Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľudom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve”.

Dobrý večer, dobrý večer. Vitajte späť. Som rád, že ste tu s nami a pokračujete v našom seminári duchovnej obnovy nazvanom „Od slávy k sláve”, seminári o princípoch budovania kresťanského charakteru. Spoločne usilovne študujeme tú najdôležitejšiu prácu, aká bola kedy ľudom zverená. O akú prácu ide? O budovanie charakteru. Ak doteraz neviete odpoveď na túto otázku, tak ste na tom zle. Viete zopakovať spamäti náš kľúčový výrok, ktorým sme začínali tento cyklus a ku ktorému sa vraciame? Je to citát z Education {Výchova}, s. 225. Skúste ho povedať spolu so mnou spamäti, dobre? Vidím, že rýchlo otvárate svoje príručky, aby ste sa mohli pozrieť do ťaháku. Citát z Education {Výchova}, s. 225. Skúsme to: „Budovanie charakteru je najdôležitejšia úloha, aká bola kedy zverená ľuďom, a nikdy predtým nebolo jej usilovné štúdium také dôležité ako teraz.“ Prečo je to také dôležité teraz? Lebo Kráľ príde čoskoro. Oj, verím tomu, moji drahí priatelia, a to z celého srdca.

A máme pritom ešte veľa práce a tak málo času na jej vykonanie. A aká je naša úloha? Je dvojitá. Máme hlásať evanjelium všetkým národom, pokoleniam, jazykom a ľuďom {Zj 14,6} a pripraviť máme i sami seba. {Žid 12,14}

No uvedomte si, prosím, že úspešné splnenie obidvoch týchto úloh závisí od jednej a tej istej veci, a síce od nadobúdania charakteru aký má Kristus. Lebo len s jemu podobnou povahou môžeme byť účinnými svedkami Kráľa alebo vhodnými občanmi Kráľovstva, A pretože Kráľ príde čoskoro, priatelia, trvám na tom, že niet dôležitejšej témy pre usilovné štúdium, než je tá, s ktorou sa potýkame večer čo večer. A ďakujem vám, že ste boli ochotní investovať taký čas, aký ste venovali tomuto štúdiu. Modlím sa, aby ste zožali večné dividendy, a aby to bolo pre vás osobne veľkým požehnaním. Môže to tak byť a aj bude, ak budete študovať Božie Slovo včítane mňa pod vplyvom, vedením a usmernením Ducha Svätého. Jedine tak môže byť štúdium Božieho Slova na požehnanie. A prostriedkom Božieho požehnania môžem byť jedine vtedy, ak si ma Boh ráči použiť a hovoriť cezo mňa, navzdory mne samotnému. Prosím o vaše modlitby, aby to dnes večer urobil, a vyzývam vás, aby ste prosili aj za seba. Nože na úvod ako obyčajne pokľaknime ku krátkej tichej modlitbe.

Bože Otče, v mene Ježiša, Pána našej Spravodlivosti, prichádzame dnes večer do tvojej prítomnosti, aby sme sa ti poďakovali za prednosť, že ťa smieme volať Otcom. To je tak dobré, byť tvojimi synmi a dcérami! Túto prednosť však neoceňujeme dostatočne. No keď začneme lepšie chápať zaplatenú cenu, oceníme ju o to viac. Sme tvoje krvou vykúpené deti. Ďakujem ti, Otče, ďakujem ti, Ježišu, že si zaplatil tú cenu. A ďakujem ti, Otče, že kvôli nášmu Staršiemu bratovi a jeho zásluhám môžeme prichádzať k tebe s dôverou, že nás prijímaš, a to tak plne a slobodne, ako svojho vlastného Syna, lebo si sa rozhodol pozerať sa nás nie takých, akí sme sami o sebe, ale takých, akí sme v ňom. Sme prijímaní v Milovanom a oj, ako nás to povzbudzuje a dodáva nám to dôveru, aby sme sa k tebe priblížili práve teraz a žiadali od teba to, čo potrebujeme nadovšetko, a síce vyliatie Svätého Ducha. Otče, prosím, zišli sme sa k štúdiu tvojho Slova, lenže zrejme neuspejeme v našom hľadaní poznania pravdy, meniacej život, ak s nami nebude Duch tejto pravdy. Nielen pri hlásaní pravdy, ale aj pri jej prijímaní nech je tvoj Duch mocne prítomný. Otče, tiež by som ťa rád požiadal, aby si tu pre nás vytvoril duchovnú svätyňu, oslobodenú od rušivého vplyvu nepriateľa pravdy. Satan pozná lepšie ako ktokoľvek z nás moc pravdy, ktorá nás dokáže oslobodiť a preto sa jej bojí viac, než čohokoľvek iného. A urobí všetko, čo bude v jeho moci, aby sme ju nemohli počuť, pochopiť, oceniť, a uplatniť vo svojich životoch. No Otče, chcem si dovolávať Kristovej krvi proti nepriateľovi, potrieť ňou dvere tejto modlitebne a vyhlásiť toto miesto za bezpečný prístav. Pošli anjelov, ktorí vynikajú silou, aby zadržali mocnosti zla. Vytvor tu pre nás duchovnú svätyňu, kde môžeme nerušene počúvať pravdu. Prosím, vypočuj túto modlitbu, lebo Ťa žiadam v Ježišovom mene, amen.

Verím, že ste dostali ste ďalšiu časť príručky. Dnes večer začneme na 31. strane, všakže? So 14. lekciou nazvanou „Hospodin, naša spravodlivosť.“ {Jer 23,6} Milujem toto meno. Je to jedno z mojich najobľúbenejších mien nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. A je tiež hlboko významné, čo dúfam spoločne objavíme pri našom štúdiu Božieho Slova dnes večer.

Všimli sme si, ako to je, že keď prijímame to dvojité opatrenie milosti, ktoré nachádzame pri úpätí kríži, tak sa v nás môže obnoviť Božia sláva alebo jeho charakter. Toto dvojité opatrenie milosti je symbolizované krvou a vodou. Krvou sme ospravedlnení. To nám dáva základ, na ktorom môžme budovať charakter. To je ten skalný podklad. Moji drahí priatelia, vedzte, že charakter neobstojí v skúškach, ktoré sú pred nami, ak nestojí na skalnom podklade ospravedlnenia vierou v Ježišovu krv. Nemôže v žiadnom prípade obstáť. Akýkoľvek iný základ je pohyblivý piesok. A hoci sa vám môže podariť postaviť pomerne luxusnú, vybielenú hrobku, na pohyblivom piesku… Vypočujte ma teraz! Keď sa spustí lejak a privalí sa povodeň, {Mat 7,25} čo sa stane s takto vybudovaným charakterom? Zosype sa. Pamätáte si tú pieseň, ktorú sme si zvykli spievať v sobotnej škole, o rozumnom človeku a bláznivom človeku? Krv nám dáva základ, na ktorom môžeme stavať.

A voda nám potom dáva silu na budovanie povahy na slávu Ježiša Krista. Voda symbolizuje Ducha Svätého. A keď je nám udeľovaný Kristov Duch a prijímame ho, pamätajte, že práve udelená Kristova spravodlivosť nás posväcuje. Kristova spravodlivosť je nám pripočítaná – to nás ospravedlňuje. No keď prijímame udelenú Kristovu spravodlivosť prijatím jeho Ducha, umožňuje nám to meniť sa na vnútornom človeku, zvnútra von, „premieňať sa obnovením mysle,“ {Rim 12,2} „… premieňať sa… od slávy k sláve,“ ako to hovorí náš základný verš pre celý seminár, „ako od Ducha Pánovho.“ {2 Kor 3,18} Od slávy k sláve – je to len inak povedané z jedného stupňa vývoja charakteru na druhý. Pokračujeme v budovaní chrámu charakteru na Božiu slávu, mocou Ducha Svätého.

Moji milí priatelia, v tejto chvíli vás musím varovať pred veľmi veľmi nebezpečnou pascou, do ktorej sa dá pri budovaní charakteru, oj, tak ľahko spadnúť. Nechajte sa vystríhať, počúvajte ma! Veľmi mi záleží na tom, aby ste o nej vedeli, lebo sa obávam, že mnohí z mojich milovaných priateľov z radov adventistov siedmeho dňa sa potkli a spadli do nej. Neodvážil by som sa hovoriť také veci vo svojom mene, hovorím to v mene verdiktu pravého Svedka o cirkvi doby konca. Čo je tou pascou? Pozrite si náš prvý odkaz v 14. lekcii, citát zo Signs of the Times, 27. marec 1893 – presne ju určuje: „Ozajstná skúsenosť spôsobí budovanie charakteru aký mal Kristus.“ Pozastavme sa. K čomu vedie ozajstná skúsenosť? K rozvoju Kristovi podobného charakteru. Ak teda nebudujeme charakter ako mal Kristus, čo by nám to malo povedať o našej skúsenosti? Že nie je ozajstná, pravá. Sme v tom zajedno? „Ozajstná skúsenosť spôsobí budovanie charakteru aký mal Kristus.“ No práve tu je tá pasca, dávajte pozor. „Ak hodinu čo hodinu…“ Ak čo? „Ak hodinu čo hodinu nezávisíme od Krista, nárast poznania a výsad vyústi do sebadôvery a samospravodlivosti. Duša sa musí vzdať všetkých zásluh a veriť plne v zásluhy toho, ktorý je príliš múdry, než aby sa mýlil.“ Moji drahí priatelia, čo je tou smrteľnou pascou, do ktorej, oj, tak ľahko padáme? Keď sa v živote posväcujeme a rastieme od slávy k sláve… Čo je tou pascou? Sebadôvera a samospravodlivosť. Sebadôvera a samospravodlivosť. A moji milí priatelia, tento problém pretrváva počas celých dejín kresťanstva.

Apoštol Pavol sa ním musel často zaoberať, či nie? Napríklad v Gal 5,4: „Odlúčení ste od Krista, ktorí sa ospravedlňujete zákonom, vypadli ste z milosti.“ Začali dobre, spravodliví vierou, ale ako rástli a dospievali, učili sa kresťansky žiť a správať, akými sa začali stávať? Sebavedomými a samospravodlivými.

A my, moji drahí priatelia, oj, ako veľmi ľahko robíme to isté. Tento sklon ľudskej prirodzenosti je nám všetkým spoločný. K čomu nás vedie? K nechutným komplexom nadradenosti, ktoré si nosíme v srdci. Dôkaz nájdeme v slovách farizeja u Luk 18,11: „Farizej zastal, a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia.“

Moji drahí priatelia, uvedomte si, že veľa z toho sa odohráva dokonca aj v našej milovanej cirkvi. Citát zo Signs of the Times, 21.10. 1897: „,Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia.‘ Táto modlitba vyjadruje modlitby mnohých.“ Pŕŕŕ, počuli ste to? Táto modlitba vyjadruje modlitby koľkých? Mnohých! „Myslia si, že pretože navonok vykonávajú náboženské povinnosti, majú oprávnenie na Božie uznanie. Tak ako ten farizej vravia: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia.‘ Sú však sústredení na seba a sebestační…“ Inými slovami, padli do tejto smrteľnej pasce, je tak? Padli do tejto smrteľnej pasce. Viete, moji drahí priatelia, zistil som, že čím viac vieme o tom, čo by sme mali robiť a čo nie, a čím viac sa nám darí prinajmenšom uviesť aspoň to svoje správanie do súladu s literou zákona, tým sme náchylnejší k pádu do tejto pasce. A my zo všetkých ľudí sme dostali tak veľa svetla a pravdy. Amen? {Amen} Dostali sme tak veľa svetla a pravdy, až z toho máme niektorí vedome, iní nevedome – tento komplex nadradenosti.

Kvôli tomu všetkému, čo máme, viac ako iní, si o sebe myslíme, že sme čo? Bohatí, zbohatli sme a nič nepotrebujeme. A mimochodom, inšpirované slovo cituje hneď za prečítaným výrokom Zjavenie 3,17: „Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem.“ A kto je to, kto toto hovorí? Laodicejská cirkev. A ktorá cirkev je laodicejská? No poďme, priznajte to so mnou. Je to cirkev doby konca. Sme na konci vekov? Zjavne je to teda náš problém. Uznávate to? Očividne sme tiež padli do tejto pasce.

Citát zo Signs of the Times, 9. máj 1892: „Veľké nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí tvrdia, že veria pravde pre tento čas…“ O kom tu autorka hovorí? O nás. „Veľké nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí tvrdia, že veria pravde pre tento čas spočíva v tom, že budú mať pocit, akoby mali nárok na Božie požehnanie, lebo obetovali to či ono a odviedli pre Pána tú či onú dobrú prácu.“ Zamyslime sa. Čo jedine nás oprávňuje na požehnania od Boha? Pripočítaná spravodlivosť Ježiša Krista. Počujem „amen”? {Amen} Udelená spravodlivosť nás neoprávňuje k ničomu. Len nás uspôsobuje k tomu, aby sme sa dokázali radovať z toho, čo pre nás Kristus vykúpil, amen? Prosím, nikdy si nezačnite myslieť, že posvätený život je nejakým spôsobom záslužný, že nás k niečom oprávňuje – nie je to tak. Práve náš sklon k takému zmýšľaniu spôsobuje, že sa skĺzavame do tejto pasce, a pred tým vás chcem varovať dnes večer. Čítajme znovu: „Veľké nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí tvrdia, že veria pravde pre tento čas spočíva v tom, že budú mať pocit, akoby mali nárok na Božie požehnania, lebo obetovali to či ono a odviedli pre Pána tú či onú dobrú prácu. Domnievate sa, že nakoľko ste sa rozhodli svätiť Pánovu sobotu, Boh je vám zaviazaný a jeho požehnanie ste si zaslúžili?“ To jej neuveriteľná otázka, čo sa pýta. „Zdá sa vám azda vaša obeť dostatočnou zásluhou, aby ste si nárokovali bohaté Božie dary? Ak oceňujete čo to z diela, ktoré Kristus pre vás vykonal, pochopíte, že ani vy ani vaša práca vás neoprávňujú na nijaké zásluhy.“ Počujem „amen”? {Amen} „Pochopíte, že ste stratení a stanete sa chudobnými duchom. Je len jedna vec, ktorú môžu urobiť chudobní duchom: nepretržite hľadieť“ na koho? „… na Ježiša, veriť v toho, ktorého poslal Otec.“

Vidíte, moji drahí priatelia, jedine toto nám zabráni v páde do tejto pasce. Treba nám neprestajne hľadieť na Ježiša a závisieť výlučne od jeho spravodlivosti. {Amen} Jedine to nás ochráni pred touto pascou. Keď začneme odvracať zrak od Ježiša, keď sa zahľadíme na seba a začneme obdivovať pokrok, ktorý sme urobili, ocitli sme sa v riadnej kaši. Varujem vás. Rim 3,20 a ďalej: „Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek, lebo skrze zákon poznanie hriechu. Teraz je však zjavená spravodlivosť Božia…“ Čia spravodlivosť, priatelia? „Božia.“ Aká je to spravodlivosť? Nekonečne nekonečná spravodlivosť. „Teraz je však zjavená spravodlivosť Božia bez zákona…“ Zjavená kde? V osobe Ježiša Krista. Amen? {Amen} „… dosvedčovaná zákonom a prorokmi, avšak spravodlivosť to Božia, skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Niet totiž rozdielu, lebo všetci zhrešili…“ A čo ešte, milí priatelia? „… a nemajú Božiu slávu. Ospravedlňovaní sú zadarmo, jeho milosťou, skrze vykúpenie v Ježišovi Kristovi.“ Vidíte, my všetci, nezáleží na tom, kto sme, a je jedno, koľko svetla sme mali a ako zbožne sme žili, „všetci sme zhrešili a…“ čo? „… postrádame Božiu slávu.“ Preto my všetci, aby sme boli ospravedlnení a splnili nekonečnú normu Božieho zákona, požadovanú pre ospravedlnenie, musíme mať spravodlivosť, a to lepšiu a väčšiu než čokoľvek iné, čo kedy nájdeme v sebe. Musíme mať Božiu spravodlivosť, a tú nájdeme len kde? V Ježišovi Kristovi. V Ježišovi Kristovi. V Ježišovi Kristovi.

A teraz tá vetička: „Lebo všetci zhrešili a postrádajú…“ Všimli sme si to už predtým, ale znovu to zdôrazním v tomto kontexte. Grécke sloveso preložené ako „postrádajú“ je v prítomnom činnom čase. Spomínate si, že som vám to už hovoril? Prítomný činný čas. Čo je to prítomný činný čas? Označuje nepretržitú, pokračujúcu činnosť, akúkoľvek. V tomto prípade je to postrádať. Pavol nám doslova hovorí, že všetci sme zhrešili, porušili sme zákon, a my všetci čo? Neprestajne postrádame Božiu slávu. A pamätajte, Božia sláva je jeho charakter {ST 3. sept. 1902 ods. 6} a zákon je jeho prepisom. {COL 315.1} Takže nám vlastne hovorí, že všetci sme porušili zákon a všetci neprestajne a stále hlboko zaostávame za tým nekonečným štandardom. Niet divu, že musíme závisieť od spravodlivosti niekoho iného, kto nás ospravedlní. Nečudo, že „zo skutkov zákona nebude nikto ospravedlnený.“ Vidíte to?

Kto sám má spravodlivosť, ktorá spĺňa nekonečnú normu? Kto jedine má Božiu spravodlivosť? Ježiš Kristus. Ježiš Kristus. Židom 1,3: „On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty…“ Ježiš netrpel nedostatkom Božej slávy, či azda áno? My tým trpíme ustavične, no on je odbleskom Božej slávy. Je v tom rozdiel? Áno. Ježiš je nezmenšené vyžarovanie charakteru svojho Otca. Mal nekonečne dokonalý charakter. On je jediný, kto tútu slávu nepostrádal. A čo my ostatní v porovnaní s ním? Počúvajte citát z Mount of Blessings {Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev}, s. 49: „Božská krása Kristovho charakteru, ktorého sú i tí najušľachtilejší a najláskavejší ľudia iba matným odrazom, bola živým stvárnením charakteru Božieho zákona.“ Fíha! Počuli ste to?

V prvom rade, aký bol Kristov charakter? Bol živým stvárnením charakteru Božieho zákona. Bola to zjavená božská krása. No všimnite si, že tí najušľachtilejší a najláskavejší ľudia sú pri porovnaní s ním iba čím? Pri porovnaní s Kristom sú iba čím? Matným odrazom. Je to zahanbujúce. Tí najušľachtilejší a najláskavejší ľudia… Kto si dnes večer nárokuje, že je v tej skupine zvučného mena? Je tu niekto taký? Dobre, som rád, že nikto nemá odvahu zodvihnúť ruku. Kto by sa mohol uchádzať patriť do tejto vynikajúcej skupiny? Tých najušľachtilejších a najláskavejších ľudí? Vymenujte niektorých. Enoch, Daniel, Mojžiš, Ján, Eliáš, áno, poznáte ich… Tie veľké osobnosti, najzbožnejší ľudia dávnych čias. No i táto skupina, moji drahí priatelia, aj tá je iba čím? Matným odrazom božskej krásy charakteru Ježiša Krista. Niet divu, niet divu, že posvätený život nikdy nepostačí na naše ospravedlnenie. Nech sa akokoľvek posvätíte, ešte stále čo? Postrádate… stále postrádate slávu Božiu. I sám Daniel! On je jediný, o kom viem, okrem Ježiša Krista, že Písmo o ňom nezaznamenáva žiadnu chybu či omyl. On by bol určite kandidátom pre túto skupinu, najušľachtilejší a najláskavejší spomedzi ľudí. No v porovnaní s Kristom je iba čím? Matným odrazom. Je to veľmi pokorujúce, nie? Matný odraz.

Dá to však rozum. Pamätáte si citát z Testimonies, zv. 6, s. 60? „… život Krista zjavuje nekonečne dokonalý charakter.“ Samozrejme, že potom i tí najušľachtilejší a najláskavejší ľudia sú iba matným odrazom v porovnaní s žiarivým odbleskom Otcovej slávy! Citát z rannej stráže That I may Know Him, s. 44: „Jeho charakter bol absolútne dokonalý.“ „Absolútne dokonalý.“ Moji drahí priatelia, tou normou, ktorú musíme splniť, aby sme boli ospravedlnení, je nekonečná norma Božieho zákona. Preto jediný dokonalý charakter, ktorý ju splní je nekonečne dokonalý charakter Ježiša Krista. Počujem „amen”? {Amen} Je to jediný charakter, ktorý splní túto normu a tým nás ospravedlní. A tým nás čo, trieda? Ospravedlní. No sledujte ma, prosím. Existuje norma, za ktorej splnenie sme pred Bohom z jeho milosti zodpovední, a síce v oblasti rozvoja nášho charakteru. Čo je to za normu? Čo je to za normu?

Počúvajte tento pozoruhodný výrok. Je tak hlboko významný. Citát z Testimonies, zv. 2, s. 549: „On je náš vzor…“ O kom hovoríme? O Ježišovi Kristovi. „Je dokonalým a svätým príkladom, ktorý máme nasledovať. Tomuto Vzoru sa nemôžeme vyrovnať.“ Počuli ste to? Zopakujem to. „Tomuto Vzoru sa nemôžeme vyrovnať.“ Myslím, že je to len logický záver, keď si uvedomíte, že Kristus zjavil nekonečne dokonalý charakter. Hodlá tu niekto z vás zjavovať nekonečne dokonalý charakter? Hodlá tu niekto byť žiarivým odbleskom Božej slávy? Keď i sám bezhriešny Adam bol len jeho podobou? Dobre. „Tomu Vzoru sa nemôžeme vyrovnať.“ A mimochom, všetci tí ľudkovia v tejto priekope… Pamätáte sa, kto je v tejto priekope? Antinomisti, ľudia lacnej milosti. Všetkým sa páči, čo hovorím. Majú chuť povedať: „Káž to, bratu, amen.“ A mimochodom, legalisti sa naozaj cítia nesvoji pri tom, čo tu hovorím. Počúvajte, musím čítať ďalej. „Tomu Vzoru sa nemôžeme vyrovnať, no Boh nás nemôže prijať, ak ho nebudeme napodobňovať a podobať sa mu úmerne podľa schopností, ktoré nám dal.“ Počujem „amen”? {Amen} Vidíte, za túto normu sme pred Bohom zodpovední pri vlastnom rozvoji povahy. Žiada od nás, aby sme úmerne podľa svojich schopností napodobovali ten nekonečne dokonalý vzor. Počujem „amen”? {Amen} Je to spravodlivé? Áno. Je to prehnané? Nie. Chce, aby sme pre lásku Kristovu žiarili tak jasne ako sa len dá odrážaním svetla jeho charakteru. Neočakáva od nás, aby sme svietili tak jasne ako slnko samo. Očakáva však, že sa pre Ježiša budeme usilovať byť mesiacmi v samom splne. Počujem „amen”? {Amen} Priatelia, chcem to zopakovať: Boh od nás neočakáva, aby sme svietili tak jasne ako slnko samo. Očakáva však, že budeme svietiť tak jasne ako sa len dá. Inak povedané čaká, že budeme ako čo? Ako mesiace v splne.

Pamätáte sa na naše prvé štúdium, keď sme čítali 60. kapitolu Izaiáša? Ježiša symbolizuje slnko. Čo symbolizuje cirkev? Mesiac. Ako jedine môže mesiac svietiť? Odrážaním slnečného svetla. A my sa musíme učiť svietiť „od slávy k sláve,“ od novmesiaca k prvej štvrti, „k sláve“, čiže k polmesiacu, „k sláve“ – tretej štvrti mesiaca, až nakoniec sme čo? Mesiac v splne. Ale aj mesiac v splne je iba čím? Matným odrazom božskej krásy Slnka spravodlivosti. Počujem „amen”? {Amen} No Boh od nás očakáva, pre lásku Kristovu, že budeme svietiť čo najjasnejšie… podľa dvoch vecí… Sledujte to, prosím, a rozumejte: podľa všetkého svetla, čo máme, a podľa svojej schopnosti odrážať ho. To sú tie dva predpoklady. Za ktoré dve veci nás Boh robí zodpovednými? Za svetlo, ktoré máme, a za akú schopnosť? Odrážať ho.

Je to u každého človeka iné? No povedzte, je to iné? Samozrejme, že je. Vyžaduje od nás Boh, aby sme všetci podávali rovnakú normu? Nie. Zodpovedáme sa mu však úmerne podľa svetla, ktoré sme dostali, a za svoju schopnosť odrážať ho. Mimochodom, práve kvôli tomuto sa neodvažujeme posudzovať jeden druhého. Počujem „amen”? {Amen} Lebo máme rôzne svetlo a rôzne schopnosti chodiť v ňom a odrážať ho. A mimochodom, všimnite si aj to, že tak svetlo ako aj naše schopnosti majú vždy čo? Rásť. Amen? Preto to, čo by sa dnes považovalo za naše zdokonaľovanie charakteru… Koniec koncov zdokonaľovanie charakteru znamená kráčať úmerne svetlu, ktoré máme, a jeho mximálne odrážanie, podľa všetkých svojich schopností. Lenže dnešná dokonalosť charakteru nebude dostatočná kedy? Zajtra, lebo zajtra dostaneme viac svetla. A keď ho odrážame, naša schopnosť odrážania narastá. Amen? Ako teda rastieme? Od slávy k sláve. No v každom štádiu môžeme byť mesiacom v splne. Amen? Dáva vám to zmysel? Vysvetľujeme to jasne? Dokonalí môžeme byť v každom štádiu, v každom. Naša dokonalosť však nie je statická, je dynamická. Zdokonaľujeme sa, rastieme.

Všimnite si, čo o tom hovorí inšpirované slovo. Citát z Review and Herald, 1. nov. 1892: „Tí, čo čakajú, že uzrú čarovnú zmenu svojho charakteru bez svojho odhodlaného úsilia, budú“ akí? „… sklamaní. So svojimi obmedzenými schopnosťami…“ Všimnite si ten výraz. „So svojimi“ čo? „… obmedzenými schopnosťami máme byť vo svojej sfére takí svätí, ako je Boh svätý vo svojej. V rozsahu svojich schopností máme zjavovať pravdu a lásku, znamenitosť božského charakteru, a preto musíme čerpať z prameňa živej vody.“ A čo vyteká z prameňa živej vody? Voda, ktorou je čo? Duch svätý, ktorý jedine nás môže zmeniť od slávy k sláve. Vidíte, ako to všetko do seba zapadá? „So svojimi obmedzenými schopnosťami máme byť vo svojej sfére takí svätí, ako je Boh vo svojej.“ Mesiac v splne. Znamená to byť vo svojej sfére takí svätí ako je Boh, slnko spravodlivosti, svätý vo svojej. Súhlasíte so mnou? No stále je to len čo? Matný odraz. Vidíte, ako to funguje?

Citát zo Selected Message, zv. 3, s. 195: Počúvajte tento pozoruhodný výrok, a nech vás zahanbí, drahí priatelia. Zdieľame sa o tieto veci v snahe ubezpečiť sa, aby sme vďaka pravde zostali mimo tej smrteľnej pasce, do ktorej sme ako ľudia, oj, tak náchylní padať, do tej pasce samospravodlivosti. Citát zo Selected Messages, zv. 3, s. 195: „Ježiš miluje svoje deti, aj keď chybujú.“ Niektorí to vyslovujú ako „air“ {vzduch}, no podľa slovníka je to „err“ {chybovať}. „Ježiš miluje svoj ľud, aj keď chybujú. Bdie nad nimi, a keď robia to najlepšie, čo vedia…“ Keď robia čo? „… to najlepšie, čo vedia a prosia Boha o pomoc, buďte si istí, že ich služba bude prijatá, hoci nie je dokonalá.“ No teda! Či nás to riadne ponižuje? Keď robíme, čo vládzeme a prosíme Boha o pomoc, tá služba je ešte stále aká? No tak, aká je ešte stále? Pripustite to! Ešte stále je nedokonalá. A každý z vás, kto je naozaj čestný k sebe i k Bohu, vie, že je to tak… Viete, že je to tak… To vaše najlepšie a ešte v Božej sile! Nehovoríme o vašej vlastnej sile. To vaše Duchom zmocnené najlepšie úsilie je stále aké? Nedokonalé. Nečudo, že sa nemôžeme spoliehať na posvätený život či na Duchom inšpirovanú poslušnosť, aby nás ospravedlnila. Sme v tom všetci zajedno? Lebo aj Duchom inšpirovaná poslušnosť najposvätenejšieho života je ešte stále aká? No tak, pripustite to! Je stále nedokonalá. Stále je nedokonalá.

Aké je teda riešenie? Nasledujúca veta: „Ježiš je dokonalý.“ Počujem „amen“? Poďme, každý by mal povedať „amen“! „Ježiš je dokonalý.“ {Amen} „Kristova spravodlivosť je im pripočítaná…“ Čože, trieda? Ako je im daná Kristova spravodlivosť? Je im čo? Pripočítaná. „Kristova spravodlivosť je im pripočítaná, a on povie: ‚Vezmite z neho to pľuhavé rúcho a oblečte ho do slávnostného rúcha.‘ Ježiš dopĺňa naše nevyhnuteľné nedostatky.“ Oj, aká významná fráza! Rozmýšľajte o nej so mnou. Čo Ježiš dopĺňa? „Nevyhnuteľné nedostatky.“ Toto nás veľmi ochráni. Ak to pochopíme, veľmi nám to pomôže zostať mimo tých dvoch priekop. Poďte, pouvažujme o tom spoločne. Ako nás tá fráza „nevyhnuteľné nedostatky“ udrží mimo tejto priekopy, priekopy legalizmu? Keď robíme ako najlepšie vieme, čo je tam ešte stále? Nedostatky, je to stále nedokonalé. „Pretože zo skutkov zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek.“ {Rim. 3,20} Vaša Duchom zmocnená, posvätená poslušnosť je stále ďaleko od ideálu, milí legalisti, preto od nej nikdy nemôžete závisieť, aby vás ospravedlnila. Súhlasíte všetci so mnou?

Čo je ďalej v tom citáte, čo vám pomôže von z tej druhej priekopy? Aký druh nedostatkov nahrádza Ježiš, drahí spolu-antinomisti? Aký druh? „Nevyhnuteľné nedostatky.“ Aké nedostatky nahrádza Ježiš? „Nevyhnuteľné nedostatky.“ Čo sú to nevyhnuteľné nedostatky? Dostaneme sa k tomu. Rozpoznajte však v tomto kontexte vzácnu pravdu a naberte odvahu. Aký je Ježiš? Dokonalý. Citát z Conflict and Courage, s. 111. Nájdete ho aj v Patriarch and Prophets {Patriarchovia a proroci}, s. 480, ak chcete prístupnejší odkaz. Patriarch and Prophets {Patriarchovia a proroci}, s. 480: „Náš Vykupiteľ neprejavoval nijaké ľudské slabosti alebo nedokonalosť…“ Počujem „amen“? Mal Ježiš nejaké nedokonalosti? Nie. Chýbalo mu niečo? Nie, chvála Bohu. Máme v ňom teda absolútnu dokonalosť, ktorá spĺňa nekonečný štandard. Áno! Buď Bohu chvála. A počúvajte citát z Review and Herald, 16. jún 1896: „Prostredníctvom tajomného plánu vykúpenia sme dostali milosť, aby mohlo byť nedokonalé dielo ľudského činiteľa prijaté v mene Ježiša, nášho Zástancu.“ Počujem „amen“? Malo by vás to nadchnúť až do špiku kostí, drahí priatelia. A ak ste k sebe naozaj čestní, tak viete, že ani váš najlepší výkon nepostačí a to by vás malo uchvátiť.

A viete, s kým to nepohne? S ľuďmi, ktorí sú už dlho presvedčení o tom, že majú to, čo zákon požaduje, a sú spravodliví na základe vlastnej poslušnosti. Netešia sa z tejto pravdy, lebo kladie slávu človeka kam? Do prachu. A od prírody pyšné srdce nie veľmi teší skutočnosť, že si nemôže pripísať absolútne žiadne zásluhy za svoje správne postavenie pred Bohom. „Prostredníctvom tajomného plánu vykúpenia sme dostali milosť, aby mohlo byť nedokonalé dielo ľudského činiteľa prijaté v mene Ježiša, nášho Zástancu.“ Nech je Bohu chvála za meno Ježiša, nášho Zástancu. Aké je to meno? Pán, naša spravodlivosť. Ó, ako len milujem to meno! Viac o tom neskôr. Odolám pokušeniu venovať sa tomu hlbšie.

Židom 13,20: „A Boh pokoja, ktorý vyviedol nášho Pána Ježiša z mŕtvych, toho veľkého Pastiera oviec na základe krvi večnej zmluvy, nech vás ráči učiniť dokonalými v každom dobrom skutku, aby ste činili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou, skrze Ježiša Krista, ktorému nech je sláva na veky vekov. Amen.“ Ako to môže byť ľúbe pred Božou tvárou? Skrze koho? Skrze Ježiša Krista. Počujem „amen”? {Amen} Jedine takto môže byť ktokoľvek z nás ľúby, alebo čokoľvek, čo urobíme, môže byť ľúbe Bohu. To vtedy, keď mu to ponúkame skrze Ježiša Krista. Počujem „amen”? {Amen} Niet inej cesty k tomu, aby ste boli ľúbi. Boh o tebe hovorí: „Toto je môj milovaný syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ {Mat 3,17} len vtedy, keď nevidí teba, ale Ježiša. Chváľme Boha za to, že práve takto sa rozhodol na nás pozerať, keď sme kde? V Kristovi. Ak sme však v Kristovi, kde je potom Kristus? V nás. A my kráčame v plnej miere našich schopností vo všetkom tom svetle, ktoré na nás svieti, lebo milujeme Ježiša. Vidíte, ako toto všetko do seba zapadá?

A teraz tie nevyhnuteľné nedostatky. Čo sú zač? Buďme veľmi opatrní, čo dávame pod hlavičku „nevyhnuteľných nedostatkov“. Dobre? Keď ste naozaj unavení, vaša hladina cukru v krvi je nízka a strácate nervy pri svojom partnerovi, je to nevyhnuteľný nedostatok? Nie, ľutujem, ale to nie je. Lebo ste sa mohli a aj mali poriadne vyspať, mohli ste a aj mali správne jesť, a mohli ste a aj mali z Božej milosti ovládnuť svoju náladu. Toto nie je nevyhnuteľný nedostatok.

Čo je teda ten nevyhnuteľný nedostatok? Nevyhnuteľný nedostatok spôsobujú dva základné deficity. Jedným je naše chápanie Božej vôle a druhým naša schopnosť vykonať dokonca aj to, čomu rozumieme. V prvom rade, náš deficit, čo sa týka nedostatočného chápania: Čo nám hovorí Pavol v 1 Kor 13,12? „… teraz vidíme v zrkadle, zahmlene,“ alebo v Novom preklade kráľa Jakuba „nejasne“. Moji drahí priatelia, pochopte, že v našom hriechom poznačenom stave máme dokonca i schopnosť porozumieť Božej vôli pre nás veľmi obmedzenú. Pozrite, je to nekonečná norma spravodlivosti, a táto hriechom poškodená ľudská myseľ ju úplne nechápe, nech si hocijako namáha svoju predstavivosť. A tak tedy naše chápanie Božej vôle je veľmi nedostatočné, je tak? Isteže áno. No buď Bohu chvála, že v poznaní Božej vôle môžeme rásť každý deň. Správne? A už ten každodenný rast jasne naznačuje, že nech sme dospeli hocikde, zďaleka nevieme všetko. Ako sa stále viac posväcujeme, poznávame Božiu vôľu čoraz viac a viac.

No pamätajte, že Boh nás nepovažuje za zodpovedných za to, čo nevieme. Sme však pred ním zodpovední za to, čo vieme. A, Pán vám žehnaj, ešte to upresním: aj za to, čo by sme vedeli, keby sme sa boli snažili porozumieť. Prosím vás, v tejto veci si nezahrávajte so sebeklamom. Môžete byť braní na zodpovednosť len za nižší štandard proste preto, že si nechávate Bibliu na polici zapadať prachom? Že necháte aj tie červené knižky zapadať prachom? {knihy EGW} Môžete sa zahrávať s Bohom a povedať v súdny deň: „Nevedel som, lebo som si nenašiel čas prečítať si to.“ Môžete to urobiť? Nie, moji drahí priatelia. Vedzte, že sa Bohu zodpovedáme nielen za to, čo vieme, ale aj za to, čo sme sa mohli dozvedieť, keby sme sa boli snažili pochopiť, aká je Božia vôľa pre nás. No aj keď sa usilovne snažíme pochopiť Božiu vôľu, ešte stále vidíme ako cez sklo, nejasne, a práve to je ten nevyhnuteľný nedostatok.

Aj v oblasti činenia toho, čo z Božej vôle rozumieme, sú nevyhnuteľné nedostatky. Aké? Dovoľte mi prečítať vám pozoruhodný výrok z inšpirovaného pera, ktorý to nevšedne dobre popisuje. Nachádza sa v Selected Messages, zv. 1, s. 344: „Bohoslužby, modlitby, chvály a kajúcne vyznanie hriechov stúpa od skutočných veriacich ako kadidlo do nebeskej svätyne.“ Pauza. Premýšľajte o tom so mnou. O čom to hovoríme? O Duchom zmocnených poslušných a dobrých činoch, ktoré praví veriaci obetujú Bohu. Vidíte to? Mimochodom, v nasledujúcom odseku je výslovne uvedené, že k týmto veciam zmocňuje a inšpiruje Svätý Duch. Vráťme sa k výroku: „Bohoslužby, modlitby, chvály a kajúcne vyznanie hriechov stúpa od skutočných veriacich ako kadidlo do nebeskej svätyne, ale…“ Ale! Počúvajte: „… ale tým, že prechádzajú cez skazené (zahnívajúce sa) ľudské činitele, sú natoľko poškvrnené, že ak sa neočistia krvou, nikdy nemôžu mať pred Bohom cenu.“ Fíha, počuli ste to? Tie naše najlepšie, Duchom zmocnené, skutky pobožnosti a poslušnosti, ako od skutočne veriacich, stúpajú k nebu také poškvrnené, že ak sa neočistia krvou, nikdy nemôžu byť pred Bohom hodnotné. Čo to zapríčiňuje? „Prechádzajú cez…“ čo? „… skazené ľudské činitele.“ Toto poškvrnenie spôsobuje práve náš hriešny padlý stav.

A mimochodom, ako dlho budeme skazenými činiteľmi? Kým si toto porušiteľné (zahnívajúce sa) neoblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné neoblečie nesmrteľnosť {1 Kor 15,53}, moji drahí priatelia. Kým budeme mať túto porušiteľnú prirodzenosť, stále budeme činiteľmi, ktorí poškvrňujú i to, čo cez nás koná Svätý Duch. Rozumiete tomu? Nevymýšľam si to, len vám to proste čítam. Počúvajte, čítam ďalej: „Ony…“ Čo? Bohoslužby, modlitby, chvály atď. „… nestúpajú bezchybne čisté a ak ich náš Príhovorca, ktorý je po Božej pravici, všetky nepredloží a neočistí svojou spravodlivosťou, nie sú pre Boha prijateľné.“ Nie sú prijateľné. „Všetky kadidlá z pozemských svätýň musia byť pokropené očistnými kvapkami Kristovej krvi. On drží pred Otcom kadidelnicu svojich zásluh, v ktorej niet ani škvrny pozemskej skazy.“ Zastavme sa. Tento výrok práve tu hovorí niečo veľmi dôležité o ľudskej povahe Ježiša Krista. Stúpali Kristove modlitby a chvály k Otcovi tak poškvrnené, že keby neboli očistené krvou, nikdy by neboli prijateľné? Ó, moji drahí priatelia, absolútne, veľmi rozhodne nie. Prečo? Lebo Kristus nebol taký istý skazený činiteľ ako sme my. Počujem „amen“? {Amen} Bohu buď za to chvála, on má takú spravodlivosť, ktorá pre nás spĺňa ten nekonečný štandard. Počujem „amen“? {Amen}

„Drží pred Otcom kadidelnicu svojich vlastných zásluh, v ktorej niet ani škvrny pozemskej skazy. On zhromažďuje do tejto kadidelnice modlitby, chvály a vyznania svojho ľudu, a spolu s nimi prikladá svoju vlastnú nepoškvrnenú spravodlivosť. Potom, len potom, toto kadidlo prevoňané zásluhami Kristovej obete prichádza pred Boha úplné a načisto prijateľné. Potom sa vracajú milostivé vypočutia.“ Ja vravím: Bohu chvála za Príhovorcu! Čo vravíte vy, priatelia? Chválme Boha za Príhovorcu! Ó, bez neho by sme boli v kaši. A potom posledný odsek. „Ach, kiežby všetci chápali…“ Volá: „Ach, kiežby všetci chápali, že všetka poslušnosť…“ Všetka čo, trieda? „… poslušnosť, pokánie, velebenie a vďakyvzdanie, sa musia dať na planúci oheň Kristovej spravodlivosti. Vôňa tejto spravodlivosti stúpa ako obláčik okolo zľutovnice.“ Všetka poslušnosť, Duchom zmocnená a láskou motivovaná poslušnosť nás, posvätených veriacich, sa musí dať kam? Na planúci oheň Kristovej spravodlivosti.

Prečo? Čo robí oheň? Očisťuje, prečisťuje. Rozumiete už lepšie, prečo posvätený život nikdy nevyústi do poslušnosti, ktorá vás môže ospravedlniť? Podčiarkujem, že i takáto poslušnosť musí byť očistená Kristovou krvou, a musí sa k nej pridať Kristova spravodlivosť, aby bola prijateľná ako ďakovná obeť. A prosím, uvedomte si, že ustanovenie Krista ako nášho Príhovorcu, jeho očisťovanie našej poslušnosti svojou krvou a pridávanie svojej spravodlivosti sa nekoná preto, aby sa naša poslušnosť vďaka tomu stala záslužnou – tisíckrát nie. Robí sa to preto, aby sa ona vďaka tomu stala prijateľnou ako ďakovná obeť. Sme v tom všetci zajedno? Našu poslušnosť sa musí najskôr „vyprať“, skôr než môže byť vôbec prijateľná ako ďakovná obeť. Rozumiete už lepšie tomu, prečo a ako je to, že čo sa týka poslušnosti, skrátka nemáme to, čo treba na naše ospravedlnenie? Aj Duchom zmocnená a láskou motivovaná poslušnosť je stále nedostatočná, je tak? Stále je nedokonalá, je tak? Naozaj. Podľa inšpirovaných slov je taká poškvrnená, že ju musí očistiť Kristova krv a treba k nej pridať jeho spravodlivosť. Je to ponižujúce, však? Ale, kiež vám Pán žehná, práve toto prikladá sekeru ku koreňu tej najrafinovanejšej podoby legalizmu, ktorý zamoruje našu milovanú cirkev.

A aká je tá najrafinovanejšia forma legalizmu? Nie je to: „Som spravodlivý vďaka svojmu úsiliu dodržiavať zákon.“ Nie, nie, nie, nie. Nepoznám žiadnych adventistov, ktorí by to učili a verili tomu. No je medzi nami mnoho z nás ktorí sú v tejto veľmi rafinovanej a smrteľnej forme legalizmu, ktorá hovorí: „Ach, nie som spravodlivý na základe svojej poslušnosti, ale na základe Svätého Ducha, ktorý poslúcha vo mne a skrze mňa.“ Moji drahí priatelia, sme vari na tomto základe spravodliví pred Bohom? Na tomto? Povedzte, na tomto? Ospravedlňuje nás azda takáto poslušnosť? Dokonca samotným Duchom zmocnená poslušnosť? Nie. Prečo? Lebo keď prechádza skazenými (zahnívajúcimi) ľudskými činiteľmi, je tak poškvrnená, že ak ju neprečistí krv, Boh ju nikdy nemôže prijať. Samozrejme, že to bude nepostačujúce na naše ospravedlnenie. Počujem „amen“? {Amen} A ak rozumiete tejto pravde, udrží vás mimo tej smrteľnej pasce, pred ktorou sa vás dnes večer pokúšam varovať. Ako postupne rastiete vo vašom posvätenom živote, vždy pamätajte na to, že aj keď urobíte maximum, stále to bude aké? Nedokonalé, stále to bude postrádať slávu Božiu. {Rim 3,23} Je to vlastne také poškvrnené, že Boh to môže akceptovať len po prečistení krvou a pridaní spravodlivosti Príhovorcu len potom to bude prijateľné ako ďakovná obeť. Súhlasíte všetci so mnou? A moji drahí priatelia, presne kvôli tomuto… Počúvajte ma: Presne kvôli tomuto sa vy ani ja nikdy neposvätíme tak, že sa už nemusíme modliť „v Ježišovom mene, amen“. Súhlasíte so mnou?

Modlil sa Ježiš v niečom mene, keď sa modlil k Otcovi? Nie. Je rozdiel medzi ním a nami? Áno, je. Bohu buď chvála za tento rozdiel. Bohu buď chvála, že existuje Niekto, kto nie skazeným činiteľom, koho poslušnosť nebola poškvrnená ani nedostatočná, ale bola absolútne dokonalá, bez akejkoľvek ľudskej nedokonalosti. Bohu buď chvála, že existuje Niekto, kto splnil tú nekonečnú normu, a Bohu buď chvála, že to urobil pre nás. Počujem „amen“? {Amen} To je naša spravodlivosť. Držte svoju pozornosť na nej! A nikdy sa nespoliehajte ani nebuďte závislí dokonca aj od toho, čo robí Svätý Duch a vy, aby ste sa spravodliví postavili pred Božou tvárou. To nie je to, čo vás ospravedlňuje, ale čo vás posväcuje. Musíte byť posvätení? Áno. Pre nebo musíte byť spôsobilí, ale to vás k nemu nikdy neoprávni. Súhlasíte všetci so mnou? Ako sa len modlím, aby to bolo jasné, moji drahí priatelia. Je to biblické? Je to úplne, úplne biblické.

2 Moj 28, 36: „Z rýdzeho zlata urob ružicu a vry do nej ako na pečatidlo: Svätý Hospodinov. Šnúrkou z modrého purpuru ju pripevni na turban; bude na prednej strane turbanu. Bude na Áronovom čele a Áron bude nosiť neprávosť svätých vecí…“ Áron bude nosiť neprávosť čoho? „… svätých vecí, ktoré zasvätia synovia Izaelovi, čo prinesú ako posvätný dar. Ružica bude stále na jeho čele, aby našli priazeň u Hospodina.“ Vidíte to? Priamo tuná je tá pravda. Čo je na tom turbane na Áronovom čele? „Svätý Hospodinov.“ Koho Áron predstavuje? Veľkňaza. A čo predstavuje ten nápis „Svätý Hospodinov“ na čele? Nekonečne dokonalý charakter Ježiša Krista. A práve pre ten nekonečne dokonalý charakter sú naše dary pre Boha prijateľné. Počujem „amen“? {Amen} Bohu buď vďaka za Príhovorcu! Povstaňme k záverečnej modlitbe.

Otče na nebesiach, ďakujem ti, že nám pomáhaš uvedomovať si, ako sme úplne závislí od Kristovej spravodlivosti. Aj keď rastieme od slávy k sláve, od milosti k milosti ku podobe Kristovho charakteru, ešte stále sme nedostatoční. To naše najepšie je stále nedokonalé. Naše Duchom zmocnené skutky lásky a poslušnosti sú tak poškvrnené prechodom cez tohto skazeného činiteľa, že ich musí očistiť krv a musí sa k nim pridať Kristova spravodlivosť, kým vôbec môžu byť prijateľné ako ďakovná obeť. Ó, Otče, daj, aby sme na tieto pravdy nezabudli, aby nám bránili v páde do tej smrteľnej pasce, do ktorej sa toľkí z nás chytili. Pomôž nám pozorne sledovať Pána našej spravodlivosti, lebo jedine on sám má spravodlivosť, s ktorou môžeme zastať pred tebou nekonečne dokonalí. Ďakujeme ti za Ježiša. V jeho mene ťa chválime, amen.

Ak si prajete, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

Email, Print, Bookmark, or Share
  •  
  •   
  •  
  •  
  •  
0

Your Cart