Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľuďom. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Vitajte späť – a veľmi pekne ďakujem za prednosť, že smieme pokračovať v našom štúdiu. Naposledy sme sa venovali zjaveniu Božej slávy a bolo to pre nás veľmi, veľmi dôležité. Viete, človek sa môže zmeniť od slávy k sláve jedine tak, že sa bude na ňu pozerať. Boh ju nemôže v ľuďoch obnoviť, kým im ju nezjaví. A Božou slávou je jeho charakter. Chcel som s vami študovať 2 Moj 3, a to preto, aby ste videli, že od prvého dňa pádu do hriechu zjavoval Boh svoju slávu, aby sa človek na ňu pozeral a menil. V tom obetovaní baránka, ktorý bol zabitý {Zj 5,12}, aby poskytol kožené šaty {1 Moj 3,21}, máme krásny portrét Božieho charakteru. Amen? A to svetlo svietiace z Baránka, zaháňa temnotu, čo zahalila ľudstvo kvôli satanovej lži. Hustú temnotu {Iz 60,2}, do ktorej sa ľudstvo pohrúžilo, rozptyľuje svetlo žiariace z Baránka… Amen? {Amen} … už od samého počiatku.

Myslím, že posledný text tam hore je veľmi dôležitý, je na konci 7. lekcie, hore na strane 14. Čo bude osvetľovať aj Nový Jeruzalem? Zjavenie 21,23: „Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva…“ Čo ho osvecuje, trieda? Sláva. A čo je to Božia sláva? Jeho charakter. Odkiaľ vzíde tá sláva, ktorá osvecuje nebo a Nový Jeruzalem? Nasledujúca veta: „… a jeho svetlom je Baránok.“ Amen? Boh už od samého začiatku zjavil svetlo svojej slávy v baránkovi, v ten deň, keď človek zhrešil, a bude tak robiť neustále po celú večnosť. Baránok je svetlo. Amen? Baránok je svetlo.

Pozerajte sa na Baránka, milí priatelia, hľaďte naňho. Nedá sa to prehnane zdôrazniť. Pozeraním sa budete menení.

Nadniesol som niektoré veci, napríklad svoje presvedčenie, že bol piatok. Bolo to vo večerných hodinách a verím, že Hospodin privítal sobotu s nimi. No moje presvedčenie, že bol piatok, vyplýva najmä z toho, že to, čo sa stalo predobrazne, sa naplnilo kedy? V piatok. Bolo to v piatok. Baránok Boží bol ako naplnenie predobrazu zabitý v piatok popoludní.

A kožené odevy, moji milí priatelia, čo predstavujú tie? Že toto jahňa zomrelo, aby poskytlo čo? Viete, nie je to vlnený odev, že nie? Nie je to ostrihaná ovca. Ako jedine môžete robiť odev z kože? Musíte vziať zvieraťu život. To nie je odev z vlny. Trvám na tom, že tie zvieratá museli zomrieť, aby sa zadovážili tie šaty – a tak sa zriadil obetný systém. Tie jahňatá zomreli, aby sa ľudstvo mohlo čo? Obliecť. A čo predstavuje tento odev? Plášť Kristovej spravodlivosti. {COL 315.2} Počujem „amen“? {Amen} To preto sme dali verš Iz 61,10 sem dolu na stranu 13: „Preveľmi sa radujem v Hospodinovi. moja duša plesá v mojom Bohu, Lebo ma obliekol do rúcha spásy, odial ma plášťom spravodlivosti.“ Jedine tento odev je uspokojivý, keď máme zastať v prítomnosti Hospodina. Počujem amen? {Amen} Všetka naša spravodlivosť je ako čo? Špinavé rúcho {Iz 64,6}, moji milí priatelia. Jediný vhodný odev je ten, ktorý bol zadovážený za nekonečnú cenu prostredníctvom života a smrti Ježiša Krista, Pána našej spravodlivosti, nášho Spasiteľa. Budeme o tom študovať oveľa viac.

Mimochodom, chcel by som sa s vami dotknúť ešte jedného aspektu, a síce: niečo muselo zomrieť. Trvám na tom. Niečo muselo zomrieť v deň, keď človek zhrešil. Prečo? Čo Boh povedal? „Toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne“ čo? „Zomrieš.“ {1 Moj 2,17} Čo myslíte, kto sledoval každý krok Boha, a ledva čakal, aby zakričal faul? Satan. A keby nič nezomrelo v deň, keď človek jedol, čo myslíte, kto by sa postavil a pred celým vesmírom z plných pľúc zakričal: „Hovoril som vám, že sme iba kopa robotov. Nemáme naozaj slobodnú vôľu. Dôkaz: Adam a Eva sa rozhodli jesť zakázané ovocie a Boh povedal, že zomrú v deň, keď by jedli, a nenechal im to, čo si vybrali. Končím so svojím prípadom. Sme roboti.“ Kto by to povedal? Satan. Ani na chvíľu si nemyslite, že by prepásol takú príležitosť. Nič také však povedať nemohol. Prečo? Prečo? Lebo videl, že niečo zomrelo. A hoci si jeho sebecká myseľ nevedela predstaviť, že Boh skutočne zomrie, len aby nemusel zomrieť človek, uvedomil si, že Boh našiel nejaký spôsob, ako si uctí vôľu človeka a predsa ho nechá žiť… A o tomto je kríž. Počujem amen? {Amen} O tomto je kríž, moji milí priatelia.

Boh zomiera, aby rešpektoval našu voľbu, zachoval našu slobodnú vôľu a dal nám šancu vybrať si znovu. {Amen} Takého Boha musíte milovať. Počujem amen? {Amen} Takého Boha musíte milovať, moji milí priatelia. Viete, úžasné je na tom to, že Boh bol ochotný urobiť to, len aby nám umožnil ďalšiu šancu znova sa rozhodnúť. Len aby ju umožnil. A to si píšte, že satan sa ho snažil presvedčiť, že si to nikto nerozmyslí. A mimochodom, presviedčal ho o tom najmä v Getsemane – viac o tom neskôr. „Nestojí to za to,“ dohováral mu ustavične. „Nikto si to nerozmyslí. Prečo to robíš? Všetko sú to beznádejní buriči. Zabudni na to. Vráť sa domov. Nechceš predsa prejsť týmito mukami. Aj tak sa to nevyplatí. Zabudni na to.“ Viete, čo odvetí Ježiš? „Som ochotný prejsť tým, aj keby som iba jednému človeku umožnil, aby sa vrátil a poslúchal mňa a môjho Otca z lásky. Prejdem tým, aj keby som zachránil len jedného.“ Takého Pána musíte milovať. Počujem amen? {Amen} Takého Pána musíte milovať. Chvála Bohu za Baránka. Počujem amen? {Amen} Chvála Bohu za Baránka. Je to také významné, že Biblia ho nazýva „Baránkom zabitým“ kedy? „… od založenia sveta.“ {Zj 13,8} V predobraze, od samotného počiatku sveta. A keď príde v plnosti času, ako ho predstavuje Ján Krstiteľ? „Hľa, Boží Baránok.“ {Jn 1,29} A čo hovorí Ján každému, kto je na dosluch? „Tu je. Toto je predobrazný Baránok. To je ten Jedinečný zo všetkých baránkov, vrátane prvých dvoch, ktorí zomreli, aby zaodeli našich rodičov, toto je ten Jediný, na ktorého všetky poukazovali. Tu je. Ajhľa, Baránok. A vzhliadaním k nemu budete menení.“ Chvála Bohu za Baránka. Amen? {Amen}

A pozeraním sa na Baránka boli ľudia menení. Obetný systém sa rozvíjal a výrazne dozrel, keď sa zriadila svätyňa a jej služby. No čo tam v jadre stále bolo? Obeť baránka. Nakoniec sa musel predobraz stretnúť so skutočnosťou. Predobraz nebol dostatočným zjavením. A tak v plnosti času poslal Boh svojho Syna. {Gal 4,4} A práve tam sa teraz poberieme.

No skôr, ako pokročíme, čo musíme najskôr urobiť, milí priatelia? Osobne medzi nás pozvať Božieho Ducha. Modlite sa nielen za seba, ale aj za mňa. Proste, aby mi Boh umožnil zvlášť účinne a presne predstaviť tieto vzácne pravdy.

Nebeský Otec, akú máme vzácnu príležitosť vidieť Baránka. Prosím, otvor nám oči. Pomaž ich liečivou masťou. Pomôž, aby sme uzreli väčšie hĺbky pravdy, ktoré sme predtým nevideli. Daj nám zrieť svetlo žiariace zo starých textov, ktoré sme si nikdy predtým nevšimli. A vo svetle slávy tvojej lásky, vyžarujúcej z Písma — no svietiacej najmä zo Slova, ktoré sa stalo telom — nám pomôž meniť sa na podobu toho, na čo hľadíme. Prosím, Pane, pomaž moje pery a ovládni môj jazyk. Veď moje myšlienky, nadiktuj každé slovo. Chcem hovoriť pravdu a len pravdu. Pravdu, ktorá je v Ježišovi. Nech to, čo dokážeš navzdory mne samému cezo mňa povedať zasiahne srdcia a mysle a uchváti vôľu, aby to premenilo životy. Modlím sa v Ježišovom mene. Amen.

Názov 8. lekcie, ktorú teraz preberáme, je na strane 14: „Hľadeli sme na Jeho slávu.“ Táto veta je prevzatá z Jána 1,14: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a hľadeli sme na jeho slávu…“ Akú slávu? „… na slávu ako jednorodeného od Otca, a bol plný milosti a pravdy.“ Počuli ste tam naše kľúčové slovo, však? Sláva. Čo je to sláva? Charakter. Hovoríme o Kristovom poslaní: mal nám zjaviť Božiu slávu. Tá bola zjavená symbolicky v deň, keď človek zhrešil. No v plnosti času prišiel Kristus ako pravý Baránok, aby zjavil plnosť Otcovej slávy. No kvôli tomu sa Slovo muselo stať čím? Telom.

Pracujte so mnou na tejto koncepcii. Tento verš je taký plný pravdy. Predovšetkým si všimnite, kto bol poslaný. Slovo. To Slovo. Kto je tým Slovom? Verše u Jána 1, 1-3 nám na tú otázku jasne odpovedajú: „Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bol Boh. On bol na počiatku u Boha. Všetky veci boli stvorené cez neho, a bez neho nebolo stvorené nič z toho, čo bolo stvorené. V ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí.“ Kto je to Slovo? To Slovo je Boh. Je to druhá osoba Trojice, Boží Syn.

Citát zo Signs of the Times {Znamenia doby}, 13. február 1893: „Keď Kristus tvoril, bol s Bohom. Bol jedno s Bohom, rovnocenný s Ním, jas Jeho slávy a výslovný obraz Jeho osoby, zástupca Otca. On jediný, Stvoriteľ človeka, mohol byť jeho Spasiteľom. Žiadny nebeský anjel nemohol zjaviť Otca hriešnikovi a získať ho späť, aby bol verný Bohu. No Kristus mohol zjaviť Otcovu lásku; lebo Boh bol v Kristovi, zmierujúc svet so sebou.“ Viete, moji milí priatelia, len jedným spôsobom sa ľudstvo, ktoré je teraz stratené a vzbúrené, navráti späť, a síce vďaka zjaveniu Božieho charakteru, Božej slávy. Dostatočne to však môže urobiť len jedna bytosť, a síce ten, ktorý je sám Bohom. Žiadna iná stvorená bytosť nie je schopná zjaviť Boha takého, aký naozaj je, v najlepšom prípade sú len mdlým odrazom. No je jeden, ktorý je jasom slávy svojho Otca a neoslabene odráža žiaru jeho charakteru. On jediný zvládne túto úlohu. Iba Stvoriteľ človeka mohol byť jeho Spasiteľom, lebo k spáse patrí aj obnova Božej podoby v človeku. A tú v nás môže obnoviť len jeden jediný: ten, ktorý ju v nás stvoril na počiatku. Rozumieme sa? Preto musí byť náš Spasiteľ naším Stvoriteľom.

Je veľmi významné, keď Dávid volá: „Stvor vo mne…“ čo? „… čisté srdce.“ {Ž 51,12} Je tam hebrejské slovo „bara“ a prekladá sa ako „stvoriť“. Je to jedinečné slovo a používa sa výlučne vo vzťahu k Bohu. Je to vytvorenie niečoho z ničoho. To isté slovo je použité v 1 Moj 1,1: „Na počiatku Boh stvoril“ – bara. Vidíte, treba tú istú moc, aby Slovo prehovorilo do prázdnoty tejto časti vesmíru, toho sveta, ktorý teraz poznáme. Treba tú istú silu a Slovo, aby nám prehovorilo tvorivou silou do sŕdc a stvorilo v nich novú bytosť. Amen? A urobí z nás nové stvorenie. Len náš Stvoriteľ môže byť naším Spasiteľom, lebo naše pretvorenie si žiada tvorivú moc a tá je v Slove a jedine v Slove. Rozumieme tomu všetci? Dobre.

A všimnite si, čo o tomto Slove hovorí Ján: „Všetko bolo stvorené Ním a bez Neho nebolo stvorené nič z toho, čo bolo stvorené.“ To ho stavia do úplne inej kategórie než ktorúkoľvek stvorenú bytosť. Je tak? Lebo všetky stvorené bytosti, všetko, čo bolo stvorené, stvoril kto? On. Preto on sám nemôže byť stvorením či byť stvorený, alebo mať nejaký počiatok. Sledujete to?

Sú to mimoriadne významné a dôležité teologické otázky. Existuje množstvo zmätených názorov na Kristovu osobu. Aj v našej milovanej cirkvi sú ľudia, ktorí trvajú na tom, že v určitom momente mal počiatok.

Moji milí priatelia, všetko, čo má začiatok, prišlo skrze neho. Preto on počiatok nemá. On je „ja som“. Vždy bol a vždy bude. Sledujete to? „JA SOM“ ho stavia do jednej kategórie s Bohom. Veľmi dôležité. Citát z Desire of Ages {Túžba vekov}, s. 530: „V Kristovi je život, pôvodný, neprepožičaný, neodvodený.“ Je to celkom jasné. Počujem amen? {Amen} „V ňom, v Kristovi, je život pôvodný, neprepožičaný, neodvodený. ,Kto má Syna, má život.‘ {1 Jn 5,12} Kristovo božstvo je istotou veriaceho o večnom živote.“ Viete, ak náš Spasiteľ nemá sám v sebe neprepožičaný a neodvodený – večný – život, potom vlastne nemáme istotu večného života. Je to veľmi dôležité, nikomu nedovoľte, aby vás v tom zmiatol, dobre?

Jeho poslaním je zjaviť Boží charakter a to dáva jeho jedinečnému menu zvláštny význam. Slovo. Čo je on? Slovo. Páči sa mi to. Aké mal poslanie? Zjaviť Boží charakter. A čo je to charakter? Aká je naša pracovná definícia, trieda? Myšlienky a pocity dohromady. {5T 310.1} Ako oznamujeme svoje myšlienky a pocity? Svojimi slovami, je tak? Boh nám chce odhaliť svoje pravé myšlienky a pocity voči nám.

Viete, Satan nám o Božom charaktere klamal. Kvôli nemu sme si mysleli, že Boh má sebecké myšlienky a pocity, nahnevané a pomstychtivé myšlienky a pocity, že je tvrdý a despotický. A teraz máme veľký problém a musíme sa ho báť. To všetko sú klamstvá nepriateľa. Rozumiete?

Takže Boh chce oznámiť svojmu odcudzenému, vystrašenému a kvôli tomu rebelujúcemu ľudstvu svoje pravé pocity. Čo teda urobí? Posiela svojho Syna, aby nám povedal, čo k nám cíti. Dáva to zmysel? Počúvajte Jeremiáš 29,11: „Lebo Ja poznám…“ hovorí Boh. „Lebo Ja poznám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal budúcnosť a nádej.“ A čo robí, aby tieto myšlienky jasne sformuloval? Posiela svojho Syna a nazýva ho ako? Slovo. No nie je to prekrásne meno pre Krista vo svetle jeho poslania? Citát z Youth´s Instructor {Rady pre mládež}, 28. jún 1894: „Kto je to Kristus? Jediný Syn živého Boha. On je voči Otcovi tak, ako je Slovo voči myšlienke, ktorú vyjadruje. Ako myšlienka, ktorú možno počúvať, Kristus sa stáva Božím Slovom.“

Poďme do nasledujúcej vety v našom kľúčovom texte. Ján 1,14: „A Slovo sa stalo“ čím? „… telom.“ „Slovo sa stalo telom.“ Prečo bolo nevyhnutné, aby sa Slovo – aby nám oznámilo Božie myšlienky a pocity a zjavilo Boží charakter – prečo bolo dôležité, aby sa stalo telom? Moji milí priatelia, z dvoch dôvodov. Po prvé, jedine tak sme mohli to zjavenie prežiť, a po druhé, aj mu porozumieť. Počuli ste, čo som povedal? Slovo sa muselo stať telom, aby sme to zjavenie prežili, a po druhé, aby sme mu porozumeli. Čo tým myslím? Boh existuje v nekonečnej sláve. Vnímate ma? A keď sme sa stali hriešnymi, do tej miery sme už neladili so slávou, čiže Božím charakterom, že by pre nás bola bývala čím? Spaľujúcim ohňom. {Žid 12,29} Rozumiete mi? Tá plnosť slávy by nás spopolnila.

Čo musel teda urobiť Mojžiš na vrchu Sínaj, keď žiadal: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu“? {2 Moj 33,18} Skryť sa v skalnej trhline, a Boh ho musel prikryť svojou rukou a potom mu dovolil len zbežne zazrieť svoj chrbát, keď odchádzal. {2 Moj 33,20-23} A aj po tom svietila Mojžišova tvár tak jasne, ako odraz, že sa Izraelci nemohli na ňu pozerať. {2 Moj 34,30} To je sláva. Amen? A Mojžiš bol zbožný, svätý muž. Moji milí priatelia, tá istá osoba Trojice, čo prešla popri Mojžišovi na vrchu Sínaj, prišla, chodila a rozprávala medzi nami. Je to tá istá osoba.

V čom bol rozdiel? Slovo sa stalo čím? Telom. {Jn 1,14} Svoju božskú slávu zahalil ľudským zjavom. Počujem amen? {Amen} Slávu ukryl v ľudskom tele a tým ju stlmil a potlačil. Kvôli tomu v Žid 10,5 vraví: „Preto vchádzajúc do sveta povedal: ,Obete a posvätného daru si nechcel, ale‘“ čo? „,… dal si mi telo.‘“ „… dal si mi telo.“ Citát z Desire of Ages {Túžba vekov}, s. 23: „Kristus hodlal prísť na náš svet v ľudskom tele. Hovorí: ,Dal si mi telo.‘ Keby bol prišiel v sláve, ktorú mal u Otca pred stvorením sveta, neboli by sme zniesli svetlo jeho prítomnosti. Aby sme mohli naň hľadieť a predsa nezahynúť, zjavenie jeho slávy bolo zahalené. Jeho božstvo zahaľoval ľudský zjav, neviditeľná sláva vo viditeľnej ľudskej podobe.“ Amen? Chvála Bohu, že Slovo sa stalo telom. Chvála Bohu, že Slovo sa stalo telom. Moji milí priatelia, nepodceňujte obeť, ktorú prinieslo Slovo, keď sa stalo telom.

Viete, o Kristovej obeti často premýšľame ako výhradne o tom, čo urobil na kríži. Áno, jeho obeť na kríži bola nekonečná. No som tu, aby som vám povedal, moji milí priatelia, že Kristus už priniesol nekonečnú obeť, aby mohol ísť na kríž. Viete, na kríži musel zomrieť. A to Boh nemôže. Musel stať človekom, až potom to mohol urobiť. Rozumiete mi? A uvedomte si, že keď sa stal človekom, bola to nekonečná, bolestivá a večná obeť. Nestal sa človekom len na to, aby urobil, čo treba a potom sa vrátil do pôvodného stavu. Prijal ľudský zjav a ten si ponechá po celé nekonečné veky. Bola to večná obeť, uvedomte si to.

Keď vstal Ježiš z hrobu, čo umožnil učeníkom? Aby sa ho dotkli. A čo urobil v ich prítomnosti? Jedol. Čo sa im snaží povedať? Ešte stále bol ľudskou bytosťou, človekom… A keď vystúpil do neba v tom oblaku, čo pritom povedali anjeli? „Ten istý Ježiš sa vráti rovnakým spôsobom.“ {Sk 1,11} Moji milí priatelia, on je človekom naveky. Amen? {Amen} Je s ľudstvom zjednotený natrvalo. A práve z toho dôvodu stúpla u Boha mravná hodnota ľudstva. Lebo Boh sa stal jedným z nás, aby nás spasil. Emmanuel, Boh s nami. {Mt 1,23} {Amen} Pamätajte na to! Je to takmer nad naše chápanie. Boh, zvrchovaný tvorca tohto vesmíru, všetkých tých miliónov a miliárd hviezd, Ten, ktorý ich stvoril, zostúpil dole na túto malú smietku a stal sa jedným z nás, malinkatých smietok na tejto smietke, aby nás zachránil. A zostane jedným z nás navždy. Takého Boha musíte milovať. Počujem amen? {Amen} Musíte milovať takéhoto Boha. Slovo sa stalo telom — a bolelo to.

Vypočujte si toto: citát z Bible Commentary, zv. 7, s. 915 – hore na s. 15: „Kristus za nekonečnú cenu a v bolestivom procese…“ Ako? „… v bolestivom procese, tajomnom pre anjelov i ľudí, prijal ľudskú podobu, skryl svoje božstvo a odložiac svoju slávu narodil sa ako bábätko v Betleheme.“ Aké bolestné preňho, aby sa stal človekom!

Ďalší riadok, ďalšia veta v našom texte. Rozoberáme verš Ján 1,14 a znovu ho skladáme: „A Slovo sa stalo telom a…“ čo? „… prebývalo…“ „… a prebývalo medzi nami.“ V gréčtine je to fascinujúci verš. Lepšie a doslovnejšie je preložený ako „a svätostánilo medzi nami.“ Tak ho na okraji prekladá revidovaná verzia. Ján 1,14: „A Slovo sa stalo telom a svätostánilo medzi nami, a my sme sa dívali na jeho slávu, slávu ako jednorodeného od Otca, plný milosti a pravdy.“ Iný preklad, ktorý som si obľúbil pre jeho presnosť a doslovnosť, je Rotherhamov. Je to vynikajúca študijná Biblia. „The Emphasized Bible“ formuluje Jána 1,14 takto: „A Slovo sa stalo telom a rozložilo si svoj stan medzi nami.“ Páči sa mi to. „Slovo sa stalo telom a“ čo? „… rozložilo si svoj stan medzi nami.“ Tak doslova to hovorí gréčtina: svätostánilo, stánilo medzi nami. „A my sme uprene hľadeli na Jeho slávu, slávu ako jednorodeného od Otca, plný milosti a pravdy.“ Moji milí priatelia, čo nám pripomína tento výraz? 2 Moj 25,8: „Nech mi urobia svätyňu, aby som mohol“ čo? „… bývať medzi nimi.“ Uvedomte si, že svätyňa na púštnej rovine, na úpätí Sinaja, bola predobrazom Kristovho vtelenia. Počuli ste, čo som práve povedal? Čím bola svätyňa? Predobrazom vteleného Krista.

Viete, ako ľud už dlho študujeme svätyňu ako symbol plánu spasenia – a je to správne. No v podstate prehliadame skutočnosť, že svätyňa je v prvom rade symbolom samotného vteleného Krista. Celý plán spásy je totiž stelesnený v Osobe. V ktorej? V Ježišovi Kristovi. Moji milí priatelia, svätyňa na Sinajskej púšti je predovšetkým symbolom vteleného Krista. Preto Ján používa toto zvláštne vyjadrenie. Hovorí ním, že tu máme nielen predobrazného Baránka, ale aj predobraznú svätyňu – máme tu predobrazného Kňaza. Ježiš je naplnením celého predobrazného systému. Vnímate to? „Slovo sa stalo telom a svätostánilo – alebo stánilo – medzi nami.“

Citát z Desire of Ages {Túžba vekov}, s. 23: „Kristus si postavil svoju svätyňu uprostred ľudských príbytkov.“ Je zrejmé, že Krista vníma ako naplnenie svätyne. „Svoj stan si rozložil vedľa ľudských obydlí, aby mohol bývať medzi nami a zoznámil nás so svojou božskou povahou a životom.“ Presne to nám hovorí Ján vo verši 1,14. Dobre? Vidíte to? Svätyňa je predobrazom vteleného Krista. Rád by som to s vami preskúmal… Pouvažujte nad tým. Dovoľte mi len vzbudiť váš záujem. Vyzývam vás k oveľa hlbšiemu štúdiu svätyne ako symbolu vteleného Krista.

Mimochodom, v našej milovanej cirkvi veľmi polemizujeme o ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista. Chce sa mi plakať… To vtedy, keď vidím, ako nás táto téma rozdelila – mnohorako a na mnohých miestach… A plakať sa mi chce najmä vtedy, keď vidím, ako nekresťansky vieme debatovať o Kristovej prirodzenosti. Moji milí priatelia, nechcem zabiehať do tohto sporu, ale chcem vás vybaviť nejakým vzácnym svetlom, ktoré vám pomôže uzrieť cestu, ak ste v ňom, alebo vás naň pripraviť, ak ste ho ešte nevideli, lebo zrejme príde.

Uvedomte si, že zrejme najlepšie získate jasnú predstavu o ľudskej prirodzenosti Krista, ak pouvažujete o svätyni ako predobraze. Sledujete ma? Krátko a rýchlo o tom popremýšľajme. Poďte so mnou na Sinajskú púšť, dobre? Všetko je upravené. Kráčame po úhľadných uličkách – sú ich stovky, ba tisíce z rôznych kmeňov – a všetci usporiadane táboria vôkol širokého priestranstva uprostred. Keď sa k nemu konečne dostaneme, čo vidíme v jeho strede? Je tam väčší stan. Otázka: je krásny zvonku? Nie, zvonku vyzerá ako všetky ostatné stany. Zrovna tak ho pokrýva koža, hnedastá a čierna, strakatá, na pohľad veľmi obyčajná. Čo je na tom významné? Čo nám to hovorí o ľudskej prirodzenosti Krista? Bol ten ľudský stan, to ľudské telo, čo Kristus prijal, mimoriadne príťažlivé? Priťahoval ľudí jeho vzhľad? Priťahoval? Nie, vôbec nie – práve naopak. Vypočujte si, čo hovorí Izaiáš 53,2: „Lebo vyrástol pred ním ako nežný prútik a ako koreň zo suchej zeme. Nemal podobu ani krásu, aby sme naňho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili.“ Veľmi zaujímavé. Vidíte, ako dokonale symbolizoval predobrazný stan svoje naplnenie? Navonok nebol nejako pôvabný.

No vydržte chvíľu. A čo zvnútra? Čo takto vnútro stanu uprostred Sinajskej púšte? Bolo ako v každom inom stane? Bolo? No tak, bolo? Moji milí priatelia, vnútrajškom sa od základu líšilo od všetkých ostatných stanov. Bol taký dokonale krásny, aký mohol vytvoriť len najzručnejší umelec pod priamym vedením Ducha Svätého. Všetko bolo vyhotovené dokonale a obložené najčistejším a najjemnejším zlatom. A osvetľovala ho prebývajúca šekina, prítomnosť samotného Boha. Bohaté farby, vyšité do gobelínových záclon sa odrážali od tých zlatých stien. Bolo to tam prekrásne. Počujem amen? {Amen} Prečo? Lebo to symbolizovalo vteleného Krista, v ktorom telesne prebývala plnosť božstva. {Kol 2,9} Amen? {Amen} V ňom máme odblesk charakteru jeho Otca, síce zahalený, no predsa len bol ten jas v ňom. Bol v ňom. Mal nekonečne a dokonale nádhernú povahu, moji milí priatelia. Uvedomte si to.

Citát z Bible Commentary, zv. 7, s. 904: „Keby bol prišiel medzi ľudí vo svojej vznešenej, nebeskej podobe, jeho vzhľad by bol priťahoval mysle ľudí k nemu a boli by ho prijali bez prejavu viery… Viera ľudí v Krista ako Mesiáša nemala spočívať na viditeľných dôkazoch, a oni v neho neuverili kvôli jeho osobnej príťažlivosti, ale kvôli…“ čomu, priatelia? „… kvôli jeho vznešenej POVAHE, akú nikto nikdy nemal a ani nemohol mať.“ Počujem amen? {Amen} Našli by ste rovnakú krásu, aká bola vo svätyni uprostred Sinajskej púšte? Vari by ste našli tú istú krásu v inom stane, niekde inde v tábore? Našli by ste? Nie, nenašli. Viete, v Kristovi je vynikajúci charakter, aký nikto nikdy nemal a ani nemohol mať. Rozumieme si? Chápete, čo sa môžeme naučiť pri pohľade na svätyňu ako symbol vteleného Krista? Rozumiete tomu? Postaví vás to na pevnú cestu k pravde, keď budete skúmať ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista.

A posuňte sa iba o krok ďalej. Je toho oveľa viac, ale nemáme čas. Aký zákon… No tak, spolupracujte so mnou… Aký zákon bol napísaný na kamennej doske v Svätyni svätých, v tej svätyni uprostred Sinajskej púšte? Aký to bol zákon? Zákon sebectva? No tak, bol? Nie! Bol to zákon čoho? Zákon lásky, Boží zákon. Moji milí priatelia, vtelený Kristus mal zákon lásky napísaný vo svojom srdci hneď od samého začiatku. A my to veľmi jasne preukážeme pri ďalšom štúdiu. Poučte sa, prosím, poučte sa zo svätyne ako symbolu vteleného Krista. Citát z Heavenly Places, s. 201: „Pán spojil svoju prirodzenosť s ľudskou výslovne na to, aby sa stal význačnejším a jednoznačnejším predmetom nášho rozjímania a lásky.“ Toto sa mi páči: „Vyzýva nás, aby sme sa priblížili a rozjímali o tom veľkom svetle, ktoré neviditeľný Boh odel ľudským rúchom a vyžarovalo slávu takú zjemnenú a stlmenú, aby sme zniesli ten pohľad. Kristus je svetlo z neba. V jeho tvári uzrieme Boha.“ Amen? {Amen} Čo však Boh z milosti urobil tomuto svetlu? Zaodel ho ľudskou podobou a tým ho zmäkčil a stlmil, aby naše oči zniesli ten pohľad. Hovorím vám, chváľte Boha za vtelenie. Čo na to poviete? {Amen}

Mimochodom, pomáha nám to lepšie pochopiť tú vetu v kľúčovom texte, na ktorú som zbežne poukázal prvý večer, keď sme boli spolu? {2. lekcia – s. 3 alebo 13‘56“} 2 Kor 3,18: „Ale my všetci s…“ čím? „S odhalenou tvárou, pozorujúc ako v zrkadle slávu Pánovu, premieňame sa na ten istý obraz od slávy k sláve, ako od Ducha Pánovho.“ Mohol Mojžiš pozorovať tú slávu s odhalenou tvárou? Nie. Ako to, že my môžeme? Lebo Ježiš nosil závoj. Amen? Svoju božskú slávu zahalil do ľudského zjavu, takže ju môžeme pozorovať s odhalenou tvárou. {Amen} Chváľme Boha za vtelenie. Počujem amen? {Amen} Chváľme Boha za vtelenie, moji milí priatelia.

Citát zo Signs of the Times, 4. apríl 1895: „Kristus prišiel v podobe hriešneho tela a svoje božstvo zaodel ľudským zjavom, aby mohol priniesť svetu dokonalosť Boha v jeho vlastnom charaktere. Prišiel predstaviť Boha nie ako prísneho sudcu, ale ako…“ koho? „… ako milujúceho otca… Boh je láska. Toto bola tá veľká pravda, ktorú prišiel zjaviť svetu. Satan tak prekrútil Boží charakter pred svetom, že človek sa vzdialil od Boha, ale Kristus prišiel, aby svetu ukázal Otcove vlastnosti a predstavil jeho presný obraz. Cieľom Kristovho poslania na svete bolo…“ Čo? „… zjaviť Otca.“ Áno. A uspel v tom? Dokonale. Čo mohol vlastne povedať Filipovi na jeho slová: „Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to“? Ján 14,9: „Ježiš mu povedal: ,Už som s tebou tak dlho a ešte si ma nespoznal, Filip? Kto vidí mňa, vidí…“ koho? „,… vidí Otca. Ako teda môžeš povedať: „Ukáž nám Otca?“‘“ Moji milí priatelia, Ježiš tak dokonale zjavoval svojho Otca, že naozaj mohol povedať: „Ak ste videli mňa, videli ste…“ koho? „… videli ste Jeho.“

Je to pozoruhodné vyhlásenie. Počúvajte. Citát z That I May Know Him, s. 338: „Keby bol prišiel na náš svet Boh Otec a prebýval by medzi nami on, keby sa bol ponížil a zahalil svoju slávu, aby sa ľudia mohli naňho pozerať, príbeh Kristovho života, ktorý máme, by sa nebol zmenil…“ {Amen} Nie je to pozoruhodný výrok? „V každom Ježišovom čine a v každom naučení jeho učenia máme vidieť, počuť a rozpoznávať Boha. Na pohľad i počutie je to fakticky hlas a počínanie Otca.“ Inými slovami, Ježiš tak dokonale zjavil svojho Otca, že keby bol Otec prišiel a zjavil sa osobne, tak dejiny by sa až do posledného detailu a slova zhodovali s tými, ktoré máme zaznamenané v Novom zákone. Akú vynikajúcu prácu odviedol, keď plnil svoje poslanie a zjavoval Božiu slávu človeku!

Vypočujte si, ako to vyjadruje Pavol. Je to fakt kľúčový verš. Sústreďte sa naň spolu so mnou. Nájdeme ho v Žid 1,3. Pavol hovorí o Kristovi, ako dokonale naplnil svoje poslanie a robí to veľmi jedinečne a krásne. Používa hebrejskú poéziu. Štýl, akým napísal túto knihu, sa výrazne líši od štýlu, ktorý používal pri písaní svojich listov pohanom: Galatským, Efezským, Filipským, Kolosanom, atď. Štýl knihy Židom je vlastne taký odlišný, že mnohí teológovia trvajú na tom, že nie je možné, aby bol autorom Pavol. O autorstve knihy Židom sa významne debatuje a aj obsah tejto knihy je výrazne odlišný. Hovorí o svätyni. To sa však dá ľahko vysvetliť tým, že Pavol píše svojmu vlastnému ľudu.

O svätyni nemôže hovoriť s pohanmi, lebo tomu nerozumejú.

No rozumejú svätyni Židia? Áno. Pavol používa svoj typický štýl hebrejskej komunikácie, pri ktorom sú Židia v pohode. Uvádzam to, lebo chcem, aby ste videli, že v 3. verši tu máme hebrejskú báseň. Čo tu máme, trieda? Hebrejskú báseň. Židia vytvárajú básne inak ako my: nerýmujú posledné slová, ale hovoria to isté, len inakšie. Nazýva sa to paralelizmus a Starý zákon je ho plný, najmä kniha Prísloví, Žalmy atď. Paralelizmus znamená povedať to isté, ale inak: dvojveršia, malé paralely. Táto hebrejská báseň prekrásne opisuje, ako Ježiš dokonale naplnil svoje poslanie, keď zjavil charakter svojho Otca. Vypočujte si ju.

Čo hovorí prvá veta? Prvá veta: „… ktorý súc odleskom jeho slávy…“ Je to odvolávka na Krista a Pavol nám o ňom hovorí, že je odleskom slávy svojho Otca. Pracujte so mnou. To slovo odlesk, ako sme už spomenuli, znamená „nezmenšenú žiaru,“ áno? Nie je to len odraz. Čo je to? Odlesk. Je to nezmenšená žiara Otcovej čo? Slávy. A čo je to sláva, trieda? Charakter. Pavol nám hovorí, že Ježiš plne zjavil dokonalý charakter svojho Otca. Zastavte sa so mnou a premýšľajte o tom. Boh je vo svojej podstate nekonečne slávny. Amen? {Amen} Má nekonečne dokonalý charakter. Ak teda Kristus zjavil plnosť, odlesk Božej slávy, musel zjaviť aj nekonečne dokonalý charakter. Rozumiete mi? Dáva to zmysel? Otázka znie, či ho zjavil? Počúvajte pozorne citát z Testimonies, zv. 6, s. 60: „Kristov život zjavuje nekonečne dokonalý charakter.“ Počujem amen? {Amen} Zjavil Kristus iba dokonalý charakter? No tak, bol len dokonalý? Nie, aký bol? Nekonečne dokonalý. Dôležitosť pochopenia tohto konceptu sa nedá prehnať. Do hry vstúpi pri ďalšom štúdiu. Teraz si to len starostlivo poznačte. Nakoľko dokonalý charakter zjavil Kristus? Nekonečne dokonalý charakter. Bol odleskom slávy svojho Otca, nie len mdlým odrazom. Netrpel nedostatkom slávy. {Rim 3,23} Sledujete to? Zjavil nekonečne dokonalý charakter. Presne to hovorí Pavol tými slovami „odlesk slávy svojho Otca.“

Druhý riadok básne je veľmi, veľmi zaujímavý. Hovorí to isté, ale iným spôsobom. Ani vy ani ja to nerozpoznáme, ak sa nepozrieme do pôvodného jazyka. Urobme to spolu. Je tam jedinečné grécke slovo, v tejto druhej vete našej básne. Ako tá veta znie? „… a výslovným obrazom Jeho podstaty“ Prvá veta: „… odlesk Jeho slávy“ Druhá: „… výslovný obraz Jeho podstaty“. V gréčtine je jedno slovo, ktoré je preložené ako „obraz“ – len jedno. Budete prekvapení, aké. Je to slovo „kar-ak-tare.“ {Strong‘s G5481} Čo počujete? Charakter. Je použité iba raz v celom Novom zákone, práve tu v tejto básni. Aké je to slovo? Kar-ak-tare. Je fascinujúce, že toto slovo sa používa v mnohých, mnohých jazykoch: v španielčine, francúzštine, rôznych jazykoch, angličtine, ba aj ruštine.

Tento cyklus som prednášal aj v Rusku a keď som povedal charakter, môj prekladateľ povedal: „Kar-ak-tare.“ Prekvapene som sa pozeral. Majú rovnaké slovo. Viete, je to zaujímavé. Z dá sa, že niektoré slová sú také dôležité, že Boh ich zjavne chráni pred typickými zmenami z jedného jazyka do druhého. Aké je ďalšie takéto slovo? Sabat. Sobota. S charakterom je to podobné. Všetci ho dostávame z gréckeho slova „kar-ak-tare.“ Je to zaujímavé, a je celkom možné a debatuje sa o tom, že by aj to grécke slovo mohlo pochádzať z hebrejčiny.

„Kar-ak-tare.“ Čo to grécke slovo znamená? Je to veľmi pútavé. Urobme spolu malú etymologickú, slovnú štúdiu, dobre? Ste pripravení? Vezmime do rúk najstaršie rukopisy, aké nájdeme. Vedzte, že môžeme študovať grécke rukopisy, ktoré sú výrazne staršie ako novozákonné spisy –   viete to – oveľa staršie Nový zákon. Dobre? Vezmime do rúk tieto staroveké grécke dokumenty a preskúmajme ich. Hľadáme slovo „kar-ak-tare“, lebo chceme pochopiť, čo znamená a definuje. A zistíme, že v najstarších rukopisoch sa slovo „kar-ak-tare“ vzťahuje na raziča mincí alebo rytca. Interesantné. Vzťahuje sa na koho? Raziča mincí alebo rytca.

Ako plynul čas, tento význam sa menil, ako sa to u slov často stáva, a pri ďalšom štúdiu vezmeme do rúk rukopisy síce menej staré, no stále staršie ako novozákonné, a zistíme, že slovo „kar-ak-tare“ sa trochu vyvinulo a vzťahuje sa na nástroje, ktoré používa rytec. Slovom „kar-ak-tare“ sa označuje raznica, pečiatka, ba aj značkovacie železo.

Pri ďalšom štúdiu budeme sledovať jeho použitie až do novozákonných čias, a zistíme, že vyvíjalo ešte ďalej a teraz sa vzťahuje na samotnú rytinu, vyrobenú rytcom pomocou nástrojov – lept, znak alebo pečať vyrobenú rytcom. Najbližšie k nášmu výrazu majú povedzme čínske znaky. Čo sú to čínske znaky? Malé obrázky či rytiny vytvorené nástrojom. Sledujete ma? Podľa novozákonných čias sa to vzťahuje na rytinu, znak alebo pečať vyrobenú nástrojom rytca. Znak alebo pečať… Znak alebo pečať – sú to známe slová?

Moji milí priatelia, premýšľajte so mnou. Čo určuje náš osud? Čo je to? Je to náš „kar-ak-tare“. Ste so mnou? Je to znak alebo pečať. A kde sa nachádza jedno či druhé? No tak, kde je to? Na čele. Je to akési viditeľné znamenie? 666 och, prepáč, braček. 777 Ach, vojdi dnu. Vojdi dnu. Môžeme to vidieť? Čo je to? Je to náš charakter, moji milí priatelia. Sú to naše myšlienky a pocity. {5T 310.1} Sú to naše myšlienky a pocity, prispôsobené buď zákonu lásky alebo zákonu sebectva. Počujem amen? {Amen}

Čo máme tu hore za čelom? Ako sa to nazýva? Hovoríme tomu čelný lalok a práve tam sídli naše svedomie. Súhlasíte so mnou? Práve tam je napísaný Boží zákon. A vy i ja sa pre lásku Kristovu a v moci Ducha Svätého musíme naučiť zlaďovať svoje myšlienky a pocity… No tak, myšlienky a pocity dohromady –   o čom hovoríme? O charaktere. Musíme sa naučiť zlaďovať svoje myšlienky a pocity s duchom zákona, ktorým je láska. Počujem amen? {Amen} A taký charakter je zapečatený pre večnosť. Počuli ste, čo som práve povedal?

No, niektorí môžete namietať: „Počkaj, myslel som si, že znamenie a pečať súvisia s tým dňom v týždni, keď chodím do kostola.“ Nuž, poteším vás: Áno, určite to s tým súvisí, ale prosím, prosím, spoluadventisti siedmeho dňa… Viete, obávam sa o toľkých adventistov siedmeho dňa, ktorí si hladkajú chrbát a nepochybujú o tom, že budú dostatoční, keď príde Ježiš, lebo vedia, v ktorý deň týždňa sa chodí do kostola a preto budú zapečatení. Moji milí priatelia, uvažujte so mnou. Premýšľajte so mnou. Je to oveľa hlbšie. K pečati patrí to, koho zvrchovane milujete. A vy a ja musíme dospieť až tam, že si Boha zamilujeme natoľko, že by sme radšej čo? Zomreli ako Ho neposlúchli. {5T 53.2} Je to charakter vhodný pre nebesia. To je pečať.

Áno, nastane aj problém. Bude sa týkať štvrtého prikázania a každému z nás dá možnosť dokázať, či takúto lásku máme alebo nie. No nemyslite si, že pečať je len o tom, kedy sa má ísť do kostola. Počujete ma? {Amen} A nemyslite si, že budete ochotní radšej zomrieť ako prestúpiť štvrté prikázanie, ak si nezamilujete Ježiša natoľko, že by ste radšej zomreli ako porušili niektoré z ďalších deviatich. {Amen} Počujete, čo vám hovorím? {Áno} K tejto pečati patrí oveľa viac než si väčšina uvedomuje. Znamená usadiť sa v pravde, pre lásku Ježiša Krista, {2 Kor 5,14}to až tak, že by sme ochotne položili svoje vlastné životy, než by sme ho neposlúchli, sklamali či nejako skreslili. {GC 619.1} Toto je pečať. Chcem, aby ste ju mali, keď Ježiš príde. Chcem, aby ste ju mali, keď Ježiš príde.

To sa však nestane cez noc, moji milí priatelia. Počujete ma? Do toho musíme dorásť, od slávy k sláve. Vo svojej láske k Ježišovi musíme začať rásť, až kým nebudeme ochotní radšej preňho zomrieť ako neposlúchnuť. A mali by sme s tým začať teraz.

Vráťme sa späť k nášmu textu. Ježiš je „Kar-ak-tare“ Otca. Vidíte, aké je to perfektné slovo, aby ho Pavol použil vo svojej básničke? Čo je Ježiš? Nuž, je rytec, však? Vari nás na počiatku nevyryl on? Na svoju podobu? Nie je on tým razičom mincí, čo nás stvoril, napísal na nás svoj zákon a vtlačil do nás svoju podobu? Je to on. A potom, keď sme sa stratili ako mince {Lk 15,8-10}, čo urobil? Otec ho poslal ako nástroj, aby nás opäť vyryl. Amen? A napokon, čím je ešte? Sám osebe je rytinou, na ktorej podobu sme obnovovaní. Je „kar-ak-tare“ svojho Otca. Aké nádherné slovo pre Ježiša. Amen? Rozumiete tomu, priatelia? Rozumiete? Kiežby to tak bolo.

Brat, sestra, a takto tento verš vyjadruje Moffat: „On, odráža Božiu jasnú slávu a“ čo? „… a je na Ňom vpečatený samotný Boží charakter …“ {Žid 1:3} Presne toto doslova hovorí gréčtina. Aký je Ježiš? Je na Ňom vyrytý samotný Boží charakter.

Dovoľte mi rýchlo zakončiť vzácnym podobenstvom. Luk 15,8: „Alebo keď má nejaká žena desať grošov a jeden groš stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ho nenájde? A keď ho nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ,Radujte sa so mnou! Našla som stratený groš.‘ Hovorím vám, že podobne sa radujú Boží anjeli nad jedným hriešnikom, ktorý sa kajá.“ Niektorí si možno poviete: „Načo sme sem išli?“

Moji milí priatelia, k čomu nás Pán prirovnáva v tomto podobenstve? K minci. Pamätáte sa, aký je najstarší staroveký význam slova „kara-ak-tare“? Razič mincí. Keď nás náš božský „kar-ak-tare“ prvýkrát vyrazil, keď nás stvoril, čo urobil? Čo nám zapísal do sŕdc? Svoj zákon. Čo do nás vyryl? Svoju podobu {1 Moj 1,26}. Tak ako každá dobrá minca, aj my sme boli vyrazení, aby sme zjavovali obraz Panovníka ríše. Amen? A On nás vyrazil, aby sme boli menou vo vesmíre, aby sa všetky inteligentné bytosti mohli na túto mincu pozrieť a vyvodiť si presný a prekrásny záver o tom, aký je ten Panovník ríše. To preto nás vyrazil na svoj obraz.

No kým sme sa stali? Stratenými mincami… Šesťtisíc rokov sme sa plazili v špine a prachu planéty Zem a samozvaný vládca tohto sveta nás drvil pod svojou pätou a snažil sa odstrániť každú stopu Božieho zákona a podoby z našich mincí. No chvála Bohu, že stále po nás túži. Vidí nás ako cenných, takže čo urobil? Razič mincí sa stal jedným z nás, aby hľadal a zachránil stratených. {Lk 19,10} Osvecuje svet tak ako tá gazdiná zasvieti v dome. Osvecuje ho zjavením Božej lásky. Kde žiari najjasnejšie? Na kríži, keď na ňom visí. A vo svetle, ktoré prúdi z Krista, toho ukrižovaného, sa stratené mince nájdu. Amen?

A čo musíme urobiť, moji milí priatelia? Čo musíme spraviť? Musíme sa zveriť do dokonale kvalifikovaných rúk rytca. A čo urobí ten? Naplní svoje novozmluvné zasľúbenie a znovu, znovu vyryje zákon do mäsitých dosiek našich sŕdc. {2 Cor 3,3} A potom sa – pre lásku Kristovu a v moci Ducha Svätého – naučíme zlaďovať svoje myšlienky a pocity s Duchom zákona. Amen? A sme premieňaní obnovením svojej mysle. {Rim 12,2} Sme menení od čoho? Od slávy k sláve. A obnovuje sa v nás Jeho podoba, Jeho obraz.

Moji drahí priatelia, ten proces však musí prebehnúť, inak nebudeme pripravení na zhromaždenie a prenesenie na nebeské brehy, keď Razič mincí príde, aby pozbieral svoje mince. A keď príde, keď príde, položí jednu otázku. Čo sa spýta? Mar 12,16: „Čí obraz a nápis je toto?“ Čí je toto obraz a nápis? Čia podoba, čí nápis? Aký zákon je vpísaný do mäsitých dosiek tohto srdca? Čí obraz sa zjavuje v tomto živote? A odpoveď na túto otázku rozhodne o našom osude. Počujem amen? {Amen} Ak je v tom nápise zákon lásky, podoba je Božia. A čo vtedy môže Razič mincí povedať? „Vráťte Bohu to, čo je Božie.“ No ak je v tom nápise zákon sebectva, čia podoba bude na minci? Satanova. A čo musí povedať potom? „Vráťte satanovi, čo je jeho.“ Milí priatelia, dovoľte Razičovi mincí, aby vás znovu vyrazil, kvôli Kristovi a kvôli sebe samým. Naučte sa spolupracovať pri tejto opätovnej razbe. Chcem, aby mohol povedať o každom, kto je tu: „Vráťte Bohu, čo je Božie.“ Povstanete so mnou k záverečnej modlitbe?

Nebeský Otec, veľmi Ti ďakujem, že si poslal Ježiša, aby nám zjavil Tvoju slávu. Ďakujem, že On sám je Razič mincí a určite v nás dokáže obnoviť Tvoju slávu. Nauč nás spolupracovať, aby sme, keď príde, boli pripravení ísť domov a zase byť vesmírnou menou, aby sme Ťa oslavovali po celé nekonečné veky. Vypočuj nás, lebo prosíme v Jeho mene. Amen.

Ak si prajete, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

0

Your Cart