Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľuďom. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Vitajte, moji priatelia. Cením si, že môžem s vami študovať. A to usilovne. Hľadíme zblízka na nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý je odbleskom slávy svojho Otca a presným obrazom jeho osoby. {Žid 1,3} A to nás vyzýva opýtať sa samých seba – Ako? Ako je to možné, že Ježiš, hoci bol človek, mohol byť taký? Nedá sa to povedať o žiadnom inom človeku, ani o tom bezhriešnom, pred pádom. My všetci od pádu postrádame Božiu slávu {Rim 3,23} A bezhriešny človek pred pádom bol len čo? Podobou Boha. No je tu jeden, ktorý je čím? Presným obrazom a odbleskom Otcovej slávy.

Ako je to možné? Zistili sme, že odpoveď na túto otázku je dvojaká. V prvom rade sme si všimli, že Ježiš nebol len človekom, ale aj kým? Bohom. Lenže odpoveď na otázku: „Ako môže byť, hoci človek, odbleskom Otcovej slávy?“ je aj v tom, že bol jedinečným človekom. Nebol ako my ostatní. A dospeli sme do bodu, keď sa snažíme pochopiť, ako to, že hoci je jedinečný v tom, že je len „v podobe hriešneho tela“ {Rim 8,3} a nemá to isté hriešne telo ako máme my – ako môže byť pokúšaný vo všetkom tak ako sme my a to nie je malý problém. Viete, máme sebeckú prirodzenosť so sklonom k zlému. Mal Ježiš sebeckú povahu so sklonom k zlému? Nie. Vo svojich prirodzených srdciach máme vrodený hriech, vrodené zlo. Mal to aj on? Nemal. Nikdy sa nemusel znovuzrodiť. Nikdy sa nemusel obrátiť. Keby bol mal vrodený hriech, bol by preto býval hriešny a nebol by mohol byť naším bezhriešnym zástupcom. Za naše hriechy môže byť na kríži iba ak nemá svoje vlastné, a to v žiadnom rozmere svojho bytia. Posledné štúdium sme ukončili myšlienkou o trojnásobnom rozmere jeho bezhriešnosti.

Písmo hovorí, že „neučinil hriechu.“ {1 Pet 2,22} To znamená, že bol bezhriešny v správaní, slove a skutku.

Písmo hovorí, že „nepoznal hriechu.“ {2 Kor 5,21} To znamená, že mal bezhriešny charakter – v myšlienkach a pocitoch.

Ale Písmo ďalej vraví: „… hriechu v ňom niet.“ {1 Jn 3,5} To znamená, že vo svojej prirodze-nosti bol bezhriešny – v duchu i v túžbach.

Absolútne bezhriešny. A práve takú bezhriešnosť má na mysli Pavol, keď hovorí: „… bol pokúšaný vo všetkom, podobne nám, no bez hriechu.“ {Žid 4,15} Bez akéhokoľvek hriechu.

No my sa teraz ideme venovať tejto úlohe: Ako by mohol byť tento náš absolútne bezhriešny Spasiteľ pokúšaný podobne ako boli a sú pokúšaní ľudskí hriešnici? Vnímate tú výzvu? Je to tajomstvo, milí priatelia, je to tajomstvo. Vedzte však, že tajomstvá nie sú veci, ktorým sa nedá porozumieť, ale také, ktoré nepochopíme bez pomoci Svätého Ducha. Nedá sa plne vysvetliť, ako mohol byť Kristus, hoci bol bezhriešny, pokúšaný vo všetkom tak ako my, a nebudem sa o to pokúšať. No chcem sa s vami podeliť o to, čo nám bolo zjavené. A to, čo je nám zjavené, je pre nás a naše deti. {5 Moj 29,29} Niektoré vzácne náhľady mi pomohli porozumieť, ako môže byť Kristus úplne bezhriešny – a to musí, aby bol naším náhradníkom – a zároveň dokonale súcitný, čo musí byť, aby nám bol platným príkladom.

Pozrite, je to rébus: Ako môže byť Kristus náš bezhriešny Zástupca a zároveň náš súcitný Vzor?

{https://revivalseminars.org/our-sinless-yet-sympathetic-saviour/}

Je vcelku ľahké prijať postoj o Kristovej ľudskej prirodzenosti, ktorá ho robí naším bezhriešnym Zástupcom. Hovoríme: „Mal prirodzenosť Adama pred pádom.“ Mimochodom, verí tomu veľa ľudí. A je tiež celkom ľahké tvrdiť, že Kristus je náš súcitný Vzor, keď jednoducho povieme, že mal prirodzenosť Adama po páde. A práve tu sa začína naša ľudská polemika, práve tu… Neviete si predstaviť, koľkokrát ma oslovili s otázkou: „Čomu veríš ty? Veríš, že Kristus mal prirodzenosť Adama pred pádom alebo prirodzenosť Adama po páde?“ A prešľapujú, dychtivo čakajú čo odpoviem, aby ma buď objali ako brata, alebo zavrhli ako bludára. Milí priatelia, toto sa stalo – a nepreháňam – toto sa stalo v mnohých kruhoch akýmsi lakmusovým papierikom, ktorým testujú, či ste naozaj adventista siedmeho dňa. Naozaj sa ním stalo… v mnohých kruhoch. A keď dostanem túto otázku, vždy ma to ťahá k jednej z dvoch odpovedí. Prvá a najjednoduchšia znie: „Viete, potrebujeme ešte tretiu možnosť.“ Potrebujem tretiu možnosť. Chvála Pánovi, že jestvuje. A ak ich skutočne chcem zmiasť, poviem čosi ako: „Nuž, žiadnu… alebo obidve… Podľa toho, o ktorom aspekte dôsledku hriechu na ľudskú prirodzenosť teraz hovoríš.“ Orientujete sa v tom trošku?

Pozrite, ak hovoríte o mravnej skazenosti, Ježiš mal prirodzenosť ktorého Adama? Toho pred pádom.

Ak hovoríte o zoslabení, čo mal? Prirodzenosť Adame po páde.

Ak hovoríte o nákaze hriechom, mal prirodzenosť Adama pred pádom. Ak hovoríte o poškodení hriechom, mal prirodzenosť Adama 4 000 rokov po páde. Rozumiete mi? Moji drahí priatelia, viete, pri tejto otázke sa musíme trochu hlbšie zamyslieť. Trvám na tom, že táto „prirodzenosť Adama spred pádu“ a „po páde“ je veľmi… je to umelé rozdelenie. Je to povrchný pohľad, nezameriava sa naozaj na celý obraz. A výzvou pre nás, výzvou pre nás je pochopiť Kristovu prirodzenosť, ktorá mu dovoľuje byť naším bezhriešnym Zástupcom – a čo sa to týka bezhriešnosti, mal prirodzenosť Adama spred pádu – ako aj naším súcitným Vzorom. Čo sa týka tohto rozmeru jeho služby, mal prirodzenosť ktorého Adama? Po páde. No musíme to chápať tak, aby mohol byť obojím: bezhriešnym Zástupcom a súcitným Vzorom zároveň. Počujem „amen“? {Amen}

Pozrite, ak zájdete do krajnosti v snahe z neho urobiť svojho bezhriešneho Zástupcu a urobíte ho takým svätým a odlišným od vás, že sa s vami nemôže stotožniť, a ani vy s ním, potom máte problém, však? Kam vás to dovedie? Skončíte pri pláne spasenia, kde Ježiš urobil všetko. Len sa prikryjete jeho spravodlivosťou a o nič sa nestaráte. Ste za vodou a slobodný – to je lacná milosť. Ste v obraze?

No ak svoju snahu urobiť z neho súcitný Vzor preženiete a prílišne zdôrazníte jeho podobu s nami, takže je taký ako my, čo nechtiac spôsobíte? Ničíte jeho schopnosť byť naším bezhriešnym Zástupcom, lebo ho robíte hriešnym. Moji drahí priatelia, ak ho urobíte hriešnym, za koho visí na kríži? Za seba – a my sme v riadnej kaši. Počujem „amen“? {Amen} Musíme mať bezhriešneho Spasiteľa. Ale výzvou je vnímať ho tak, aby mohol byť obojím: naším bezhriešnym Zástupcom a súcitným Vzorom súčasne. A presne to by som chcel s vami dnes preskúmať v tejto poslednej časti.

No kým pokročíme, čo musíme urobiť? Zastaviť sa a požiadať o Božieho Ducha, aby nás viedol zvláštnym spôsobom. V krátkej modlitbe proste za seba i za mňa, prosím.

Otče v nebesiach, tak veľmi chcem správne podať slovo pravdy. Tak veľmi chcem – vo všetkom, čo poviem – správne predstaviť toho, ktorý je Pravda. Prosím, Otče, Duchom Pravdy veď moje myšlienky, veď moje slová a daj mi hovoriť pravdu a len pravdu, tak ako je v Ježišovi. Tým istým Duchom, ktorý mi ju dáva hovoriť, daj každému jednému, aby ju počul. Daj nám dnes večer „duchovné načúvacie pomôcky“ a pomôž nám pravdu nielen počuť, ale jej aj rozumieť. Pomôž nám, aby sme ju nielen pochopili, ale si ju aj cenili a vážili. A zvlášť nám pomôž, aby sme sa rozhodli prežívať ju, aby nás menila na podobu toho, kto je Pravda. Keď sa budeme pozerať, kiež nás mení moc Ducha Pravdy, o to sa modlím v Ježišovom mene. Amen.

Sme hore na strane 19, však? Práve sme poukázali na dokonalú bezhriešnosť Krista. Porovnajte si to so svojou situáciou. Citát zo Signs of the Times, 17. marec 1887: „Môžeme mať pokoj, ktorý presahuje chápanie, ale bude nás to stáť zápasy so silami temnoty, kruté boje proti sebectvu a…“ čomu? „… vrodenému hriechu.“ No teda! Vrodený hriech… Je to pozoruhodný výrok. Moji drahí priatelia, je zrejmé, že hriech má hlbší rozmer ako len správanie či dokonca charakter. Je tak? To je vrodený hriech.

Čo je to prosím vás, vrodený hriech? Je to sebectvo. Čo je to? Je to sebectvo. Spomínate si na ten citát, ktorý sme tu už čítali? Citát z Historical Sketches, s. 138: „Sebectvo je votkané do celej našej bytosti. Dostalo sa k nám…“ ako? „… ako dedičstvo.“ Je vrodené. Naše deti sú podľa zákona dedičnosti prirodzene aké? Sebecké.

Bol Ježiš ako malé dieťa prirodzene sebecký? Nie, nebol. Ak by bol prirodzene sebecký, prejavil by aj sebecké správanie prinajmenšom kým by sa neobrátil. Lenže musel sa vôbec obrátiť? Musel niekedy prijať nové srdce? Nie. Nie, rozhodne nie. Nemal vrodený hriech. Citát z Review and Herald, 4. máj 1886: Autorka hovorí o „vrodenej zlobe prirodzeného srdca“, o vrodenom zle. Pozrite, ako Adamovi potomkovia máme všetci prirodzený sklon k zlému – tejto sile bez pomoci neodoláme. Citát z Education {Výchova}, s. 29: „Následok jedenia zo stromu poznania dobrého a zlého sa zjavne prejavuje v skúsenosti každého človeka.“ Koľkých ľudí? V skúsenosti každého človeka. Milé sestry, je to obecný výraz. Dobre? Zahŕňa i vás. V skúsenosti každého „je od prirodzenosti sklon k zlému, sila, ktorej bez pomoci, nemôžeme odolať.“ Čo majú všetci Adamovi padlí synovia a dcéry? Čo máme následkom jedenia zo stromu poznania dobrého a zlého? Máme sklon k zlému, silu, ktorej bez pomoci neodoláme.

Mal Ježiš sklon k zlému? Rozhodne, dôrazne nie. Počúvajte inšpirovaný citát z knihy The Faith I Live By, s. 49: „On je bratom v našich slabostiach, ale nie v tom, že by mal rovnaké vášne. Bol bezhriešny, preto jeho prirodzenosť sa s odporom odvracala pred zlom.“ Čo robila, moji priatelia? „… sa s odporom odvracala pred zlom.“ „Znášal duševné zápasy a muky vo svete hriechu… On mohol zhrešiť, on mohol padnúť, no ani na sekundu v ňom nebolo štipky sklonu k zlému.“ Počujem „amen“? {Amen} Nielenže nemal sklon k zlému, ale aj jeho prirodzenosť čo? Sa s odporom odvracala pred zlom, prirodzene sa mu protivilo. Zlo sa mu hnusilo, bol absolútne bezhriešny. Zlo vnímal ako mučivo bolestivé a strašne odporné. Čo v ňom nebolo ani na chvíľu? Sklon k zlému.

Ako je teda možné, aby bol Ježiš, s prirodzenosťou, ktorá sa pred zlom s odporom odvracala, a my s prirodzenosťou, ktorá má k nemu sklon, ako mohol byť pokúšaný vo všetkom tak ako my? {Žid 4,15} Vidíte ten problém? Moji drahí priatelia, zaoberám sa ním preto, že prvotnou pohnútkou tých, čo trvajú na tom, že Kristova prirodzenosť sa zhoduje s našou v každom ohľade – so všetkými hriešnymi sklonmi, ktoré máme – lebo si myslia, že je nevyhnutné, aby takú mal, ak má byť pokúšaný vo všetkom tak ako my. Ale chcem sa s vami podeliť o chápanie, ktoré nám dovolí vidieť, ako Kristus môže byť pokúšaný vo všetkom, ako sme my a predsa byť absolútne bezhriešny, bez akéhokoľvek sklonu či náchylnosti k zlému. Dobre? O toto sa usilujeme.

Pozorne si všimnite, čo hovorí Pavol. Ježiš je pokúšaný vo všetkom tak ako my. {Žid 4,15} Koľko bodov alebo koľko druhov pokušení existuje? Len tri. Koľko ich je? Sú len tri. Ktoré sú to? Sú zaznamenané v 1 Jána 2,16: „Lebo nič z toho, čo je na svete…“

Čo je ako prvé? „.. žiadosť tela…“

Druhé je čo? „.. žiadosť očí…“

A tretie? „… pýcha života – nie je z Otca, ale je zo sveta.“

Inšpirácia nám hovorí, že pod tieto tri záhlavia spadajú všetky pokušenia. Každé pokušenie, ktoré na nás doľahne, spadá pod jednu z nich. {RH, 5. júl 1892, ods. 10} Popracujte so mnou na tých troch záhlaviach. Prvá je „žiadosť tela“. Čo je to? Môžeme to nazvať senzualizmus. Je to modlárska láska k pôžitku. Čo je to „žiadosť očí“? Materializmus: chceš mať to, čo vidíš. Je to modlárska láska k svetu a všetkému, čo ponúka. Čo je to „pýcha života“? Samoľúbosť, modlárske milovanie seba. Našli ste sa v tom? Sú to tri kategórie pokušení. Vyzývam vás, aby ste si niekdy sadli a skúsili premýšlať o akomkoľvek pokušení, ktoré ste kedy prežili. Zistíte, že spadá pod tieto tri hlavičky: senzualizmus, materializmus alebo egotizmus: žiadosť tela, žiadosť očí alebo pýcha života.

Pozrite sa teraz na niečo veľmi, veľmi zaujímavé a významné. Práve v týchto troch oblastiach totiž pokúšal satan našich prvých rodičov v raji a spôsobil pád človeka. Všimnite si ich. 1 Moj 3,6: „Keď žena videla strom, že je dobrý na jedenie…“ Čo je to? Žiadosť tela. „… a že je žiadosťou očiam…“ Čo je to? Žiadosť očí. „… a že je to prežiaduci strom, aby urobil človeka rozumným…“ Čo je to? Pýcha života. „… vzala z jeho ovocia a jedla. A dala tiež spolu svojmu mužovi a jedol.“

Popracujte na tom so mnou. Keď boli naši prví rodičia pokúšaní v týchto troch oblastiach, mali sklon k zlému? Mali vrodený hriech? Nie, samozrejme, že nie. Práve vyšli zo Stvoriteľovej ruky. Boli úplne bezhriešni. Sme všetci zajedno? Čo teda môžeme usúdiť? Nemusíte byť hriešni, aby ste mohli byť pokúšaní v týchto troch oblastiach, je tak? Je tak? Ako to vieme? Bol Adam pokúšaný v tých troch oblastiach? Áno. Bol hriešny? Nie. Čiže zjavne nemusíte byť hriešni, aby ste boli pokúšaní v tých troch oblastiach. Musíš byť hriešny, aby si bol schopný poddať sa pokušeniu v tých troch oblastiach? Nie. Opäť, čo je naším dôkazom? Adam a jeho ženu. Podľahli? Áno. Podľahli, kým boli akí? Úplne bezhriešni.

Vidíte, prosím pochopte tu niečo. Satan sa obracia na bezhriešnu pred-pádovú verziu toho, čo sa teraz stalo žiadosťou tela, žiadosťou očí a pýchou života. Vo svojom nepadlom stave mali túžbu vychutnať si zmyslové radovánky, ku ktorým im dal Boh schopnosť ich užívať. Tešili sa z rozkošných chutí dobrého ovocia. Je tak? Bolo na tej radosti niečo hriešne? Nie. Lenže satan apeloval na túto Bohom danú túžbu tešiť sa zo zmyslových radovánok a pokúsiť sa ich uspokojiť spôsobom, ktorý Boh zakázal. Jedením čoho? Zakázaného ovocia. Keby túto svätú túžbu napĺňali spôsobom, ktorý Boh zakázal, stala by sa nesvätou a presne to sa stalo… Presne to sa stalo.

Boh im dal aj túžbu získavať krásne veci. A Eva videla, že strom je aký? Bol potešením pre oči, prosto nádherný. Satan apeloval na túto Bohom danú žiadosť získavať nádherné veci. A našim prvým rodičom dal aj túžbu zdokonaľovať sa. A tu sa im ponúkalo niečo, čo by ich urobilo akými? Rozumnými. Vlastne by boli ako čo? Ako kto? Ako Boh: poznali by dobro i zlo. Viete, satan apeloval na túžby, ktoré dal Boh pred pádom. No keď sa naplnili spôsobom, ktorý Boh zakázal, stali sa tým, čím je dnes: popádová žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života. Jasné? Sú zvrátené.

Teraz: Ježiš Kristus je druhý Adam. {1 Kor 15,45-47} Kým je Ježiš? Druhým Adamom. Čo to znamená? Počúvajte. Citát z Youth‘s Instructor, 2. jún 1898: „Kristus je nazvaný druhým Adamom. V čistote a svätosti, spojený s Bohom a ním milovaný Začal tam, kde začal prvý Adam. Ochotne prešiel územím, kde Adam padol a vykúpil jeho zlyhanie.“

Priatelia, otázka znie: Začal Adam s hriešnou, zvrátenou prirodzenosťou? Nie. Druhý Adam začal tam, kde prvý, a prechádza územím, kde Adam padol. Ste v obraze? Áno, druhý Adam znášal dôsledky 4 000-ročného úpadku. Musel ich niesť, lebo musí nielen prejsť skúškou, v ktorej Adam zlyhal, ale byť aj príkladom biednym, padlým smrteľníkom a ukázať im, ako môžu v jeho milosti prekonávať svoje každodenné skúšky a pokušenia. Sledujete to? Práve preto musel byť – čo sa týka mravnej zvrátenosti a bezhriešnosti – ako Adam pred pádom, a zároveň musí byť – čo sa týka úpadku a slabosti – ako Adam po páde. Je vám to jasné? Potrebujem spätnú väzbu, Pán vám žehnaj.

Dobre, pozrime sa ďalej. Citát zo Signs of the Times, 9. jún 1898: „Kristus prišiel na zem, vzal ľudskú podobu a stál ako zástupca človeka…“ Čiže ako náš druhý Adam, hlava nového ľudstva, dobre? Prišiel urobiť to, v čom prvý Adam zlyhal a čo mal urobiť v záujme celého ľudského pokolenia. Čítam ďalej: „… aby vo veľkom spore so satanom ukázal, že človek, ako ho Boh stvoril, v spojení s Otcom a Synom, môže poslúchať…“ čo? „… každú Božiu požiadavku.“ Viete, vo veľkom spore ide o to, či človek, taký ako ho Boh stvoril, môže alebo nemôže dokonale poslúchať Boží zákon. A Adam zjavne dokázal, že nemôže. Preto prichádza druhý Adam, aby dokázal, že človek, tak ako ho Boh stvoril, môže čo? Dokonale poslúchať – je veľmi dôležité, aby sme to pochopili.

Prišiel však aj dokázať, že dokonca i padlý človek môže byť v jeho sile víťazom. Amen? {Amen} Aj to treba zdôrazniť ako rovnako dôležité, moji milí priatelia. To preto musí byť vyskúšaný takým spôsobom, ktorý mu umožní dokázať, že dokonca aj padlý človek môže zdolať každé pokušenie – v Jeho sile. A preto prichádza s veľmi dôležitými predpokladmi. V prvom rade, inšpirácia nám hovorí, že je naňho položená ťarcha vín, keď prechádza skúškou na púšti. {RH, 23. sept. 1890, odst. 3} Prečo? Lebo vy a ja musíme zápasiť s vinou. Vy a ja musíme zápasiť s vinou. A tak znáša vedomie našich vín, tým, že boli naňho položené naše hriechy.

Ale tu je čosi významné na tej skúške, ktorú ide na púšti prežiť. Koľkokrát je Kristus pokúšaný na púšti? Koľkokrát, moji milí priatelia? Trikrát. Je to náhoda? Koľko je pokušení? Sú tri… A on musí byť „pokúšaný vo všetkom…“ ako? „… ako my.“ {Žid 4,15} Čo myslíte, čo sú tie tri pokušenia? Čo myslíte, že by mohli byť? Lukáš… Mám ich tu zapísané, nemáme čas ich čítať, ale Lukáš 4,1-13…

Žiadosť tela {1 Jn 2,16} – ako bol pokúšaný v tej oblasti? Premeň kamene na chleby {Mat 4,3}, ukoj svoju neuveriteľne naliehavú a silnú chuť do jedla. Vidíte to? Kam ho potom diabol vedie? Verš 5, hore na strane 20: „Potom ho diabol vzal na vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta v jednej chvíli. A diabol mu povedal: ,Tebe dám všetku túto moc a slávu, lebo je daná mne a komu chcem, tomu ju dám. Preto ak sa pokloníš predo mnou, všetko bude tvoje.‘“ Ako v panoráme mu ukázal svet a všetky jeho kráľovstvá. S čím tu máme do činenia? So žiadosťou očí, so žiadosťou očí. A posledné pokušenie je o čom? Kam ho berie? Na chrámovú vežu, verš 9: A hovorí: „Ak si Boží Syn, hoď sa odtiaľto dolu. Lebo veď je napísané: ,Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili…‘“ Čo je to? Pýcha života, vedúca k trúfalosti.

Tri pokušenia, tie isté tri, ktorými bol Adam pokúšaný v Edene a tie isté tri, s ktorými musíme denne zápasiť vy i ja. Bol Kristus pokúšaný vo všetkom „ako my“? Bol? „Vo všetkých bodoch tak ako my“? Áno. Ešte na tom popracujme. No kým pokročíme, citát z Testimonies {Svedectvá}, zv. 3, s. 372. Autorka to hovorí veľmi jasne: „Ten, ktorý nepoznal hriechu, stal sa hriechom za nás. Niesol hroznú ťarchu vín za naše hriechy a odolal strašnej skúške…“

čoho? „… chuti a …“

čoho? „… lásky k svetu a poctám, a…“

čoho? „…pýchy okázalosti, ktorá vedie k trúfalosti.“

Tu to máte, všetky tri, ktoré sme práve načrtli u Lukáša. „Kristus odolal tímto trom veľkým hlavným pokušeniam a zvíťazil nad nimi v prospech človeka, dosiahol preňho spravodlivý charakter,“ Počujem „amen“? {Amen} Chvála Bohu, že to urobil! „… lebo vedel, že človek to sám osebe nemohol dokázať. Vedel, že v týchto troch bodoch bude satan útočiť na ľudstvo. Zvíťazil nad Adamom a hodlal pokračovať vo svojom diele, kým by človeka načisto nezničil. Kristus vstúpil do tohoto poľa v prospech človeka, aby satana porazil zaňho, lebo vedel, že človek to vo vlastnej sile nedokáže. Kristus pripravil človeku cestu vykúpenia svojím vlastným životom utrpenia, sebazaprenia a sebaobetovania, a svojím ponížením a konečnou smrťou. Priniesol človeku pomoc, aby mohol, ak bude nasledovať Kristov príklad, sám zvíťaziť, tak ako Kristus zvíťazil zaňho.“ Je to tak hlboké a prenikavé, musel som sa o to s vami podeliť.

Pozrime sa teraz stručne na prvé z tých troch pokušení. Dnes večer budeme mať čas len na to. Chcem, aby ste rozpoznali, pochopili a ocenili hlboký význam toho, čím musel Kristus prejsť, prv než by mohol byť pokúšaný v oblasti chuti. Všimnite si, Kristus nemá zvrátenú hriešnu chuť, alebo má? Nie, nemá. V oblasti chuti nemá žiadne zlé sklony. Má bezhriešny apetít. Od narodenia nemá žiadny sklon k zlému A vždy žil životom dokonalej poslušnosti. V oblasti chuti teda uňho niet nič zvráteného. Teraz vyvstáva otázka, ako bude teda v tej oblasti vyskúšaný, takým spôsobom, ktorý mu umožní mať s nami pochopenie a zároveň byť platným vzorom ľuďom so zvrátenou chuťou? Sledujete to? Ako to len urobí?

Nuž, drahí priatelia, skôr ako bude pokúšaný v oblasti chuti, čo ide robiť? Čo urobí? Je bez jedla ako dlho? Štyridsať dní a štyridsať nocí. Štyridsať dní a štyridsať nocí. A potom Biblia hovorí: „… až napokon vyhladol“ {Mat 4,2}, čo je zrejme jedno z najväčších zľahčení v Písme. Prosím, pochopte niečo spolu so mnou. Keď sa začínate postiť, ste veľmi hladní, však? Skúšali ste sa niekedy postiť? Och, prvý deň je naozaj veľmi tažký. Čo sa však stane s chuťou na druhý deň? Slabne a po chvíli už vôbec necítite hlad. Veľmi zaujímavé. Vôbec necítite hlad. Až dokedy? Až do chvíle krátko pred smrťou. Tesne pred smrťou telo neuveriteľne prudko vykríkne. Kričí po jedle. Je to nasilnejší impulz, aký môže ľudské telo zažiť tesne pred smrťou.

Vráťte sa teraz so mnou na púšť. Kto pozoruje Spasiteľa, každý jeho krok? Satan. Všetky plány má už hotové. Pracoval na nich štyritisíc rokov. Svoj program si dokonale naplánoval, ale chce zasiahnuť Krista pokušením chute… Mimochodom, práve tam uspel, keď spôsobil pád človeka, však? Eva videla, že strom je dobrý na jedenie – tým sa to začalo. A satan si uvedomuje, že najlepšiu šancu má, keď príde s pokušením v oblasti chuti, a to vtedy, keď je nanajvýš pravdepodobné, že Kristus chuti podľahne. A tak sa prizerá – pozná ľudskú fyziológiu. Vie, že Kristovo telo sa napokon začne zmietať v kŕčoch z neuveriteľne silných a bodavých bolestí hladu. Počíta dni a začína byť zvedavý, kedy sa to začne. Ako je možné, že vydrží tak dlho? A on zostáva nažive tak dlho, pretože je neuveriteľne zdravým exemplárom, keď prichádza na púšť. No satan vie, že skôr či neskôr, sa nalomí a dostane kŕče. Čaká na tú chvíľu. A keď vidí, že sa to na štyridsiaty deň začína, čo urobí? Prichádza a čo vraví? „Ak si Boží Syn, premeň tieto kamene na chleby.“ {Mat 4,3} „A len tak na okraj, ak to neurobíš rýchlo, zomrieš.“

Priatelia, zamyslite sa so mnou, o čo tu ide. Je to skutočne pokušenie nad naše chápanie, ak máme úplne porozumieť jeho intenzite a sile. Kristus bol pokrstený tesne pred odchodom na púšť, je tak? Čo mu Boh povedal, keď vychádzal z vody? „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ {Mat 3,17} Kristus musí závisieť výlučne od Božieho Slova. Vierou sa ho musí držať, keď ide o jeho osobnú identitu.

Lenže satan prichádza s výzvou a hovorí – inšpirovaná autorka ho dopĺňa {DA 119.2} – a hovorí mu: „Vieš, ty si určite ten padlý anjel. V nebi bola vzbura a teba zjavne vyhodili. Chcem povedať, že si opovrhnutý Bohom aj človekom. Určite ty si ten padlý anjel. Ale ak si Boží Syn, dokáž to, a urob niečo, čo zvládne len Boh. Premeň kamene na chleby.“

Priatelia, keby vás a mňa pokúšali, aby sme premenili kamene na chleby, bolo by to pre nás vôbec pokušenie? Nie. Prečo? Lebo to nedokážeme. Bolo to pokušenie pre Krista? Bolo? To rozhodne. Prečo? Lebo on to urobiť mohol. Viete, Pán vám žehnaj… Tí, čo trvajú na tom, že Kristus bol pokúšaný tak ako my… Zdá sa, že keby sa len pozreli na jeho pokušenie, museli by pripustiť, že nie, na jeho pokušeniach je niečo radikálne odlišné. Ja som nikdy nebol pokúšaný, aby som premieňal kamene na chleby, ani vy! Ale Kristus bol. Pre nás by to nebolo bývalo pokušenie, lebo by sme to nemohli urobiť. Bolo to pokušenie pre Krista? Áno. Prečo? lebo on by to bol dokázal. Jediným slovom – tým istým, ktoré stvorilo tento svet – mohol premeniť každý kameň na púšti na čerstvo upečený peceň chleba. Každý kameň na čerstvý upečený chlebík, veľmi ľahko… A bol by mohol zahnať svoj hlad a dokázať, že nie je tým, čo mu nahováral nepriateľ, v procese – dokázať, že je Boží Syn. A ak nemyslíte, že to bolo pokušenie, porozmýšľajte ešte raz. Moji drahí priatelia, bolo to presvedčivo silné pokušenie.

A bolo to práve skrz toto pokušenie, ktoré mu umožnilo, aby súcitil a stotožnil sa s hocakým pokušením, ktoré padlý človek musí zakúsiť v oblasti žiadosti tela. Prosím, pochopte, že hoci bol Kristus silno pokúšaný v tejto oblasti chuti, neapelovalo sa na hriešnu chuť, či azda áno? Bolo hriešne, aby bol Kristus hladný po pôste, ktorý trval štyridsať dní a štyridsať nocí? Nie. Bolo to úplne bezhriešne. No pôsobila na neho silná žiadost po jedle? Och, veru silná. Bola taká silná ako skazené zvrátené chute, s ktorými musíme zápasiť vy a ja? Áno, áno! Môže teda povedať, dávajte pozor, môže povedať niekto, kto sa musí potýkať so zvrátenou, skazenou chuťou v niektorej oblasti žiadosti tela, môže niekto povedať: „Kristus nevie, aké to je. On ma nemôže chápať.“ Môžete to povedať? Nie, nemôžete. Prečo Kristus môže potom s tebou súcitiť? Pretože mal presne to isté pokušenie ako vy? Nie. Ale preto, že bol pokúšaný v oblasti žiadosti tela, a to sa plne vyrovná hocičomu, s čím sa budete musieť potýkať vy v oblasti žiadosti tela. Rozumiete, čo sa tu snažím objasniť?

Pozrite, moji priatelia, musím to veľmi jasne osvetliť. Niektorí tvrdia, že „pokúšaný vo všetkom ako sme my“ {Žid 4,15} znamená, že Kristus prežil každé jedno naše pokušenie, ktoré máme my. Ba niektorí zachádzajú až tak ďaleko, že hovoria… Napríklad… Len jeden príklad: že Krista trápili pokušenia homosexuála. Vyšlo to tlačou, len tak mimochodom. A tí, čo to hovoria, to myslia dobre, lebo sa domnievajú, že aby homosexuál vedel, že Kristus rozumie, čím prechádza, treba ho uistiť, že Kristus skutočne mal také pokušenia. Moji milí priatelia, pochopte, že to nemusíme robiť. Nemusíme zájsť až tam, a Boh chráň, aby sme to robili. Počujem „amen“? {Amen}

Pretože pozrite, ak Kristus prežil každé naše pokušenie, nielenže mu musíme pripísať mravne skazenú prirodzenosť, ale potom aj takú, akú kto kedy mal alebo mohol mať. Ste v obraze? Ja dokonca ani nemusím mať pokušenia homosexuála a predsa som padlý človek. Nerozumiem tomu. Uvedomujem si, že sú ľudia, ktorí také pokušenia majú, ale ja ich nemám. Kristova schopnosť súcítiť s nami nezávisí od toho, či musel zvládnuť každé naše pokušenie. Chcem tým povedať: vari nejestvujú pokušenia typické napríklad pre ženy? No pravdaže, samozrejme. A ak si nejaká žena myslí, že Kristus musel prejsť všetkými jej pokušeniami, hoci bol mužom, potom musí dospieť k záveru, že sa s ňou asi nemôže stotožniť. Sledujete to uvažovanie? Môže sa však Kristus stotožniť s kohokoľvek pokušením v niektorej z tých troch oblastí? Áno! Prečo? Lebo mal konkrétne pokušenia? Nie, ale preto, že mal pokušenie, ktoré ho urobilo úplne súcitným v každej z tých troch oblasti a bolo to úplne rovnako intenzívne ako hocičo, s čím sa vy a ja kedy stretnete. Počujem „amen“? {Amen}

Môže závislý od heroínu povedať, že Kristus nevie, aké to je? Nie. Prečo? Lebo to spadá pod hlavičku „žiadosť tela“, a Kristus bol v tej oblasti pokúšaný tak úplne a tak silno ako ten narkoman. Musel byť Kristus závislý od heroínu, aby súcitil s takým človekom? Nie. Musel byť závislý od heroínu, aby bol vzorom takému závislému? Nie. Chápete, ako to môžeme vnímať tak, aby Kristus mohol byť dokonale súcitný a zároveň dokonale bezhriešny? Vnímate to, moji milí priatelia? To je naša výzva a taký bol Kristus. Bol dokonale bezhriešny a predsa dokonale súcitný. Chvála Bohu za takého Spasiteľa, amen? {Amen} Chvála Bohu za takého Spasiteľa.

Citát z In Heavenly Places, s. 194. Všimnite si niektoré náhľady ohľadne prvého konkrétneho pokušenia. „Nestriedmosť je základom všetkého morálneho zla, známeho človeku. Kristus začal dielo vykúpenia práve tam, kde sa skaza začala. Pád našich prvých rodičov zapríčinilo holdovanie“ čomu? „… chuti. Pri vykúpení pracuje Kristus najskôr na sebazaprení v chuti.“ Moji drahí priatelia, tu sa musíme zastaviť.

Viete, inšpirácia nám hovorí, že ak zvíťazíme nad chuťou, môžeme zvíťaziť nad každým iným hriechom. {CD 59.3} To preto je pre nás úplne nevyhnutné, aby sme s Kristom zvíťazili nad chuťou. Počujem „amen“? {Amen} Žiadosť tela, to je to najväčšie. a ak vyhráme nad ňou, vyhráme aj nad ďalšími dvoma. Preto musel Kristus zvíťaziť najskôr nad chuťou a práve to víťazstvo mu poskytlo výhodu, aby mohol zvíťaziť nad tými, čo nasledovali. Citát zo Signs of the Times, 3. december 1902: „Je tu ľstivé vyjadrenie nedôvery. Tón pokušiteľovho hlasu vyjadruje absolútnu nevieru. Vari by Boh takto zaobchádzal s vlastným Synom? Vari by ho nechal na púšti s divými zvermi, bez jedla, spoločníkov a pohodlia? Satan naznačoval, že Boh nikdy nemienil zanechať svojho Syna v takomto stave. ,Ak si Boží Syn,‘ hovorí, ,ukáž svoju moc a zbav sa toho pálčivého hladu. Prikáž, nech sú z týchto kameňov chleby.‘“

Teraz sa dobre pozerajte. Mal Kristus moc premeniť kamene na chleby? Mal? Áno. Prečo? Lebo bol Boh, Boh-Stvoriteľ. Mal v sebe tvorivú silu. Viete, satan nebol taký hlúpy, aby ho pokúšal niečím, čo by nemohol urobiť. Veľmi dobre vedel, že nemá do činenia len s človekom, ale s Bohom-Tvorcom a človekom. Preto sa ho snažil dostať v oboch smeroch. Apeloval na intenzívny hlad človeka, a tiež na Božiu moc v ňom, aby ukojil ľudský hlad. Vidíte to? {Áno} Moji drahí priatelia, Kristus bol takto pokúšaný po celý svoj život. Ba inšpirovaná autorka nám vraví, že Kristovým najväčším pokušením bolo, aby použil svoju božskú silu vo svoj prospech. {RH, 1. apríl, 1875, ods. 3} Čo ho pokúšalo? Aby použil svoju božskú silu vo svoj vlastný prospech. Vy a ja, viete, nemôžeme ani len úplne pochopiť, aké silné to muselo byť pokušenie.

Viete, ja verím, dovoľte mi to takto povedať: Verím, že Kristove pokušenia boli o to silnejšie než tie vaše a moje, o čo silnejšia než moja či vaša bola prirodzenosť, na ktorú bol pokúšaný sa spoliehať. Vidíte ten rozdiel? Čo pokúša nás? Aby sme dôverovali a spoliehali sa na akú prirodzenosť? Na padlú a hriešnu. Čo pokúšalo Krista? Aby dôveroval a spoliehal sa na akú prirodzenosť? Na nekonečne mocnú prirodzenosť, ktorá mohla premeniť kamene na chlieb. Ďalej. Prečo bolo také absolútne nevyhnutné, aby Kristus nepoužil svoju božskú moc vo svoj vlastný prospech? Prečo? Lebo keby to bol urobil… Sledujte to… Keby to bol niekedy urobil, a uspokojil by svoje vlastné potreby, okamžite by sa diskvalifikoval byť naším oprávneným príkladom. {RH, 1. apríl, 1875 ods. 1} Lebo ako vieme, nikto z nás nemá osobnú božskú moc, na ktorú by sa mohol spoliehať. Na koho sa musíme spoliehať, aby sme premohli pokušenie a naplnili svoje potreby? Na Božiu silu zvonka, amen? Nie na Božiu silu vo vnútri. Čo sa týka Kristových vlastných potrieb, od koho musel byť stále závislý? Od Otca… A keby ho Otec nebol nakŕmil, čo bol ochotný urobiť? Radšej zomrieť ako použiť svoju božskú moc, lebo tú by ani človek nemal, aby sa nasýtil. Lebo sa chcel s nami stotožniť.

Takého Pána nemôžte inak, než milovať. Počujem „amen“? {Amen} Takého Pána nemôžte inak, než milovať.

A po celý ten čas veľmi dobre vedel, že by to mohol urobiť. Ako to vedel? Nuž, každý deň robil zázraky, či nie? A tie robil vo svojej božskej moci, áno, len tak, ako mu Otec dovolil. Preto hovorí: „Nič nemôžem robiť sám od seba.“ {Jn 5,19.30} Tým chce povedať, že „zo svojej vlastnej iniciatívy nemôžem nič urobiť. Prišiel som, aby som sa stal človekom, preto musím prejsť životom ako človek. A ak použijem božskú moc, nikdy to nemôže byť pre mňa samého, jedine pre druhých. Ale aj vtedy len ak mi to Otec dovolí.“ Ste v obraze? Aký zázrak urobil Kristus ako posledný? Vzkriesil Lazara z mŕtvych. Bol to najúžasnejší zázrak zo všetkých. A čo povedal, keď stál pred hrobom? „Lazar, v mene Otca, poď von“? Nie. Čo povedal? „Lazar, poď von!“ {Jn 11,43} Chvíľu na to, čo povedal Márii a Marte: „Ja som vzkriesenie a život.“ {Jn 11,25} Amen? {Amen} Inšpirácia nám hovorí, že tento posledný zázrak bol vrcholným dôkazom Kristovej božskej sily. Lazara vzkriesil svojou vlastnou božskou silou {DA 529.1 – Túžba vekov}, a veľmi dobre to vedel, lebo tú božskú silu mohol použiť v prospech druhých, tak ako mu to Otec dovolil. Dobre vedel, že ju má.

A potom hovorte niečo o sile zvyku… trošku to rozoberme. Ako dlho používal Kristus božskú moc, aby vykonal, čo chcel? Ako dlho? Po celú večnosť. A vy si myslíte si, že musíte prekonať nejaký návyk! Počujete, čo vám hovorím? On musel prekonať večný návyk. Svoju božskú moc používal po celú uplynulú večnosť, keď robil všetko, čo chcel. A teraz, v tomto čase, ju nemôže použiť pre seba, ak má byť platným príkladom pre teba a pre mňa, ak má byť schopný súcitiť s tebou a so mnou. Nie je to úžasné?

Počúvajte citát z Review and Herald, 14. mája 1908: „Keď veľký podvodník prišiel k Božiemu Synovi, tvrdil, že mu Otec zveril správu pre Spasiteľa. Už nemusí hladovať. ,Ak si Boží Syn, prikáž týmto kameňom, aby sa stali chlebmi.‘ Lenže takýmto počinom by Kristus porušil svoj sľub, že svoju božskú silu nikdy nepoužije na to, aby unikol nejakým ťažkostiam alebo utrpeniu, s ktorými sa musí človek stretať vo svojej ľudskej prirodzenosti.“ Chápete to? Bolo to súčasťou zmluvnej dohody s Otcom. Príde na zem a nikdy použije svoju božskú moc, aby naplnil svoje potreby, lebo musí prejsť životom ako človek.

Pozrite sa do Desire of Ages {Túžba vekov}, s. 119 – hore na strane 21: „Kristus nemal používať svoju božskú moc pre vlastný prospech. Prišiel, aby znášal skúšky tak ako my, a zanechal nám príklad vernosti a odovzdanosti. Ani tu, ani neskôr vo svojom pozemskom živote, neurobil zázrak vo svoj vlastný prospech. Všetky jeho úžasné zázraky boli pre dobro…“ koho? „… druhých.“ Druhých, druhých. Ó, vidíte tú nesebeckú, odriekavú a sebaobetavú lásku Božieho charakteru, tu zjavenú, priatelia? Vidíte ju?

Citát z Temperance, s. 20: „Satanovi nevyšiel jeho zámer, aby premohol Krista v oblasti chuti. A tu na púšti Kristus zvíťazil v prospech ľudstva v oblasti chuti, čím človeku umožnil, aby po celý budúci čas v jeho mene premáhal silu chuti sám za seba.“ Moji milí priatelia, máme nejaké ospravedlnenie, prečo zostávame otrokmi žiadosti tela? Nie. Prečo? Lebo Ježiš Kristus dokázal, že má moc, ktorá je dostatočná, aby prekonala aj to najintenzívnejšie pokušenie v tejto oblasti, s akým sa žiadny človek nikdy ani len nebude potýkať. Počujem „amen“? {Amen} Neexistuje teda žiadna výhovorka, aby sme otročili chuti, žiadosti tela – ku ktorej mimochodom patrí aj žiadostivosť – chuť a žiadostivosť. Žiadne výhovorky.

Pochopte, že keď Kristus premáhal toto pokušenie – toto prvé a každé pokušenie – nespoliehal sa na nič, čo by sme nemali ľahko dostupné aj my skrze jeho milosť. Počuli ste, čo som práve povedal? Pri prekonávaní tohto a každého ďalšieho pokušenia sa Kristus nespoliehal absolútne na nič, čo by nebolo ľahko dostupné aj nám, skrze jeho milosť. Citát z Desire of Ages { Túžba vekov}, s. 24: „… pre seba nepoužil žiadnu silu, ktorá by nebola voľne ponúkaná aj nám.“ Počujem „amen“? {Amen} Žiadnu silu. Ako prekonal napríklad pokušenie povoľovať chuti? Čo povedal? „Je napísané….“ {Mat 4,4.6.7.10} Je táto zbraň dostupná aj nám, moji priatelia? Je? V prekonávaní pokušenia? Je? Áno, je.

No my máme aj Nový Zákon, on mal iba Starý. A nadovšetko máme jeho príklad víťazstva. Kristus nemal žiadny. Pretože prvý Adam a všetko jeho potomstvo toto víťazstvo nedosiahlo. Chvála Bohu, že máme Písmo a žiarivý, slávny, víťazný príklad Slova, ktoré sa stalo telom, Ježiša Krista. Citát z Review and Herald, 28. november 1882: „Kristus porazil satana a ukázal nám, ako aj my môžeme víťaziť. Kristus odolával satanovi Písmom. Mohol sa uchýliť k svojej vlastnej božskej sile a použiť svoje vlastné slová, no povedal: ,Je napísané, že človek nebude žiť len o samom chlebe, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.‘“

Pristavme sa… Koho tu citoval? Seba. Citoval sám seba z Písma. Povedal to, ale hovorí niečo z vlastnej moci, keď berie úlohu človeka? Nie, cituje Bibliu, niečo zaznamenané, čo pôvodne povedal on sám. Úžasné! Čítajme ďalej: „Pri druhom pokušení povedal: ,Je opäť napísané: ,Nebudeš pokúšať Hospodina, svojho Boha.‘ Máme pred sebou Kristov príklad. Keby sa sväté Písmo študovalo a dodržiavalo, kresťana by to posilnilo v potýčkach s ľstivým nepriateľom, lenže Božie slovo sa zanedbáva, a nasleduje pohroma a porážka.“

Brat môj, sestra moja, úpenlivo ťa prosím: Hľaď na Krista na púšti, a týmto pozorovaním sa budeš meniť – uč sa od neho. Staň sa takým, ako on, ukry Božie Slovo vo svojom srdci, ako to urobil Dávid. „Ukryl som tvoje Slovo v mojom srdci, aby som…“ čo? „… nezhrešil proti tebe.“ {Ž 119,11} Máte súcitného Spasiteľa, amen? {Amen} Takého, ktorý bol „pokúšaný vo všetkom ako vy, ale bez…“ čoho? „… bez hriechu.“ {Žid 4,15} Je dokonale bezhriešny, chvála Bohu, a zároveň dokonale súcitný. Chvála Bohu za takého Spasiteľa. Povstaneme k modlitbe?

Otče v nebesiach, veľmi ti ďakujem za Ježiša. Kiež sa na neho pozeráme a tým sa stávame takými ako on, o to sa modlíme v jeho mene. Amen.

Ak si prajete, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

Email, Print, Bookmark, or Share
  •  
  •   
  •  
  •  
  •  
0

Your Cart