Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľudom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru ako má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobrý večer, priatelia. Vitajte späť. Ďakujem, že ste vytrvali. Čas nám opäť pokročil a potrebujeme prejsť na druhú časť tejto lekcie nazvanej „Hospodin, naša spravodlivosť.“ {Jer 23,6} Ako si mi nedá preskočiť materiál, ktorý sme neprebrali. Preto prosím, majte so mnou strpenie a zamerajme sa na životne dôležitú pravdu, pravdu, ktorá nás ochráni a udrží mimo tej smrteľnej pasce legalizmu, samospravodlivosti, do ktorej ako ľud tak často upadáme. Pravda vás vyslobodí. {Ján 8,32} Milí priatelia, oslobodzujúcu silu pravdy však nemôžeme zažiť, ak ju neštudujeme a neprijímame pod vplyvom Ducha pravdy. Uvedomte si to, prosím. Ani ja ju nemôžem správne predstavovať, ak mi nepomôže Duch pravdy. Preto ako zvyčajne, potrebujeme toto štúdium začať na kolenách a prosiť za seba, i jeden za druhého. Urobíme to?

Otče na nebesiach, opäť v mene Ježiša, Pána našej spravodlivosti, prichádzame do tvojej prítomnosti, takí vďační za Príhovorcu. Ako sme sa práve dozvedeli, naše modlitby – aj tie, ktoré diktoval Duch a motivovala láska – prechádzajú cez tento narušený ľudský prostriedok a sú také poškvrnené, že ak ich neočistí krv, nikdy ich nemôžeš prijať. Sme takí vďační, keď si uvedomujeme, že si nám zabezpečil príhovornú úlohu a službu nášho Spasiteľa, svojho Syna Ježiša Krista. Pane Ježišu, ďakujeme ti, že berieš naše prosby a očisťuješ ich svojou krvou, a pridávaš k nim svoju spravodlivosť. Tak prichádzajú pred Boha sväté a načisto prijateľné. A on ich môže splniť vďaka tvojej bezúhonnosti, nie našej. Na základe tvojej spravodlivosti, nie našej. A Otče, s dôverou, že nás vidíš takých, akí sme v Kristovi, a že s nami môžeš zaobchádzať tak, ako si to zaslúži on, prosíme, aby si nás opäť požehnal vyliatím Svätého Ducha. Prosím, Pane Bože, ty vieš, ako zúfalo potrebujem tvojho Ducha. Pravdu nemôžem hlásať jasne a presne, mocne a nádherne, ak neurobíš zázrak a nepoužiješ si ma, hoci som len hlinená nádoba. Prosím, plne sa ma zmocni: tela, mysle i ducha. Som tvoj, lebo si ma stvoril, a tiež z vlastnej vôle. Máš plné právo použiť si ma. Len prosím, aby si to považoval za vhodné a urobil to. Prosím, dovoľ, aby som bol tvojím poslom. Daj mi hovoriť pravdu a len pravdu v tvojom mene. A to čo prostredníctvom mňa povieš, nech nájde otvorené srdcia a mysle, pokornú vôľu, aby to premieňalo životy. O to ťa prosíme v Ježišovom mene, amen.

Pri poslednom štúdiu sme prišli až po stranu 33 hore. Zaoberali sme sa pozoruhodným výrokom o poškvrnení aj našich Duchom zmocnených a láskou motivovaných skutkov poslušnosti a uctievania, ako od pravých veriacich. Čoje teda to jediné, čo urobí našu obeť prijateľnou? Keď ju vyperie Príhovorca. Očisťuje ju svojou krvou a pridáva k nej svoju spravodlivosť. Vtedy a len vtedy prichádza pred Boha ako prijateľná. No vedzte, že to vypranie sa nerobí tak, že sa tým stane záslužnou. Počujem „amen“? {Amen} Vypranie sa robí tak, že sa vďaka nemu môže stať prijateľnou ako ďakovná obeť. To sme si, dúfam, dokázali, hoci sme tým museli preletieť, keď sme prečítali biblickú paralelu tej pravdy v 2 Moj 28. Všimnite si 38. verš.

Spomenulo sa tam pečatidlo. Čo bolo na ňom vyryté? SVÄTÝ HOSPODINOV. A kde sa malo nosiť? Na čele. Čo to symbolizuje a znamená? Je to symbol nekonečne dokonalého charakteru Veľkňaza, Ježiša Krista. Sledujete to? A keď ho nosí, čo môže vykonávať? Verš 38: „Bude na Áronovom čele, a tak ponesie Áron neprávosť svätých vecí, ktoré zasvätia synovia Izraelovi, nech by to boli akékoľvek ich sväté dary.“ Inými slovami, dokonca aj v našich posvätených obetiach je faktor hriechu, ktorým sa treba zaoberať. A obeť je prijatá len vtedy, keď sa ňou zaoberal Veľkňaz. Preto sa ďalej hovorí: „… a bude stále na jeho čele, aby našli priazeň u HOSPODINA.“ Čo aby našlo priazeň? Tie sväté dary. No tie sa stanú prijateľnými na základe svätosti nášho Veľkňaza. Je to jasné, moji priatelia? Modlím sa, aby to bolo jasné.

Opäť ten výrok, ktorý sme už spomínali, no chcem ho uviesť v tomto kontexte: Review and Herald, 16. jún 1896: „Prostredníctvom tajomného plánu vykúpenia nám bola daná milosť, aby nedokonalá práca ľudského činiteľa mohla byť prijatá v mene Ježiša, nášho Zástancu.“ Počujem „amen“? {Amen} Bohu buď za to chvála, bratia a sestry. Môjmu srdcu to robí veľmi dobre, lebo si naliehavo uvedomujem, že aj moja najlepšia snaha, hoci zmocnená Duchom a motivovaná láskou, je nedokonalá a neuspokojivá. Súhlasíte so mnou? A keby som nevedel, že Ježiš tam bol a očistil ju svojou krvou a pridal k nej svoju spravodlivosť, nemal by som žiadnu nádej, že by ju Boh prijal ako obeť lásky, ako ďakovnú obeť. Som však vďačný, že on tam je a robí ju prijateľnou. Moji milí priatelia, keď budeme na tú pravdu neprestajne myslieť, určite nás uchráni pred touto priekopou legalizmu, všakže?

No je tu však aj iná pravda, rovnako dôležitá, ktorú taktiež treba mať ustavične na mysli, aby nám zabránila v páde do tejto priekopy, lacnej milosti, antinomizmu… Čo je to? Review and Herald, 3. september 1901: „Boh neprijme úmyselne nedokonalú službu.“ Počuli ste to? Aké je aj to najlepšie, čo konáme? Stále nedokonalé — ale Boh to prijíma. No prijme to, ak sme neurobili maximum? Ak je to úmyselne nedokonalé, môže to prijať? Nie, nemôže. Vidíte, ako nás to drží mimo tejto priekopy? Je to jasné? „Boh neprijme úmyselne nedokonalú službu.“

A potom, vráťme sa k tej životne dôležitej pravde. Opäť Review and Herald, 3. september 1901: „… spravodlivosť bez poškvrny sa dá dosiahnuť len prostredníctvom“ čoho? „… pripočítanej Kristovej spravodlivosti.“ Udelená Kristova spravodlivosť je poškvrnená, tým, že prechádza narušeným ľudským činiteľom a nestačí. Kde jedine máme teda spravodlivosť, ktorá je bez poškvrny? Prostredníctvom čoho? Pripočítanej Kristovej spravodlivosti. Pripočítanej Kristovej spravodlivosti.

Alebo sa vráťme k našej ilustrácii slnka a mesiaca. Keď sa z Božej milosti, z lásky ku Kristovi a v moci Ducha Svätého stávame mesiacmi v splne, čiže keď žijeme podľa všetkého svetla, čo máme, keď ho odrážame podľa svojich najlepších schopností, prijíma nás Boh na základe toho mdlého odrazu? Nie. Na akom základe sme teda prijímaní? Na základe toho, že sme zatienení Slnkom spravodlivosti. Počujem „amen“? {Amen} Na základe čoho? Zatienenia Slnkom spravodlivosti. Chvála Bohu, že sa rozhodol nepozerať sa na ten mdlý odraz hoc aj mesiacov v splne. Zapáčilo sa mu pozerať sa na svojho SYNA, ktorý nás pred ním reprezentuje. Amen? A čo vidí? Vidí náš chabý odraz? Nie. A čo teda? Vidí jas svojej vlastnej slávy ako žiari v Ježišovi, našom Zástupcovi pred ním. Chvála Bohu za nášho Zástupcu. Počujem „amen“? {Amen} Bohu buď chvála, bratia a sestry, že máme nekonečne spravodlivého a slávneho Zástupcu pre Otcom.

2 Kor 5,21: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou“ kde? „v ňom.“ V ňom je to jediné miesto, kde máte nekonečnú spravodlivosť, Božiu spravodlivosť. Milujem tento výrok z Desire of Ages {Túžba vekov/Cesta lásky}, s. 357: Ježiš nám hovorí: „Ak ma vyznáte pred ľuďmi, ja vás vyznám pred Bohom… Budem vašim Zástupcom v nebi. Otec nevidí váš chybný charakter, vidí vás ako odiatych mojou dokonalosťou.“ Moji milí priatelia, toto by nás malo vzrušiť. Modlím sa, aby vám to uchvátilo srdce. Milujem ten výrok. „Ak ma vyznáte pred ľuďmi, ja vás vyznám pred Otcom. Budem vaším Zástupcom v nebi. Otec nevidí váš chybný charakter, vidí vás odiatych mojou dokonalosťou.“ No všimnite si, prosím, že ak nás má Ježiš zastupovať pred Otcom, my máme zastupovať jeho pred ľuďmi. Počul som „amen“? Ak nás má Ježiš vyznať pred Otcom, my by sme ho mali vyznať pred ľuďmi, o to ide. Počujte ho: „Ak ma vy, ak ma vy vyznáte pred ľuďmi, ja vás vyznám pred Otcom.“ {Mat 10,32}

Priatelia, mám také nutkanie sa s vami podeliť o niečo, čo som pôvodne neplánoval. Otvorte si so mnou Zjavenie 3. Chcem vás upozorniť na niečo veľmi dôležité. Zjavenie 3, odkaz Laodičanom sa začína v 14. verši. „Anjelovi zboru Laodičanov napíš: Toto hovorí Amen, ten verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiežby si bol studený alebo horúci! Takto, že si…“ aký? „… vlažný, ani studený, ani horúci,“ tak čo? „vypľujem ťa zo svojich úst.“ Čo urobím? „Vypľujem ťa zo svojich úst.“ O čom tu hovorí? Milí priatelia, hovorí tu, že ak ho budeme naďalej nesprávne predstavovať a nevyznáme ho pred ľuďmi, už nás nebude môcť zastupovať a vyznávať pred Otcom. Toto je ako nás vypľuje zo svojich úst. Všimnite si Zjavenie 3,5. Čo hovorí zboru v Sardách, keď sa mu prihovára? „Kto zvíťazí, bude odetý do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z knihy života, ale ho“ čo? „… vyznám pred svojím Otcom i pred jeho anjelmi.“ Prečo môže vyznať zbor v Sardách? Pretože oni vyznávajú jeho. Reprezentujú ho a preto môže reprezentovať on ich. Ale moji milí priatelia, to čo by nás malo vytriezvieť, je keď si uvedomíme, že ho nepredstavujeme správne a nevyznávame tak, ako by sme mali. A ak sa nezmeníme, čo urobí? Musí nás vypľuť zo svojich úst. Bude nútený prestať nás vyznávať pred Otcom a potom budeme bez nádeje. Počúvate, čo tu hovoríme? Prosím, aby ste to brali veľmi vážne a premýšľali o tom.

Vráťme sa k nášmu štúdiu. Ak ho vyznáme, on vyzná nás. Ak ho reprezentujeme, on reprezentuje nás. A Otec sa vedome rozhoduje vidieť nás nie takých, akí sme sami osebe, ale akí sme v Kristovi. A my, ako mesiace v splne, sme plne zatienení „Slnkom“. Žalm 84, 12: „HOSPODIN Boh, je slnko a štít, milosť a slávu dáva HOSPODIN.“ Milosť a slávu. Pripočítava nám svoju slávu pred Otcom a zdieľa svoju slávu v nás skrze Ducha. Citát z Review and Herald, 4. júl 1912: „V ňom sa nachádzajú všetky znamenitosti, potrebné pre absolútne dokonalý charakter.“ Potrebujeme absolútne dokonalý charakter, aby sme vyhoveli absolútnemu meradlu spravodlivosti? Áno, potrebujeme. Kde ho nájdeme? V ňom. Kološanom 2, 9 a ďalej: „Lebo v ňom prebýva všetka plnosť Božstva“ ako? „… telesne.“ To je dôvod prečo má Božiu spravodlivosť. „V ňom prebýva všetka plnosť Božstva telesne…“ 10. verš: „A vy ste úplní…“ kde? „… v ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a mocnosti.“ No všimnite si, prosím, že ak sme v ňom úplní, potom bude v nás aj pôsobiť. A čo v nás bude robiť? 11. verš: „V ňom ste tiež boli…“ akí? „… obrezaní obriezkou vykonanou nie rukami, ale Kristovou obriezkou – vyzlečením sa z telesných hriechov.“

Popracujte na tom so mnou, moji milí priatelia. Uvedomte si, prosím, že toto Biblia nazýva obriezkou čoho? Srdca. To je duchovná obriezka. Tá starodávna obriezka, ktorú bežne vykonával Boží vyvolený ľud, je iba jej predobrazom. My teraz musíme prežívať jej naplnenie, a síce obriezku čoho? Srdca. A čo je to obriezka srdca? Oddelenie sa vo sfére svojich myšlienok a pocitov – a ponajprv v nich – od akéhokoľvek sklonu uspokojovať žiadostivosti tela. Rozumeli ste tomu? To je obriezka srdca. Pozrite, ak si pestujeme… Ak si čo? Ak si pestujeme hriech, hoci je to len vo sfére myšlienok, vo svojej predstavivosti a fantázii, potom k tomu hriechu lipneme. A ak sa držíme hriechu, alebo si ho pestujeme, moji milí priatelia, nemáme zákonný nárok, počúvajte ma, aby sme boli zaodetí Kristovou spravodlivosťou. To je teraz kľúčový pojem a treba ho pochopiť. Ak si pestujeme vedomý hriech a lipneme k vedomému hriechu, nevládne nám Kristus – on nie je našim Pánom. A ak nie sme pod Kristovou vládou, nie sme ani odiati spravodlivosťou Kristovou. Toto teraz musím vysvetliť. Práve kvôli tomuto som nemohol toto štúdium skrátiť. Prosím, popracujte na tom so mnou.

Obriezku srdca vykonáva Duch Svätý a používa skalpel meča Ducha, ktorým je Božie Slovo. {Žid 4,12} A moc Svätého Ducha nám umožňuje, aby sme sa z lásky ku Kristovi a v moci Svätého Ducha rozhodli neoddávať sa hriešnym túžbam, chúťkam a vášňam, čo i len v akej sfére? Našich myšlienok. Toto je budovanie charakteru. Lebo čo je to charakter? Sú to naše myšlienky a pocity dohromady. {5T 310.1} Moji milí priatelia, pochopte, že práve toto je to, čo znamená byť premenený obnovením svojej mysle. {Rim 12,2} Hoci sa to deje len v myšlienkach, potrebujeme sa prestať oddávať nesprávnym túžbam, myšlienkam a pocitom. Toto je obriezka srdca. Tí, čo sú úplní v Kristovi, nájdete ich v procese obrezávania sa vo svojich srdciach. A je nutné, moji milí priatelia, počúvajte ma, je nevyhnutné, aby sa tento proces dokončil, lebo viete, že ak lipneme k akémukoľvek, akémukoľvek hriechu, ten môže a dokonca aj bude znemožňovať moc evanjelia v našich životoch. Prosím, musím o tom s vami hovoriť otvorene. Nemôžete pestovať hriech a byť v spásonosnom vzťahu s Ježišom Kristom. Hovorím vám to preto, lebo vás mám rád. Nemôžete pestovať hriech a byť v spásonosnom vzťahu s Ježišom Kristom, moji milí priatelia. Kristovi musíte – z lásky k nemu – dovoliť, aby preťal väzby k všetkym známym hriechom. Prosím… Prosím.

Citát zo Selected Messages, zv. 1, s. 213: „V porušovaní zákona niet bezpečia, pokoja, ani ospravedlnenia. Človek nemôže dúfať, že bude stáť nevinný pred Bohom a bude s ním v mieri vďaka Kristovým zásluhám, zatiaľčo pokračuje v hriechu. Musí prestať s porušovaním a byť verný a oddaný.“ Počujem „amen“? {Amen}

K tomuto si nájdime v Písme 1 Ján 3. A zapíšte si to do svojich príručiek, hoci to tam nie je. 1 Ján 3 a pozrime sa na verš 6: „Kto zostáva v ňom…“ Zastavme sa. Ak máme byť ospravedlnení, kde musíme byť? V Kristovi, dobre? A ak máme byť ospravedlňovaní neustále, čo musíme robiť? Prebývať v Kristovi, musíme zostávať v ňom. Sledujete to? Teraz ale počúvajte, čo k tomu patrí. „Kto zostáva v ňom…“ čo nerobí? „… nehreší. Kto hreší, ten ho nevidel ani nepoznal.“ No, Pán vám žehnaj, toto je veľmi dôležité, aby sme tomu správne porozumeli. Prosím, prosím, počúvajte ma. Je nutné, aby sme to pochopili. Znamená to, že keď sa potkneme a padneme a nie sme v strehu a zhrešíme, že neprebývame v Kristovi? Uvedomte si, že v gréčtine je toto sloveso „zhrešiť“ v prítomnom činnom čase. Počuli ste, čo som vám práve povedal? Toto je veľmi dôležité pre pochopenie. V gréčtine je toto sloveso „zhrešiť“ v čom? V prítomnom činnom čase. Inými slovami, apoštol Ján tu hovorí, že každý, kto zostáva v Kristovi, už nepokračuje v hrešení. Už úmyselne ďalej nepestuje žiadny známy hriech. Sledujete to?

Lenže znamená to, že sa už nikdy neobozretne nepotkneme a nespadneme? Nie, neznamená. Existuje pre to nejaké opatrenie? Áno, existuje. Otočte pár stránok späť, do 1 Ján 1. 1 Ján 1,8: „Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. No ak vyznávame svoje hriechy, On je…“ aký? „… verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ A kapitola 2,1: „Dietky moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili.“ Tento grécky slovesný čas nazývame aoristický čas. Aoristický čas je bodový: udeje sa v presnom časovom bode. Nie je to pokračujúce, ustavičné hrešenie ako v prítomnom činnom čase. Je to byť prichytený, keď nie sme v strehu, potkneme sa a spadneme, lebo nebdieme a nemodlíme sa.

Bohu buď chvála, že ak zhrešíme, keď nie sme obozretní a padneme, že máme koho? „… máme Zástancu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého.“ Amen? „A On sám je obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ No prajem si, aby ste tu videli rozdiel, lenže ten je v angličtine žiaľ nezreteľný, lebo sloveso hrešiť sa tak v aoristickom čase ako aj v prítomnom činnom čase prekladá ako? Ako hrešiť… Hrešiť. No prosím vedzte, čo už nerobíme… Vráťme sa k 1 Ján 3,6. Ak sme v Kristovi, ak zostávame v Ňom, čo už nepokračujeme robiť? Prestávame opakovane hrešiť. Je to jasné? „Nikto, kto zostáva v Ňom, ďalej nehreší. Kto pokračuje naďalej v hrešení, ten Ho nevidel ani nepoznal.“ Aj v tomto verši to je v prítomnom činnom čase. Presný názov je prítomný činný prechodník. No jasne ukazuje na pokračujúcu, nepretržitú povahu hrešenia. Skutočný kresťan to nerobí. Pozrite, ak si pestujeme čo len jeden vedomý hriech, potom nie sme pod panstvom Ježiša Krista a dosiaľ nám vládne hriech. Moji priatelia, nikto nemôže naraz slúžiť, komu? Dvom pánom. {Mat 6,24} Ak sa teda rozhodujeme pre vládu hriechu, čiu vládu odmietame? Ježiša Krista. Nie je naším Pánom, a ak nie je naším Pánom, prosím vedzte, že nemôže byť ani našou spravodlivosťou. Prečo? To nás privádza k názvu nášho štúdia.

Ako sa nazýva? „Hospodin, naša spravodlivosť.“ Amen? {Amen} Porozmýšľajte o tom mene so mnou. Nájdeme ho u Jeremiáša 23,6. … Jeremiáš 23,6. „Za Jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto bude Jeho meno, ktorým Ho budú nazývať…“ Aké je to meno, trieda? „HOSPODIN, NAŠA SPRAVODLIVOSŤ.“ Ó, prosím, pochopte hlboký význam toho mena. Rozlišujte medzi jeho dvoma časťami, a čo je najdôležitejšie, pochopte, že sú neoddeliteľné. Aké sú to tie dve časti? On je Hospodin Pán a on je naša spravodlivosť. Ako naša spravodlivosť on nás ospravedlňuje. A čo robí ako náš Hospodin Pán? Posväcuje nás. Počujem „amen“? {Amen} Ak mu dovolíme, aby vládol v našich srdciach mocou svojho Svätého Ducha, dá nám svoju moc na prekonanie hriechu. Amen? {Amen} Obrezáva nám srdcia, ba aj vo sfére našich myšlienok získavame víťazstvo nad pokušením. A to je, mimochodom, to miesto, kde musíme získavať víťazstvo. Je to medzi pravým a ľavým uchom… Viac o tom neskôr. Ak nám však vládne Kristus, on je schopný nás posvätiť a dať nám víťazstvo nad hriechom. A tí, čo ho poznajú ako Hospodina Pána, si ho môžu nárokovať ako svoju spravodlivosť. Sledujete to?

No pýtam sa vás, moji milí priatelia, tu v priekope lacnej milosti… Dobre… Viete, presne toto chcú robiť antinomisti. Chcú si Krista nárokovať ako svoju spravodlivosť, no nechcú sa obťažovať podriaďovaním sa jeho panstvu. Nazýva sa to lacná milosť. Naďalej chcú poľavovať vláde hriechu, no stále presviedčajú samých seba, že sú akí? Spravodliví pred Bohom. Môžete to urobiť? Možete Krista rozdeliť? Môžete povedať: „Hej, počuj, mám záujem o to, aby si bol mojou spravodlivosťou, ale nezaťažuj ma svojou vládou, nenúť ma, aby som ťa poslúchal.“ Dá sa to? Nie, nedá. Sú to dve veci v jednom balíku. Počujem „amen“? Všetci tomuto rozumiete? Dnes večer ste trochu tichí, Pán vám žehnaj, potrebujem trochu spätnej väzby. Ak má byť Ježiš našou spravodlivosťou, čím musí tiež byť? Naším Pánom. Neklamte v tom sami seba. Prosím, nezahrávajte sa sami so sebou v tomto bode. Pán vám žehnaj… Veľa adventistov siedmeho dňa väzí v priekope samospravodlivosti, ale je veľa aj takých adventistov siedmeho dňa, ktorí uviazli v pasci lacnej milosti. Majú zvrátené chápanie evanjelia: ktoré ich zviedlo myslieť si, že môžu naďalej hrešiť a pritom budú spravodliví pred Bohom. Moji milí priatelia, takto to nefunguje. Musím trvať na tom, že takto to nefunguje. Ak má byť Ježiš našou spravodlivosťou, bude aj naším Pánom.

Biblický komentár, 7. zväzok, strana 931: „Kristus môže do krajnosti zachrániť všetkých tých, čo k Nemu prichádzajú vo viere. Očistí ich od každého poškvrnenia, ak mu to dovolia.“ Počujem „amen“? {Amen} Očistí nás od čoho? Od každého poškvrnenia, ak mu to dovolíme. Čítam ďalej: „Ak však lipnú k svojim hriechom, rozhodne nemôžu byť zachránení, lebo Kristova spravodlivosť nepokrýva žiadny neoľutovaný hriech.“ Je to závažná, otriasajúca pravda, ale pred Bohom som zaviazaný vám ju povedať, moji milí priatelia. Nezazlievajte mi to, prosím. Mám vás príliš rád, aby som vás nechal v temnote v tejto veci. Ak lipneme k svojim hriechom, rozhodne nemôžeme byť zachránení, lebo Kristova spravodlivosť neprikrýva čo? Žiadne hriechy, ktoré sme neoľutovali a nezanechali. Súhlasíte všetci so mnou?

Citát z Christ‘s Object Lessons {Kristove podobenstvá}, s. 316: „Kristova spravodlivosť neprikryje ani jediný pestovaný hriech.“ Je to jasné? „Neprikryje ani jediný…“ aký druh hriechu? „… pestovaný hriech.“ Hriech, o ktorom viete, ale volíte si držať sa ho a odmietate sa ho vzdať. Chvála Bohu za zasľúbenie z Júdu 24 a 25: „Tomu, ktorý vás môže zachovať tak, aby ste neklesli…“ Preklad kráľa Jakuba hovorí „nepadli.“ Viete, na vláde Ježiša Krista, ktorý v nás prebýva, posilňuje nás, zušľachťuje a vzpružuje svojím Duchom, je pekné to, že nám nielenže umožňuje prestať ustavične hrešiť, ale nás môže dokonca ochrániť aj pred čím? Pred pádom a potknutím, aby sme neboli zaskočení svojou neostražitosťou. Počujem „amen“? {Amen} Bohu buď za to chvála za takúto pomoc, bratia a sestry. „Tomu však, ktorý vás môže zachovať tak, aby ste neklesli, nepadli, a postaviť nepoškvrnených pred tvár svojej slávy v plesaní.“ Kto nás môže predstaviť ako nepoškvrnených? Ježiš Kristus. „… jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi, sláva, veleba, moc a vláda pred všetkými vekmi, aj teraz, i na všetky veky. Amen.“ Milujem túto modlitbu. Naozaj ju milujem.

Chcem vám ukázať ešte jeden text, ktorý nás chráni, práve tak ako meno „Hospodin, naša spravodlivosť,“ a drží nás mimo oboch priekop, na priamej a úzkej ceste. Hore na strane 34 máme ďalší text. Je to Žid 10,14. Nabádam vás, aby ste si otvorili ten verš v Biblii a podčiarkli si ho, ak ešte nie je podčiarknutý. Je to veľmi významná a ochranná pravda. Žid 10,14. Nový preklad kráľa Jakuba znie takto: „Lebo jednou obeťou…“ Pauza. O kom hovoríme? O Ježišovi Kristovi, o jeho krvi a zástupnom živote, ktorý vyvrcholil v jeho obetnej smrti. To je tá „jedna obeť“. Súhlasíte všetci so mnou? „Lebo jednou obeťou zdokonalil…“ Na ako dlho? „…navždy.“ Porozmýšľajte o tom so mnou. „Lebo jednou obeťou zdokonalil…“ Na ako dlho? „… navždy.“ Čo je to, čo nás činí dokonalými v Božích očiach po celé nepretržité večné veky, v absolútnom zmysle dokonalosti? Je to pripočítaná spravodlivosť Ježiša Krista.

Vidíte, aké dokonalé je zdokonalenie charakteru Ježiša, ktoré je nám pripočítané? Aké je dokonalé? Nekonečne dokonalé. Aké je? Nekonečne dokonalé. Ako dlho budeme my rásť do tej nekonečne dokonalej dokonalosti charakteru? Ako dlho? Po celú večnosť. A predsa nás Boh bude po nepretržité večné veky považovať na základe pripočítanej Kristovej spravodlivosti – za akých? Za nekonečne dokonalých. Nie hocako dokonalých, ale ako dokonalých? Nekonečne dokonalých. Prosím, pochopte: je to práve tá pripočítaná Kristova spravodlivosť ktorá nás pozdvihuje v mravnej hodnote u Boha, bratia a sestry! Počuli ste, čo som vám povedal? {Amen} Práve ona z nás robí kráľov a kňazov, Božích synov a dcéry pred celým vesmírom, po celú večnosť. Je to pripočítaná, nekonečná dokonalosť, Božia spravodlivosť, ktorú sme prijali, keď sme prišli k úpätiu kríža a prijali ho za svojho osobného spasiteľa.

Počúvajte. Citát z rannej stráže „In Heavenly Places“, s. 39: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby jeho spravodlivosť mohla byť…“ čo? „… pripočítaná nám. Na základe dokonalosti Kristovho charakteru mravná úroveň človeka bola pozdvihnutá…“ u koho? „… u Boha, a skrze Kristove zásluhy bol smrteľný človek pripojený k Nekonečnému.“ Rozmýšľajte o tom. Malo by vás to rozochvieť až do hĺbky duše. Moji milí priatelia, ako dlho nás bude tento zdokonalený charakter prikrývať? Naveky… Naveky… Fíha! Je to nekonečne dokonalý charakter, ktorý nás zvyšuje na našu mravnú hodnotu s Bohom, pred celým vesmírom, po celú nekonečnú večnosť. Je to nekonečne cenná a večná spravodlivosť.

Ako dlho budeme schopní rásť do tejto úrovne charakteru? Počúvajte citát zo „Sons and Daughters of God“, s. 327: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Je to požiadavka zákona, pamätáte sa? Čítam ďalej: „Nech je našim celoživotným dielom, aby sme sa neustále vystierali čoraz bližšie k dokonalosti kresťanského charakteru, a stále sa usilovali o súlad s Božou vôľou.“ A teraz počúvajte túto úžasnú vetu: „Úsilie tu začaté bude pokračovať po celú večnosť.“ Počuli ste to? „Úsilie tu začaté bude pokračovať…“ ako dlho? „… po celú večnosť.“ „Pokrok, ktorý sme tu dosiahli, bude náš, keď vstúpime do budúceho života.“ Oj, rozmýšľajte o tom!

Priatelia moji, opäť sa pýtam: ako dlho sa môžete približovať k nekonečnu, kým tam prídete? Ako dlho? Večne… Po celú večnosť. No po celý ten čas nás Boh bude považovať za akých? Za nekonečne dokonalých, za takých dokonalých, ako jeho vlastný Syn. Potom vo veľmi reálnom zmysle budeme rásť do toho, za čo nás Boh považuje, a to po celú večnosť. Rozumiete, čo sa vám snažím povedať?

Môžem dostať od vás nejakú odozvu? Niektorí prikyvujete. Niektorí sa na mňa len uprene dívate ako do telky, a to ma desí. Viete, aký je to ten uprený televízny pohľad? Pozeráte sa síce priamo na mňa, no nedávate moc najavo, že by sa tam odohrávala nejaká mozgová činnosť, a to ma trápi.

Tieto pravdy sú vzrušujúce, moji bratia a sestry. Sú to vzrušujúce pravdy a mali by vás nadchnúť až do špiku kostí. Všimnite si ešte poslednú vetu, kým sa pohneme dopredu. „Pokrok, ktorý sme tu dosiahli, bude náš, keď vstúpime do budúceho života.“ Budeme mať iný východiskový bod, keď budeme oslávení a prídeme do neba? Bude mať každý z nás iný východiskový bod? Áno, bude. A kto rozhodne o tom, z akého bodu začneme? My sami… My sami. Čo si vezmeme do neba? Svoj charakter. Jedine ten si zoberieme so sebou. A čím je zrelší, vyvinutejší a podobnejší Kristovmu, tým budeme zvýhodnenejší a schopní stúpať z toho bodu po celé veky do nekonečnej slávy Božieho charakteru. Je to ďalší dôvod, aby sme odhodlane pokračovali k cieľu tu a teraz. Amen?

Pozrite, apoštol Pavol a lotor na kríži budú obidvaja v nebi, je tak? No východiskový bod apoštola Pavla bude iný ako u lotra na kríži, nemám pravdu? Východiskový bod toho lotra bude veľmi odlišný. Bude lotor na kríži v nebi? Áno. Naozaj? Áno, bude tam. Ježiš mu povedal: „Amen, hovorím ti dnes, budeš so mnou v raji.“ {Luk 23,43}

No počkajte chvíľu. Aby sme boli v raji, potrebujeme nielen vstupné právo, no musíme byť aj spôsobilí. Mal lotor spôsobilosť? Rozhodne mal. A akú? Žil úmerne podľa všetkého svetla, čo mal, a podľa svojich najlepších schopností ho odrážal. Nemám pravdu? Z lásky ku Kristovi. To je naša spôsobilosť… To je naša spôsobilosť. A pretože sa jeho život v tom bode skončil, už nemohol viac rásť. No uisťujem vás, že keby bol mohol zísť dolu z kríža, z lásky ku Kristovi a v moci Ducha Svätého by bol rástol ako? Od slávy k sláve. Bol by vrátil tie veci, čo ukradol, a bol by sa povahovo zmenil. No ubezpečujem vás, že mal spôsobilosť. Bez tej sa žiadny človek do neba nedostane.

„Bez posvätenia,“ čo? „… nikto neuvidí Pána.“ {Žid 12,14} A čo je to svätosť? Svätosť je odovzdanie sa Bohu v plnosti. Znamená to byť z lásky ku Kristovi úplne podriadený jeho vláde. A to lotor bol. Bol vlastne jediný, kto nazval Krista na kríži „Pánom“. Nenazval ho tak nikto, ani jeho učeníci mu nepovedali „Pán“. No lotor ho tak nazval. Čo povedal? „Pane Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ {Luk 23,42} Za koho uznal Krista? Za svojho Pána. To preto je Ježiš jeho spravodlivosťou. A preto má oboje: spôsobilosť i vstupné právo do neba. Je nám to jasné?

Keď sa však tento lotor dostane do neba, bude mať veľmi nevyzretý charakter, že áno? A po celú večnosť bude významne zaostávať za apoštolom Pavlom. No uisťujem vás, že obidvaja tam budú šťastní obyvatelia. Rozumiete, čo sa tu snažíme vysvetliť? Obidvaja budú rásť od toho bodu. Ako dlho? Naveky… Do nekonečne slávnej dokonalosti Božieho charakteru, ktorá im bola pripočítaná vierou v Ježiša Krista. Modlím sa, aby to bolo jasné.

Vráťme sa späť k nášmu textu: Žid 10,14. Chcel by som poriadne objasniť tento kľúčový bod. Prosím, neprehliadnite ho. Moji drahí priatelia, kto je zdokonaľovaný naveky jednou obeťou? Kto je to? Tí, ktorí SÚ posväcovaní, a pre vaše dobro, ak tu máte preklad kráľa Jakuba, vyberte si ho a urobte si láskavosť, dobre? Preklad kráľa Jakuba znie: „… tí, ktorí sú posvätení.“ To žiaľ verne nevystihuje pôvodný jazyk. Čo myslíte, aký slovesný čas más grécke sloveso „posvätený“? Prítomný činný. A vy ste sa už naučili, ako vyzerá prítomný činný čas, že áno? Čo v gréčtine znamená prítomný činný čas? Pokračujúcu, trvajúcu činnosť, nech je hocijaká. Ku gréckemu originálu je preto oveľa bližšie, keď povieme „sú posväcovaní.“ To prinajmenšom naznačuje, že ide o pokračujúci proces, je tak? Gréčtina je v tom ešte dôraznejšia. Grécky originál doslova hovorí: „Lebo jednou obeťou zdokonalil naveky tých, ktorí sú neustále v procese posväcovania sa.“ {Žid 10,14} Práve toto gréčtina chce vystihnúť. Dáva vám to zmysel? Teraz, prosím, uvedomte si, že posvätenie a ospravedlnenie sú teda absolútne aké? Neoddeliteľné – sú navzájom zomknuté. Chápete, ako to funguje? Kto je zdokonaľovaný naveky jednou obeťou? Len tak hocikto? Nie. Kto teda? Tí, ktorí sú čo? Posväcovaní. Tí, ktorí sú v nepretržitom procese čoho? Posväcovania sa.

Vidíte, moji milí priatelia, to je dôvod prečo my ako ľud neveríme, že raz spasený rovná sa navždy spasený. Neveríme tomu, lebo to nie je biblické. Je to rozhodne nebiblické. Keď prichádzame ku krížu a tam prijímame Krista ako svojho Pána, vierou ho prijímame ako svojho Spasiteľa a podriaďujeme mu bezvýhradne svoju vôľu, vtedy sa stáva našou spravodlivosťou, je tak? Vtedy sa stáva našou spravodlivosťou. A zostane našou spravodlivosťou pokiaľ sa vedome rohodujeme zotrvávať pod jeho panstvom. Máme však možnosť kedykoľvek jeho vedenie odmietnuť? Máme? Môžeme to slobodne urobiť? Rozhodne áno. Je to tragédia, pretože strašne veľa ľudí to aj robí. Viete, oni zažijú tú prvú lásku a chcú sa Kristovi páčiť, začnú napredovať a potom objavia nejaký hriech, čo si predtým dlho pestovali a Kristus chce, aby ho zanechali. A ako sa rozhodnú? Priľnú k nemu. A povedia: „Pane, vieš, nenúť ma, aby som sa ho vzdal. Prosím…. Tento jeden si chcem podržať.“ A ako sa rozhodli, priatelia moji, aké rozhodnutie zároveň spravili? Rozhodli sa, že nechajú ten hriech nad nimi vládnuť. A s rozhodnutím nechať hriech panovať sa rozhodli zosadiť z trónu koho? Ježiša Krista. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. {Mat 6,24} Moji milí priatelia, ak vy a ja vytrvalo, rozhodne trváme na tom, dovoliť hriechu vládnuť, napokon sa sami vzdávame spravodlivosti Ježiša Krista. On prichádza ako prvý a odchádza ako posledný. Je trpezlivý a zhovievavý. No ak rozhodne trváme na svojom lipnutí k hriechu, strácame svoj spásonosný vzťah s ním. Uvedomte si to, prosím. Je nám to všetkým jasné? Uvedomte si to, prosím. Keďže to môžeme urobiť v ktoromkoľvek bode svojej životnej púte, ako sa usilujeme postupovať k cieľu, kedykoľvek môžeme povedať: „Nie, tohto sa nevzdám, nechcem sa toho vzdať.“ V ktoromkoľvek okamihu môžeme prísť o Kristovu spravodlivosť, tým, že odmietneme jeho vládu. Môžeme sa rozhodnúť, že sa už nebudeme posväcovať, a ak odmietneme byť v tomto procese posväcovania sa, čoho sa vzdávame? Byť naveky zdokonalení skrze jednu obeť. Je vám to jasné? Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy koho? Tých, ktorí sa posväcujú, ktorí sú posväcovaní…

Moji milí priatelia, chcem vás z celého srdca povzbudiť, aby ste sa z lásky ku Kristovi rozhodli zostať pod jeho vládou a tým sa posväcovali. Chcem vás uistiť, počúvajte ma, prosím, vypočujte ma. Chcem vás uistiť, že ak to budete robiť, budete zdravší, šťastnejší, pohodovejší a radostnejší, než ste kedy snívali. Viete, priatelia, je to práve preto, že Ježiš nás miluje a nechce nás iba počítať za spravodlivých, ale rozhodol sa nás svätými aj urobiť. Pretože, spomeňte si, naše šťastie sa nachádza v svätosti.

Som veľmi vďačný takému Pánovi, ktorý ma tak miluje, že ma oslobodí nielen z odsúdenia hriechu, ale aj spod jeho vlády. Počujem „amen“? {Amen} Som taký vďačný, že vďaka plánu spásy môžem byť oslobodený nielen od trestu za hriech, ale aj z moci hriechu. Amen? {Amen} Je to dvojité zabezpečenie milosti, krv a voda. Krv vás oslobodzuje od odsúdenia a trestu, a voda spod vlády a moci hriechu. Amen?

Bohu buď chvála, že nás natoľko miluje, že nás robí svätými… lebo chce, aby sme boli šťastní. A uisťujem vás, moji milí priatelia, že ak lipneme k hriechu, nebudeme trpieť len tu a teraz, ale budeme musieť strašne trpieť v deň odplaty a posledného súdu. Prosím vás, neurobte takéto rozhodnutie. Prečo sme takí náchylní lipnúť k hriechu? Kvôli jeho rozkošiam. Prináša hriech pôžitok? Samozrejme, že áno. Biblia hovorí o pôžitku z hriechu. {Žid 11,25} Avšak radšej verte tomu, že ten pôžitok je len do času. Počúvate ma, moji drahí priatelia? … A ten je priveľmi krátky, najmä v porovnaní s večnosťou.

Problém s pôžitkom z hriechu spočíva v tom, že je nielen veľmi krátky, ale aj strašne oslabujúci – otupujúci. Síce si užijete svoj vzruch, no potom ste vďaka nemu na tom horšie. Počúvate, čo vám vravím? Hovorím s vami na rovinu, moji milí priatelia. Prosím vás, nepestujte si žiadny hriech. Uvedomte si, že večné pôžitky {Ž 16,11} po pravici Božieho trónu sú nekonečne, nekonečne príjemnejšie než dočasné rozkoše hriechu. Nepredajte svoje prvorodenstvo za misu šošovice, prosím. {Žid 12,16} Prosím, nerobte to.

Pre lásku Kristovu, dovoľte Mu vojsť do vášho srdca v moci Ducha Svätého, aby ho obrezal a preťal všetky tie väzby k hriechom, ktorých sme si vedomí. To je to, čo budeme ďalej študovať na tomto seminári. Ako máme spolupracovať so Svätým Duchom pri obriezke srdca. Plánujete prísť znovu, všakže? Budete pokračovať? {Áno} Bohu buď chvála. Povstaňme k záverečnej modlitbe.

Náš nebeský Otec, veľmi ti ďakujeme za tú vzácnu, ochrannú a vyváženú pravdu. Ďakujeme ti, že ju mocou Ducha pravdy môžeme pochopiť a zostávať na priamej a úzkej ceste a byť chránení pred pádom do jednej či druhej priekopy. Pane, ty vidíš, kde je každý z nás dnes večer. Ty vieš, či sme na priamej a úzkej ceste, alebo či sme mimo, v jednej či druhej priekope. Otec, máme tendenciu sami seba klamať v týchto záležitostiach. Srdce je vskutku zradné nadovšetko. A jeho obľúbeným klamom je, že si myslíme, že naše kresťanské prežívanie je v poriadku, pričom to nemusí byť vôbec pravda. Možno sme v priekope samospravodlivosti alebo možno v priekope lacnej milosti. No dúfam, že dnes večer nám pravda pomohla rozpoznať ten fakt – ak je to naozaj fakt. A len prosím, Otče, aby sme sa mohli radovať, že nám pomáhaš vidieť tento problém, lebo nikdy nemôžeme dúfať, že nájdeme riešenie, kým si neuvedomíme svoj problém. Pomôž nám, aby sme sa nebránili prenikavému svetlu pravdy odhaľujúcemu, nech už je to čokoľvek, pretože teraz sme pripravení utiekať sa ku Kristovi a prijať jeho odpustenie a víťazstvo. Ó, Otče, ďakujeme ti, že pri kríži nachádzame to, čo potrebujeme: nielenže sme zbavení odsúdenia, ale zisťujeme aj to, že potrebujeme byť oslobodení od vlády hriechu v našich životoch. Ďakujeme ti za krv, ktorá prikrýva trest a ďakujeme aj za vodu, ktorá nám pomáha prekonávať moc hriechu. Otče, prosím ťa, aby si nám pomohol byť medzi tými, ktorí sú jednou obeťou zdokonalení navždy, lebo z lásky ku Kristovi a v moci Ducha Svätého sme odhodlaní ustavične sa posväcovať, rásť v svätosti. Otče, pomôž nám ustavične upierať oči na Ježiša. Pomôž nám, aby nás neznechutilo, keď uvidíme, že aj to najlepšie, čo robíme, je nedostatočné. Pomôž nám, aby sme mu verili a uvedomovali si, že si volíš vidieť nás nie takých, akí sme sami osebe, ale akí sme v ňom. A ďakujeme ti, že aj keď sa z milosti staneme mesiacmi v splne, ktoré svietia v plnosti svojich hriechom narušených schopností, aby si nás nevidel len ako matný odlesk, ktorý je taký, ako sme sami o sebe, ale aby si nás videl ako skrytých za „Slnkom“ – nekonečne, nekonečne žiarivých a spravodlivých pred tebou. Ó, Otče, pri takejto dohode a takomto opatrení nemáme žiadny dôvod sa nechať odradiť. Môžeme sa radovať, že sme prijatí a rásť v svätosti, na Kristovu podobu, z lásky ku Kristovi a skrze jeho Ducha. Prosíme, uč nás to robiť. O to ťa prosíme v Ježišovom mene. Amen.