Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobrý večer drahí priatelia. Veľmi rád vás dnes večer opäť vidím. Ďakujem, že ste prišli na ďalšie pokračovanie nášho usilovného štúdia najdôležitejšej práce, aká bola kedy ľuďom zverená – a čo je tou prácou? – „budovanie charakteru“. Dnes večer máme veľmi vyzývavú tému. Je to druhá časť štúdia s názvom: „Nech činí spravodlivosť ešte.“ {Zj 22,11} Venujeme jej čas navyše, kvôli dynamickosti tejto zvláštnej skupiny, otázkam, ktoré sa tu vynorili a kvôli vedeniu Ducha Svätého. Berieme si nejaký čas navyše, aby sme uvažovali o veľmi spornej téme. Spomínate si, čo to bolo? Uvažujeme o stave, ktorý musí Boží ľud milosťou dosiahnuť, ak má obstáť bez Príhovorcu. Pozeráme sa na časové obdobie medzi ukončením skúšobnej doby a oslávením, a ako sme si už včera večer všimli, pokúšame sa prejsť cez teologické mínové pole.

Nie je to ľahká úloha, moji drahí priatelia a potrebujeme postupovať veľmi, veľmi opatrne, pridŕžajúc sa veľmi, veľmi blízko toho, „čo hovorí Pán“ k tejto téme. Počujem „amen“? {Amen.} Neodvažujem sa ani na sekundu vzdialiť od toho, čo hovorí inšpirácia a čo poviem ja, to bude len uvažovanie spolu s vami o tom, čo nám inšpirácia hovorí. Pozrite, hovorím s autoritou k tejto téme dnes večer, presne do tej miery, pokiaľ nie som autorom svojich slov, ale je ním Ježiš. To je, mimochodom, jediný základ, na ktorom každý z nás môže hovoriť s autoritou. On musí byť autorom našich posolstiev, našich slov; a ja mám také ťažké bremeno – správne dnes večer prezentovať pravdu –pretože budem s vami zdieľať oveľa viac z Písma a Ducha prorockého, než pravdepodobne v iných lekciách. Neodvažujem sa veľmi vzďaľovať od toho „čo hovorí Pán“ k tejto téme. Netrúfam si; je to príliš rozhodujúce a príliš sporné; a viete, chcem tu trochu odkryť svoju dušu. Stojím pred vami s obavou a chvením, pretože som zasypaný zodpovednosťou, ktorú mám – správne reprezentovať svojho Pána, ktorý je Pravdou. A pristupujem ku každej z týchto prednášok s úprimnou modlitbou, nielen vo svojom mene, ale mám bratov a sestry, ktorí sa za mňa modlia. A som zúfalo závislý na vedení a sile Ducha Svätého – ako preberáme tieto štúdie každý večer – avšak dnes večer som na ňom obzvlášť zúfalo závislý. Bože chráň, moji drahí priatelia, aby som zle prezentoval pravdu. To je moja najväčšia obava. Ježiš je Pravda. Bože nedovoľ, aby som zle prezentoval môjho Pána.

Ale druhým dôvodom, prečo sa obávam zle prezentovať pravdu tiež je, že je pritom vysoko pravdepodobné, že by bol niekto zmýlený, zle usmernený a mohol by dokonca stratiť svoju cestu, a táto vyhliadka je veľmi desivá. Práve vám odkrývam svoju dušu. Chcem, aby ste – keď sa budeme modliť – trochu cítili, ako vážne vyhľadávam vaše modlitby za mňa a ako vážne túžim po vyliatí Ducha Svätého. Pomodlili by ste sa aj za mňa, keď sa budete modliť za seba, predtým, než budeme pokračovať? Strávme niekoľko chvíľ na kolenách.

Môj Otče v nebesiach, v mene Ježiša Krista, Pána našej Spravodlivosti, prichádzam smelo, nie preto, že sa považujem za hodného, ale preto, že hodný je Baránok, ktorý bol zabitý. Umytý Jeho krvou a odetý v Jeho nepoškvrnenom rúne som prijatý v Milovanom a radujem sa z nekonečne drahocenného prístupu, ktorý si pre nás zaobstaral, aby sme sa dostali do Tvojej prítomnosti. Prichádzam vo svojom mene a prichádzam v mene svojich krvou vykúpených bratov a sestier, aby som Ťa dnes večer požiadal o milostivé vyliatie Ducha Svätého na nás. Potrebujeme Ho, keď usilovne študujeme tú životne dôležitú pravdu duchovného posudzovania, nadprirodzenú schopnosť správne zadeľovať Slová Pravdy. Obzvlášť ja potrebujem toho Ducha, keď vediem štúdium Tvojho Slova. Pane Bože, kvôli Kristovi a kvôli Jeho ľudu, prosím, ráč si ma použiť, hoci som len hlinenou nádobou. Dovoľ mi byť prostriedkom, cez ktorý bude prúdiť požehnanie pravdy. Veď a usmerňuj moje myšlienky a slová. Nech poviem to, čo ty chceš aby som povedal, nič viac a nič menej a prosím, Otče, pomôž mi milovať mojich bratov a sestry dostatočne na to, aby som mohol povedať veci, ktoré môžu dokonca spôsobiť to, že budem odmietnutý. Ak potrebujú byť varovaní, Otče, varuj ich skrze mňa. Ak potrebujú byť vyzvaní, povzbudení, urob tak skrze mňa. Ak potrebujú byť usmernení a dokonca napomenutí, prosím, urob tak skrze mňa, kvôli nim a kvôli Kristovi. A pomôž nám uvedomiť si, že Ty napomínaš, lebo miluješ, a prosím, aby Tvoja láska bola dosvedčená aj vtedy, keď musím karhať v Tvojom mene. Prosím Pane, svojim Duchom Svätým sa zmocni tohto telesného chrámu, a použi ho, aby skrze neho mohla žiariť Tvoja sláva ,a Tvoja pravda mohla byť hlásaná. Vypočuj túto modlitbu, lebo prosím v Ježišovom mene. Amen.

Dôvodom, prečo je tak veľa zmätku medzi nami ľuďmi pri tejto spornej otázke týkajúcej sa stavu, ktorý musia vykúpení Božou milosťou dosiahnuť, ak majú byť schopní prejsť dobou Jákobovho súženia bez Príhovorcu… Dôvodom, prečo je tak veľa zmätku okolo toho je, že je tu určité chybné, skreslené chápanie evanjelia, a toto sme si už vysvetlili, pamätáte? – ten obdĺžnik. Kde pri obrátení je nám tá spravodlivosť, čo sa požaduje na splnenie normy – pripočítaná, ale potom v posvätenom živote je nám spravodlivosť – udelená a my rastieme a rastieme a rastieme… A teória je taká, že čím viac udelenej spravodlivosti dostaneme, tým menej pripočítanej spravodlivosti potrebujeme.

Nech vám Pán žehná, niektorých z vás to učili, rovnako ako aj mňa a strašne to pokrivilo vaše chápanie. A dôvodom je, že keď Kristus uzavrie skúšobnú dobu a už viac sa za nás neprihovára, musíme mať sami v sebe dostatok spravodlivosti, aby sme obstáli pred Bohom spravodliví. Hoci mi to nepovedali, je to skoro akoby rúcho Kristovej pripočítanej spravodlivosti bolo pôžičkou. Je vám dané, pokiaľ vy a Duch Svätý môžete na sebe dostatočne popracovať, takže už viac nepotrebujete žiadnu pripočítanú spravodlivosť – cele vám bola udelená – smrteľný klam, smrteľný klam. A nevyhnutne vás to odvracia od zamerania sa na, koho? …Ježiša Krista a zameriava vás to na koho? …na seba. A moji drahí priatelia, je to z dôvodu toho základného falošného evanjelia, ktorého máme jemné varianty v tom, čo nazývame „hnutie svätého tela.“ {LDE 159.1} Nikto to už nevolá „sväté telo,“ ale sú tu niektorí, ktorí trvajú na tom, že pri ukončení skúšobnej doby musíme byť takí bezhriešni, že už viac nepotrebujeme nijakú pripočítanú spravodlivosť, pretože máme v sebe dosť spravodlivosti na to, aby sme obstáli spravodliví pred Bohom. A moji bratia a sestry, chcem aby ste si uvedomili, že hoci sa musíme, z Božej milosti, pred koncom skúšobnej doby učiť, ako byť víťazmi, dokonca prísť do stavu, kde by sme pre lásku Kristovu, radšej, čo? …umreli než zhrešili a obzvlášť, kde? …v súkromí našej mysle… Hoci môžeme a musíme prísť k takej skúsenosti, neznamená to, že sme v dôsledku toho bezhriešni, či áno? …lebo ešte stále máme, čo? „vrodený hriech,“ ak máme použiť terminológiu z inšpirácie. Pamätáte: „Od kríža ku korune je zápas,“ s čím? „s vrodeným hriechom.“ {Review and Herald, 29. november 1887} – kríž je obrátenie; – a koruna je to oslávenie, ktoré príde po ukončení skúšobnej doby.

Takže hoci nehrešíme, stále máme hriešnu prirodzenosť, a preto musíme mať pripočítanú spravodlivosť, dokonca aj po ukončení skúšobnej doby. Máme takú? Trvám na tom, že máme. Vráťte sa so mnou k textu, ku ktorému sme včera večer pri našom štúdiu prišli, ale nemohli sme sa mu venovať, len sme ho spomenuli. Nachádza sa na strane 48, asi v strede. Je to Zjavenie 22, 11-12. V tomto finálnom verdikte je zahrnutá tak hlboká pravda, ktorá je vyjadrená v súvislosti s každou ľudskou bytosťou na tvári planéty Zem, kým? …Ježišom Kristom. A prosím, pochopte moji drahí priatelia, že toto je tá posledná vec, ktorú robí ako náš Zástanca, Príhovorca a Kňaz. Tento verdikt je to, čím vrcholí vyšetrovací súd.

Po vyslovení tohto verdiktu odkladá svoje kňazské rúcho, oblieka si kráľovské a pripravuje sa na príchod a na to, aby nás vzal domov. Aký je to verdikt? Je dvojaký; je to veľmi zaujímavé. Máme tu verdikt nielen pre spravodlivých, ale aj pre nespravodlivých. No každý z týchto verdiktov – pre spravodlivých i nespravodlivých – je ešte dvojaký. Všimnite si to, a pouvažujte o jeho význame spolu so mnou. „Kto robí neprávosť,“ to je iný spôsob vyjadrenia nespravodlivosti, „nech len robí,“ čo? „neprávosť ešte,“ a aké je druhé stanovisko tohto hrozného verdiktu? „Kto špiní, nech špiní ešte.“ Takže, čo to tu máme? Máme tu, moji drahí priatelia, nezrušiteľné poskytnutie oprávnenia do pekla, spojené s neodvolateľným vyhlásením spôsobilosti pre peklo. Počuli ste tie známe výrazy? – oprávnenie a spôsobilosť.

Takže, doteraz sme si mysleli, že sa termíny – oprávnenie a spôsobilosť – týkajú len neba, ale musím trvať na tom, že je tiež oprávnenie a spôsobilosť pre peklo. Sme v tom zajedno? Uisťujem vás, že Ježiš s odporom vyslovuje tento verdikt a ak si myslíte, že z toho má nejaké potešenie, prosím, premyslite si to znova. A pozrite sa prosím na kríž a zvážte, čo urobil, aby nemusel vyrieknuť taký verdikt nad nikým. On vzal kalich hnevu a vypil ho do dna, aby sme to vy a ja nemuseli robiť. Počujem „amen“? {Amen.} My môžeme piť kalich života, prekypujúci a večný. My môžeme piť to, čo si On zaslúžil piť, pretože On pil to, čo sme si my zaslúžili piť. Uisťujem vás, že Ježiš s odporom vyslovuje tento verdikt, ale On to musí urobiť. Prečo? – Pretože musí rešpektovať slobodnú vôľu tých, ktorí rozhodne trvali na tom, že zaplatia dlžoby za svoje vlastné hriechy. A ako to urobili? – Tak, že odmietli nechať Ježiša Krista, aby tú dlžobu zaplatil za nich tým, že by prišli k upätiu kríža a prijali Ho za svojho osobného Spasiteľa.

Pozrite, moji drahí priatelia, Božia spravodlivosť vyžaduje, aby bola naša voľba rešpektovaná, a ak sme trvali na splatení dlžoby za svoje vlastné hriechy – odmietnutím prijatia Kristovej splátky tých hriechov za nás – potom Boh musí rešpektovať našu voľbu. Akokoľvek nerád, musí našu voľbu rešpektovať. A tá istá voľba, sledujte to… Tá istá voľba, ktorá spôsobuje, že ľudia odmietnu nechať Krista, aby za nich prevzal dlžobu hriechu, je tiež voľbou, ktorá odmieta nechať Krista, aby ich oslobodil z moci hriechu – lebo pamätajte, je to jeden balík. Krv nás oslobodzuje od dlžoby hriechu, voda nás oslobodzuje z moci hriechu. Pamätáte si to, však trieda? To dvojité opatrenie milosti, ktoré vyteká z prepichnutého boku ukrižovaného Krista je to, ktoré nás oslobodzuje, nielen od zavrhnutia hriechom, ale aj spod kontroly hriechu – nielen od jeho dlžoby, ale tiež od jeho moci. A tí, ktorí odmietajú Krista ako svojho Spasiteľa, odmietajú nielen oslobodenie od dlžoby, ale aj oslobodenie od moci hriechu. To preto zostávajú pod tyraniou hriechu, seba a Satana a sú znesvätení hriechom. Preto musí byť na konci času vyrieknutý ten dvojitý verdikt. „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte. Kto špiní, nech,“ čo? „špiní ešte.“ Viete, pretože odmietli ten jeden balík, ktorý by ich oslobodil od obidvoch – dlžoby za hriech a od moci hriechu – podľa svojej voľby skončili nielen s rozsudkom smrti, ale aj so žalostnou, totálnou skazenosťou. A v tom bode ich Boh, vo svojom milosrdenstve – vlastne rovnako ako aj vo svojej spravodlivosti – obráti na dôsledok ich voľby, ktorým je večné zabudnutie.

Hovoríš milosrdenstvo? Áno, milosrdenstvo. Prečo? – lebo sú absolútne úbohí. Počujete ma moji priatelia? Pozrite, pôžitky hriechu sú len, aké? …dočasné. {Žid 11,25} Oni už zažili to dočasné obdobie, ale sú na opačnej strane pôžitkov hriechu a sú absolútne úbohí. Je to naozaj od Boha milosrdné, ako aj spravodlivé – ukončiť takú úbohú existenciu. Prosím pochopte, že všetko čo Boh robí, nádherne splýva s obidvomi – so spravodlivosťou aj s milosrdenstvom. Rád to vyjadrujem takto: Boh je vždy spravodlivo milosrdný a vždy je milosrdne spravodlivý. To je Boh, ktorého poznáme. Je vždy spravodlivo milosrdný a je vždy milosrdne spravodlivý. Hrozný verdikt: „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte; a kto špiní, nech špiní ešte.“

Ako dlho potrvá to „ešte“? – navždy. Je to večný, nezrušiteľný verdikt, moji drahí priatelia. Je to Božie nariadenie. Je to definitívne vyhlásenie definitívnej autority vesmíru. Tento verdikt je nemenný. Je nezrušiteľný a večný. Prosím, všimnite si niečo ďalšie, veľmi významné v týchto slovách: „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte. Kto špiní, nech špiní ešte.“ Je v tomto verdikte niečo ľubovoľné? Nie. „…nech len…“ Čo robí Boh nakoniec? …pripúšťa dôsledky našej vlastnej voľby. Vidíte to? „Urobil som pre vás absolútne všetko, čo som mohol, aby ste nemuseli zomrieť naveky za svoje hriechy. Nič viac som pre vás nemohol urobiť, okrem toho, že by som vás prinútil, ale to neurobím, pretože nebudem obmedzovať vašu slobodnú vôľu. Ale pretože ste úplne odmietli prijať Moje opatrenia, budem vás musieť nechať, aby ste dostali to, čo ste si vybrali.“ „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte. Kto špiní, nech špiní ešte.“

Brat, sestra, nestavajte Boha do takej bezvýchodiskovej situácie, čo sa týka vášho večného rozsudku. On bude rešpektovať vašu voľbu, ak trváte na odmietnutí Krista ako Hospodina vašej Spravodlivosti. {Jer 23,6} A prosím pamätajte, že prijať Krista ako svojho Spasiteľa znamená, že Ho prijímame nielen ako našu Spravodlivosť – čím môžeme byť ospravedlnení; znamená to, že Ho prijímame aj ako svojho Hospodina – čím môžeme byť posvätení. Krista nemôžete rozdeliť. Nemôžete povedať: „Počuj, mám záujem o tú časť spravodlivosti, no neobťažuj ma s Kristovou vládou. Nechcem žiť posväteným životom.“ Toto nemôžete urobiť! Je to jeden balík. Ten istý Boh, ktorý vám za svoju nekonečnú cenu, umožnil byť oslobodenými od odsúdenia z hriechu – skrze Jeho pripočítanú spravodlivosť, vám umožňuje oslobodiť sa spod vlády hriechu – skrze Jeho udelenú spravodlivosť. A tá istá viera, ktorá je dostatočná na to, aby vás ospravedlnila, bude dostatočná pre spoluprácu s Duchom Svätým, čím môžete byť posvätení.

V skutočnosti, Jakub to vyjadruje výstižne: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ {Jakub 2,20} Je mŕtva, a to nás privádza k úvahe o druhom verdikte. Ten je tiež dvojitý, však? „Spravodlivý nech činí,“ čo? „spravodlivosť ešte, a svätý, nech sa,“ čo? „posvätí ešte.“ Čo to tu máme? Máme tu neodvolateľné vyhlásenie oprávnenia do neba: „Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte,“ spojené s neodvolateľným vyhlásením spôsobilosti pre nebo: „Kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“ Vidíte to, však? Počas celej cesty, moji drahí priatelia, sú ospravedlnenie  a posväcovanie, od samého začiatku, až po samý koniec neoddeliteľné! Počujem „amen“? {Amen.} Neoddeliteľné! Boh nemôže nikomu povedať: „Kto je spravodlivý Mojou pripočítanou spravodlivosťou, nech činí spravodlivosť ešte,“ pokiaľ nemôže tej istej osobe povedať: „Kto je svätý Mojou udelenou spravodlivosťou, nech sa posvätí ešte.“ Sledujete to? Ani vy, ani ja nemôžeme nikdy oddeliť toto dvojité opatrenie milosti. Je to jeden balík. A moji priatelia, prosím pochopte, že ten dôvod…

Toto sledujte veľmi pozorne: Dôvod, prečo Boh môže nezrušiteľne pripočítať svoju spravodlivosť týmto ľuďom je ten, že sa – svojou vlastnou voľbou – dostali do stavu, kde sú nezrušiteľne podriadení Jeho vláde. Toto je veľmi dôležité pochopiť. Chcem to zopakovať. Dôvod, prečo nám Boh môže nezrušiteľne pripočítať svoju spravodlivosť a na základe tejto pripočítanej spravodlivosti nás ospravedlniť („ešte“) navždy je ten, že sme sa dostali do stavu, kde sme nezrušiteľne podriadení Kristovej vláde.

Pozrite, pamätám si, že sme to už skôr spomenuli, že neveríme to, čo ľudia bežne veria: „Raz spasený, navždy spasený.“ Prečo? Práve preto, že si v celom procese spásy navždy ponecháme svoju slobodnú vôľu. Sme v tom zajedno? Boh nikdy nenarúša našu slobodnú vôľu v procese našej záchrany. Keď prídeme k úpätiu kríža a zvolíme si Krista za svojho osobného Spasiteľa, máme pripočítaný Jeho nekonečne dokonalý charakter a sme tým ospravedlnení – spravodliví v Božích očiach – nie na základe toho, čo sme sami v sebe, ale na základe toho, čo sme v Kristovi. No tá istá viera, ktorá prijme spravodlivosť Krista, prijme tiež vládu Krista. Pamätajte, že On je Hospodin naša Spravodlivosť {Jer 23,6}, a tak dlho, pokiaľ si volíme zostať podriadenými Jeho vláde, zostávame ospravedlnení Jeho spravodlivosťou.

Pamätáte si náš kľúčový verš v Židom 10,14? „Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa,“ čo? „posväcujú.“ Chcete byť zdokonalení navždy jednou obeťou? Čo je to tá jedna obeť? Je to život a smrť Ježiša Krista, symbolizované v Jeho krvi. Ak chceme byť vy a ja navždy zdokonalení jednou obeťou, musíme byť neustále v procese, čoho? „…posväcovania.“ Pamätáte si, v Gréčtine je to prítomný činný čas: neustále byť posväcovaný.

Takže, ako sa vyvíjame v našej kresťanskej skúsenosti, môžeme sa v ktoromkoľvek bode rozhodnúť, nezostať podriadenými Kristovej vláde, nežiť posväteným životom, či nie? Môžeme si slobodne vybrať. Slobodne môžeme kedykoľvek povedať: „Nie Pane, nechcem sa vzdať toho hriechu. Chcem nechať ten hriech vládnuť. Chcem priľnúť k tomu hriechu, chcem si ten hriech zachovať.“ A moji milí priatelia, máme moc aj slobodu si vybrať. To nám Boh nikdy neberie, a keď si vy alebo ja vyberáme, prosím, musíme si uvedomiť, že vo vybratí si odmietnutia Kristovej vlády, si tiež vyberáme odmietnutie Kristovej spravodlivosti, lebo On je Hospodin naša Spravodlivosť. Sme v tom zajedno? Nemôžete rozdeliť Krista. Nemôžete povedať: „Počuj, nechcem Tvoju vládu, ale chcem, aby si ma stále robil spravodlivým Tvojou pripočítanou spravodlivosťou. Neobťažuj ma však Tvojou vládou. Nenúť ma žiť posväteným životom kvôli Tvojej udelenej spravodlivosti.“ Tadiaľ ísť nemôžete. Toto nemôžete urobiť. Nemôžete rozdeliť Krista; a tak odkedy máme tú voľbu, už to nie je „raz spasený, navždy spasený,“ súhlasíte? Denne musíme prísť k úpätiu kríža a denne sa musíme podriadiť Hospodinovi našej Spravodlivosti, a prijať Ho vierou ako nášho Spasiteľa a ako nášho Vykupiteľa. Počujem „amen“? {Amen.}

Denne musíme robiť túto voľbu, denne. A až vtedy, keď dospejeme do toho stavu, moji milí priatelia, kde pre lásku Kristovu, urobíme to nezrušiteľné rozhodnutie, až vtedy nám Boh môže nezrušiteľne pripočítať Jeho spravodlivosť. Dáva vám to zmysel? Práve preto nemôžeme prijať to konečné „ospravedlnenie (atone-ment),“ „kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte,“ až kým neprežijeme to „konečné spojenie s Kristom (at-one-ment),“ „kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“ Počuli ste, čo som vám práve povedal? Pozrite, slovo „zmierenie“ (atonement), môžeme pomlčkou rozdeliť rôznymi spôsobmi, však? [anglická slovná hračka] „Ospravedlnenie“ (atone-ment) je to, čo urobil Kristus, aby nás oslobodil od dlžoby za hriech. „Konečné spojenie s Kristom“ (at-one-ment), je to čo robí, aby nás oslobodil od moci hriechu. „Ospravedlnenie“ (atone-ment) ospravedlňuje, „konečné spojenie s Kristom“ (at-one-ment) posväcuje. Keď sa stávame čoraz viac a viac zajedno s Kristom, podriadení Jeho vláde sme stále viac a viac, dôsledne a plne oslobodzovaní od moci hriechu. Sme v tom zajedno? Toto je posvätený život a posvätený život je progresívny.

Rastieme od slávy k sláve, od milosti k milosti a každý deň sa učíme stále plnšie podriaďovať Ježišovej vláde. A On – skrze vedenie nášho štúdia Jeho Slova, ako aj skrze okolnosti – púta stále viac a viac našu pozornosť na problémové oblasti v našom živote, v ktorých potrebujeme prosiť o Jeho odpustenie a prijať Jeho milosť, umožňujúcu to prekonať. Musíme nielen oľutovať, ale aj zanechať tieto hriechy, keď sú prinášané do našej pozornosti, alebo nášho vedomia. Sledujete to? A ako rastieme od milosti k milosti, od slávy k sláve, dospievame do plnej veľkosti mužov a žien v Kristovi {Ef 4,13}. Učíme sa, pre lásku Kristovu, zostať podriadenými Jeho vláde, až pokiaľ nie sme tak upevnení, v poslušnom vzťahu láskou – motivovanej zhody s Kniežaťom lásky, že by sme dokonca radšej, čo? …zomreli ako Ho neposlúchli, sklamali, alebo nejako Ho zle prezentovali, a toto je to „konečné spojenie s Kristom,“ (at-one-ment).

Nazýva sa to tiež aj ako, čo? …zapečatenie. Znamená to dostať sa do stavu, kde ste tak upevnení v pravde, že by ste radšej zomreli, než vedome prestúpili Boží zákon. A keď sa dostaneme do toho stavu, kde máme, pre lásku Kristovu, návyk žiť nie pre seba, ale pre Neho, kde by sme boli ochotní nielen zomrieť sebe skrze vieru – pokladať sa za mŕtveho, teda zaprieť samých seba – no boli by sme naozaj ochotní radšej zomrieť aj fyzicky, než Ho neposlúchnuť, to je to naše zapečatenie, to je to naše „konečné spojenie s Kristom“ (at-one-ment). A to sa zhoduje s tým konečným „ospravedlnením“ (atone-ment), a obidve sú obsiahnuté v tom pozoruhodnom verdikte: „Kto je spravodlivý nech činí,“ čo? „spravodlivosť ešte.“ To je to konečné „ospravedlnenie“ (atone-ment). „Kto je svätý, nech sa,“ čo? „posvätí ešte.“ To je to „konečné spojenie s Kristom“ (at-one-ment), a v tomto bode teda platí raz spasený, navždy spasený. Amen? {Amen.}

Takže, čo sme sa dozvedeli? Veríme v to, že platí raz spasený, navždy spasený, a ak sa vás nabudúce niekto spýta: „Veríte v raz spasený, navždy spasený?“ Vy povedzte: „Áno, verím… ale prosím dovoľte, aby som vám vysvetlil, KEDY platí raz spasený, navždy spasený,“ a potom ich zoberte do Zjavenia 22,11. Moji drahí priatelia, v tomto bode, v tomto verdikte: „Kto je spravodlivý, nech činí spravodlivosť ešte; kto je svätý, nech sa posvätí ešte,“ platí raz spasený, navždy spasený! Počujem „amen“? {Amen.} Neexistuje žiadna zmena tohto verdiktu, žiadna!

A mimochodom, prosím, pochopte v tomto bode niečo skutočne dôležité. Fakt, že náš večný osud bol v tomto bode neodvolateľne vyhlásený, z toho robí v skutočnosti oveľa menšiu otázku ohľadom toho, ako sa dostaneme od záveru skúšobnej doby k osláveniu, je tak? Sme v tom zajedno? Myslím tým, v koho záujme je dostať nás od konca skúšobnej doby k osláveniu? Je to v Božom záujme. On už vyhlásil náš večný osud. Sme podpísaní, zapečatení a čakáme len na odoslanie. Amen? {Amen.} Avšak milí priatelia, keď si to uvedomíte pri tom prehlásení: „Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, kto je svätý, nech sa posvätí ešte,“ tak sme vlastne doma zadarmo. V tomto bode platí navždy spasený. Potom to proste sníma obrovské bremeno z vašej hrude a z vašich pliec ohľadne toho, ako sa dostanete od záveru skúšobnej doby po oslávenie, je tak?

Počúvajte, kniha Maranatha, s. 242: „Keď Pán Ježiš opustí svätyňu, vtedy tí, ktorí budú svätí a spravodliví, zostanú svätými a spravodlivými naďalej, lebo všetky ich hriechy budú potom,“ čo? „vymazané a budú zapečatení pečaťou živého Boha. Ale tí, ktorí robia neprávosť a špinia, budú robiť neprávosť a špiniť naďalej; lebo potom už nebude žiadny Kňaz vo svätyni, ktorý by predložil ich obete, ich vyznania a ich modlitby pred Otcov trón. Preto teda, čo má byť vykonané, aby boli duše zachránené“ – mohol by som dodať, či už naša vlastná, alebo tých druhých – „Preto teda, čo má byť vykonané, aby boli duše zachránené pred prichádzajúcou búrkou hnevu, musí byť vykonané predtým, než Ježiš opustí svätyňu svätých v nebeskej svätyni.“ Počujem „amen“? {Amen.} Moji milí priatelia, prosím pochopte, že po oznámení toho verdiktu bude už príliš neskoro pripraviť sa! Bude už príliš neskoro pripraviť sa a musím vám povedať, v mene Krista, že ten verdikt príde veľmi skoro. Príde veľmi skoro. Prosím, neomeškajte sa v uistení, že poznáte Krista, ako Pána vašej Spravodlivosti. Počujem „amen“? {Amen.} Ako koho? …ako Pána vašej Spravodlivosti. Prosím, vstúpte do takého vzťahu s Ním, ktorý Mu plne umožní vo vás pôsobiť, a bude môcť vyhlásiť vo vašom mene tento verdikt: „Kto je spravodlivý, nech činí spravodlivosť ešte, kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“

Teraz už rozumiete, čo prekrýva tú zostávajúcu dimenziu hriechu od ukončenia skúšobnej doby, až po oslávenie? Je to pripočítaná spravodlivosť Ježiša. Je to, čo? Je to pripočítaná spravodlivosť Ježiša. Dostali sme sa do stavu, kde by sme radšej zomreli než zhrešili, ale my ešte stále, čo? …zápasíme s vrodeným hriechom. A budeme to robiť až po korunu a korunu dostaneme až v poslednej chvíli, „razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby.“ {1 Kor 15,51} Takže prechádzame cez čas Jákobovho súženia – od ukončenia skúšobnej doby až po oslávenie – ešte stále,“ s čím? „…s vrodeným hriechom.“ Je tam ešte stále faktor hriechu. Čo ho prekrýva? – pripočítaná spravodlivosť Ježiša Krista, pripočítaná spravodlivosť Ježiša Krista. A keď Ježiš príde v oblakoch slávy, moji drahí priatelia, na čom budú vykúpení výlučne závisieť, aby boli spravodliví v Jeho očiach? – na tom, čím sú sami v sebe? Nie. – na tom, čím sú v Ježišovi.

Pamätáte si, kedy príde? Písmo o tom hovorí. A mimochodom, keď teraz príde znova, bude Jeho sláva zahalená? Nie, moji priatelia, nie. Bola zahalená v ľudskosti pri prvom príchode, ale pri druhom príchode bude odhalená. Príde v nekonečnej sláve a bratia, sestry, prosím pamätajte, že Božia sláva je ohňom spaľujúcim pre hriech. {Žid 12,29} Práve preto musí byť toto skazené telo premenené a stať sa súpodobným telu Jeho slávy {Filip 3,21}, ak máme byť schopní ísť s Ním domov. Posledné stopy hriechu – zostávajúca prítomnosť hriechu – musia byť odstránené „razom, v okamihu,“ aby sme boli pripravení na cestu do neba v prítomnosti nezahalenej slávy. Ale keď ho uvidíme prichádzať, čo hovorí Písmo, že budeme volať? „Kto môže obstáť? Kto môže obstáť?“ {Zj 6,17} Vykúpení to budú volať: „Kto môže obstáť?“ A čo nám povie Ježiš? „Dosť ti je moja milosť.“ {2 Kor 12,9} – Moja, čo? „…Moja milosť.“

Čo je milosť? Nezaslúžená priazeň. Bohom vykúpení ľudia, sú nielen po ukončení skúšobnej doby, ale aj tesne pred oslávením, pred vystúpením do neba, stále závislí na čom? …na milosti! Počujem „amen“? {Amen.} …nezaslúžená priazeň! …milosť! …a keď Ježiš príde, čo povedia? Počúvajte, toto je vzácna myšlienka. Nájdete to v Youth’s Instructor, z 31. mája 1900, dolu na strane 48. Youth’s Instructor, 31. máj 19: „Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Stop: O čom tu hovoríme? – o druhom príchode. Súhlasíte? Čítam ďalej: „V ten deň bude Kristus sudcom. Každá tajná vec bude vynesená na svetlo Božie.“

Teraz počúvajte: Budú dve radikálne opačné skúsenosti, ktoré zažije každá ľudská bytosť, buď jednu alebo druhú. Po prvé skúsenosť tých, ktorým Kristus musel povedať: „Kto robí neprávosť, nech len robí neprávosť ešte. Kto špiní, nech špiní ešte.“Toto je ich skúsenosť. Počúvajte: „Aký rozdiel potom bude medzi tými, čo odmietli Krista a tými, čo Ho prijali za osobného Spasiteľa. Hriešnici potom uvidia svoje hriechy bez tieňa, ktorý by skrýval, alebo zjemňoval ich ohavnosť. Taký žalostný bude ten pohľad, keď budú túžiť po tom, aby boli prikrytí vrchmi alebo v hlbinách oceánu, len aby mohli uniknúť hnevu Baránka.“ Ó, bratia, sestry… Bože, nedovoľ aby niekto odtiaľto bol v tej skupine v onen deň.

Bože daj, aby naša skúsenosť bola tá nasledovná. A toto je skúsenosť všetkých, ktorým Kristus mohol povedať: „Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“ Aká bude ich skúsenosť v onen deň, keď Ježiš príde? Čo budú môcť povedať? Čítam ďalej: „Ale tí, ktorých život je skrytý s Kristom v Bohu, môžu povedať…“ Prosím všimnite si, že sú kde? Sú skrytí – skrytí, kde? …v Ježišovi Kristovi. Dobre, myslel som si, že už viac nie je naším Príhovorcom. To však ešte neznamená, že už viac nie je našou Spravodlivosťou. Počujem „amen“? {Amen.} Viac o tom neskôr, moji drahí priatelia, je to veľmi dôležité. Hoci Ježiš už viac nie je naším Zástancom, je ešte stále, čím? …našou Spravodlivosťou. Počúvajte: „Ale tí, ktorých život je skrytý s Kristom v Bohu, môžu povedať: ‚Verím v Toho, ktorý bol odsúdený Pilátovým tribunálom a vydaný kňazom a zákonníkom, aby bol ukrižovaný. Nehľaď na mňa, ako na,‘ koho? ,na hriešnika.‘“

Čo povedia sami o sebe krátko pred oslávením? „‚Nehľaď,‘ na koho? ,na mňa hriešnika, ale hľaď na,‘ koho? ,na môjho Prímluvcu.‘“ Buď Bohu chvála, že je ešte stále naším Prímluvcom! Počujem „amen“? {Amen.} Ešte stále je naším Prímluvcom! Toto je po ukončení skúšobnej doby, moji drahí priatelia, ale On je ešte stále náš, čo? …náš Prímluvca. „‚Nehľaď na mňa, na hriešnika, ale hľaď na môjho Prímluvcu. Nič na mne nie je hodné lásky, ktorú mi preukázal, no On dal za mňa svoj život. Hľaď na mňa v Kristovi.‘“ Počujem „amen“? {Amen.} „,Hľaď na mňa v Kristovi. On sa stal za mňa hriechom, aby som sa mohol stať spravodlivosťou Božou v Ňom.‘“

Na čom sa výlučne zakladá ich nádej? {Na Ježišovi} Je založená na tom, čím sú skrze milosť v Kristovi, nie na tom, čím sú sami v sebe. V skutočnosti, čo hovoria? „Nehľaď na mňa, na hriešnika.“ „Nič nie je na mne hodné…“ „…nič nie je na mne hodné…“Ale zúfajú? Nie, pretože nemajú žiadne nevyznané,  žiadne pestované hriechy. V skutočnosti, bytostne nenávidia hriech. Nenávidia ho až tak, že by radšej zomreli, než by s ním mali niečo do činenia; a majú právo povedať: „Nehľaď na mňa, na hriešnika. Hoci nie je na mne nič hodné, hľaď na mňa, aký som v Ježišovi. V Ňom mám Božiu spravodlivosť.“ Amen? {Amen.} Spravodlivosť Božia je moja v Kristovi. Ó brat, sestra, chválim Boha za tú dobrú zvesť, ktorá je zahrnutá v tom verdikte. „Kto je spravodlivý…“ a aká je jediná cesta, kde vôbec môžeme byť spravodliví? …skrze pripočítanú spravodlivosť Ježišovu.

Pamätáte si, už sme to predtým spomínali: Review and Herald, 3. september 1901: „…spravodlivosť bez poškvrny môže byť získaná len skrze pripočítanú spravodlivosť Kristovu.“ „Len skrze,“ čo? „pripočítanú spravodlivosť Kristovu.“ Takže, keď Boh hovorí: „Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte,“ vlastne hovorí: „Ten, kto je mojou pripočítanou spravodlivosťou spravodlivý, nech činí spravodlivosť,“ ako dlho? „navždy.“ A moji drahí priatelia, ako sme už skôr spomenuli, je to pripočítaná spravodlivosť Ježiša, ktorá nám naveky dáva nekonečnú hodnotu. Inšpirácia nám hovorí, že pripočítaná spravodlivosť Krista, nás pozdvihuje vo sfére morálnych hodnôt, do morálnej hodnoty s Bohom. {ST, 7. august 1879 ods. 8} To je tá pripočítaná spravodlivosť Kristova, ktorá nás umiestňuje na vyššiu pozíciu cti, než majú akékoľvek iné bytosti vo vesmíre – dokonca vyššie než anjeli, ktorí nikdy nepadli! {Amen.} Lebo máme spravodlivosť Božiu, ktorá je nám pripočítaná, a preto aby sme boli zachránení, sa stal Boh jedným z nás! A oboma – mocou inkarnácie a mocou pripočítania Božej spravodlivosti – je ľudské pokolenie vyzdvihnuté do sféry morálnej hodnoty s Bohom, a to po celú večnosť.

Ty a ja budeme rozhodne ohromení a udivení tým, aké vzácne a skvostné rúcho Kristovej spravodlivosti je. Ako dlho budeme môcť rásť od slávy k sláve do podobnosti charakteru, ktorý nám bol pripočítaný? – navždy….navždy. Amen? Ako dlho sa môžete približovať k nekonečnu, predtým než dorazíte? Ako dlho? – naveky! Preto nám služobnica Pánova hovorí, že úsilie o zdokonalenie kresťanského charakteru bude pokračovať po celú večnosť… večnosť. {4T 520.1} Neviem ako vy, ale toto skutočne rozochvieva srdce tohto muža. Viete, večnosť je dlhý čas. Čo ak dorazíme na to miesto, kam sme cestovali? Čo by ste potom robili? Bolo by to dosť nudné, však? Ale dostaneme sa niekedy na to miesto kam „cestujeme,“ kde už viac nemôžeme rásť od slávy k sláve? Nie. Prečo? Pretože sa približujeme k nekonečne slávnej podobnosti Boha! Preto naveky budeme môcť stúpať od slávy k sláve, vždy a stále do nekonečne slávnej podobnosti Krista, ale navždy majúc pred sebou nekonečnú hodnotu rozvoja. A po celú tú dobu budeme Bohom považovaní za, koho? …za nekonečne dokonalých, vďaka pripočítanej spravodlivosti Ježiša Krista. Moji priatelia, táto nádej by vás mala rozochvieť do špiku kostí. Ak nie, tak potom s vami niečo nie je v poriadku. Je to oveľa krajšia nádej a príležitosť, než čokoľvek, čo vám tento svet ponúka. A v porovnaní so všetkým bohatstvom, poctou a slávou – ktoré by vám ľudské pokolenie mohlo poskytnúť – by to všetko mala tá nádej tak ďaleko predčiť v príťažlivosti, že už nie ste ani len na okamih priťahovaní týmto svetom.

Ale viete, čo robí diabol? Dostáva nás do pohrúženia a chytá nás na všetky tie čačky, všetok brak a všetky dočasné pôžitky hriechu {Žid 11,25}, aby sme stratili z dohľadu večnú hojnosť slávy {2 Kor 4,17-18}, ktorá je dosiahnuteľná pre každého jedného z nás. Úpenlivo vás prosím, kvôli vám a kvôli Kristovi, nepredávajte svoje prvorodenstvo za misu šošovice, {Žid 12,16} prosím! Prosím, nerobte to!

„Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“ Ak si to zvolíte, Boh vám to ponechá naveky. No musíte si to zvoliť. Zvolíte si to? Ľahšie sa to hovorí ako robí, však? Ale moji drahí priatelia, prosím, ak zotrváte pod krížom, a budete vzhliadať k láske a zaplatenej cene – ktorá to všetko umožnila – tá láska vás bude mocne motivovať viac a viac, každý deň, aby ste si Ho zvolili, a teda aby za vás neumrel zbytočne. Hľa, Baránok Boží {Ján 1,36}, a v tom vzhliadaní budete premieňaní. Mohli by sme sa postaviť?

Môj Otec v nebi, veľmi Ti ďakujem, že keď prichádzame ku krížu, nachádzame dostatočnú milosť v krvi a vode. Modlím sa, aby sme prišli už teraz a aby sme prichádzali každý deň, od dneška až po ten posledný deň, keď Ježiš príde. A modlím sa, aby sme vierou prijali oboje – krv aj vodu – aby sme mohli byť nielen ospravedlnení, ale aj posväcovaní. Nielen považovaní za spravodlivých, ale aj posvätených. Kiež by sme prišli k poznaniu Ježiša, ako Pána našej Spravodlivosti, a kiež by sme mohli rásť v tej podriadenosti Jeho vláde, ako rastieme v láske k Nemu, tak plne a hlboko, že sa dostaneme do stavu, kde Ho budeme tak veľmi milovať, že by sme radšej zomreli, než by sme odmietli Jeho vládu. Vtedy môžeme byť zapečatení; to je to vrcholné „spojenie s Kristom“ (at-one-ment). Ďakujeme Ti, že keď dôjdeme k tej skúsenosti, budeme môcť prijať ten nádherný verdikt: „Kto je spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, kto je svätý, nech sa posvätí ešte.“ Môj Otče, modlím sa, aby toto mohol byť verdikt pre každého v tomto zhromaždení. V Ježišovom mene Ťa o to prosím. Amen. Boh vám žehnaj bratia a sestry.