme sa, ale mali by sme plakať. Prečo? Pre toto: ak takto chápete pôvod ľudskej existencie, čo to urobí s vašim vnímaním zmyslu ľudského života? No tak, uvažujte so mnou. Čo sa stane? Ak sme sem dospeli len ako výsledok času a náhody, len prostredníctvom princípu prežitia najsilnejšieho, ako tu môžeme zotrvať? Na tom istom princípe. A o koho musíme dbať najviac? Aby som bol ja to číslo jedna. A ak som tu na základe času a náhody, aký zmysel má môj život? Čoskoro sa skončí. Jedzme, pime a veseľme sa, lebo zajtra… Umrieme. {1 Kor 15,32} Rozumiete? Rozumiete tomu? Pán žehnaj tým mysliam dospievajúcich, zrejme si to logicky celé nezvážili, no podvedome ich viedli práve k tomuto tým, čo ich učili o ich pôvode. Život nemá zmysel – teda okrem potešenia, čo z neho môžete vyťažiť. A radšej si to rozdajte s každým, kto vám ho ohrozuje. A keď je život už načisto bezútešný, prečo ho neukončiť? Robia to tisíce každý rok. Robia to tisíce každý rok.

Čo potrebujú zúfalo pochopiť, moji milí priatelia? Čo zúfalo potrebujú vedieť? Pravdu z Izaiáša 43,7. Počúvajte: máme tu vzácnu pravdu, nielen z hľadiska pôvodu ľudského života, ale aj jeho zmyslu. Počúvajte! Počúvajte: „Každý, kto nosí Moje meno, koho som utvoril na svoju slávu.“ Počujem „amen“? {Amen.} Sme výsledkom času a náhody, bratia a sestry? Sme? Nie! Tisíckrát nie! Sme dielom osobného Stvoriteľa, Boha, ktorý nás stvoril na veľmi konkrétny a vzácny, svätý účel. Na aký? Na svoju slávu. Fíha! Rozmýšľajte o tom. Čo je to Božia sláva? Je to Boží charakter. Sledujte to. Pochopte to, prosím. Boh existuje v nekonečnej sláve a preto Ho ani tá najinteligentnejšia bytosť vo vesmíre nemôže úplne pochopiť. Podľa definície je Jeho sláva nezmerateľná, a predsa sa On neprestajne pokúša zjaviť inteligentným bytostiam vo vesmíre pochopiteľné veci o sebe. Prečo? Poznať Ho znamená milovať Ho. A čím lepšie Ho poznáme, tým viac Ho milujeme. To preto sa stále snaží zjaviť svoju slávu viac, plnšie a zrozumiteľnejšie, a to inteligentným tvorom vo vesmíre. Poďme k ľudstvu, aké ho Boh chcel mať. Malo byť „exponátom A“ celému prizerajúcemu sa vesmíru, aby hlbšie, širšie, vyššie, presnejšie a zreteľnejšie pochopil povahu Stvoriteľa. Prečo? Lebo On stvoril ľudstvo na svoj obraz a na svoju podobu. {1 Moj 1,26} Priatelia, chápete, aký zmysel tým dáva ľudskému životu? Chápete hodnotu ľudského života? Pamätajte, že zmysel určuje hodnotu. Nie sme produktom času a náhody, ale dielom osobného Stvoriteľa Boha, ktorý nás stvoril, aby prizerajúcemu sa vesmíru plnšie zjavil, aký je On sám. Aký údel! Aký údel… Nečudo, že satan tak neuveriteľne dychtil po tom, aby zničil ľudstvo a prekrútil zjavenie, aby posilnil svoje lži o Božej povahe.

Počúvajte. Review and Herald, 11. február 1902: „Celé nebesia prejavili hlboký a radostný záujem o stvorenie sveta a človeka. Ľudské bytosti, to bol nový a odlišný druh.“ Čím sme boli, priatelia? Boli sme nový a odlišný druh. V akom zmysle? Ako boli stvorení? Na Boží obraz. Pozrite, novina letí celým vesmírom. „Počúvajte! Pozerajte sa! Boh chce nastoliť nový a odlišný druh bytostí stvorených na Jeho vlastný obraz. Chcete lepšie porozumieť tomu, aký je Boh? Pozerajte sa, čo hodlá urobiť na planéte Zem. Pozerajte sa!”

Biblický komentár, zv. 6, strana 1105: „Božia sláva sa mala zjaviť v stvorení človeka na Boží obraz…“ Moji drahí priatelia, pre toto, presne pre toto nás Boh stvoril na svoj obraz a na svoju podobu vo všetkých dimenziách nášho bytia. Prejdite so mnou do knihy Genezis. Kiežby sme na to mali viac času. Musím sa toho aspoň dotknúť a vyzvať vás, aby ste o tom premýšľali. 1 Moj 1,26. Počúvajte tento pozoruhodný rozhovor, ktorého záznam sme dostali. Je to rozhovor medzi Božou trojicou, keď plánovali naše stvorenie. Čo si hovoria? Verš 26. „Potom Boh povedal: Stvorme človeka na“ čo? „Na svoj obraz.“ Aké je to zámeno, priatelia? Je v množnom čísle. Kto tu hovorí? Boh. Tri Božské osoby. Pozrite, slovo „potom Boh povedal“ je v hebrejčine „Elohim“. A „Elohim“ je množné číslo pre Boha. Ak neveríte, overte si to. „Elohim“ je množné číslo pre Boha. Veríme, že Boh je jeden, ale jeden ako dokonale zjednotený, nie jeden ako jednotné číslo. Súhlasíte so mnou? Jedinosť Boha je v Jeho dokonalej jednote. Nie v tom, že je to jedna osoba, ale jeden v duchu, jeden v úmysloch. To je jedinosť Boha. A ako Boh, ktorý je v množnom čísle, stvoril človeka? „Stvorme človeka na svoj obraz“. Ako ho stvoril? Verš 27: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.“ Aké zámeno je „ich“? Zámeno v množnom čísle Vidíte tu paralelu? Rozumiete? Títo dvaja, muž a žena, dostali schopnosť stať sa čím? Jedným. Jedným ako v jednotnom čísle? Robí z nás manželstvo nejakú zmiešanú osobu? Nie. Tak jednu v čom? V dokonalom zjednotení. A v tejto jednote, akú majú schopnosť? Plodiť na svoj obraz a priniesť do tej jednoty tretieho. Čo v tom vidíte? Prekrásny model Božstva. Počujem „amen“? {Amen.} Viete, aj v sociálnej dimenzii našej bytosti nás Boh stvoril na svoj obraz. Stvoril nás ako množné číslo, so spoločenskou povahou a túžbou po jednote. A rodina, manželstvo, má zjavovať Božiu slávu. Súhlasíte? {Amen.} Má svetu hovoriť o krásnej jednote v láske, o zväzku lásky, ktorý môžeme mať v Ježišovi Kristovi.

Boh nás stvoril na svoj obraz a podľa svojej podoby nielen sociálne, ale aj duchovne, duševne a psychicky. Duchovne nám dal schopnosti podobné svojim: schopnosť rozumieť Božím veciam a ceniť si ich, schopnosť komunikovať s Ním a počuť Jeho hlas, reagovať Naňho cez svoje svedomie. Sú to duchovné schopnosti. Aj duševne odrážame Boží obraz. Máme podobné schopnosti ako Boh, schopnosť usudzovať, schopnosť pamätať si a slobodne si vyberať. Máme slobodnú vôľu, ktorá je dôležitá pre rozvoj nášho charakteru. Inšpirovaní Božou láskou sa musíme vedieť rozhodnúť počínať si správne, aby sme nadobudli Kristov charakter.

Aj po telesnej stránke, pochopte, že aj fyzicky, nás Boh stvoril na svoj obraz a na svoju podobu. Je to dôležité. Chvíľu sa tomu venujme. Naša telesná schránka mala zjavovať podobu Boha, ktorý je Duch. Boh nie je – teda aspoň v čase stvorenia nebol – z mäsa a kostí ako sme my. Teraz ale je, však? V osobe Ježiša Krista. Keď sa Slovo stalo telom {Jn 1,14}, prijal naše fyzické mäso a kosti a stále ich má. A ako dlho ich bude mať? Navždy. Úžasné! Viac o tom neskôr. Chvála Pánovi. Aká obeť!

No vráťme sa do času pred vtelením, Boh mal vždy podobu, hoci bol Duch. Moji drahí priatelia, stvoril nás, aby sme túto formu zjavovali. Práve preto Biblia hovorí o Božej ruke, Božích ústach, očiach, ušiach… Hovorí o Božom chodení a sedení. Ide o viac než len o antropomorfizmy. To je veľké slovo. Čo je to antropomorfizmus? Pokus niektorých ľudí vytvoriť o Bohu predstavu, kde Mu pripisujú ľudské vlastnosti. Mnohí nám vravia, že keď Biblia hovorí o Božích ústach, neznamená to, že Boh má ústa. Že to sa Ho iba ľudia pokúšajú takto predstaviť a hovoria, že má ústa. Nie, moji priatelia, Boh má ústa. Hoci je Duch, má tvar. A ten tvar má ústa a On nimi hovorí. Ako to viem? Lebo my máme ústa a boli sme stvorení na Jeho obraz. {1 Moj 1,26} Naozaj mi to objasnilo to, že aj Ježiš mal ústa. A povedal: „Ak ste videli mňa, videli ste aj Otca.“ {Jn 14,9} Súhlasíte? {Amen.} Ježiš nielen povahovo, ale aj tvarom, osobne, zjavil slávu svojho Otca. Jeho slávny obraz a skvostná podoba sa zjavila v osobe Ježiša, v Jeho fyzickom tele.

Drahí priatelia, vy a ja… Sledujte ma! Vás a mňa povolal Boh, aby sme Ho oslávili v čom? Vo svojom tele i duchu, ktoré sú Božie. {1 Kor 6,20} Rozumiete už lepšie v tomto kontexte, prečo Písmo vraví: „Či jete či pijete, všetko robte na Božiu slávu“? {1 Kor 10,31} Čo je to jedenie a pitie? Návyky životného štýlu. Ovplyvňujú náš telesný stav? Áno? No tak, ovplyvňujú? Ale áno, istotne áno. Moji milí priatelia, tí, čo skutočne milujú Boha a chcú povedať pravdu a krásne veci o tom, aký je, budú v každej dimenzii svojej bytosti z lásky ku Kristovi veľmi horlivo jesť a piť na Jeho slávu. Súhlasíte? {Amen.} Takže vo všetkých návykoch, aj v životnom štýle, zvládneme povedať také pekné a krásne veci, aké len môžeme v našom hriešnom stave o tom, ako dobre Boh vyzerá i v našich hmotných telách. Súhlasíte? Áno! Práve preto máme zdravotné posolstvo. Chcel by som počuť viac než len jedno „amen.“ Vyjadrite sa! Pre toto máme zdravotné posolstvo. {Amen!} A preto by sme ho mali milovať, oceňovať a používať. {Amen.} Lebo nás celé učí o tom, ako máme jesť a piť na Božiu slávu.

S čím sa stále zapodievame? Jeme a pijeme pre svoje potešenie, a aj to vidno. No tak! Hovorím priamo k vám. Spustošili sme svoje fyzické telá. A to nehovorím len o nadváhe. Nepoukazujem na nikoho z vás. Moji drahí priatelia, sme o dosť spustnutejší a pošramotenejší, než by sme mali byť. Viete, že o adventistoch siedmeho dňa písali len nedávno v časopise National Geographic? Viete to?                                                                                  V National Geographic, v rubrike najzaujímavejší článok… O adventistoch siedmeho dňa. {http://ngm.nationalgeographic.com/ngm/0511/sights_n_sounds/index.html} Prečo? Prečo o nás písali? Lebo žijeme asi o sedem rokov dlhšie než priemerný Američan. A sme preto na seba pyšní. Tľapkáme si po pleciach. Mali by sme sa za to hanbiť. Mali by sme žiť oveľa dlhšie než priemerný človek. Milí priatelia, keby to tak bolo, nielenže by sme mali nižšiu úmrtnosť na choroby, ale vôbec by sme na ne neumierali. Zomierali by sme na zriedkavú príčinu: na starobu. A ak tomu neveríte, prepáčte, ale je to v Biblii. Zasľúbenie znie: Ani jedna z týchto chorôb. {2 Moj 15,26} A keby sme žili v súlade so zákonmi svojho fyzického bytia, keby sme si plne osvojili zdravotné posolstvo, vy i ja by sme vyčnievali ako fyzický vzor toho, aké dobré je nechať sa viesť Bohom, ktorý nás miluje. Mali by sme byť telesnými reklamnými pútačmi pre celý svet: „Je dobré patriť Ježišovi.“ {Amen.} „Je dobré nechať sa viesť Bohom.“ Naše fyzické telá by to mali nepopierateľne dokazovať. Počujem „amen“? {Amen.} Bože, pomáhaj nám oceniť a aplikovať zdravotné posolstvo. {Amen.} V každej dimenzii nášho bytia sme boli stvorení, aby sme zjavovali Božiu slávu. Kiež nám Boh pomôže zrealizovať svoje poslanie, priatelia. Kiež nám Boh pomôže naplniť naše poslanie.

Výchova, strana 20, hore na strane 11. „Adamovi a Eve, stvoreným, aby boli „obrazom Božím a Jeho slávou“, sa dostalo nadania nie nehodného ich vznešeného poslania. Mali pôvabné a súmerné tvary, pravidelné a krásne črty…“ O čom to hovoríme? O ich telesnej prirodzenosti. „Tváre im žiarili zdravým sfarbením, svetlom radosti a nádeje. Celý ich zovňajšok odzrkadľoval podobu svojho Tvorcu.“ Kde? V celom zovňajšku. Čítajme: „Táto podoba sa však prejavovala nielen v telesnej prirodzenosti. Každá schopnosť mysle a duše odrážala Stvoriteľovu slávu.“ Úžasné! Každá schopnosť mysle a duše odrážala Stvoriteľovu slávu. Takto nás Boh stvoril. Musím poukázať aj na niečo iné. Aby sme naplnili tento úžasný, Bohom určený osud a zjavovali Jeho slávu, dostali sme od Neho darom nielen Jemu podobné vlastnosti, no vybavil a zvýhodnil nás aj tým, že zapísal svoj zákon. Že zapísal svoj čo? Svoj zákon – na každý nerv, vlákno a schopnosť našej bytosti. Zákon je prepis Božieho charakteru. {COL 305.3, KP 243} A keď Boh svojimi prstami tvorí veci, tie prsty nevyhnutne píšu Jeho zákon ktorý je láska – na všetko, čo tvorí. Takto to vyjadruje inšpirované pero… Všimnite si, ako to vyjadruje… Spalding and Magan Collection, strana 40: „Boží zákon je napísaný Jeho vlastným prstom na každom nerve, svale a schopnosti zverenej človeku. Tieto dary nedostal nato, aby ich zneužil, skazil a zdegradoval, ale aby ich použil na Jeho česť a“ čo? „slávu…“ Slávu. Boh všetky tie Jemu podobné vlastnosti predprogramoval, keď na ne napísal svoj zákon, aby fungovali Božím spôsobom. Pýtam sa vás: Čo viac mohol Boh urobiť, aby nám umožnil naplniť naše poslanie? Dal nám všetko. Potrebujeme to.

Dávajte pozor: Keď poviem, že Jeho zákon bol napísaný na každý nerv, na každé vlákno a schopnosť, takže boli predprogramované, aby fungovali Božím spôsobom, tvrdím tým, že sme boli naprogramovaní ako roboti? A nemohli by sme robiť nič iné, len to, na čo nás Boh naprogramoval? Nie, mali sme slobodnú vôľu. Mohli sme sa rozhodnúť, či porušíme zákon napísaný nielen na každý nerv, vlákno a každú schopnosť, ale aj na mäsité dosky našich sŕdc. Mohli sme sa proti tomu vzbúriť, a je smutné, že sme to aj urobili… No o tej zlej správe neskôr. Jedno však hovorím: že sme boli predprogramovaní v tom zmysle, že nás to prirodzene neťahalo k neposlušnosti. Úplne nás to ťahalo k životu v súlade s Bohom-Tvorcom, ktorý nás stvoril. Riadil nás totiž ten istý zákon, ktorý je jedným slovom čo? Láska, ktorá ovládala srdce samého Boha. A kým sme sa, moji drahí priatelia, kým sme sa sa tohoto držali, kým sme si používali a rozvíjali schopnosti podobné Božím, v súlade so zákonom, ktorý bol na nich napísaný, aký bol náš potenciál zjavovať Božiu slávu a naplniť náš osud? Aký bol náš potenciál? Je to vzrušujúce. Sledujte ma. Aký bol náš potenciál? Počúvajte tento pozoruhodný výrok. Výchova, str. 15 {angl., slov.: str. 12}, tretí riadok odspodu na strane 11. „Keď Adam vyšiel z ruky Stvoriteľa, niesol vo svojej telesnej, duševnej a duchovnej prirodzenosti podobu svojho Tvorcu.“ „…podobu svojho Tvorcu.“ „Boh stvoril človeka na svoj obraz“ {1 Moj 1,27} a podľa Jeho zámeru…“ Počúvajte pozorne: „Podľa Jeho zámeru čím dlhšie človek žil, tým viac ho mal zjavovať a dokonalejšie odzrkadľovať slávu Stvoriteľa.“ Moment.

Ako dlho sme mali žiť podľa Božieho zámeru? {Naveky.} Naveky. A čo zamýšľal Boh? Aký mal zámer? Že čím dlhšie bude človek žiť, tým plnšie by mal odrážať Jeho slávu. Inými slovami, Boh nám dal schopnosti, ktoré sa mohli rozvíjať absolútne neobmedzene. Počúvate, čo vám hovorím? A vravím vám to na základe autority inšpirovaného slova. Nevymyslel som si to. Boh nám dal schopnosti, ktoré mali neobmedzený potenciál aby sa vznášali cez nekonečné veky od slávy k sláve, vždy a znovu do nekonečne slávnej podoby nášho Stvoriteľa. {Chvála Pánovi.}

Ako dlho sa môžete približovať k nekonečnu, kým ho dosiahnete? Ale no tak… Rozmýšľajte. Ako dlho sa môžete približovať k nekonečnu, kým ho dosiahnete? Naveky. Aký slávny je náš Tvorca? Nekonečne slávny. Preto nás Boh stvoril so schopnosťou vznášať sa plnšie a voľnejšie do nekonečne slávnej podoby Tvorcu, a vždy mať pred sebou nekonečno budúceho rastu. {Amen.} Čo za budúcnosť! Od toho to už nemôže byť lepšie! {Amen.} Počujem „amen“? {Amen.} Od toho to už nemôže byť lepšie! Aký vysoký a svätý je zámer s ľudstvom! Vráťme sa k nášmu výroku. Boží zámer: „Boh stvoril človeka na svoj obraz a podľa Jeho zámeru čím dlhšie človek žil, tým plnšie Ho mal zjavovať a dokonalejšie odzrkadľovať slávu Stvoriteľa. Všetky jeho schopnosti sa mohli ďalej rozvíjať. Ich kapacita a vitalita mali“ čo? „… neustále rásť…“ Žiadne limity či obmedzenia. Čím bolo podmienené naplnenie tohto úžasného zámeru? Ďalší riadok: „Keby bol zostal verný Bohu, stále dokonalejšie by bol napĺňal zmysel svojho stvorenia a odzrkadľoval Stvoriteľovu slávu.“ Aká to bola podmienka, drahí priatelia? Poslušnosť zákonu, ktorý mal napísaný na mäsitých doskách svojho srdca. To vskutku má svoju logiku. Čo je to zákon? Prepis Božieho charakteru. {COL 305.3, KP 243}

Ako môžete zjaviť Boží charakter, ak sa budete búriť proti jeho prepisu? Počujete ma? A presne to sa to pokazilo, je tak? Práve tu. Je smutné, že človek sa nerozhodol zostať verný zákonu, ktorý mal napísaný na mäsitých doskách svojho srdca. A ó, s akými hroznými následkami toho dnes žijeme – vy i ja. Na ďalšom stretnutí sa musíme pozrieť na zlú správu o tom, čo sa pokazilo. A musím vás varovať, že to štúdium nebude príjemné. Uvažovanie o zlej správe nie je nikdy zábavné, tak prečo to prosto nepreskočíme? Z času na čas som v pokušení urobiť to. No nemôžem sa k tomu donútiť. Prečo? Počúvajte: dobrú správu nemôžeme oceniť, kým nepochopíme tú zlú. Pekné je na tom to, že plán spásy nám zaplatil, nám znovu vykúpil nádherný, Bohom ustanovený cieľ, ktorý sme kvôli hriechu stratili. Zámerom plánu spasenia je znovu nám umožniť, aby sme sa vznášali od slávy k sláve, cez nekonečné veky večnosti do nekonečne slávnej podoby nášho Stvoriteľa a teraz aj Vykupiteľa. Súhlasíte? {Amen.} To je celý zámer plánu spasenia. Moji drahí priatelia, to úžasné opatrenie milosti však nemôžete oceniť, kým nezistíte, aký je váš prirodzený stav spôsobený pádom. Dobrá správa je do tej miery dobrá, do akej miery je tá zlá správa zlá. Ukážte mi niekoho, kto nechápe, aký beznádejný a bezmocný je následkom pádu, a ja vám ukážem niekoho, kto zrejme nevie pochopiť alebo oceniť, akú nádej a pomoc má v spáse vďaka Ježišovi Kristovi. Pán vám žehnaj, odolajte pokušeniu ísť domov. Naše ďalšie štúdium síce nebude zábavné, ale je potrebné. Povstaňme k modlitbe.

Otče na nebesiach, veľmi Ti ďakujem za Tvoj skvelý zámer stvoriť nás. Aké je to úžasné, keď si uvedomíme, že si nás stvoril na svoju slávu. Chcel si nás použiť ako „exponát A“, aby nás celý vesmír pozoroval a utvoril si presný a nádherný záver o tom, aký si Ty. To preto si stvoril na svoj obraz a na svoju podobu nový a odlišný druh bytostí. To preto si nás vybavil Božími vlastnosťami a napísal si svoj zákon na každý nerv, vlákno a každú schopnosť. Aký nádherný osud! Aký bezmedzný potenciál sme mali pri stvorení! Otče, lenže o všetko sme prišli, keď sme sa vzbúrili proti Tvojmu zákonu. No som taký vďačný, som tak vďačný, že napriek tomu nás stále miluješ a za nekonečnú cenu si nám znovu umožnil, aby sme naplnili svoj Tebou ustanovený, kvôli hriechu stratený, no teraz krvou vykúpený zámer. Ešte stále môžeme byť zmenení od slávy k sláve. Ešte stále sa vďaka Ježišovi môžeme vznášať neohraničeným časom do nekonečne slávnej podoby Teba samého. Prosíme Ťa, Otče, pomôž nám, aby sme neodmietli prijať taký vzácny a cenný dar, ktorý nám to umožnil. Pane, buď s nami naďalej pri našom štúdiu. Pomôž nám, pochopiť tieto veci, no čo je najdôležitejšie, pomôž nám ich prežívať vo vlastnom živote. Prosíme Ťa v Ježišovom mene. Amen.