Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Vitajte späť priatelia. Ďakujem, že ste tu zostali. Cením si túto príležitosť s vami študovať a úprimne som sa modlil, aby Pán dnes večer viedol a usmerňoval toto štúdium. Dúfal som, že sa dostaneme oveľa ďalej, ako sme sa dostali s materiálmi, ktoré sme vám rozdali a myslím, že by sme mali začať ďalšiu lekciu, na začiatku 49. strany. Napíšte tam 23. lekcia: „Nech sa posvätí ešte.“ {Zj 22,11} 22. lekcia bola: „Nech činí,“ čo? „spravodlivosť ešte.“ 23. lekcia bude začínať na začiatku strany 49 a nazveme ju: „Nech sa posvätí ešte.“ Nemôžem ešte celkom ukončiť túto tému, pretože vám chcem pozorne definovať z Písma a Ducha prorockého, čo je to svätosť. Je to naša nevyhnutná spôsobilosť pre nebo, ale čo predstavuje túto svätosť? Akú skúsenosť budú mať Boží vykúpení pri ukončení skúšobnej doby, že im Boh bude môcť povedať: „Kto je svätý, nech sa posvätí ešte?“ Takže vás prosím, keď budeme dnes večer pokračovať, sústreďme na to našu pozornosť. Ale predtým, ako budeme pokračovať, prečo sa musíme pozastaviť? Aby sme k nám osobne pozvali Ducha Svätého. Pokľakli by ste so mnou? − a keď sa budete modliť za seba, prosím pomodlite sa aj za svojho brata.

Otče v nebi, opäť prichádzame a opäť žiadame – nie preto, že si myslíme, že Ťa musíme presvedčiť, ale pretože my musíme byť presvedčení. My máme, ó, taký sklon byť sebestační. Odpusť nám to. Keď žiadame, vyznávame svoju potrebu a tým uplatňujeme svoju vôľu a umožňujeme Ti, aby si nám dal to,čo nám túžiš dať, no nemôžeš, kým Ťa o to nepožiadame. Pomaž nás svojím Svätým Duchom, aby naše štúdium Tvojho Slova, mohlo byť oveľa viac, než len intelektuálnym cvičením. Nech je to život premieňajúca skúsenosť. Prajeme si, Otče, pravdu nie len pochopiť našim rozumom, ale ju aj objať láskou, a to najdôležitejšie, chceme sa jej podrobiť našou vôľou, aby sme ju mohli prežívať v našich životoch. Keď mi požehnáš mocou Ducha Svätého, pri vedení tohto štúdia, a pri tom požehnáš mojich bratov a sestry, môžeme byť vďaka tomu čoraz podobnejší Ježišovi. To je našou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.

Písmo hovorí: „Bez posvätenia, nikto neuvidí Boha,“ {Žid 12,14} a moji drahí priatelia, keď Sudca, ktorý je zároveň naším Prímluvcom… Mimochodom, nie je to úžasné? Sudca je naším Prímluvcom? Znie to takmer nespravodlivo, ale chvála Bohu, že je to tak. Náš Sudca je naším Prímluvcom! Ako môžete neuspieť, keď máte na súde takého Priateľa? …a On nás tak miluje, že dal za nás svoj život. Keď Sudca hovorí: „Kto je svätý, nech sa posvätí ešte,“ akú skúsenosť potvrdzuje? Pamätajte, On hovorí: „NECH SA posvätí ešte…“ Nie je to niečo, čím nás On v tom okamihu urobí. Je to niečo, čím nás On už urobil a tu nám zaručuje, že odteraz až naveky takí ostaneme. Sledujete to? Čo je tou svätosťou?

Prosím pochopte, že to, samozrejme, má čo do činenia s tým, čo sa odohráva v mysli. Prečo? „Lebo ako človek zmýšľa vo svojej duši, taký je…“ {Prísl 23,7} Preto, ak máme byť svätí, musíme byť svätí, kde? …v našich srdciach, v našich mysliach. Musíme byť svätí medzi pravým a ľavým uchom. Preto Ježiš hovorí: „Blahoslavení čistí srdcom, lebo oni budú vidieť Boha.“ {Mat 5,8} Chcete vidieť Boha? – čoskoro Ho uvidíme a to v nezahalenej sláve – a moji drahí priatelia, ak Ho chceme vidieť, musíme byť, akí? …čistí srdcom. Musíme mať svätosť tam, kde sa to skutočne počíta – v našich srdciach – a toto je tou nevyhnutnou spôsobilosťou pre nebo. A keď Kristus hovorí: „Nech sa posväcuje ešte,“ neodvolateľne prehlasuje našu spôsobilosť pre nebo. Ako dosiahneme takú spôsobilosť, a čo zahŕňa získanie takej spôsobilosti?

Kološanom 2,9 je ďalší taký verš, a nachádzame ich v celom Písme, ktoré neoddeliteľne spolu viažu oprávnenie a spôsobilosť – ospravedlnenie a posvätenie. Už sme to predtým poznamenali, ale všimnime si to ešte raz v tejto súvislosti: „Lebo v ňom prebýva všetka plnosť božstva telesne, a ste naplnení,“ v kom? „v Ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a každej vrchnosti.“ {Kol 2, 9-10} Toto je naše oprávnenie, aby sme mohli stáť pred Bohom. Toto je naše ospravedlnenie. Ale prosím – prepáčte mi – prosím všimnite si, že ak máme s Ním tento vzťah a sme naplnení v Ňom, budeme zároveň aj, čo? 11. verš: „V ktorom ste aj,“ čo? „obrezaní obriezkou, nie učinenou rukou, vo zvlečení tele hriechov ľudského tela v obriezke Kristovej…“ Och, moji drahí priatelia, toto je svätosť, ktorú musíme mať. Musíme mať svoje srdcia úplne obrezané a oddelené od našej nesvätej telesnej prirodzenosti. Sledovali ste to?

Spomínate si, ako nám inšpirácia povedala, že môžeme mať sväté srdcia tu a teraz, ale sväté telo tu a teraz nemôžeme mať? {2SM 32.1} Tu prosím pochopte, že naše srdcia prebývajú v telesnej prirodzenosti. Takže, ako budú naše sväté srdcia sväté, v nesvätom tele? Jedine tak, že budú úplne obrezané. Počujem „amen“? {Amen.} Všetky náklonnosti k žiadostiam tela musia byť z našich sŕdc odrezané. To je presne to, o čom Pavol hovorí v Rimanom 2,29: „…a obriezkou je obriezka srdca v duchu, nie v litere.“ Pozrite, je tu predobrazná obriezka, ktorú mal Boží ľud v dávnych časoch, a o ktorej si mysleli, že to je to, čo ich urobilo svätými. Ale to bol iba predobraz duchovnej obriezky – ktorá jediná nás môže urobiť svätými – a to je obriezka srdca. Sledujete to?

Takže táto obriezka srdca, moji drahí priatelia, znamená odrezanie všetkých našich náklonností k rôznym žiadostiam tela, dokonca − a najmä − na úrovni našich myšlienok a pocitov. Počúvajte, ako o tomto hovorí inšpirácia. Review and Herald, 24. apríl 1900: „Musíme sa učiť od Krista. Musíme poznávať, čím je pre tých, za ktorých zaplatil výkupné. Musíme si uvedomiť, že skrze vieru v Neho je našou prednosťou, byť účastníkmi božskej prirodzenosti, a tak uniknúť úpadku, ktorý je vo svete skrze žiadosť. Potom sme očistení od každého hriechu, každej charakterovej vady. Nesmieme si uchovať ani jeden hriešny sklon…“ „Nesmieme si,“ čo? „uchovať ani jeden hriešny sklon.“ Počkajte chvíľku. Pamätáte si, keď sme si spoločne všimli – myslím, že to máte na 47. strane – Counsels to Parents, Teachers and Students, tam, smerom hore − strana 20. „Sú dedičné a pestované sklony k zlému, ktoré musia byť prekonané. Chuť a vášeň musia byť prinesené pod kontrolu Ducha Svätého. Niet konca zápasu na tejto strane večnosti.“

Teda ak si nesmieme uchovať ani jeden hriešny sklon, znamená to, že môžeme byť oslobodení od všetkých hriešnych sklonov na tejto strane večnosti? Nie. Moji priatelia, nedostaneme sväté telo až dokedy? …do druhého príchodu, keď „razom, v okamihu,“ {1 Kor 15,51} bude toto skazené telo premenené a stane sa „súpodobným telu jeho slávy.“ {Filip 3,21} Až vtedy budeme mať sväté telo, a to sväté telo už nebude mať viac sklony a tendencie k zlému. A ja sa už nemôžem dočkať, kedy také telo dostanem. No naša telesná prirodzenosť bude mať až do toho momentu hriešne sklony. Tak o čom je teda reč, keď je nám povedané, že „si nesmieme uchovať ani jeden hriešny sklon“? Je nám tu povedané, prosím pochopte, že nesmieme na nich lipnúť, alebo si ich pestovať v ríši našich sŕdc. Počúvajte, tu sa nám to vyjasňuje. Čítam ďalej: „Ako účastníkovi božskej prirodzenosti, sú dedičné a vypestované sklony k zlému odrezané od,“ čoho? „od charakteru.“ To je obriezka srdca. Všetky naše prirodzené sklony k sebectvu sa môžeme, Božou milosťou, naučiť odmietať, a to okamžite a dôsledne, dokonca i vo sfére našich, čo? …našich myšlienok. Toto je obriezka srdca, a to je, moji drahí priatelia, pravá svätosť. Počujem „amen“? {Amen.} „Ako účastníkovi božskej prirodzenosti, sú dedičné a vypestované sklony k zlému odrezané od charakteru, a my sme pretváraní živou mocou k dobrému. Neprestajným učením sa od božského Učiteľa, každodenným podieľaním sa na Jeho prirodzenosti, spolupracujeme s Bohom na zdolávaní satanových pokušení. Boh pracuje a človek pracuje, aby človek mohol byť jedno s Kristom, ako je Kristus jedno s Otcom.“

Teraz, moji drahí priatelia, prosím pochopte, že táto obriezka srdca nie je namáhavým a bolestivým procesom. Áno, môže si to vyžadovať sebazaprenie, a určite si to vyžaduje usilovnú, vytrvalú snahu. No to, čo musím zdôrazniť a trvať na tom je, že keď sme motivovaní láskou Kristovou, nie je to až tak povinnosťou, ako čím? …potešením. A nie je to až tak o tom ako zanechať veci, ktorých sa nechceme vzdať, je to učenie sa, ako priľnúť a ovinúť naše srdcia, mysle a myšlienky okolo Toho, ktorého milujeme každý deň viac a viac. Amen? A ako sú naše srdcia a mysle, naše myšlienky a pocity priťahované ku Kristovi, prirodzene sa vzdávame všetkých vecí tela. Rozumiete, čo som sa tu práve snažil vysvetliť? Čo Ježiš hovorí? „A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých,“ čo? „potiahnem k sebe.“ {Ján 12,32} Moji drahí priatelia, ak budeme vzhliadať k ukrižovanému Kristovi, ak budeme premýšľať o Jeho nekonečnej láske, potom sa pre nás stane čoraz viac a viac príťažlivejším… Počujem „amen“? {Amen.} …vtedy sa stane naším vznešeným ideálom a naše srdcia, naše pocity, naše myšlienky budú vo všetkom ovinuté len okolo Neho. A čím viac sú naše myšlienky a pocity pripútané k Nemu, tým menej budú pripútané k žiadostiam tela a veciam tohto sveta.

Ako je to vyjadrené v našej piesni pre tento seminár? „Obráť svoje oči na Ježiša, pozri sa do Jeho úžasnej tváre, a pozemské veci sa nám,“ čo? „odcudzia a potemnejú vo svetle Jeho slávy a milosti.“ Pozrite, čím sme viac a viac zamilovaní do slávy, teda charakteru Božieho, tým menej a menej sú pre nás príťažlivé veci tohto sveta a veci tela. To je dôvod prečo si prajem, aby ste sa pozerali na pozitívnu stránku tohto procesu obriezky srdca. Nie je to až tak bolestivé odlúčenie sa od vecí tela a vecí tohto sveta, ako radostné je to pripútanie sa k Ježišovi. S takýmto prístupom sa to skutočne stáva pozitívne a nádherné.

2 Korinťanom 5, 14-15: „Lebo láska Kristova nás núti…“ Vidíte, čo je tou motivačnou silou v tejto obriezke tela? …v odrezaní všetkých našich sklonov k rozmaznávaniu sa a žitiu pre seba? Čo je tým motívom? Je to láska Kristova! Je to láska Kristova. „Lebo láska Kristova nás núti, ktorí sme usúdili toto: že ak Jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej,“ komu? „…sebe, ale Tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych…“ Ale moji drahí priatelia, ak si uvedomíme, ako veľmi nás Kristus miluje, Jeho lásku budeme opätovať. V skutočnosti, to je jediný spôsob, ako Ho môžeme milovať. „My milujeme Jeho, pretože On prvý miloval nás.“ {1 Ján 4,19} Preto prosím pochopte, že čím viac rozumieme tomu, ako veľmi On prv miloval nás, tým viac Ho budeme za to milovať, a čím viac budeme milovať Krista, tým menej budeme milovať hriech. Sledovali ste to?

Prosím, prosím, uvedomte si, že ak máme záľubu v hriechu, v žiadostiach tela a vo svetských veciach, je to ako kričiaci varovný signál, ktorý nám hovorí, že my v skutočnosti ešte nemilujeme Krista, ako by sme mali. Pozrite, nemôžete milovať Krista a zároveň milovať svet. Proste nemôžete. Preto, ak máte byť oddelení od všetkých vašich prirodzených náklonností k veciam tela a veciam sveta, musíte sa láskyplne pripútať ku Kristovi a tento vzťah umocňovať každý deň, každý deň. Signs of the Times {Znamenia doby}, 8. júla 1897. Prosím, prijmite to ako varovanie: „,…a ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.‘ Kladieme si otázku: ,Prečo teda všetci nie sú pritiahnutí ku Kristovi?‘ Je to preto, že neprídu, pretože sa nerozhodnú zomrieť svojmu ja, pretože si chcú, ako to urobil Judáš, ponechať svoju vlastnú individualitu, svoje vlastné prirodzené a vypestované charakterové rysy. Hoci sa im dostáva každá príležitosť, každá prednosť, napriek tomu sa nevzdajú týchto sklonov, ktoré ich – ak nebudú z charakteru pozrezávané – oddelia od Krista.“ Prosím, nech je to pre vás varovaním! „Ak by pokračovali v pestovaní svojich charakterových čŕt a boli by pustení do neba, vyvolali by druhú vzburu.“ Ó, je v tom toľko pravdy, moji drahí priatelia. Premýšľajte o tom so mnou, prosím.

Najskôr si uvedomme, že ak nemáme tieto náklonnosti k telesným žiadostiam pozrezávané z nášho charakteru, z našich sŕdc… − a pamätajme, že to, čo sa odohráva v našom srdci, nás robí tým, čím sme, a to zahŕňa naše myšlienky a pocity. Teda, ak nemáme v ríši nášho myšlienkového života, všetky naše náklonnosti k telesným žiadostiam odrezané, dokonca, keď lipneme len na jedinej telesnej žiadosti, sami seba sa z neba diskvalifikujeme. Musím vám to povedať na rovinu, moji drahí priatelia, prosím. Pozrite, keď Boh bude teraz naposledy riešiť problém hriechu, skoncuje s ním takým spôsobom, aby sa uistil, že už nikdy, čo? Nikdy viac nepovstane. {GC 504.1} Sme v tom zajedno?

Takže, ako urobí to, že hriech už nikdy viac nepovstane? Urobí to preprogramovaním ľudských myslí? …a odstránením našej schopnosti slobodnej voľby? …a absolútne sa uistí, že nikto sa nikdy nerozhodne proti nemu vzbúriť, pretože im to znemožní? Je toto spôsob, ktorým Boh zabráni, aby hriech už viac nepovstal? Nie, čo najdôraznejšie nie. Moji drahí priatelia, vykúpení ľudia sú takí slobodní, že sú v skutočnosti slobodnejší ako kedykoľvek predtým. Majú slobodnú vôľu a fakticky by si mohli vybrať vzburu proti Bohu. Mohli by sa rozhodnúť pre hriech, ale nikdy to nespravia. Prečo? Prečo? Pretože počas skúšobného života prišli do stavu, kde tak veľmi milovali Boha a tak veľmi nenávideli hriech, že by ochotne radšej, čo? Zomreli, ako by mali mať niečo do činenia s hriechom. A len takým ľuďom je bezpečné zveriť večnosť, pretože aj keby fakticky mohli opäť povstať ohavnou vzburou hriechu, oni to nikdy neurobia. Amen? {Amen.} Oni to nikdy neurobia. A mimochodom, prosím pochopte, že Boh je zodpovedný za šťastie všetkých nepadlých, bezhriešnych bytostí vo vesmíre a oni sa, uisťujem vás, zaujímajú o to, komu Boh zverí večný život, či nie? Takže do neba môže zobrať len tých, ktorí majú srdcia úplne obrezané. Dáva vám to zmysel?

Pretože viete, keď On príde, toto prosím pochopte: Zoberie tú nízku, skazenú prirodzenosť nazývanú telo, však? Zmení toto „telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy.“ {Filip 3,21} Ale, môže to urobiť…? Môže odstrániť túto prebývajúcu nižšiu prirodzenosť nazývanú telo a nahradiť ju osláveným telom, pokiaľ pestujeme čo i len jedinú telesnú žiadosť? Môže to odstrániť bez obmedzenia našej slobodnej vôle? Vidíte, čo sa tu snažím objasniť? Ak sa pridŕžam čo i len jediného pestovaného hriechu – ten jeden úplne stačí – ak na ňom lipnem, keď príde čas, aby bolo toto skazené telo odobraté, „razom, v okamihu,“ môže Ježiš, môže mi ho Boh zobrať bez toho, aby neobmedzil moju slobodnú vôľu? Môže? Nie, drahý brat, drahá sestra. Volím si priľnúť k tomu hriechu, a keď sa vy a ja rozhodneme k nemu priľnúť budeme s ním musieť byť zničení. Počujem „amen“? {Amen.} Prosím, prosím, buďte tu k sebe úprimní. V tomto sa so sebou nezahrávajte. Všetko čo to zahŕňa je uchovávanie jediného hriechu {COL 316.2} aby ste dali Bohu najavo, že sa ho nechcete vzdať, a ak trváte na tom, že k nemu chcete naďalej lipnúť, rozhodli ste sa, že s ním chcete byť zničení. Viem, že je to možno ťažké prehltnúť, ale prosím pochopte, že vám hovorím pravdu. Prosím pochopte, že vám hovorím pravdu.

Boh vám nevezme vašu telesnú prirodzenosť a nenahradí ju telom slávy, pokiaľ vaše srdce nebude úplne obrezané, a vy mu, pre lásku Kristovu, nedovolíte odrezať všetky vaše náchylnosti k telesným žiadostiam. Prosím všimnite si, že táto obriezka srdca, sa nedeje pri oslávení, deje sa pred oslávením – presne z tej príčiny, ktorú som teraz vysvetlil. Boh nemôže zobrať „ razom, v okamihu“ − čo je v skutočnosti oslávenie − tú telesnú prirodzenosť, pokiaľ sme mu už predtým nedovolili, aby odrezal všetky naše náchylnosti k žiadostiam – všetky náchylnosti. God’s Amazing Grace, strana 243: „Veríme bez pochybností, že Kristus príde skoro.“ Dúfal som, že budem počuť „amen“. Dám vám druhú šancu. „Veríme bez pochybností, že Kristus príde skoro.“ {Amen.} Dobre. „Toto nie je výmysel, je to realita… Keď príde, tak už nie preto, aby nás očisťoval od našich hriechov, či odstraňoval vady na našich charakteroch, alebo nás liečil z nedostatkov v našich povahách a náklonnostiach. Ak sa toto má vôbec niekedy stať, potom sa to musí dosiahnuť ešte pred Jeho príchodom. Keď príde Pán, tí, ktorí sú svätí, nech sa,“ čo? „posvätia ešte. Tí, ktorí si udržali svoje telo a ducha v svätosti, v posvätení a úcte, potom dostanú,“ čo? „…konečný dotyk nesmrteľnosti. Ale tí, ktorí sú nespravodliví, znesvätení a nečistí, takými navždy ostanú. Nebude už pre nich vykonaná žiadna práca, ktorá by odstránila ich nedostatky a dala im svätý charakter. Tavič už nebude viac sedieť a pokračovať v procese prepaľovania a nebude odstraňovať ich hriechy a skazenosť. Toto všetko musí byť vykonané v týchto hodinách skúšobnej doby. Teraz sa musí pre nás dokončiť táto práca.“ Amen, brat, sestra? Je to kedy? Je to teraz. Oslávenie je len, čím? „ukončujúcim dotykom.“ Je to posledné potvrdenie života, ktorý sa mení od slávy k sláve − rastie do podobnosti Kristovho charakteru, učí sa prinášať myšlienky dôkladnejšie do zajatia poslušnosti Krista, a odmieta sa oddávať žiadostiam tela. Dokonca i v súkromí našej predstavivosti, pokiaľ nebudeme konečne zapečatení a potom, „razom, v okamihu,“ oslávení.

Viete, ako hovorí Izaiáš 60. kapitola, ktorá bola pre nás predtým kľúčovým textom v tomto seminári. V 7. verši Boh hovorí: „Oslávim dom svojej,“ čo? „svojej slávy.“ Kto je kandidátom na oslávenie? To sú tí, ktorí dovolili, aby bol v nich obnovený Kristov charakter. Pozrite, boli sme stvorení, aby sme boli chrámom Božím a oslavovali Boha svojím telom a svojím duchom, ktoré sú Jeho, správne? {1 Kor 6,19-20} A keď sa milosťou učíme byť obnovení od slávy k sláve, a odrážať Jeho slávu v tomto telesnom chráme, v plnosti našich hriechom zničených schopností, staneme sa domom Jeho slávy a on urobí, čo? Oslávi dom svojej slávy. Dokončí ten proces „razom, v okamihu,“ vykúpením nášho tela a dá nám nové telo, telo slávy, aké má aj On sám.

Ó, už sa toho neviem dočkať. Tak veľmi potom túžim. Neviem presne čo za telo to bude, ale viete, služobníčka Pánova nám hovorí, že nám dá také telo, aké On sám chce. Dá nám telo, aké chce On sám, {Mar 301.1} a to rozochvieva srdce tohto človeka do hĺbky {S. Wallace hovorí o sebe}, pretože mojím prianím a túžbou celej mojej bytosti je byť takým, akým ma chce mať Ježiš a nádej, že mi dá telo, aké chce On sám ma rozochvieva. Proste ma to rozochvieva. Je tu jeden citát, o ktorý sa s vami chcem podeliť. Je trochu dlhý, no veľmi dôležitý, týkajúci sa obriezky srdca a svätosti, ktorú musíme mať. Urobil som tam chybu. Nájdeme ho v Great Controversy {Veľkom spore vekov}, ale nie na strane 425, ale na strane 623 a chcem sa s vami oň podeliť. Len si to tam poznačte. Great Controversy {Veľký spor vekov}, str. 623. Prečítam vám ho z knihy. Má to hlboký význam a je dôležité, aby ste tomu porozumeli. Prosím, pozorne počúvajte. Na začiatku tohto štúdia som vám vravel, že sa budeme veľmi, veľmi pridŕžať toho, čo povedal Pán, aby sme mali istotu, že zostávame na rovnej a úzkej ceste pravdy. Citujem: „Teraz, keď náš Veľkňaz koná za nás dielo zmierenia, musíme sa usilovať o dokonalosť v Kristovi. Náš Spasiteľ sa nepoddal pokušeniu ani myšlienkou.“ „Ani,“ čím? „…ani myšlienkou.“ „Satan hľadá v ľudských srdciach slabé miesta, ktoré môže využiť. Keď niekto pestuje hriešnu náklonnosť…“ Pauza. Aký je tu problém? Nie sme v tejto oblasti obrezaní, však? Lipneme na nejakej telesnej žiadosti. Neboli sme od toho, pre lásku Kristovu, oddelení. Stále milujeme hriech. Späť k nášmu citátu: „Satan hľadá v ľudských srdciach slabé miesta, ktoré môže využiť. Keď niekto pestuje hriešnu náklonnosť, satan na ňu zaútočí svojím pokušením. Kristus o sebe povedal: ,Ide knieža tohto sveta, a nemá na mne ničoho.‘ {Ján 14,30} Satan nedokázal nájsť nič na Božom Synovi, čím by mohol nad ním zvíťaziť. Boží syn zachovával prikázania svojho Otca a nevykonal žiaden hriech, ktorý by satan mohol využiť vo svoj prospech. V takomto stave musia byť ľudia, ktorí chcú obstáť v čase súženia.“

Prosím, teraz pochopte, že je v nás hriech. Máme „vrodený hriech,“ od ktorého sme očistení až kedy? „…pri oslávení.“ To však ešte neznamená, že v nás jednoznačne musí byť hriech, ktorý satan môže použiť vo svoj prospech. Pretože ak sú naše srdcia úplne obrezané, aj napriek tomu, že stále máme telesné žiadosti, ktoré sa bude satan snažiť vzbudiť, my ich budeme priamo a dôsledne odmietať a budeme prinášať naše myšlienky do zajatia poslušnosti Krista {2 Kor 10,5} pre lásku Kristovu, v moci Ducha Svätého. To je víťazstvo, to je to stále víťazstvo. Pochopili ste to? To je, moji drahí priatelia skúsenosť, ktorú môžeme a musíme mať − prísť do stavu, kde Krista tak milujeme, že priamo a neochvejne odmietame pokušenie a prinášame naše myšlienky do podrobenosti Jemu. Čítam ďalej: „V tomto živote sa musíme zbaviť hriechu, prostredníctvom viery v očisťujúcu krv Ježiša Krista. Náš drahý Spasiteľ nás pozýva, aby sme sa s Ním spojili, aby sme spojili svoju slabosť s Jeho silou, svoju nevedomosť s Jeho múdrosťou, svoju nehodnosť s Jeho zásluhami. Božia prozreteľnosť je školou, v ktorej máme získavať tichosť a pokoru Ježiša. Pán pred nás stále kladie skutočné životné ciele, nie však cestu, ktorú by sme si vybrali sami, pretože sa nám zdá ľahšia a príjemnejšia. Je na nás, aby sme spolupracovali s prostriedkami, ktoré používa Pán na pretvorenie našej povahy podľa nebeského vzoru. Kto zanedbáva alebo odkladá túto úlohu, vážne ohrozuje svoje spasenie.“ – koniec citátu.

Brat, sestra, prosím nemeškajte a nechajte si obrezať svoje srdcia. Prosím, neodkladajte to! Áno, obriezka spôsobí nejakú tú bolesť, ale moji drahí priatelia, uisťujem vás, že radosť, ktorú zakúsite, keď dovolíte Ježišovi, aby vás zbavil všetkých náklonností k telesným a svetským veciam, urobí tú bolesť obriezky tak relatívne bezvýznamnú, že si to ani nebudete pamätať. Pozrite: „Utrpenia terajšieho času nie sú hodné, aby boli prirovnané,“ k čomu? „…k budúcej sláve, ktorá má byť zjavená na nás.“ {Rim 8,18} Počujem „amen“? {Amen.} A čo je to sláva? – „charakter,“ však? …a ako spolupracujeme s Kristom, z lásky k Nemu, v sile Kristovho Ducha, učíme sa prinášať naše myšlienky a pocity, teda náš charakter, čoraz viac bez výkyvov do súladu s duchom zákona, a zároveň sa učíme, čoraz viac bez jediného váhania odmietať holdovanie žiadostiam tela. Áno, môže si to vyžiadať nejaké to utrpenie, sebazaprenie a obetovanie, ale to utrpenie nie je hodné, aby bolo porovnávané so slávou, a nehovorím tu len o budúcej sláve. Hovorím o radosti a šťastí svätosti tu a teraz.

Prosím pochopte, že jedinou cestou ako hociktorí z vás môžete byť šťastní, je učiť sa svätosti! …a svätosť sa musí dosiahnuť tu hore. „Lebo ako človek zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prísl 23,7} Takže áno, v sebazapieraní je určité množstvo utrpenia a nepohodlia, ale ja vás uisťujem, že to bude − tak ako v tomto čase, tak i po celú večnosť − vyvážené radosťou a šťastím, ktoré prichádzajú skrze svätosť a podobnosť Bohu. Prosím pochopte to, prosím pochopte to. Cieľom evanjelia je priviesť nás do stavu, kde sú naše srdcia úplne obrezané, moji priatelia. Všetky naše myšlienky a pocity sú odrezané od ich prirodzenej náklonnosti k telesným a svetským veciam a sú uchvátené, ponorené, pohrúžené a zamilované do Ježiša Krista. To je cieľom evanjelia, zmeniť nás obnovením našich myslí. {Rim 12,2} Vziať ľudí, ktorí prirodzene milujú hriech a nenávidia Boha a urobiť z nich ľudí, ktorí nadprirodzene nenávidia hriech a milujú Boha. Amen? To je to čo robí evanjelium.

Je „mocou Božou na spasenie“. {Rim 1,16} Nezachraňuje nás len od trestu za hriech, ale tiež nás ochraňuje od moci hriechu, a my musíme túto moc zažiť v našich životoch. 1. Jánova 2,1: „Moje dieťatká, toto vám píšem nato,aby ste,“ čo? „nezhrešili.“ Toto je tým cieľom, aby sme prestali hrešiť. Preto je napísané celé evanjelium, a Ján, ktorý to píše, je ten, ktorý podľa môjho názoru napísal to najkrajšie z evanjelií − Evanjelium podľa Jána. Rozhodne milujem knihu Jánovu… A on tu hovorí: „Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste,“ čo? „nezhrešili.“ {1 Ján 2,1} Zámerom celého evanjelia je oslobodiť nás od nášho tyranského otroctva hriechu, seba samých a satana. Ale všimnite si, čo láskavo pridáva: „A keby niekto zhrešil, máme,“ koho? „Prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého.“ A v 1. Jánovej 1,9: „Keď vyznávame svoje hriechy,“ aký On je? „verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“

Ale moji drahí priatelia, prosím niečo tu pochopte. Vy a ja musíme tak naplno zažiť premieňajúcu silu evanjelia, že prídeme do stavu, kde by sme radšej zomreli ako zhrešili. Prečo? Pretože nebudeme mať navždy Veľkňaza, ktorému môžeme vyznať naše hriechy a prijať odpustenie. Je dôležité tento koncept pochopiť. Pozrite, keď Ježiš Kristus ukončí svoju veľkňazskú službu, už viac nebudeme mať nikoho, komu budeme môcť vyznať náš úmyselne spáchaný hriech. Sme v tom zajedno? Preto, moji drahí priatelia, musíme dôjsť do stavu, kde prestaneme s úmyselným dopúšťaním sa hriechu, a musíme prísť do toho stavu, ešte predtým ako Ježiš ukončí svoju veľkňazskú službu. Selected Messages {Vybrané svedectvá}, zv.1, str. 343 – 344. Prosím pochopte túto dôležitú pravdu: „Ježiš Kristus je opisovaný ako neustále stojaci pri oltári, obetujúc obeť za hriechy ľudstva. On je kňazom pravého svätostánku, ktorý postavil Pán a nie človek. Zmierujúca obeť skrze Prostredníka je nevyhnutná, kvôli,“ čomu? „neustálemu páchaniu hriechu.“ Prečo je nevyhnutné pokračovať v zmierujúcej obeti? Kvôli čomu? „neustálemu páchaniu hriechu.“

Moji drahí priatelia, Ježiš Kristus musí mať ľudí, ktorí už viac – kvôli láske k Nemu − nepáchajú vedomý hriech. Keď bude mať takých ľudí, môže odložiť svoje veľkňazské rúcho, prísť a vziať si nás domov. Rozumiete tomu? Bože pomôž nám, aby sme boli takými ľuďmi. Júda 1,24: „A tomu, ktorý vás môže zachovať tak, čo neklesnete, a postaviť bezvadných pred tvárou svojej slávy v plesaní.“ Náš Veľkňaz chce urobiť niečo viac ako nám len odpustiť naše potkýnanie a padanie. Chce nám pomôcť, aby sme sa už vôbec nepotkli a nepadli. Počujem „amen“? {Amen.} Pozrite, už sme si predtým všimli, že Ján hovorí: „Nikto, kto sa narodil z Boha, nerobí,“ čo? „hriechu.“ {1 Ján 3,9} V gréčtine je to pôvodne v prítomnom aktívnom slovesnom čase. A doslovne to teda znamená, že „ten, kto sa narodil z Boha, prestáva neustále hrešiť.“ Ale tí, ktorí sa narodili z Boha, ešte niekedy zhrešia. Potkýnajú sa a padajú kvôli nedostatku bdelosti a modlitby. To je v gréčtine jednoduchý slovesný tvar vyjadrujúci minulý dej, a to je to, čo Ján hovorí: „A keby niekto zhrešil máme,“ čo? „Prímluvcu u Otca.“ {1 Ján 2,1} Keď si prestaneme dávať pozor, zakopneme a padneme, pretože nemilujeme Krista skutočne tak, ako by sme mali… Alebo keď sme Ho stratili z dohľadu a boli sme prichytení, keď sme si prestali dávať pozor, potom, vďaka Bohu máme Advokáta. Môžeme toto zlyhanie vyznať.

Ale on nás chce doviesť na úroveň zrelosti, kde ho budeme tak milovať a budeme na ňom takí závislí, že mu dovolíme, aby nás ochránil dokonca i pred potkýnaním a padaním. Amen? {Amen.} On je nás schopný ochrániť dokonca i pred potkýnaním a padaním. Veríte tomu, moji priatelia? Modlím sa, aby ste verili. A to je tá skúsenosť, úroveň zrelosti, ktorú musíme mať. To je tá úroveň zrelosti, ktorú musíme mať. Testimonies {Svedectvá}, zv. 5, str. 53: „Dokonca jedna zlá povahová črta, jedna hriešna pestovaná túžba, napokon zneutralizuje všetku silu evanjelia.“ To je citát na vytriezvenie, moji drahí priatelia! Viem, že niektoré z týchto vecí nemusia byť ochotne, alebo pozitívne prijaté niektorými z vás, ale aj tak sa o to s vami musím podeliť. „Dokonca jedna zlá povahová črta, jedna hriešna pestovaná túžba, napokon zneutralizuje všetko silu evanjelia.“

Evanjelium je mocou Božou na spasenie, {Rim 1,16} aby nás ochránilo nielen od trestu za hriech, ale aj od jeho sily, a ak odmietate, aby vás evanjelium oslobodilo od moci hriechu, odmietate, aby vás evanjelium zbavilo trestu za hriech. Neutralizujete silu evanjelia, ak si pestujete čo len jeden jediný hriech. Čítam ďalej: „Prevaha hriešnej žiadosti svedčí o zaslepení duše. Každé uspokojovanie tejto žiadosti posilňuje odpor voči Bohu. Ťarcha povinností a hriešne radovánky sú motúzy, ktorými satan zaplieta ľudí do svojich sietí. Tí, ktorí radšej zomrú, než by mali spáchať zlý čin, sú jediní, ktorí zostanú verní.“ Ale čo použije satan, aby nám zabránil prežiť túto skúsenosť? „ – ťarchu povinností a hriešne radovánky…“ Moji drahí priatelia, prosím vedzte, že satanove sily − ťarchu povinností a hriešne radovánky – ktoré používa, aby nás udržal v otroctve hriechu sú zlámané, keď sa zamilujeme do Ježiša Krista. Pretože viete, čím viac ho milujeme, povinnosť už viac nie je povinnosťou, ale je čím? Je potešením. Už to viac nie je ťarcha povinností a radosť z hriechu, je to radosť z povinností a bolesť z hriechu. Počujem „amen“? Pretože pozrite, čím viac milujete Krista, tým viac mu chcete robiť radosť, a čím viac sa radujete, že tak robíte, tým viac vás bolí keď mu ubližujete. A vy viete, že hriech mu spôsobuje bolesť! Takto sa stáva pre vás hriech bolestivým, pretože to bolí Ježiša. Dáva vám to zmysel? Ale to všetko sa stáva našou skúsenosťou len vtedy, keď rastieme v láske k Ježišovi. Ak sa snažíte obrezať vaše srdce bez toho, aby ste skutočne milovali Ježiša, je to extrémne bolestivý proces. Vlastne sa to ani nestane, nemôže sa to stať. Musíte rásť v láske k Ježišovi.

Je tu ešte jeden koncept, ktorý chcem s vami rýchlo rozviesť, týkajúci sa ukončenia skúšobnej doby, a ukončenia Kristovej zástupnej činnosti. Je toho tak veľa čo sa môžeme naučiť z Noachovej skúsenosti. V skutočnosti, čo povedal Ježiš? Matúš 24,37: „A ako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka.“ Pamätáte si, ako Noe a jeho rodina vošli do korábu, a potom ako tam vošli, sa stalo čo? Dvere sa zavreli. Oni zatvorili tie dvere? Nie. Dvere boli zatvorené, kým? Bohom. {Gen 7,16} Teraz, prosím niečo pochopte. Potom ako vošli dnu, dvere ešte chvíľu ostali otvorené. Čo Boh robil? Dlho zhovievavo a milosrdne čakal na kohokoľvek ďalšieho, kto by sa bol rozhodol vstúpiť. Sledujete to? Ale až keď bolo úplne jasné, že absolútne nikto ďalší nechce vstúpiť, čo Boh urobil? Dvere zatvoril. Je to dôležité? Je to veľmi dôležité, moji drahí priatelia. Pozrite, dvere skúšobnej doby sa onedlho zatvoria, ale Boh milosrdne zhovieva a necháva ich otvorené.

Prečo? Peter nám hovorí: „…pretože nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli k pokániu.“ {2 Pet 3,9} Avšak teraz pochopte, že keď ľudské pokolenie príde do stavu, kde budú zatvrdení voči priťahujúcej láske Krista, budú jej vzdorovať, a pritom budú tak pripútaní k žiadostiam tela a svetským veciam, nikdy k pokániu neprídu… Bez ohľadu na to, čo Boh urobil − bez donútenia − a Boh nebude nikdy nikoho nútiť, potom pre ich vlastné, konečné, neodvolateľné rozhodnutie Boh urobí, čo? …zavrie dvere. Boh zavrie dvere.

Viete, chcem aby ste pochopili, že ukončenie skúšobnej doby nie je len nejaká svojvoľná vec, ktorú Boh uzákonil, a že práve v danom časovom bode povie: „Dobre, skúšobná doba je ukončená,“ a ak by počkal ešte päť minút dlhšie, niekto by prišiel k pokániu a obrátil by sa. Kedysi som si to myslel moji drahí priatelia, ale je to nezlučiteľné s faktom, že Boh: „nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli,“ k čomu? „… k pokániu.“ {2 Pet 3,9} Pretože keď sa ukončí skúšobná doba, každý, kto nebude v arche, čo? …zahynie. A tentokrát svet nebude očistený vodou. Tentokrát bude očistený ohňom. {2 Pet 3,10-12} Takže keď sa dvere zatvoria, každý, kto nebude vnútri zahynie, a pretože Boh „nechce, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli k pokániu,“ trvám na tom, že keď sa dvere zatvoria, je to preto, že už nikto nikdy nepríde k pokániu aj keby dvere ostali otvorené navždy. Sledujete to? Preto ukončenie skúšobnej doby nie je svojvoľná vec. Je to určené ľudstvom, keď si každý, prosím pochopte, že každý si neodvolateľne vybral.

Mimochodom, práve preto sú len dva verdikty: „Kto robí neprávosť, nech len robí,“ čo? „neprávosť ešte, a kto špiní, nech špiní ešte, a spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte, a svätý nech sa posvätí ešte.“ Nehovorí: „Kto váha, nech len váha ešte.“ Hovorí? {Nie.} Prečo nie? – pretože nikto nie je nerozhodný. Všetci sa neodvolateľne rozhodli, a presne preto má každý buď pečať, alebo čo? …znamenie. Rozumiete, čo vám tu vysvetľujem? Je to jasné? Pečaťou je to, že sme tak zakorenení v pravde, že by sme radšej zomreli, ako vedome zhrešili. Znamenie je, že sme tak zakorenení v hriechu, že by sme radšej zomreli, ako poslúchli. A Boh nás nakoniec bude musieť nechať v tom, čo sme si vybrali, a dvere sa, čo? …zatvoria. Prosím, chcem, aby ste boli vo vnútri archy, keď sa to stane, brat, sestra. Prosím, uistite sa, že ste vo vnútri archy, keď sa to stane. Archou je Ježiš Kristus.

Conflict and Courage, str. 39: „Milosť pozastavila svoje žaloby na previnilé pokolenie. Zveri poľa a vtáky neba vošli do svojho útočišťa. Noe a jeho domácnosť boli vo vnútri archy ,…a Hospodin zavrel za ním.‘ Masívne dvere, ktoré bolo nemožné zatvoriť pre tých, ktorí boli vo vnútri, boli pomaly zasunuté na svoje miesto neviditeľnými rukami. Noe bol zatvorený vo vnútri a tí, ktorí odmietali Božiu milosť, ostali vonku. Pečať Neba bola na tých dverách, Boh ich zatvoril a On jediný ich mohol otvoriť. Rovnako, keď Kristus ukončí svoju príhovornú službu za previnilých ľudí, pred Jeho príchodom na nebeských oblakoch budú dvere milosti zatvorené. Potom božská milosť už viac nebude brániť hriešnikom a satan bude mať plnú kontrolu nad tými, ktorí odmietli milosť. Budú sa snažiť zničiť Boží ľud, ale ako bol Noe zavretý v arche, tak budú spravodliví ochránení štítom Božej moci.“ Amen?

Brat, sestra, prosím, keď sa ukončí skúšobná doba, sme uzamknutí v Kristovi a Kristus je uzamknutý v nás a sme neoddeliteľne jedno s ním, neoddeliteľne jedno s ním. Ak sme v arche, sme v bezpečí, a ja vám hovorím, moji priatelia, bude to rozhodne naliehavé byť v arche, keď sa ukončí skúšobná doba. Pretože keď sa skončí skúšobná doba, sila, Božia obmedzujúca sila, ktorou Jeho Duch Svätý ovplyvňuje planétu Zem bude, čo? …odobratá a doslova celé peklo vzplanie na planéte Zem. Razom budeme vidieť, čo sa stalo ľudskej prirodzenosti, v jej surovej, príšernej, ohavnosti. Nebude už žiaden obmedzujúci vplyv, a mimochodom verím, že Boh nám dáva malé ukážky toho vo veciach, ktoré sa stali v miestach ako Rwanda, Juhoslávia, kde je odhalená neľudskosť človeka k človeku a vidíte tých posadnutých ľudí, navzájom sa usmrcovať. Moji drahí priatelia, toto sú len malé ukážky toho, aké bude celé ľudstvo, keď sa skúšobná doba ukončí, a Duch Svätý bude vzatý z planéty Zem…. Celé ľudstvo… A keď bude Duch Svätý vzatý, všetci si náhle uvedomíme, akí neuveriteľne závislí sme na ňom boli, pre jeho ochraňujúci vplyv. A ja vám teda poviem priatelia, že bude veľmi, veľmi dôležité byť v arche, keď sa to stane.

Early Writings {Ranné spisy}, str. 43: „Satan teraz v dobe zapečaťovania skúša všelijakú lesť, aby myseľ ľudu Božieho odvrátil od prítomnej pravdy a zapríčinil ich váhavosť. Videla som prikrývku,“ chvála Bohu! „Videla som prikrývku, ktorú Boh rozprestrel nad svojím ľudom, aby ich ochránil v dobe súženia. Každá duša, ktorá sa rozhodla pre pravdu a bola čistého srdca, bola prikrytá touto prikrývkou Všemohúceho.“ Stále je s nami. Amen? Áno, ukončí svoju veľkňazskú službu, ale ešte stále nás bude ochraňovať. Viete, On sa už viac neprihovára, pokiaľ ide o naše hriechy a vyznania hriechov, pretože sme s tým − pre lásku Kristovu − prestali. Už sa viac nedopúšťame žiadneho vedomého hriechu. Radšej by sme zomreli, ako by sme to robili, takže On už viac nemusí pokračovať v príhovornej službe. No som tu, aby som vám povedal, že On sa stále prihovára za našu ochranu …za našu ochranu. Židom 7,25: „Prečo aj môže vždycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vždycky žijúc,“ aby sa čo? „…aby sa prihováral za nich.“ Toto je ďalší verš, ktorý zdôrazňuje, ako On stále žije, aby sa za nás prihováral.

Bratia, sestry, žiadam vás, kvôli vám samým a kvôli Kristovi, počas týchto pretrvávajúcich chvíľ, pretrvávajúcich dní skúšobnej doby. Pre lásku Kristovu, dovoľte mu obrezať vaše srdce, dovoľte mu odrezať vás od všetkých týchto náklonností tela, a dovoľte mu urobiť vás svätými, aby o vás mohol povedať nielen: „Spravodlivý nech činí spravodlivosť ešte,“ ale aby mohol tiež povedať: „A svätý nech sa posvätí ešte.“ Môžeme sa pomodliť?

Otče v nebesiach, veľmi Ti ďakujem, že Tvoja milosť je dostačujúca, nie len na ospravedlnenie, ale aj posvätenie, nie len urobiť nás spravodlivými, ale urobiť nás aj svätými, nie len dať nám oprávnenie ísť do neba, ale pomôcť nám získať spôsobilosť pre nebo. A modlím sa Otče, aby sme mohli byť nájdení, pri ukončení skúšobnej doby, s úplne obrezaným srdcom a svätosťou charakteru, ktoré umožnia Kristovi o nás povedať: „A svätý nech sa posvätí ešte.“ To je mojou modlitbou v Ježišovom mene. Amen. Nech vám Boh požehná, drahí priatelia, veľmi pekne vám ďakujem.