Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľuďom. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve”.

Ďakujem, že ste sa dnes večer rozhodli prísť a hľadieť na Ježiša. Aká prednosť s vami študovať! Chválim Boha za túto príležitosť. Síce pomaly, ale verím, že isto napredujeme v štúdiu tej najdôležitejšej práce, aká bola kedy zverená ľudom. Pozerali sme sa na niečo dvoj… niečo dvojité.

Skôr než začneme, znovu si nalaďme svoje myšlienky – ešte pred modlitbou. Uvažovali sme spolu o dvojitej Kristovej misii, s ktorou ho Otec poslal na planétu Zem. Pomôžte mi trieda, aké dvojité poslanie to bolo? Zjaviť človeku Božiu slávu a čo ešte? Obnoviť Božiu slávu v ňom. A pamätajte, že táto obnova závisí od zjavenia. Meniť sa môžeme len vzhliadaním. Splnil Ježiš to poslanie úspešne? To dvojité poslanie? Áno.

Čo povedal Otcovi pri poslednom výdychu? Je dokonané {Ján 19,30}, poslanie je splnené. Zvládol som to – všetko, čo si ma poslal vykonať. Zvládol som to bez výhrad. Toto dvojité poslanie. Nebolo až tak ťažké vidieť, ako naplnil v momente svojej smrti prvú fázu – fázu zjavenia, ale trošku náročnejšie bolo porozumieť tomu, ako splnil tú druhú fázu. No došli sme k záveru, že dvoma spôsobmi naplnil aj toto štádium obnovy. Teraz, pamätá si niekto tie dva spôsoby, ako naplnil dokonca aj to druhé štádium?

Po prvé: plne obnovil Božiu slávu v človeku tým, že to urobil v sebe ako zástupca človeka. Amen? {Amen}

Po druhé: v okamihu smrti urobil svojou smrťou naozaj úplné a postačujúce opatrenie, aby sa jeho sláva obnovila v nás kvôli nemu.

To boli tie dva spôsoby, spomínate si? Obnovil Božiu slávu v sebe kvôli nám, a urobil úplné a postačujúce opatrenie, aby sa jeho sláva obnovila v nás kvôli nemu. To sú tie dva spôsoby. No teraz je tu ešte niečo ďaľšie… tiež dvojité. Čo je to za dvojité opatrenie, to dostatočné dvojité zadováženie milosti, ktorým by sa jeho sláva obnovila v nás kvôli Kristovi? Čo je to? Ako je symbolizované krátko po tom víťaznom zvolaní?

Symbolizuje ho krv a voda vytekajúca z jeho prebodnutého boku. Pamätáte si to všetko, však? Potrebujem si poodstúpiť a „znovu vidieť“ les. Ako sa vraví, nechcem stratiť z očí les pre stromy. A my sme pozerali na to dvojité opatrenie milosti. Včera večer sme pri poslednom uvažovaní prišli k záveru, že krvou sme čo, trieda? Ospravedlnení. Snažili sme sa porozumieť, čo to znamená, a pýtali sa sami seba, čo sa od nás žiada, aby sme boli ospravedlnení. Bolo to veľmi, veľmi dôležité uvažovanie. Trochu nás tlačil čas, treba nám na tom ešte trochu popracovať. Potom pôjdeme ďalej. No kým tak urobíme, načo sa musíme zastaviť? Aby sme pozvali medzi nás Ducha Svätého. Pozvite Ducha Svätého osobne do svojho srdca, a pri modlitbe za seba pamätajte aj na mňa, prosím. Veľmi po tom túžim.

Otče náš na nebesiach, prichádzam v mene Ježiša Krista, Pána mojej spravodlivosti. Prichádzam a teším sa z prístupu, ktorý nám umožňuje náš Príhovorca. Ďakujeme, že môžeme smelo prísť do tvojej blízkosti vďaka jeho zásluhám. Vedome uznávame, že nie sme hodní audiencie u teba, ale Baránok je hodný. Otče, prichádzame ti ďakovať za prednosť, že sme sa opäť zišli, aby sme študovali tvoje Slovo. Otče, zhromaždili sme sa však zbytočne, ak na nás milostivo nevyleješ svojho Ducha. Duchovné veci sa rozlišujú len duchovne. Otče, pravdu chceme nielen rozumovo pochopiť, ale ju aj s láskou prijať, a chceme jej podriadiť svoju vôľu, aby sme jej oslobodzujúcu a posväcujúcu moc zakúsili v našich životoch plnšie než kedykoľvek predtým. Dnes večer sa vďaka štúdiu Slova chceme viac podobať Ježišovi. Umožni to skrze Ducha Kristovho, Ducha pravdy, prosím. V prvom rade uschopni ma nadprirodzenou silou, aby som hlásal pravdu a len pravdu, pravdu, aká je v Ježišovi. A uschopni tiež každého z nás tu prítomného, aby pravde nielen rozumel, ale čo je dôležitejšie, aby sa rozhodol za ňou stáť – poddať sa jej, nechať ju pôsobiť v živote – aby nás formovala a tvárnila a pretvárala na podobu toho, ktorý je Pravda. Otče, premeň nás dnes večer viac na Ježišovi podobu. O to prosíme v jeho mene, amen.

V našich príručkách sme ešte neprešli celú 11. lekciu, sme asi na strane 26, je tak? Na základe čoho sme ospravedlnení, milí priatelia? Čím musíme byť? „Činiteľmi zákona.“ „Len činitelia zákona budú ospravedlnení.“ Rim 2,13. A hoci to znie trochu ako legalizmus, uisťujem Vás, že to tak nie je – nie v tomto bode. Kedy zabiehame do legalizmu? Do legalizmu sa dostávame vtedy, keď sa sami pokúšame splniť požiadavky. Moji priatelia, tie sa však musia splniť, aby sme boli ospravedlnení. Boh neospravedlňuje nikoho na úkor zákona. Preto Písmo hovorí, že je spravodlivý {Zach 9,9} a ospravedlňujúci {Rim 3,26}. Celým svojím počínaním ctí zákon. Vskutku najväčší kompliment zložil zákonu Ježiš Kristus svojím životom a smrťou. Žil životom dokonalej poslušnosti a potom umrel tou smrťou, priniesol tú nekonečnú obeť, aby Boží zákon vyvýšil a poctil. Počujem amen? {Amen} Toľko to stálo, aby poctil zákon a súčasne nás zachránil. Vôbec najväčším komplimentom zákonu bol ukrižovaný Kristus.

Ako sme teda ospravedlnení? Vierou v krv, Ježišovu krv, lebo predstavuje dve veci. Aké veci? Pomôžte mi. Obetnú Kristovu smrť a jeho zástupný život. Je tak? Život je v krvi, ale preliatie krvi predstavuje Kristovu smrť. Krv Ježiša Krista teda pokrýva tak jeho obetnú smrť ako aj jeho zástupný a dokonale poslušný život. Nakoľko dokonalý bol ten život? Bol nekonečne dokonalý. Iinšpirácia vraví, že Kristus zjavil nekonečne dokonalý charakter. {6T 59.3} Preto ten nekonečne dokonalý život splnil nekonečnú normu Božieho zákona, ktorý je prepisom Božieho charakteru. Spomínate si, že keď to všetko zhrniete, zákon v podstate vraví: „Preto buďte dokonalí…“ Ako dokonalí? „… ako váš nebeský Otec je dokonalý.“ {Mat 5,48} A to by ste naozaj očakávali od toho, čo je prepisom Božieho charakteru. Samozrejme, bola by to nekonečná norma. A samozrejme vyžadovala by dokonalosť rovnajúcu sa Božej. Máme takú dokonalosť, aby sme ju ponúkli sami? Nie… Nie. „Všetci sme zhrešili a…“ čo? „… postrádame slávu.“ „… postrádame slávu.” {Rom 3,23}

Platí to aj o tom najposvätenejšom svätom? Milí moji priatelia, určite platí. A ten najposvätenejší svätý to uzná ako prvý. Viete, inšpirácia nám opakovane vraví, že čím sme bližšie ku Kristovi, tým chybnejší, nedokonalejší a hriešnejší si pripadáme. {SC 64.2} Amen? {Amen} Áno. Pozrite sa na najzbožnejších mužov v Písme. Sú to tí, čo majú sami o sebe tú najskromnejšiu mienku a najviac si uvedomujú svoje nedostatky. Je mi jedno, nakoľko sme sa posvätili, priatelia, sami v sebe nikdy nemáme to, čo stačí na splnenie nekonečnej normy a na naše ospravedlnenie. Kde to teda nájdeme? Len v Ježišovi Kristovi. Získame to, keď vložíme svoju vieru v Kristovu krv. Amen?

A keď to robíme, čo robí Boh Otec pre nás? Musím vám to prečítať znovu. Prebehli sme tým v záverečných minútach nášho posledného štúdia. Citát zo Steps to Christ {Cesta ku Kristovi}, s. 62. Je to na s. 26 {v príručke}, dolu alebo v dolnej tretine. „Nemáme žiadnu vlastnú spravodlivosť, s ktorou by sme obstáli pred požiadavkami Božieho zákona. Kristus nám však pripravil východisko.“ Počujem amen? {Amen} Ako to urobil? A predovšetkým: čo urobil? „Na zemi bol v paľbe podobných skúšok a pokušení, s akými sa stretávame sami. Žil bezhriešnym životom…“ A za koho žil ten bezhriešny život? Za teba a za mňa. A potom na konci toho bezhriešneho života, čo urobil? Čítajte: „On… “ čo? „… zomrel za nás.“ Takže v prvom rade žil bezhriešnym životom za nás a potom čo? Zomrel za nás. A čo nám teraz ponúka? Počúvajte: „A teraz nám ponúka vziať na seba naše hriechy a dať nám svoju spravodlivosť.“ Je to dobrá ponuka, priatelia? {Amen} Lepšie to už ani nemôže byť. Chce vziať na seba naše hriechy a dať nám svoju spravodlivosť. Je tu však podmienka, počúvajte. Aká podmienka? „Ak sa mu odovzdáš a prijmeš ho ako svojho Spasiteľa…“ Žiada sa tu priveľa? Priatelia moji, tisíckrát nie. „Ak sa mu odovzdáš a prijmeš ho za svojho Spasiteľa, nech by bol tvoj život akokoľvek hriešny, bude ťa pre svoje zásluhy“ čo? „… pokladať za spravodlivého.“ Prečo je tam „pokladať za spravodlivého“? Lebo v skutočnosti taký nie si. Naozaj taký nie si. Na základe čoho ťa pokladá za spravodlivého? Počúvajte nasledujúcu vetu: „Kristov charakter stojí miesto tvojho charakteru a Boh ťa prijíma tak, akoby si nikdy nebol zhrešil.“ Počujem amen? {Amen} Chváľme Boha za evanjelium, amen? {Amen}

Pozrite, ten charakter, Kristov charakter, je jediný ktorý spĺňa tú nekonečnú normu. Kristus zjavil nekonečne dokonalý charakter. Mal taký dokonalý charakter, ktorý by spĺňal tú nekonečnú normu? Mal ho? Samozrejme, že mal. Bol jeho charakter v súlade s prepisom Božieho charakteru {zákonom}? Prirodzene, že áno. Písmo hovorí, že bol odbleskom slávy svojho Otca. {Žid 1,3} Ježiš hovorí: „Kto videl mňa…“ čo? „… videl Otca.“ {Ján 14,9} Jedine on má dokonalosť charakteru, ktorý spĺňa nekonečnú normu. Moji drahí priatelia, jediný spôsob, ktorým vy a ja môžeme uspokojiť nekonečnú normu, a to musíme, ak máme byť ospravedlnení, je viera v Ježišovu krv. Počujem amen? {Amen} Ten nekonečne dokonalý charakter Ježiša Krista je nám pripísaný na účet v nebeskej knihe záznamov. Toto má EGW na mysli, keď hovorí, že Kristov charakter stojí na mieste nášho. Je nám pripísaný na účet. Považuje sa za taký, ako keby bol náš. A na tomto základe sme považovaní za spravodlivých.

Nečudo, že Dávid hovorí v Žalme 3,4: „Ty však, Hospodin, si môj štít, si mojou slávou a ten, ktorý pozdvihuješ moju hlavu.“ Čo je Ježiš? Je našou slávou! Amen? {Amen} Nemáš v sebe dosť slávy na splnenie tej nekonečnej normy, no máš ju v Ježišovi. Raduj sa z toho. Raduj sa z toho. Citát z Review and Herald, 11. júl 1912: „Kristus prišiel na tento svet, aby žil životom dokonalej poslušnosti voči zákonom Božieho kráľovstva. Prišiel, aby ľudí pozdvihol, zušľachtil a pripravil pre nich trvalú spravodlivosť… v ňom.“ Kde, moji priatelia? „V ňom nájdete všetky ušľachtilé vlastnosti, nutné pre načisto dokonalý charakter.“ Čo vyžaduje zákon? Absolútne dokonalý charakter. Kde ho nájdete? V sebe? Kde ho nájdete? V Kristovi! A dnešná lekcia sa nazýva „Spravodlivosť Božia…“ Kde, moji priatelia? „… v ňom.“ {2 Kor 5,21} V ňom nájdete spravodlivosť, ktorá vás ospravedlní. Áno, naozaj – v ňom. Na strane 27, kúsok pred 12. lekciou, je citát z Manuscript Releases, zv. 9, s. 319. Vidíte ho? „Nič…“ „Nič menšie ako Kristova spravodlivosť nás nemôže oprávniť na požehnania vyhradené pre vykúpených.“ Čo nás ako jediné oprávni na večný život? Kristova spravodlivosť, moji milí priatelia.

No teraz pozorne sledujte. Kristova spravodlivosť pripísaná na náš účet nás oprávňuje na nebesia. Ak sa však máme dostať do neba, priatelia, čo okrem oprávnenia ešte potrebujeme? Spôsobilosť. Oj, sme pri veľmi dôležitom prechode. Prosím, pochopte. Ak sa máme dostať do neba, nestačí, aby nás za spravodlivých len považovali vďaka pripočítanej Kristovej spravodlivosti, musí nás taktiež posvätiť jeho udelená spravodlivosť. Práve som použil niektoré termíny, ktoré možno všetky nepoznáte, ale vysvetlím vám ich, nebojte sa. Pochopte, že Kristus prešiel agóniou Kalvárie nielen preto, aby nám pripísal spravodlivosť, ale tiež aby nás posvätil. Sledujete to? Inými slovami to môžeme povedať takto: za nekonečnú cenu zabezpečil opatrenie, vďaka ktorému môžme byť nielen ospravedlnení, ale aj čo? Posvätení. Krvou sme ospravedlnení, vodou sme posvätení. Preto vidíme vytekať z prebodnutého boku Krista nielen krv, ale aj čo? Vodu! Pretože, moji priatelia, nepotrebujeme len krv, aby sme boli ospravedlnení, ale aj vodu, aby sme boli posvätení.

Dnes večer musíme toto dvoje neoddeliteľne spojiť. Chcem s vami uvažovať o vode a o tom, čo predstavuje, no skôr, ako sa do toho pustíme, musíme sa uistiť, že všetci rozumieme, že hoci sa tieto dve opatrenia môžu a musia rozlišovať, nikdy sa nemôžu čo? Oddeľovať. Chcel by som to zopakovať: hoci sa môžu a musia rozlišovať, nikdy sa nesmú čo? Oddeľovať. Je to dvojnásobná ponuka v jednom balíku. A tá istá viera, teraz počúvajte, tá istá viera, čo prijíma krv na ospravedlnenie, prijme aj vodu na posvätenie. Tá istá milosť, ktorá nám dáva oprávnenie pre nebesia, nás pre nebesia aj uspôsobí. Počujem amen? {Amen} Tieto opatrenia nemožno od seba oddeľovať. Nedajú sa oddeliť.

Dnešné štúdium sa nazýva “Spravodlivosť Božia v ňom.“ Názov je prevzatý z 2 Kor 5,21: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa stali spravodlivosťou Božou “ kde? „… v ňom.“ Aký druh spravodlivosti potrebujeme na ospravedlnenie? Božiu spravodlivosť. „Vy teda buďte dokonalí , ako je dokonalý váš nebeský Otec“ {Mat 5,48}, znie požiadavka zákona, a „len činitelia zákona budú ospravedlnení.“ {Rim 2,13} Musíte teda mať Božiu spravodlivosť, amen? Kde ju máte? V sebe? Nie, v ňom! Amen? „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou v ňom.“

Počúvajte tento pozoruhodný výrok zo Selected Messages, zv. 1, s. 396: „Svojou dokonalou poslušnosťou {Kristus} vyhovel požiadavkam zákona a mojou jedinou nádejou je vzhliadať k nemu ako k náhradníkovi a ručiteľovi, ktorý dokonale poslúchal zákon za mňa. Viera v jeho zásluhy ma oslobodzuje od odsúdenia zákona. Odieva ma svojou spravodlivosťou, ktorá uspokojuje všetky požiadavky zákona. Som úplný v ňom, ktorý vnáša večnú spravodlivosť.“ Fíha, je to pôsobivo napísaná mocná pravda evanjelia. Oj, milí priatelia, ak začujete, ako sa niekto pokúša obviniť božieho posla doby konca, že je legalistka, tie obvinenia prosto ignorujte. Podeľte sa trebárs o niektoré výroky podobné týmto. Je hocičo iné, len nie legalistka. Počujem amen? {Amen} Niet tu čo len náznak spravodlivosti zo skutkov. Ani štipka.

Kološanom 2,9 hovorí o našej úplnosti v ňom takto: „Lebo v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. A vy ste dosiahli plnosť v tom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a mocnosti.“ Vidíte, v Kristovi máme Božiu spravodlivosť, lebo v ňom prebýva celá plnosť božstva ako? Telesne, telesne! A sme úplní v ňom, sme úplní v ňom. Teraz pochopte, že ak sme v Kristovi, potom aj Kristus musí byť v nás. Sledovali ste to? Je to veľmi dôležitý koncept. Nie je možné, aby sme boli vierou v Kristovi, ak mu nedovolíme, aby bol aj on vierou v nás. Vidíte, kvôli tomuto je ospravedlnenie a posvätenie aké? Neoddeliteľné. V Kristovi sme ospravedlnení. Ak je Kristus vo mne, sme akí? Posvätení. „Kristus vo vás, nádej…“ čoho? „… slávy.“ {Kol 1,27} Už ste to slovo počuli? Použite svoj kľúč. Ako sme menení od slávy k sláve? Duchom Kristovým, ktorý v nás prebýva. A ten nás posväcuje, moji milí priatelia. Presne to nás pripravuje na občianstvo v nebi. Získame morálnu spôsobilosť, vhodnosť žiť tam, pôsobením Svätého Ducha, ktorý nás premieňa obnovením našej mysle. {Rim 12,2} Ak sa naozaj máme dostať do neba, je to zrovna také dôležité ako ospravedlnenie. Počujem amen? {Amen} Posvätenie je práve také dôležité, ak sa máme niekedy naozaj dostať do neba, ako ospravedlnenie. Ak sa niekedy máte vskutku dostať do neba, potrebujete morálnu spôsobilosť zrovna tak ako právo či oprávnenie. To je dôvod, prečo sa jedná o dvojnásobnú ponuku v jednom balíku. To dvoje nemožno od seba oddeliť.

Všimnite si, že sú zviazané tým výrokom, čo sme už čítali. Steps to Christ {Cesta ku Kristovi, s. 62}. Všimnite si ďalšiu vetu v nasledujúcom odstavci. Dolu na s. 62: „Ak sa mu odovzdáš a prijmeš ho ako svojho Spasiteľa, potom ťa bez ohľadu na to, aký hriešny bol tvoj život, pre svoje zásluhy…“ čo? „pokladá za spravodlivého.“ Na základe čoho? „Kristov charakter stojí na mieste tvojho charakteru a Boh ťa prijíma tak, akoby si nikdy nebol zhrešil.” Toto sme už čítali, ale všimnite si nasledujúcu vetu: „Ba čo viac, Kristus mení srdce…“ Počujem amen? {Amen} Vidíte, Boh sa skrze Ježiša Krista zaujíma nielen o zmenu nášho právneho stavu. Chce zmeniť aj náš morálny stav. Súhlasíte? Inými slovami, nielenže nás chce považovať za spravodlivých, on nás chce aj urobiť svätými. Nechce nám dať na nebo len oprávnenie, ale chce nám pomôcť, aby sme si vybudovali čo? Spôsobilosť pre nebo. Sme v tom všetci zajedno? Preto tu máme tú pozoruhodnú vetičku. „Ba čo viac, Kristus…“ čo? „… mení srdce.“ Kristus mení srdce.

Moji drahí priatelia, zaoberajte sa teraz so mnou neoddeliteľnosťou ospravedlnenia a posvätenia. A výrok, s ktorým sa chcem dnes večer spolu s vami popasovať, je veľmi hlboký, ochranný a vyvážený. Bude nás chrániť, ak mu dovolíme, zabráni nám v páde do obidvoch priekop, na oboch stranách tej priamej a úzkej cesty pravdy, vedúcej do Kráľovstva. O čom tu rozprávam? Viete, že existuje priama a úzka cesta pravdy, vedúca do Kráľovstva, však? Biblia o nej hovorí. {Mat 7,14} No varujem vás, že po oboch stranách sú hlboké priekopy s veľmi šmykľavými brehmi, ktoré nás do nich vedú. Je také ľahké skĺznuť do nich, a máme k tomu sklon, buď do jednej priekopy alebo do druhej. Pre nás ľudí je neuveriteľne náročné stáť na tej priamej a úzkej ceste.

Pred akými priekopami vás tu vlastne varujem? Čo je za priekopu tuná, ľudkovia, Pán vám žehnaj? V akej ste to priekope? Ako sa nazýva? Je po mojej pravej strane. Ako sa nazýva? Je to radikálna pravica – legalizmus. Súhlasíte? A ako sa nazýva tamtá priekopa? Je to liberálna ľavica. Teologicky sa to nazýva antinomianizmus. Nech vás to nevyľaká. „Anti“ je predpona a znamená „proti.“ „Nomos“ je grécke slovo pre „zákon.“ Čo myslíte, kto je to „antinomista“? „Antinomista“ je kto? Ten, kto je proti zákonu.

Antinomianizmus v podstate učí, že Kristus odstránil zákon na kríži a o poslušnosť sa už nemusíme starať, lebo zákon patrí do minulosti. Veľmi úzko to súvisí s „raz spasený, navždy spasený”. Aký je vlastne problém s legalizmom? Legalista si chce svoje spasenie zaslúžiť a preto chce, aby jeho poslušnosť bola záslužná. Koniec koncov, bolo také ťažké prinútiť sa poslúchať! A ak vás nemotivuje láska, poslušnosť je naozaj len nepríjemná povinnosť. Počúvate ma, zákonníci? Musíte škrípať zubami a podvoľovať sa a robiť to, aj keby vás to malo zabiť, lebo „ja sa musím dostať do neba“. V takej skúsenosti proste niet potešenia, ale oni to budú robiť, lebo musia dostať dosť bodov, aby sa tam dostali. Je to celé o pýche, je to o pýche. Riadne to pre vás zjednoduším, dobre? Legalista v svojej podstate sa chce dostať do neba vďaka jeho či jej poslušnosti, vďaka ich poslušnosti. To je spôsob ako sa chce legalista dostať do neba – skrze svoju poslušnosť. Súhlasíte? To podstatné pre antinomistu” on sa chce dostať do neba bez svojej poslušnosti. Je to dostatočne jednoduché? Sme zajedno? Ako sa chce antinomista dostať do neba? Bez svojej poslušnosti. A legalista sa chce dostať do neba vďaka svojej poslušnosti. Je fascinujúce sledovať tieto dve skupiny. Mimochodom, v tejto našej milovanej cirkvi sa najostrejšie konflikty nutne vedú medzi legalistami a antinomistami. A každý prítomný kazateľ vie, o čom hovorím: idú si po krku. V snahe vyvážiť tých druhých zahrabávajú sami seba ešte hlbšie do vlastnej priekopy. Je to desivé, a vidíte to stále, stále.

No viete, hoci sú na nože, majú pozoruhodne veľa podobných čŕt. Naozaj majú. Čo tým myslím? Obidve skupiny majú spoločné ego, svoje ja. Aký problém s egom majú legalisti? Zaujímajú sa o oslávenie seba. Chcú si prisúdiť zásluhy za svoju spásu, preto vynašli falošné evanjelium, ktoré im umožňuje zaslúžiť si svoju spásu a môžu si za to pripísať vlastnú zásluhu. Je to vec ega, sebaoslavy. A aký problém s egom majú antinomisti? …vy, drahí ľudkovia v tejto priekope. Samozrejme viete, že vás nesúdim, robím to len pre ilustráciu. Aký je tu problém s egom? Je to samouspokojenie. Je to samo- čo? -uspokojenie. Títo ľudkovia sa chcú naďalej oddávať svojim obľúbeným hriechom. Súhlasíte? Nechcú ich zanechať, a čo urobili v záujme toho? Vynašli falošné evanjelium, ktoré im umožňuje, aby si mysleli, že sú zachránení, hoci zostávajú v hriechoch. Počuli ste to? Je to pravda, je to pravda.

A spoločné je aj niečo iné: pýcha, pýcha. Títo ľudkovia sú pyšní na to, čo robia, aby sa dostali do neba. Títo ľudkovia sú pyšní na to čo nerobia, aby sa dostali do neba. Áno, je to tak. Moji milí priatelia, som tu, aby som vám dnes večer povedal, že diablovi môže byť ukradnuté, v ktorej priekope väzíte. Jediné, čo mu robí starosti je, aby vás udržiaval mimo priamej a úzkej cesty. A tiež som tu, aby som vám povedal, že na tej priamej a úzkej ich nie je príliš veľa. Ale tiež som tu, aby som vám povedal, že je najvyšší čas vyliezť von z tých našich priekop a dostať sa na priamu a úzku cestu. Počujem amen? {Amen} Brat, sestra, blížime sa k cieľovej čiare a už sa nemôžeme váľať ani v jednej priekope. Počujem amen? {Amen} Musíme z nich vyliezť, dostať sa na sa na priamu a úzku cestu a nasledovať Ježiša, ak sa raz chceme dostať do kráľovstva. A je zvlášť dôležité, aby sme z tých priekop vyliezli, keď sa blížime k cieľovej čiare. Prečo? Lebo uvidíme, že sa opäť stane to, čo sa už raz stalo, za čias Krista.

Počuli ste už o saducejoch a farizejoch? O tých, ktorí si v Kristovej dobe šli navzájom podrezať krky? Saduceji a farizeji. Všetky najurputnejšie spory boli medzi saducejmi a farizejmi. A bola to len starodávna verzia legalistov a antinomistov. {zákonníkov a liberálov} Mimochodom, keby sme mali čas, fascinovalo by vás rozprávanie, ako sú súčasní antinomisti priamo modernou verziou pradávnych saducejov Je to fascinujúce… Fascinujúce. Lenže nemáme toľko času. Išli si po krku tak dlho, až napokon urobili čo? Zbavili sa Ježiša Krista, ktorého „priama a úzka” cesta životom odsudzovala obidve skupiny. Počúvate ma? A oni ho znenávideli práve preto. Ich spoločná nenávisť voči Ježišovi Kristovi spôsobila, že sa spoločne sprisahali. Odhodili svoje rozdiely, keď sa mali zbaviť Ježiša. Počúvate ma?

Moji drahí priatelia, uvidíme to znovu. Vlastne to už vidíme. Počuli ste o rímskom katolicizme a odpadlíckom protestantizme, ako sa natiahli ponad priepasť, ktorá ich kedysi delila, a podali si ruky? Za akým účelom to urobili? Aby sa zbavili – tentoraz – Kristovej nevesty. Počujem amen? {Amen} Vidíme to práve teraz, moji drahí priatelia. Je to jedno z najistejších znamení doby. Urovnávajú sa hlboké rozdiely medzi rímskym katolíctvom a odpadlým protestantstvom. A mimochodom, ktorá je tá tretia zložka? Špiritizmus. To je tá nesvätá trojica, ktorá bude úporne oponovať Kristovej neveste a pokúsi sa ju ukrižovať, práve tak ako saduceji a farizeji pod démonickým vplyvom mocností zla ukrižovali Krista. Nič nové pod slnkom, že? Práve preto je úplne nevyhnutné, aby sme vyšli z priekop a držali sa mimo nich. Amen? {Amen} Dostať sa von a stáť mimo obidvoch priekop.

A je to desivé, musím to povedať, moji drahí priatelia, hoci váham, lebo nechcem vzbudiť dojem, že mám niečo proti tejto milovanej cirkvi, ale pretože ju milujem, musím byť veľmi otvorený ohľadne jej stavu. V tejto našej drahej cirkvi sú mnohí, čo sú nevedomky duchom spriaznení buď s rímskym katolicizmom alebo s odpadlíckym protestantizmom, lebo sú buď v priekope legalizmu alebo v priekope lacnej milosti. Oj, brat, sestra, potrebujeme vyjsť von zo svojich priekop. Počujem amen? {Amen} Potrebujeme vyjsť zo svojich priekop.

To je dôvod, prečo sa potrebujeme pozrieť zblízka na tento pozoruhodný výrok. Je taký ochranný a vyvážený, a udrží nás na priamej a úzkej ceste, ak ho pochopíme. Popracujte na ňom so mnou. Je z knihy Faith I Live By, s. 116. Vidíte ho hore na strane 28. Dá sa nájsť aj v knihe Messages to Young People na s. 35. Ak máte jednu z tých dvoch, nájdete to. Alebo si to prečítajte vo svojej príručke. Prečítam vám to, a potom na tom popracujeme. „Spravodlivosť, ktorou sme ospravedlnení je“ trieda? „pripočítaná. Spravodlivosť, ktorou sme posvätení je udelená. Tá prvá je naše OPRÁVNENIE {vstupné právo} do neba, tá druhá je naša“ čo? „SPÔSOBILOSŤ žiť v nebi.“ Je to také hlboké. Je to také vyvážené. Je to také ochranné. Keby ste vy a ja jednoducho tejto pravde rozumeli, úžasne by nám pomohla zostať na tej priamej a úzkej ceste a mimo oboch priekop. Popracujme na tom. Pokúsme sa to pochopiť. Všimnite si, že tak svoje vstupné právo ako aj spôsobilosť nachádzame v Kristovej spravodlivosti.

Citát z Desire of Ages {Túžba vekov}, s. 300: „Pyšné srdce sa usiluje o spasenie, no oboje: vstupné právo do neba aj spôsobilosť žiť v ňom sa nachádza len…“ kde? „… v Kristovej spravodlivosti.“ Ale prosím, naozaj starostlivo si všimnite toto: Kristovu spravodlivosť dostávame iným spôsobom aby nás na vstup do neba oprávnila a iným, aby nás preň uspôsobila. Všimli ste si to? Ako dostávame Kristovu spravodlivosť na ospravedlnenie, ako vstupné právo do neba? Čo je nám? Pripočítaná. Ako dostávame Kristovu spravodlivosť na posvätenie, ako spôsobilosť pre nebo? Čo je nám? Udelená. Dobre? Je nám to jasné? Aby sme boli ospravedlnení, musíme mať pripočítanú Kristovu spravodlivosť, a tá je naším vstupným právom do neba. Aby sme boli posvätení, čo musíme mať? Udelenú Kristovu spravodlivosť – a tá je našou spôsobilosťou pre nebo. Tieto dva dary milosti treba jasne rozlíšiť, ale nikdy sa nesmú, čo trieda? Oddeliť! Nikdy sa nesmú oddeliť.

Dobre. Presvedčme sa, či tomu rozumieme. Predovšetkým, spravodlivosť, ktorou sme ospravedlnení, je pripočítaná. Čo to znamená byť ospravedlnený? Nadejam sa, že tomu rozumiete, lebo sme to už študovali. Uviedol som vám niekoľko veľmi stručných definícií: Ospravedlniť: prepáčiť, vyhlásiť alebo považovať za spravodlivého. Dobre? Toto znamená byť ospravedlnený. Akou spravodlivosťou sme posvätení? Udelenou. Čo to znamená byť posvätený? Byť posvätený v podstate znamená byť učinený svätým, urobiť svätým, obnoviť na Božiu podobu. Dobre? Teraz sa so mnou pozrite na slová pripočítať a udeliť. Keď niečo pripočítavate, ako to niekomu dávate? Keď niečo pripočítavate, ako to niekomu dávate? Definícia: pripísať alebo vložiť na niečí účet čosi, čo právom patrí niekomu inému. Mimochodom, zobral som to zo slovníka, ktorý mala vo svojej knižnici Ellen Whiteová. Chcel som vedieť, čo si mohla vyhľadať ako definíciu, a našiel som toto: „Pripísať alebo vložiť na čísi účet niečo, čo právom patrí niekomu inému.” To znamená pripočítať. Sledujete to? Pripočítanie je teda niečo objektívne, je to mimo nás. Je nám to pripísané na účet.

O pripočítaní hovorila Ellen Whiteová v knihe Steps to Christ {Cesta ku Kristovi} s. 62, keď povedala: „Jeho charakter stojí na mieste nášho charakteru.“ Kde sa to deje? V nebeskej záznamovej knihe. Je nám to pripísané, pripočítané, akoby to bolo naše. Dobre? Dáva nám to vstupné právo do neba – ospravedlnenie. Pripočítaná spravodlivosť nám dáva vstupné právo do neba. Čo je to vstupné právo? „Je to legálne vlastnícke právo, oprávnený nárok alebo právo. To, čo zaručuje legálne vlastnícke právo.“

Viete, že ak si v slabej chvíli chcete kúpiť nové auto, ale nemáte peniaze, idete do banky a zoberiete si pôžičku. Ktorú vám veľmi radi dajú za nejakú vopred určenú úrokovú sadzbu, a aby sa uistili, že dostanú svoje peniaze, čo urobia? Ponechajú si list vlastníctva. Za starých čias to naozaj tak robili. Dnes im stačí uvaliť na ňu zástavné právo. No v starších časoch si naozaj podržali list vlastníctva. A svoj list vlastníctva ste nedostali, tú listinu, ktorá hovorí, že legálne vlastníte to auto, až dokiaľ? Kým ste nesplatili celú pôžičku. Až potom vám banka dala list vlastníctva a mali ste doklad, podľa ktorého je to auto vaše.

Teraz, ospravedlnenie, pripočítaná Kristova spravodlivosť, nám dáva právo na večný život, na nebo. Moji drahí priatelia, kto však za to zaplatil plnú cenu? Vari my? Nie, večný život nám kúpil Ježiš svojím životom a smrťou. Amen? {Amen} Práve preto, hoci mzdou hriechu je smrť, darom od Boha je čo? Večný život. {Rim 6,23} Čo jediné sme si ty a ja naozaj zaslúžili? Večnú smrť – lebo všetci sme zhrešili. {Rim 3,23} A k čomu prichádzame, ako tí, čo zhrešili? K večnej smrti. Preto dávajte pozor. Dajte pozor, netrvajte na tom dostať, čo si zaslúžite, ani si nič nezasluhujte. Lebo ak budete trvať na svojich zásluhách, čo dostanete? Smrť. Zomriete naveky.

Jedine Ježiš Kristus nám svojím životom a smrťou a to celkom sám vyslúžil večný život. Počujem amen? {Amen} A ten môžeme dostať jedine ako dar vierou v Ježišovu krv. Sme v tom zajedno? Len vierou v Ježišovu krv. Teraz prejdime na termín udeľovanie. Na jeho základe prijímame… To je ako prijímame spravodlivosť, ktorá nás posväcuje. Je to skrze udeľovanie. Keď niečo udeľujete, ako to dávate? „Udeliť: dať alebo poskytnúť časť niečoho, urobiť druhého účastníkom čohosi.“ Vidíte, keď niečo udelíte, skutočne to danej osobe dáte, takže to dotyčný dostane a má na tom podiel. Stáva sa to jeho súčasťou. A tu je malá pomôcka, ktorá vám pomôže pochopiť tieto slová:

Pripočítať: alebo pri–DAŤ pomôže vám pochopiť, čo pripočítanie znamená. Čo je pripočítané, to je pridané na váš účet.

Udeliť: D-E-L-I-Ť. Pomôže vám to pochopiť význam. Ak je vám niečo udelené, stáva sa to vašou súčasťou, zdielate sa. Pomáha to?

Stáva sa to vašou súčasťou, je to do vás vložené. To, čo je pripočítané, mení vaše právne postavenie. Sledujte ma, trieda, toto je dôležité. Pripočítané mení vaše čo? Právne postavenie. Udelené mení váš čo? Váš morálny stav. Sme všetci zajedno? Zmeniť vaše právne postavenie pomocou pripočítanej Kristovej spravodlivosti znamená ospravedlniť vás. Zmeniť váš morálny stav pomocou… Prepáčte, povedal som udelenej? Zmeniť vaše právne postavenie pomocou pripočítanej Kristovej spravodlivosti znamená ospravedlniť vás. Zmeniť váš morálny stav pomocou udelenej Kristovej spravodlivosti znamená čo? Posvätiť vás. Sme v tom všetci zajedno?

Uvedomte si, že pripočítanie Kristovej spravodlivosti nám ľuďom je možné len vďaka tomu, čo sa už udialo na kríži. Teraz ma sledujte, moji drahí priatelia. Spýtam sa vás takto: Čo dáva Bohu právo pripočítať mi to, čo urobil Kristus a tým ma ospravedlniť? Čo ho na to oprávňuje? Ospravedlniť ma na večný život? Čo mu na to dáva právo? Je to preto, čo Kristus urobil na kríži. Čo urobil na kríži? Vzal všetky naše hriechy a pripočítal ich Kristovi, čím ho odsúdil. Počujem amen? {Amen} Je to historický fakt, už sa to stalo. Čo sa stalo na kríži? Všetky naše hriechy boli pripočítané. Čo boli? Boli pripočítané, boli pripísané, prirátané Ježišovi Kristovi na účet. A on bol kvôli našim pripočítaným hriechom odsúdený na čo? Na smrť. A pretože to Boh urobil, keď teraz ktokoľvek príde k úpätiu kríža a prijme Krista vierou, Boh môže preňho dokončiť tú výmenu.

A čo je tou druhou polovičkou? Boh teraz môže u tých, čo prijímajú Kristovu krv vierou, vziať celú svoju spravodlivosť, Kristovu spravodlivosť, a pripočítať ju na účet veriacemu a tým ho ospravedlniť. Rozumiete, ako to funguje? Je to pripočítanie na oboch stranách transakcie. Všimnite si, ako jasne o tom hovorí inšpirácia. Znamenia doby, 14. apríl 1898: „Hoci bol Kristus nevinný, nakladali s ním ako s hriešnikom, aby vďaka jeho zásluhám nakladali s hriešnikmi, hoci sú vinní, ako s vernými a poslušnými Božími deťmi. Kristus zomrel s hriechmi sveta…“ čo? „… pripočítanými jemu, aby sa jeho spravodlivosť mohla…“ čo? „… pripočítať hriešnikovi.“ Vidíte, k obidvom poloviciam transakcie patrí čo? Pripočítanie. Súhlasíte všetci so mnou? Pripočítanie: Naše hriechy boli pripočítané Kristovi, aby sa jeho spravodlivosť mohla čo? Pripočítať nám… Áno.

Teraz, moji priatelia, potrebujeme pochopiť jednu veľmi dôležitú vec. Popracujte na nej so mnou. A vedzte, že nie zbytočne, nie zbytočne tu zachádzam do podrobností a detailov. Hovoríme o základných, životne dôležitých pravdách. Nemusíte si to uvedomovať, ale hovoríme o podstate a jadre toho, čo spustilo veľkú reformáciu. Hovoríme o podstate a jadre sporných otázok, ktoré odlišujú pravý protestantizmus od rímskeho katolicizmu, teda nie o nejakej nepodstatnej veci. Nehovoríme o nepodstatnej veci. Popracujte na tom so mnou.

Pripočítanie, pripočítanie… Čo mení? Mení právny alebo morálny stav človeka? … Dobre. Pripočítanie mení právny status. Samotné pripočítanie, sledujte pozorne, samotné pripočítanie nemení morálny stav človeka. Umožňuje však zmenu morálneho stavu a vedie k zmene morálneho stavu, ale samotné pripočítanie morálny stav nemení. Ako to viem? Keď sa naše hriechy pripočítali Kristovi na kríži, zmenilo to jeho právny status u Boha? Pokladal ho Boh za hriešnika? Áno, pokladal. No keď sa naše hriechy pripočítali Kristovi na kríži, urobilo to jeho samotného hriešnym? Čo najrozhodnejšie nie, neurobilo. A to netvrdím na základe svojej autority. Pre vaše dobro, ani sa len neodvažujem vám niečo tvrdiť na základe svojej autority.

Počúvajte: citát zo Signs of the Times, 30. máj 1895: „Naše hriechy boli vložené na Krista.“ „Naše hriechy boli… “ čo? „… vložené na Krista.“ Akú reč tu počujeme? Výraz pripočítania. Dobre? Je to synonym pre „pripočítaný“. „Naše hriechy boli vložené na Krista, v ňom boli potrestané a odňaté, aby sa jeho spravodlivosť mohla…“ čo? „… pripočítať nám, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha.“ Teraz počúvajte nasledujúcu vetu: „Hoci sa hriech pripísal na jeho účet…“ Opäť klasická reč pripočítania, počujete ju? „Hoci bol hriech“ čo? „… pripísaný na jeho účet v našom záujme, on sám predsa zostal dokonale bezhriešny.“ Počujem amen? {Amen} Hoci sa mu pripočítali všetky naše hriechy, aký zostal napriek tomu, moji drahí priatelia? Dokonale bezhriešny. Je teda zrejmé, že pripočítanie nemení mravný stav človeka.

No pýtam sa, keď sa naše hriechy pripočítali Kristovi, stal sa pred Bohom hriešnikom? A začal s ním Boh nakladať ako s hriešnikom? Áno, je to tak. Áno, je to tak. Hoci on sám bol aký? Dokonale bezhriešny. Je to významné? Je to významné? Áno, je. Prečo? Kvôli druhej polovičke transakcie. Popracujte na nej so mnou. Všetko sa to urobilo, aby čo mohol urobiť Boh s Kristovou spravodlivosťou? Pripočítať nám ju. A teraz, keď sa nám Kristova spravodlivosť pripočítava, urobí nás to samých osebe spravodlivých? Zmení to náš morálny stav? Nie. Čo to však mení? Mení to náš právny status. A ten mení to, za čo nás Boh pokladá, a vďaka tomu tiež spôsob, ako k nám pristupuje. Počujem amen? {Amen}

Preto Pavol vraví, že Boh ospravedlňuje koho? Bezbožných. {Rim 4,5} Boh ospravedlňuje bezbožných, pretože na kríži Boh odsúdil toho Zbožného. Súhlasíte? Ako to, že Boh môže ospravedlniť bezbožných? Lebo na Golgote zavrhol Zbožného. Na základe čoho? Pripočítal mu naše hriechy. Ako môže teraz ospravedlniť bezbožných? Tak, že im pripočíta Kristovu spravodlivosť. Sledujete to? Moji drahí priatelia, je to životne dôležitý bod – nech vám neujde. Vyjadrím to takto… A pochopte, prosím.

Spravodlivosť, ktorá ma ospravedlňuje, nie je moja o nič viac ako hriech, za ktorý bol Kristus odsúdený, nebol jeho. Vidíte to? Zopakujem to. Spravodlivosť, ktorá ma ospravedlňuje nie je moja o nič viac, ako hriech, za ktorý bol Kristus odsúdený, nebol jeho. Za čí hriech bol Kristus odsúdený? Za tvoj a môj. Bol to jeho hriech, aspoň sčasti? Nepatrnej časti? Nie. Bol to výlučne a jedine náš hriech, za ktorý bol Kristus odsúdený. Sme v tom všetci zajedno? Dobre, prejdime k druhej strane transakcie. Čia spravodlivosť nás ospravedlňuje? Čia spravodlivosť ma ospravedlní? Kristova. Je moja aspoň sčasti? No tak, 50:50. Dohodnime sa: 50% moja, 50% Kristova. Nie? No tak, mám svoju hrdosť. Stavím teda na 10%. Len desatinu, dajte mi desatinu, no tak. 10% mojich, 90% jeho. Nie? Och! S vami sa ťažko pracuje. Počúvajte ma, tu je moja posledná ponuka. Moja posledná ponuka: 1% moje, 99% jeho, no tak. 1%. Človek musí mať aspoň malé zásluhy, no tak, 1%, prosím, dajte mi jedno.

Neodvážte sa, neodvážte sa dať ho ani sami sebe. Pán vám žehnaj. Počujem amen? {Amen} Spravodlivosť, ktorá vás ospravedlňuje, je vždy jedine a výlučne spravodlivosť Ježiša Krista. Počujem amen? {Amen} Nezabudnite. Pred akou priekopou vás to vždy ochráni? Pred akou priekopou vás to bude chrániť? Pred priekopou legalizmu, a budete stáť na priamej a úzkej ceste, kam patríte, ak sa tejto pravdy budete pevne pridŕžať. Sledujete to?

Teraz musím uviesť ešte inú vec. Prosím sledujte. Hoci pripočítanie samo osebe nezmení náš morálny stav, vždy právne umožňuje… čo, moji priatelia? … právne umožňuje zmenu nášho morálneho stavu a vždy k nej vedie. Táto pravda sa musí jasne dokázať, ale urobíme to po prestávke. Povstaňme k záverečnej modlitbe.

Nebeský Otec, veľmi ti ďakujem že nám pomáhaš pri chápaní týchto životne dôležitých právd. Životne dôležitých, lebo sme oj, tak veľmi náchylní k skĺznutiu do jednej či druhej priekopy. Pán Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Otče, potrebujeme sa vyslobodiť z tých priekop, v ktorých si spokojne hovieme. Potrebujeme, aby si nás dostal na priamu a úzku cestu pravdy. Prosím, pomôž nám tieto veci jasne pochopiť, a to nielen nielen rozumovo, ale pomôž nám, aby sme si ich zamilovali srdcom a podvolili sa im svojou vôľou, aby sme tieto pravdy prežívali. Naďalej nás žehnaj svojím Duchom pri našom ďalšom štúdiu, o to ťa prosíme v mene Ježiša, amen.

Ak si prajete, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

0

Your Cart