Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobrý večer, dobrý večer a vitajte, vitajte späť …pri pokračovaní v našich štúdiách, s názvom „Od slávy k sláve,“ v seminári o princípoch budovania kresťanského charakteru. Zameriavali sme sa na to, ako môžeme zvíťaziť nad protichodným činiteľom. Naším cieľom pri budovaní kresťanského charakteru je ovládnuť myseľ, strážiť si srdce nadovšetko. {Prísl 4,23} Teda prísť do bodu, kde budeme prinášať, čo? „…každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} To sa nedá dosiahnuť, iba ak s tou výnimkou, že by sme mali nové srdce, a potom, len vytrvalým úsilím kombinovaným s božskou mocou. {LDE 207.3} Prečo? Prečo si to vyžaduje tak vytrvalé úsilie? Z dôvodu zostávajúceho, hoci už nie prevládajúceho, protichodného činiteľa nazývaného telo. „Lebo telo žiada proti Duchu“ {Gal 5,17} a my máme prekonať tento protichodný činiteľ, čím? Bojovaním dobrého boja viery, celou silou našej vôle. {1 Tim 6,12} Spomínate si, je tu zasľúbenie, o ktorom sme hovorili. „Ty zvíťazíš.“ {5T 513.3} No každé zasľúbenie je niečím podmienené. Aká je tá dvojitá podmienka? „Ak bojuješ dobrý boj viery celou silou svojej vôle.“ V posledných dvoch štúdiách sme sa pozorne zamerali na to, čo znamená bojovať dobrý boj viery.

Počnúc dneškom, a až pokiaľ nás Duch bude držať pri téme, sa musíme zamerať na to, akú rolu zohráva vôľa. Slovami inšpirácie, moji drahí priatelia, „všetko závisí od správnej činnosti vôle.“ {SC 47.1} V kresťanskej skúsenosti nie je dôležitejší kľúčový hráč − pokiaľ ide o jeho vlastné schopnosti − než je vôľa. Je dôležité, aby sme porozumeli, ako sa má správne uplatňovať, ak máme prekonať protichodný činiteľ, naučiť sa spolupracovať s pretvárajúcou mocou Ducha Svätého a naozaj byť premenený od slávy k sláve.

Duchovné veci sa posudzujú jedine, ako? Duchovne. {1 Kor 2,13-14} A dnes večer máme veľmi duchovnú tému, takže túžim po vašich modlitbách za mňa, a chcem vás povzbudiť, aby ste sa modlili aj za seba. Ako to máme vo zvyku, pripojili by ste sa ku mne na krátku chvíľu, v tichej modlitbe na kolenách?

Otče môj v nebesiach, v mene Ježiša Krista, Pána našej Spravodlivosti, prichádzam tešiac sa z tej prednosti, že môžem stáť pred Tebou, v osobe nekonečne spravodlivého Vykupiteľa, Príhovorcu, Prostredníka, Pána, ktorý je našou Spravodlivosťou. Ďakujeme Ti Otec, že nás prijímaš tak plne a tak slobodne ako svojho vlastného Syna, a ďakujeme Ti, že keď si mu povedal: „Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo,“ {Mat 3,17} zároveň si nás zahrnul do toho verdiktu, pokiaľ sme vierou nájdení v Ňom. Otec, veľmi Ti ďakujeme za prednosť, že môžeme študovať Tvoje Slovo, a že sme sa preto dnes večer zišli. Pane, musíme však priznať, že by sme sa zišli zbytočne, ak by si nebol medzi nami a nepožehnal nás vyliatím svojho Svätého Ducha. Naše mentálne a duchovné schopnosti sú tak vážne poškodené hriechom, obzvlášť po tých 6000 rokoch, že sami v sebe nemáme ani za mak toho, čo k tomu potrebujeme. Tak Ťa prosíme, aby si zázrakom milosti zrýchlil a nabil energiou naše mentálne a duchovné schopnosti, a pomohol nám uchopiť pravdu intelektom, objať ju citmi, a čo je najdôležitejšie, podriadiť sa jej vôľou. Otec, pomôž nám pochopiť, obzvlášť dnes večer úlohu vôle, pokiaľ ide o prežívanie oslobodzujúcej, posväcujúcej moci pravdy v našich životoch. Veď a riaď moje myšlienky a slová. Nech hovorím to, čo Ty chceš, aby som hovoril, nič viac, nič menej. Prosím, ráč si ma použiť, zázrakom milosti, aby Jeho cirkev mohla byť poučená a Kristus mohol byť oslávený. To je mojou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.

Minulý večer nám, ako obyčajne, vypršal čas a je tu výrok, o ktorý sa s vami proste musím podeliť. Povedali sme si, že je pre nás nevyhnutné, aby sme sa naučili bojovať dobrý boj viery, ak máme zvíťaziť. A čo nám Pavol hovorí v 2.Timoteovi 4,7-8? „Bojoval som dobrý boj, beh som dokonal, …Za týmto už mi je odložená,“ čo? „koruna spravodlivosti.“ Moji drahí priatelia, spomínate si dúfam, že bojovanie dobrého boja viery si vyžaduje, aby sme sa vierou považovali za ukrižovaných s Kristom. {Rim 6,11} Amen? Jedine na základe toho môžeme zabrániť hriechu, vládnuť v našich  smrteľných telách a zabrániť mu napĺňať naše žiadosti. A čo robí viera? Veľmi úzko to súvisí s našou dnešnou témou, preto si to potrebujeme zopakovať. Viera robí štyri veci. Pamätáte si tie štyri kroky?

  • Viera úzko súvisí s Božím Slovom, je to tak? „Viera,“ vychádza z čoho? „z počutia.“ {Rim 10,17} Takže v prvom rade, viera počúva Božie Slovo.
  • Po druhé, viera verí, že čo Boh povie, to má moc aj uskutočniť. Prečo? Lebo Božie Slovo nie je obyčajné slovo. „Lebo On povedal a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.“ {Ž 33,9} V Božom Slove je tvorivá moc, ktorá mení na realitu to, čo On povie. Viera verí, že Boh dokáže vykonať to, čo povie, a potom viera pokračuje do
  • tretieho kroku, kde dáva Bohu povolenie, aby tak učinil v našich vlastných životoch. Súhlasí aby sa v nás splnila Božia vôľa. Preto hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „uveriť“ je „aman,“ a čo dostaneme z toho slova? „Amen,“ ktoré znamená, čo? „Nech sa tak stane.“ V treťom kroku viera, inými slovami, podriaďuje vôľu, našu vôľu Božej vôli. To je časť spasiteľnej viery.
  • A potom nasleduje štvrtý krok. Čo je to? Pravá spasiteľná viera, nielenže podriaďuje vôľu Božej vôli, no pravá spasiteľná viera robí rozhodnutie, že bude KONAŤ podľa Božieho Slova, a verí Bohu, že nám dá silu tak konať.

Postrehli ste to všetko? …a sú to tie posledné dva kroky, moji milí priatelia, ktoré zahŕňajú vôľu. Preto dnešné štúdium tak úzko súvisí so štúdiom boja viery. No o čom som sa chcel s vami podeliť na konci včerajšieho štúdia, bolo to, že boj viery si vyžaduje, aby sme sa pokladali za skutočne mŕtvych hriechu, ale živých Bohu v Kristu Ježišovi. A tak môžeme, čo? …zdržať hriech od vládnutia, Rimanom 6,12… Rimanom 6,11-12. Práve na základe toho, že sa vierou považujeme za ukrižovaných s Kristom, sa môžeme chrániť od tyranie toho starého človeka, pretože je čo? Mŕtvy, a mŕtvi nevedia ničoho. {Kaz 9,5} Mŕtvy človek nad vami vládnuť nemôže. No moji drahí priatelia, vyžaduje si to umierať, ako často? „Každý deň, zomieram.“ {1 Kor 15,31} Denne musíme niesť svoj kríž. A len vtedy, keď bojujeme dobrý boj viery, denne nesieme svoj kríž, a každý deň sa pokladáme za ukrižovaných s Kristom, môžeme dúfať, že jedného dňa ponesieme korunu. Bez nosenia kríža, nebude nosená žiadna, čo? Žiadna koruna. {3T 67.1} Tohto sme sa včera večer dotkli, ale vypršal nám čas. Bez nosenia kríža, nebude nosená žiadna koruna. A moji milí priatelia, vyzval som vás, aby ste boli ochotní nielen niesť kríž, ale aby ste to považovali za svoje najväčšie požehnanie, a tešili sa z tej prednosti nosenia kríža. {HP 72.2; 3T 481.1}

Prečo? Práve preto, že utrpenie nosenia kríža je tá najlepšia vec, ktorú Boh mohol vymyslieť, aby nás pripravil na slávu nosenia koruny. Amen? Pamätáte si to?

V Písme je neustále uvádzaný vzťah medzi utrpením a slávou. V Biblii to nájdete znovu a znovu. Priamy vzťah medzi, čím? Utrpením a slávou, a čím väčšie utrpenie, tým väčšia sláva. Preto som sa chcel s vami tak veľmi podeliť o ten posledný výrok. Nájdeme ho dolu na strane 56, Reflecting Christ, strana 350: „Budeme sa tešiť v utrpení a pamätať na pripravenú odmenu, lebo ,ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy.‘“ {2 Kor 4,17}V skutočnosti sa tieto utrpenia ani nedajú porovnať s budúcou slávou, dajú? {Rim 8,18} Čítam ďalej: „Nebude v nás reptavej myšlienky, pretože budeme prechádzať skúškami… Každá skúška, ktorú tu dobre zvládneme, nás obohatí …“ kde? „v sláve.“ Amen? „Túžim po utrpení.“

Nie je to pozoruhodný výrok? Keď som to čítal prvýkrát, bol som ohromený. Toto je osobné svedectvo Ellen Whiteovej: „Túžim po utrpení.“ Ako môže niekto povedať niečo také? Musíte byť masochista, aby ste povedali takú vec? Nie, ale musíte pochopiť, čo vám utrpenie prináša. Počúvajte: „Túžim po utrpení. Aj keby som mohla, bez utrpenia by som nešla do neba, aby som videla Ježiša, ktorý tak veľmi trpel za nás, a získal nám to bohatstvo a dedičstvo… Nie, nie. Nechajte ma zdokonaliť sa cez utrpenia. Túžim byť s Kristom účastníkom na Jeho utrpeniach, lebo keď som, tak viem, že budem aj účastníkom Jeho slávy.“ Amen? Vidíte, moji milí priatelia, žiadne utrpenie, žiadna sláva. Čím väčšie utrpenie, tým väčšia sláva. Niet divu, že hovorí: „Túžim po utrpení.“

Nehovoriac o skutočnosti, že čím viac trpíme pre lásku Kristovu tu a teraz, tým viac sa s Ním môžeme stotožniť a oceniť Jeho lásku k nám.

Takže, dnes večer poďme aplikovať, čo sme sa naučili o viere a jej štyroch krokoch… Pamätáte si, že obidva − tretí a štvrtý krok, zahŕňajú, čo? Vôľu. Tretí krok podriaďuje vôľu Bohu, dávajúc Mu povolenie, aby vykonal v našom živote to, čo chce vykonať. A v štvrtom kroku robí vôľa viac, než sa len pasívne podriaďuje. Vôľa aktívne spolupracuje, dôverujúc Bohu, že nám dá silu na splnenie Jeho vôle. A tu sme opäť použili Abraháma, aby sme to ilustrovali. Keď Boh povedal Abrahámovi, že bude otcom veľkého národa, {1 Moj 12,2} počul Božie Slovo. Veril, že Boh má moc tak učiniť, lebo v Božom Slove je tvorivá sila. A hoci jeho storočné telo bolo takmer mŕtve, nespomínajúc ani Sárino lono, uveril, že v Slove Božom bola stvoriteľská sila, a uveriac v to dal Bohu súhlas, aby tak učinil. „Nech je tak, amen,“ povedal. „Nech sa tak stane v mojom živote.“ Potom pokračoval v konaní podľa toho, a Izák bol počatý… Lebo Boh mal moc dať život tam, kde bola len smrť. V Božom Slove je tvorivá sila.

Takže, majúc toto na pamäti, zamerajme sa teraz na úlohu vôle v prekonávaní protichodného činiteľa, nazývaného telo. Dnešnú tému sme nazvali: „Vyvoľte si dnes,“ a tento názov je prevzatý z knihy Jozua 24,15. Toto mám rád. Je to posledná Jozuova kázeň jeho milovaným, ale tvrdošijným a rebelujúcim deťom. Samozrejme, vodcovstvo mu bolo odovzdané Mojžišom, a už to je významné. Pozrite, Mojžiš je spájaný najmä s čím? …so zákonom, a tento zákon nás nemohol dostať do Zasľúbenej zeme. No zákon je naším pestúnom, ktorý nás vedie ku komu? …k Ježišovi, {Gal 3,24} a vy samozrejme už viete, že meno Ježiš, je grécka verzia mena Jozua. Majú rovnaké meno. Takže, vidíte ten hlboký, názorný príklad? Mojžiš privádza deti Izraela k Jozuovi, predobrazu Ježiša a on ich vedie do Zasľúbenej zeme. A pokiaľ bojujú pod jeho vedením, tak víťazia, je to tak?

No nakoniec ho dostihne vek. Mimochodom, bol jedným z tých dvoch, ktorí jediní prešli celú cestu z Egypta do Zasľúbenej zeme. Kto bol ten druhý? Kálef. Všetci ostatní zomreli na púšti, a jeho smrteľnosť už doháňa aj jeho. Je už starý, ale ešte stále má srdce naplnené láskou k svojim deťom, a preto ich zhromažďuje k poslednej povzbudzujúcej reči, a sú to naozaj silné slová. Pozrime si to v knihe Jozua 24,14. Predstavte si ho, ako stojí na výbežku skaly, pred tisícami, možno sto tisícami − ktovie koľko Izraelitov bolo zhromaždených na tej pláni? − a káže im od srdca − bez mikrofónu. To bol muž, to bol muž. Čo tam hovorí? Verš 14: „Preto teraz sa bojte Hospodina a slúžte mu v úprimnosti a v pravde odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia tam za riekou a v Egypte, a slúžte Hospodinovi.“ Volá z hlbín svojej bytosti, so srdcom skutočnej lásky a starostlivosti. „Slúžte Hospodinovi,“ a jeho hlas sa vracia v ozvene, od vzdialených skál planiny, „slúžte Hospodinovi, slúžte Hospodinovi, slúžte Hospodinovi.“ Zrazu sa však zastaví, pretože si uvedomí, že ak majú slúžiť Hospodinovi, musia sa najprv preto rozhodnúť. Nadýchne sa a dodáva tieto veľmi známe slová. Verš 15: „No, ak je to zlé vo vašich očiach slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť.“ A aby ich povzbudil urobiť to správne rozhodnutie, oznamuje im svoje vlastné: „Ale ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ Mám rád ten verš… milujem ten verš! „Budeme slúžiť Hospodinovi.“

Prečo bude Jozua slúžiť Hospodinovi? Lebo on sa rozhodol slúžiť Hospodinovi, a rovnako aj my: čokoľvek sa rozhodneme urobiť, to potom aj urobíme. Pozrite: trvám na tom, že to nie je náhoda, že môžeme vytvoriť budúci čas z hocijakého slovesa v angličtine, jednoducho pridaním štvorhláskového slova W-I-L-L na začiatok. (Slovo WILL má v angličtine významy: „rozhodnúť sa; vôľa,“ a tiež a „budúci čas“.) Napr.: Dnes večer pôjdeme domov po ukončení poslednej lekcie, nie skôr. Prečo? Lebo sme sa tak rozhodli, a pre čokoľvek sa rozhodneme, to potom aj urobíme. Prečo je to tak, moji priatelia? Prečo je to tak? Spočíva to práve v tom, čo znamená slovo vôľa. Čo je to vôľa? Education {Výchova}, str. 289,: „Vôľa je v prirodzenosti človeka vládnucou silou, mocou rozhodovať sa, alebo voliť si. Každá ľudská bytosť vlastniaca rozum má schopnosť správneho výberu. V každej životnej skúsenosti nám znie Božie slovo: ,Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť.‘“ {Joz 24,15} Pozoruhodný citát! V prvom rade, čo je to vôľa? Je vládnucou silou v prirodzenosti človeka. Je to sila rozhodnutia, sila voľby. Pozrite, všetko čo povieme, všetko čo urobíme je určované čím? Vôľou. Guvernérom. Všimnite si poslednú vetu: „V každej životnej skúsenosti nám znie Božie slovo: ,Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť. ‘“ {Joz 24,15} Čo to zahŕňa? Všetko.

Je naozaj pravdou, že v každej životnej skúsenosti nám Božie Slovo hovorí: „Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť?“ Áno. Ale prečo je to tak? Milí priatelia, z dôvodu, ktorý sme už spomínali. Kresťan, keď sa on, alebo ona znovu narodí, dostane duchovnú prirodzenosť …ale ešte stále má, čo? …telesnú prirodzenosť. Už síce nevládne, ale stále zostáva. A akú majú teda skúsenosť? Galaťanom 5,17: „Lebo telo žiada proti Duchu a Duch proti telu, lebo to sa jedno druhému,“ čo? „protiví.“ Inými slovami …a pamätajte, že v gréčtine je sloveso „žiada“ v prítomnom činnom čase. Pavol tu teda doslovne hovorí, že telo neustále žiada proti Duchu a Duch neustále žiada proti telu, a to sa čo? Tieto dve sady protichodných túžob sa čo? Jedna druhej protivia. Protivia! Pozrite, telo v akejkoľvek situácii chce, aby ste konali na princípe sebectva. Sledujete to? Zatiaľ čo duchovná prirodzenosť, to nové srdce chce, aby ste reagovali na princípe, čoho? Lásky. Seba-obetujúcej, seba-zapierajúcej lásky. Takže sa čo? Tieto dve túžby sa čo? Jedna druhej protivia. Sú protichodné.

Práve preto Ježiš hovorí: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ {Mat 6,24} Nehovorí že: „Nikto nechce slúžiť…“ On hovorí: „Nikto,“ čo? „nemôže slúžiť…“ Prečo? Lebo je to nemožné. Prečo? Pretože túžby sú si protichodné! Neexistuje nič také, čo by ste mohli urobiť, aby ste zároveň uspokojili telo aj Ducha. Sme v tom zajedno? Preto, čo musíte urobiť? Musíte si vyvoliť dnes, v tomto momente, v každej životnej skúsenosti, komu budete slúžiť. Budete plniť žiadosti tela? Alebo budete plniť žiadosti Ducha? Musíte si vyvoliť! Začínate vidieť, milí priatelia, kľúčovú rolu tej vládnucej sily v ľudskej prirodzenosti, ktorú nazývame vôľa? Všetko je tu v stávke. Všetko tu závisí od správnej činnosti vôle. No je tu jeden veľmi, veľmi vážny problém, ktorý si musíme uvedomiť, a to síce skutočnosť, že od prirodzenosti… Od čoho? Od prirodzenosti, v dôsledku pádu, je ľudská vôľa absolútne neschopná vybrať si správne. V skutočnosti je ľudská vôľa od prirodzenosti, v dôsledku pádu v zajatí hriechu, Satana a svojho ja. {AA 560.3} Všetko, čoho je vôľa schopná, je povoľovať žiadostiam tela, prinajmenšom − toto neprehliadnite − prinajmenšom v súkromí mysle. Avšak, ak je sebecká motivácia dostatočná, mohli by sme byť schopní zaťať zuby a tak na úrovni správania zabrániť, oddávaniu sa žiadostiam tela. Pretože by to, koniec koncov, mohlo poškodiť našu reputáciu, alebo by sme sa mohli dostať do ťažkostí. Počúvate, čo sa vám tu pokúšam vysvetliť? Od prirodzenosti, ľudská vôľa, s dostatočnou sebeckou motiváciou, môže držať, milí priatelia, pokrievku na vašom správaní.

No ľudská vôľa nie je od prirodzenosti schopná, odmietať oddávanie sa žiadostiam tela v oblasti mysle. Od prirodzenosti toho nie je schopná. Prečo je to tak? Pretože bola predaná. Bola predaná. Kto ju predal? Adam. Počúvajte. Testimonies {Svedectvá}, zv. 5, str. 515: „Musíš však pamätať, že tvoja vôľa je prameňom všetkých tvojich činov. Vôľa, ktorá tvorí taký dôležitý faktor v charaktere človeka, sa pádom dostala pod kontrolu satana…“ Je to jasné? Jasnejšie sa to už nedá povedať; „… a on sa od tej doby vždy usiloval doviesť človeka k voleniu a konaniu jeho vlastnej vôle, avšak k úplnému zničeniu a úbohosti človeka.“ Milí priatelia, pred 6000 rokmi v záhrade Eden, Adam, otec a predstaviteľ ľudstva, predal ľudskú vôľu do otroctva hriechu, vlastného ja a satana. To je tá zlá správa.

Ste pripravení na dobrú správu? Čo prvý Adam predal, to druhý Adam kúpil späť, a to za nekonečnú cenu – v skutočnosti svojou vlastnou krvou vykúpil ľudskú vôľu. Amen? Počúvajte nasledovný odsek na tej istej strane, Testimonies {Svedectvá}, zv. 5, str. 515: „Avšak nekonečná Božia obeť v dare Ježiša, Jeho milovaného Syna, ktorý sa stal obeťou za hriech, Mu umožňujú povedať bez jediného porušenia princípu Jeho vlády: ,Odovzdajte sa mi, dajte mi svoju vôľu, vezmite ju spod vlády satana, a ja sa jej zmocním. POTOM, potom môžem pôsobiť vo vás i chcenie i činenie pre Moju záľubu.“‘ Teraz počúvajte túto poslednú vetu: „Keď vám On dáva Kristovu myseľ, tvoja vôľa sa stáva Jeho vôľou, a váš charakter je zmenený podľa podoby Kristovho charakteru.“

Vidíte akú rolu má vôľa pri budovaní charakteru, aký má Kristus? Moji milí priatelia, jedine kedy je náš charakter zmenený na charakter, aký má Kristus? − len vtedy, keď sa naša vôľa stane Jeho vôľou. A kedy sa naša vôľa stane Jeho vôľou? − len vtedy, keď si uvedomíme, že naša vôľa je od prirodzenosti v otroctve hriechu, svojho ja a satana, ale z milosti bola vykúpená krvou Ježiša Krista, a nakoniec to vykúpenie aj osobne prijmeme. Počuli ste, čo som práve povedal? Osobne prijmeme vykúpenie, tým, že prídeme k úpätiu kríža, a povieme:

„Pán Ježiš, ďakujem Ti, že si vykúpil moju vôľu. Volím si teraz na základe slobody, ktorú si vykúpil za nekonečnú cenu. Volím si teraz, v Tvojej moci, vziať svoju vôľu z toho jej prirodzeného otroctva hriechu, môjho ja a satana, a odovzdať ju Tebe, Pán môj. Vezmi si moju vôľu do svojho vlastníctva.“

Drahí bratia a sestry, nikto − počúvajte ma − nikto to za vás nemôže urobiť. Nikto to za vás nemôže urobiť! Len vy to môžete urobiť. Dokonca ani Ježiš to za vás neurobí. Dokonca ani Duch Svätý to za vás neurobí. Ježiš vás bude silno motivovať svojou láskou, aby ste to urobili, a Duch Svätý je pripravený vás k tomu posilniť a dodať vám energiu, no ani jeden z nich to neurobí za vás. Lebo ak by to urobili za vás, bolo by to čo? Bolo by to nerešpektovanie vašej slobodnej vôle. Moji bratia, moje sestry, Kristus nešiel na kríž a nezaplatil nekonečnú cenu, aby vykúpil vašu vôľu z tyranského otroctva hriechu, nášho ja a satana, len preto aby ju vložil do zajatia seba samého. Išiel na kríž, aby ju skutočne oslobodil! Amen? {Amen.} Išiel na kríž, aby ju oslobodil. Choďte prosím ku krížu, prijmite osobne vykúpenie, a podriaďte svoju vôľu vláde Ježiša Krista. To je jediný spôsob, ktorým sa môže váš charakter zmeniť na charakter podobný Kristovmu.

Pozrite, Steps To Christ {Cesta ku Kristovi}, str. 47: „Nemôžeš zmeniť svoje srdce.“ Počuli ste to? „Nemôžeš zmeniť svoje srdce.“ Aký je celý zámer budovania charakteru? − strážiť si svoje srdce nadovšetko. {Prísl 4,23} premeniť sa obnovením svojej mysle. {Rim 12,2}To znamená zmeniť srdce!… čo sme práve čítali? „Vy si nemôžete zmeniť svoje srdce, nemôžete dať Bohu svoje pocity.“ Dobre a čo môžeme? Počúvajte! „No môžete sa rozhodnúť Mu slúžiť.“ Počujem „amen“? {Amen.} „Môžete Mu dať svoju vôľu. On bude potom pôsobiť vo vás i chcenie i činenie pre Jeho záľubu. Takto bude celá vaša povaha prinesená pod kontrolu Ducha Kristovho, vaše city budú zamerané na Neho, vaše myšlienky budú v harmónii s Ním.“ Pocity a myšlienky… O čom teda hovoríme, trieda? O charaktere. To je naša pracovná definícia: „myšlienky a pocity spolu vytvárajú morálny charakter.“ {5T 310.1} Všimnite si prosím, že On v nás môže pôsobiť vtedy, a len vtedy, keď mu dáme svoju vôľu. „…ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu.“ {Filip 2,13}

Napriek tomu tu teraz máme veľmi dôležitú otázku. Prosím, popracujte na tom so mnou. AKO nám teda Kristus ponúka to, že v nás bude pôsobiť „chcenie i činenie pre záľubu,“ keď Mu odovzdávame svoju vôľu? Navrhuje vám, že bude za vás chcieť a konať? Alebo vám navrhuje, že vás bude motivovať a posilní vás, aby ste chceli a konali v Jeho sile? Ktorá to je? Trošku odvahy… Opäť vám poviem tie možnosti. Keď Mu odovzdávame svoju vôľu, On − ako nám bolo povedané – potom môže pôsobiť v nás „chcenie i činenie pre záľubu.“ Moja otázka znie: Ako nám to On navrhuje robiť? Hovorí, že bude jednoducho chcieť a činiť za nás? Alebo nás bude motivovať a posilní nás, aby sme chceli a konali v Jeho sile? Ktorá to je? Prvá, alebo druhá možnosť? Druhá možnosť. Prosím vedzte, že je to tá druhá možnosť.

Dovoľte, aby som vám predviedol aj viacero možností. Keď Mu odovzdáme svoju vôľu, potom v nás môže pôsobiť chcenie i činenie pre záľubu, ale ako? Bez nášho úsilia? Alebo skrze naše úsilie? Opäť sú tu dve možnosti. Nech vás Boh požehná, mám veľmi neľahkú úlohu, aby ste sa spolu so mnou veľmi pozorne sústredili na túto otázku. Prečo? Lebo práve v tejto otázke je medzi nami veľa nejasností. Viete, medzi nami máme jednu veľmi, veľmi populárnu falošnú doktrínu, týkajúcu sa práve tejto otázky. V skutočnosti, pôjdem oveľa ďalej, a nazvem ju herézou. Veľmi hlboko ma to znepokojuje. Urobilo to podstatný zásah do myslenia mnohých ľudí, a závažne to ovplyvnilo ich kresťanskú skúsenosť. Čo je tým falošným učením? Tou herézou, ktorá ma znepokojuje? Celé sa to zrodilo z prehnanej reakcie na legalizmus, a od tej doby mala naša milovaná cirkev roky podiel na legalizme. Povstali mnohí, ktorí pozdvihli svoj hlas proti narastajúcej vlne legalizmu. No niekedy máme tendenciu strácať vyváženosť, a zatiaľ čo sa pokúšame dostať ľudí von z priekopy legalizmu, padáme do priekopy lacnej milosti.

Pochopte prosím, že problémom je tu neschopnosť rozpoznať, že ľudské úsilie nie je kategoricky legalizmus, a dúfam, že toto sme už jasne pochopili. Tejto otázke sme sa venovali v predošlých lekciách. Čo robí, a čo nerobí z ľudského úsilia legalizmus? Motivácia, ktorá je za tým. Amen? Ak predkladám ľudské úsilie s cieľom získať prijatie, alebo spasenie, čo je to? Bez debaty legalizmus. Avšak milí priatelia, ak predkladám ľudské úsilie, pretože veľmi milujem a cením si Ježiša za voľný dar prijatia, za voľný dar spasenia. Ak chcem byť a konať všetko čo len môžem, aby som Mu prejavil svoju lásku a vďačnosť a chcem Ho správne odzrkadľovať, a dovoliť Mu, aby ma menil tak, že budem spôsobilý s Ním žiť večne, v prítomnosti Svätého Boha a spoločnosti svätých bytostí. Je to legalizmus? Samozrejme nie. Rozhodne nie. Je to viera ktorá pracuje láskou a prečisťuje dušu. {CTr 220.3} Amen? Prosím, prosím nereagujte vznetlivo na …ľudské úsilie. Nie je to kategoricky legalizmus, rozhoduje motivácia za tým. A toto falošné učenie, pred ktorým sa vás snažím varovať, poškodilo odlíšenie medzi legalistickým ľudským úsilím a láskou motivovaným úsilím, odozvou vďačnosti Ježišovi, za prístupný dar spasenia.

Toto falošné učenie je veľmi pasívne, je to taký druh: „Nerob to, nechaj to na Boha,“ teológie. Jednoducho sa tu podriaďujete Ježišovi, a táto teológia pripustí ešte aj to, že musíte podriadiť svoju vôľu Ježišovi. Na druhej strane však učí, že On si vašu vôľu zoberie do svojho vlastníctva, a potom ju spravuje a koná ňou za vás. Čo robí? Koná ňou za vás. Vyzerá to, ako keby vôľa bola nejaká rukavica − a áno, pripúšťa sa tu aj určité množstvo povinností, kde sa požaduje odovzdanie tej rukavice Ježišovi. Avšak keď mu ju dáte, vloží do nej svoju ruku a pracuje ňou za vás. Milí priatelia, robí toto Ježiš keď mu dáme svoju vôľu? Absolútne, čo najdôraznejšie nie. Toto robí satan keď mu dáme svoju vôľu. Vôľa nie je rukavica. Vôľa je ochrnutá ruka …úplne neschopná činnosti, a nespôsobilá správne fungovať, kvôli chorobe hriechu. Sledujete to? No keď dáme tú ochrnutú ruku Ježišovi, čo urobí? Zahojí ju, takže my ju môžeme čo? Používať v súlade s Jeho vôľou. Ale kto používa tú ruku? Sme to my, ale v čej sile? V Jeho sile. Je v tom rozdiel? Či radšej veríte, že je v tom nejaký rozdiel? Je v tom podstatný rozdiel, milí priatelia. Prosím pochopte, že keď dáme svoju vôľu Ježišovi Kristovi, On nám neponúka, že bude činiť a konať za nás, ale ponúka nám, že nás bude posilňovať a motivovať, aby sme chceli a konali v Jeho sile.

Všimnite si, ako jasne to Pavol vysvetľuje. Musíme sa však pozrieť na pôvodné znenie. Filipanom 2,12-13. Začneme asi v strede 12. verša: „S bázňou a s trasením pracujte,“ na čom? „na svojom spasení…“ Znie to skoro ako čo? Ako legalizmus. Milí priatelia, prosím, nerobte tu unáhlené závery. Pavol sa tu nezmýlil. Neskĺzol do svojich starých farizejských praktík. „Každé písmo je vdýchnuté Bohom.“ {2 Tim 3,16} Amen? Vrátane Filipanom 2,12. Prosím, všimnite si tu niekoľko veľmi dôležitých vecí. V prvom rade hovorí „pracujte na,“ nehovorí „pracujte pre.“ Je v tom rozdiel? Áno. Nemáme pracovať PRE svoje spasenie, ale máme „pracovať NA“ svojom spasení. Inými slovami, máme pracovať na tom, čo Boh pôsobí v nás. A hovoríme tu o ospravedlnení? Nie, v tomto kontexte hovoríme o čom? O posvätení. O vyslobodení z tyranie hriechu, satana a nášho ja.

Skrze moc Ducha Svätého, ktorého Boh do nás vkladá, môžeme s Ním spolupracovať a sami na sebe prežívať skúsenosť slobody evanjelia − moci evanjelia, ktorá nás oslobodzuje. Čo Boh pôsobí v nás, my máme vyjadriť navonok. Teraz, dokonca aj v ríši myšlienok, je čo jediným spôsobom, ktorým môžeme úspešne pracovať? Verš 13: „lebo je to Boh, ktorý,“ čo? „vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu.“ Teraz si tu prosím všimnite niečo veľmi dôležité. Grécke sloveso, ktoré sa tu prekladá ako „pôsobí vo vás,“ je sloveso „energeo.“ „Energeo.“ Ale ak zmäkčíte „g,“ aké slovo počujete? Aké slovo počujete? Energia, dodať energiu, posilniť (nabudiť). Práve z tohto gréckeho slovesa sme dostali naše anglické sloveso „nabudiť“. Prosím pochopte, čo tu Pavol doslovne hovorí. „S bázňou a s trasením pracujte na svojom spasení, lebo je to Boh, ktorý,“ čo? Ktorý vás nabudí, posilní (dodá energiu), aby ste „chceli a činili pre záľubu.“ Je to jasné? Navrhuje Boh, že bude chcieť a konať za vás? Ponúka to? Nie. Čo navrhuje? Navrhuje, že vás nabudí, posilní, a motivuje, aby ste chceli a konali v Jeho sile. Vidíte, je veľmi dôležité to rozlíšiť, moji drahí priatelia, je veľmi dôležité tomu porozumieť. Mount of Blessing, str. 62: „Boh neplánuje našu vôľu zničiť, lebo jedine použitím vôle môžeme splniť to, čo od nás očakáva. Naša vôľa má byť daná Jemu, aby sme ju mohli opäť získať späť…“ Zaujímavé. „…vyčistenú, vybrúsenú a tak spätú vo vzťahu s Nebeským, že Boh bude môcť prostredníctvom nás zosielať prúdy svojej lásky a moci.“ Keď Mu odovzdáme svoju vôľu, prevezme nad ňou kontrolu a bude ňou konať za nás? Nie. Bude ju učiť a posilňovať, a vráti nám ju, aby sme ju mohli uplatňovať v súlade s Jeho vôľou… pre lásku Ježišovu. Prosím pochopte to.

No ale ako to teraz aplikovať? Toto chápanie… Ako to aplikujeme v prekonávaní protichodného činiteľa – tela? A aby sme zároveň kvôli týmto stromom, nestratili z očí celý les. Snažíme sa pochopiť, ako môžeme zvíťaziť nad tým protichodným činiteľom, nazývaným telo, ako môžeme zvíťaziť nad žiadosťami tela. Ako to všetko aplikovať v prekonávaní žiadostí tela? Rimanom 8,13. Pozorne počúvajte: „Lebo ak žijete podľa tela,“ napokon čo? „zomriete; ale,“ chvála Bohu je tu aj iná alternatíva, „ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete,“ čo? „budete žiť.“ Ó, bratia a sestry, prosím uvedomte si, že „čokoľvek seje človek, to bude i žať.“ {Gal 6,7} Ak sejeme v telo, z tela budeme žať, čo? Skazenosť, smrť. No máme tu alternatívu. Čo je tou alternatívou? Že necháme umŕtviť skutky tela. Ale kto necháva umŕtviť skutky tela? Kto? Počujem ako si ľudia šepkajú, že Duch. Hovorí to Pavol? Čítajme pozorne: „Ale ak Duchom mŕtvite skutky tela, budete žiť.“ Kto umŕtvuje skutky tela? My. Ale v sile koho? Ducha. Je v tom rozdiel? Áno je. Navrhuje nám Duch Svätý, že za nás zvíťazí nad pokušením? Nie, Duch Svätý nám navrhuje, že nám umožní zvíťaziť nad pokušením, v Jeho sile. V tom je rozdiel! Boh vám žehnaj.

A teraz späť k tej falošnej doktríne, k tej nebezpečnej herézii, z ktorej mám obavy, kvôli tomu veľkému zásahu, ktorý medzi nami urobila. Podsúva nám myšlienku, že keď podriadite svoju vôľu Kristovi, už ju viac nemusíte uplatňovať pri prekonávaní pokušení. On ňou bude pracovať za vás. V skutočnosti toto falošné učenie hovorí – a tu zašlo priďaleko − že ak sa pokúsite použiť svoju vôľu na prekonanie pokušenia, je to legalizmus. Mimochodom, môžem to aj dokumentovať. Milí priatelia, ak tomu uveríte, ak tomu ja uverím, potom pri pokušení máme len dve možnosti: alebo nevzdorovať, alebo byť legalista. Úprimne povedané, potrebujem tretiu možnosť. Pozrite, jediný spôsob ako prekonať pokušenie je v uplatnení svojej vôle, a ak z vás uplatnenie vašej vôle na prekonanie pokušenia robí legalistov, máte problém. Rozumiete tomu, čo tu vysvetľujem? Potrebujem spätnú väzbu. Milí priatelia, trvám na tom, že MY máme umŕtviť skutky tela. Môžeme to urobiť…Duchom! „Ak DUCHOM mŕtvite skutky tela, budete žiť.“ {Rim 8,13}

Počúvajte, ako to rozvíja a vysvetľuje inšpirované slovo. Faith I Live By, str.91: „Vypudenie hriechu je aktom samotnej duše.“ Počujem „amen“? {Amen.} Kto vypudzuje pokušenia, keď prídu na sito vedomia myšlienkového života? My, naša duša to robí! Ale robí to sama? Vo svojej vlastnej sile? Nie. Počúvajte, čítam ďalej: „Vypudenie hriechu je aktom samotnej duše. Vo svojej veľkej núdzi duša volá po posilnení zhora, a prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého, sú tie ušľachtilejšie sily mysle naplnené silou, ktorá nám pomôže zbaviť sa otroctva hriechu.“ Vidíte ako to funguje? Hlavne aká ušľachtilá sila mysle by bola zahrnutá, pri zbavovaní sa otroctva hriechu? Vládnuca sila, vôľa. No vôľu musíme uplatňovať, aby sme vypudili pokušenie. A úspešne to môžeme robiť len vtedy, ak budeme preniknutí silou zhora. Amen? Silou Ducha Svätého. Vidíte ako to funguje? Je vám to úplne jasné?

Milí priatelia, teraz prosím pochopte, že ak máme úspešne prekonávať protichodný činiteľ, musíme si uvedomiť našu základnú úlohu spolupráce a miesto, správne miesto ľudského úsilia − láskou motivovaného, Duchom posilneného, v inom prípade to nemôže byť úspešné − no je tam základné miesto ľudského úsilia. Signs of the Times {Znamenia času}, 5. november 1896: „Človeku je pridelená časť vo veľkom zápase o večný život. Musí reagovať na pôsobenie Ducha Svätého. Aby sa zbavil síl temnoty, bude si to vyžadovať boj, ale Duch, ktorý v ňom pôsobí to môže vykonať, a aj vykoná.“ Pauza. Čo nám tu Duch ponúka? Ako to vykoná? Vykoná to za neho? Počúvajte: „Človek nie je nečinný nástroj, ktorý je zachránený v lenivosti. Je vyzývaný, aby napol každý sval v zápase o nesmrteľnosť, hoci je to Boh, ktorý mu dodáva výkonnosť. Žiadna ľudská bytosť nemôže byť spasená v nečinnosti.“ Je to jasné? V tomto zápase, v tomto dobrom boji viery, musíme napnúť každý sval, aby sme prekonali protichodný činiteľ tela, so všetkými jeho žiadosťami. „Napnite každý sval,“ avšak len Boh môže dodať výkonnosť, aby sme mohli bojovať a vyhrať. Naše svaly nemajú nijakú silu bez Ducha Svätého, avšak Duch Svätý si volí používať naše svaly. Sme v tom všetci zajedno? Milí priatelia, ak si myslíte že toto nie je dôležité, prosím premyslite si to znova. Premyslite si to znova, a ďalej si vysvetlíme dôležitosť tejto otázky.

Táto spolupráca ľudského úsilia s Božou silou, je pravdepodobne najhmatateľnejšie a najzrozumiteľnejšie ilustrovaná v niektorých zo zázrakov, ktoré vykonal Kristus. Dovoľte mi, aby som vám tu uviedol niekoľko základných údajov, ktoré by vám pomohli oceniť zázraky uzdravovania, ako predobrazy plánu spasenia. Pozrite, jeden z termínov pre spasenie v gréckom jazyku, je presne to isté slovo, ktoré používame pre „uzdravovanie“. Zachytili ste to? Jedno zo slov pre spasenie v gréckom jazyku, je presne to isté slovo, ktoré používame pre čo? Pre uzdravovanie. Preto Kristove zázraky uzdravenia, boli predobrazom a ilustráciou toho väčšieho uzdravenia − z nemoci hriechu − známeho ako spasenie. Uvedomili ste si to niekedy? Z Kristových zázrakov fyzického uzdravovania sa môžeme učiť, ako nám On sám ponúka liečenie z nemoci hriechu. Súhlasíte? Pozrime sa v rýchlosti na niektoré.

Matúš 12,13 uvádza príbeh, ktorý všetci poznáte. Pamätáte si na toho muža s uschnutou rukou? Čo mu Ježiš povedal? „Vtedy povedal človekovi: Vystri svoju ruku!“ …a čo urobil ten muž? „ A vystrel, a ruka bola zase zdravá ako tá druhá.“ Teraz počúvajte inšpirovaný komentár k tejto pozoruhodnej udalosti. Signs of the Times {Znamenia času}, 6. október 1887: „Ježiš povedal mužovi s uschnutou rukou: ,Vystri svoju ruku!‘ Skľúčený muž mohol namietať: ,Pane, už som ju veľa rokov nepoužíval. Najprv ju uzdrav a potom ju vystriem.‘ Namiesto toho, keď mu Ježiš prikázal, aby vystrel ruku, použil silu svojej vôle a pohol s ňou presne tak, akoby bola zdravá. Práve uplatnenie sile vôle bolo pre Ježiša dôkazom, že ten muž uveril, a jeho ruka bola v tom vystretí uzdravená.“ Vidíte v tom tú hlbokú pravdu? Kedy získal tú nadprirodzenú silu, ktorá vyliečila tú ruku? Kedy? Vo chvíli, keď vystrel ruku. Milí priatelia, prečo nemohol získať tú silu ešte predtým, než sa rozhodol a prejavil úsilie, poslúchnutím Kristovho príkazu? Prečo nemohol získať tú silu pokiaľ neprejavil úsilie poslúchnutím Kristovho príkazu? Prečo? Pretože „viera bez skutkov je,“ aká? „…mŕtva.“ {Jak 2,20} Pretože rozhodnutie, bez úsilia realizovať ho, nie je v skutočnosti nijaké rozhodnutie. Súhlasíte? …a jeho rozhodnutie nemohlo byť skutočné, až pokým neprišlo úsilie poslúchnuť, ktoré potvrdilo, že viera tohto muža je skutočná, a aj jeho rozhodnutie je skutočné. A keď prejavil pravú vieru, a rozhodol sa poslúchnuť Božie Slovo, získal čo? Silu vykonať to. Vidíte ako to funguje? Je vám to jasné?

Pozrite moji milí priatelia, presne preto počas celej našej skúsenosti spasenia, Boh nikdy neznásilňuje našu slobodnú vôľu. A preto pri každom kroku vpred, musíme aktívne spolupracovať, vierou, ktorá sa rozhoduje a rozhodnutím, ktoré sa prejavuje v skutkoch, pretože je skutočné, a pretože veríme, že Kristus nám môže dať silu, aby sme vykonali to, čo od nás žiada. Amen? {Amen.} Rozumiete tomu? Vidíte, vrátili sme sa k našim štyrom krokom – k definícii viery. Nielenže (1) počúva Slovo Božie, ale aj (2) verí, že Boh má moc to vykonať. (3) Podriaďuje Bohu vôľu, aby tak učinil, a po štvrté, čo je aj najdôležitejšie, robí čo? (4) Koná podľa toho! Urobíme rozhodnutie a keď ideme to rozhodnutie vykonať, okamžite dostaneme nadprirodzenú silu. Mohol by ten muž sám vystrieť ruku? Určite nie. Musel mať božiu silu. No predtým ako mohol dostať tú silu, musel uplatniť svoju vôľu.

Mám tu ešte narýchlo jeden príbeh. Ján 5. kapitola to zaznamenáva. Môžete si to prečítať. Je to o ochrnutom mužovi. „Vtedy mu riekol Ježiš,“ vedľa rybníka, čo? „Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď!“ {Ján 5,5-9} Čo urobil ochrnutý? Povedal: „Pane, ani si nevieš predstaviť, ako rád by som to urobil. Ale očividne si si nevšimol, že som ochrnutý. Poviem ti čo. Najprv ma uzdrav, a potom sa zodvihnem a pôjdem.“ Vyvíjal sa ten príbeh takto? Nie. Alebo ten príbeh pokračuje takto: „Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď! Ó Pane, ja nechcem byť legalista. A viem, že keď sa pokúsim vstať, tak je to legalizmus, a ja nechcem byť legalista. No vieš čo, ja to nechám tak a dovolím Ti, aby si ma zodvihol Ty sám.“

Vyvíjal sa ten príbeh takto? Rozhodne nie. Tak teda ako ten príbeh pokračuje? Počúvajte tento úžasný, pôsobivý citát. Ministry of Healing, str. 84: „Ježiš mu ponúka: ,Vstaň, vezmi svoje ležisko a choď!‘ Ochrnutý hľadí na Ježiša s novou nádejou.“ Všimnite si tu poradie udalostí. Sekundové načasovanie, ale dôležitá postupnosť udalostí. „Ochrnutý hľadí na Ježiša s novou nádejou. Výraz Jeho tváre, tón Jeho hlasu, sú jedinečné. Akoby láska a sila dýchali z Jeho prítomnosti. Viera mrzáka sa chopí Kristovho slova. Bez váhania nastavuje svoju vôľu k poslušnosti, a keď to urobí, jeho celé telo odpovedá. Každý nerv a sval sa napína novým životom, a pôsobenie zdravia vstupuje do jeho zmrzačených údov. Vyskočí na svoje nohy a ide svojou cestou pevným, slobodným krokom, chváliac Boha v radosti, zo svojej znovuzískanej sily. Ježiš nedal ochrnutému mužovi žiadne uistenie o božskej pomoci. Ten muž mohol povedať: ,Pane, ak ma uzdravíš, potom budem počúvať Tvoje Slovo.‘ Mohol sa zastaviť a zapochybovať, a tak prísť o svoju jedinú možnosť uzdravenia. Avšak nie…“ Počúvajte! „…on uveril Kristovým slovám, uveril, že bude uzdravený. Okamžite vyvinul úsilie a Boh mu dal silu. Chcel chodiť a chodil. Konal podľa slov Krista, a bol uzdravený.“ Počujem „amen“? {Amen.} Zachytili ste tú postupnosť?

Pozrie sa na Ježiša. „Hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša.“ {Žid 12,2} Počuje slovo Ježiša. „Viera,“ prichádza z čoho? „z počutia.“ {Rim 10,17} Uverí tomu slovu, a čo urobí? Rozhodne sa poslúchať a podľa toho rozhodnutia koná, a pokiaľ to neurobí, nedostane silu. Prečo? Lebo „viera bez skutkov je mŕtva.“ {Jak 2,20} Rozhodnutie bez úsilia konať podľa toho rozhodnutia, nie je žiadne rozhodnutie. A priznávam…neexistuje spôsob, akoby ten človek mohol vstať svojou vlastnou silou. Ale moji drahí priatelia, musel sa rozhodnúť poslúchať. Ježiš vedel, kedy tú voľbu urobil, a v tom momente mu dal silu. A on odišiel tešiac sa a chváliac Boha.

A ako to vieme aplikovať my? Posledný odsek: „Spasiteľ sa k nám skláňa s Jeho výkupnou krvou, a pýta sa s nevysvetliteľnou nehou a súcitom: ,Či chceš byť zdravý?‘“ Počujete Ho ako vám to dnes večer hovorí, moji milí priatelia? „Ponúka vám vstať v zdraví a pokoji. Nečakajte, nečakajte na pocit, že ste uzdravení. Verte Spasiteľovým slovám. Postavte svoju vôľu na stranu Krista. Vyvoľte si slúžiť Jemu a konaním podľa Jeho slova získate silu.“ Počujem „amen“? {Amen.} To je to tajomstvo viery, milí priatelia, ktorá dosahuje až po našu vôľu a v Kristovi nachádza moc k poslúchaniu. Postavme sa k modlitbe.

Otče v nebesiach, veľmi Ti ďakujeme, že nám dodávaš energiu, aby sme chceli a činili podľa Tvojej vôle, keď Ti chceme odovzdať svoje vôle. Rozhodli sme sa to urobiť hneď teraz. Rozhodli sme sa ich vziať z ich prirodzeného otroctva hriechu, satana a nášho ja. Na základe zaplatenej spásnej ceny, čo je v skutočnosti Kristova krv, sme sa rozhodli podriadiť naše vôle vľúdnemu, dobrotivému vedeniu nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Vezmi si ju, posilni ju, uč ju a my ju budeme používať v Tvojej sile, v harmónii s Tvojou. Ďakujem Ti za vypočutie našej modlitby, lebo prosíme v Ježišovom mene. Amen. Boh vám žehnaj, priatelia.

Ak nájdete akúkoľvek chybu v texte, budeme Vám veľmi vďační, ak nám napíšete, aby sme ju mohli opraviť. Pokiaľ máte záujem, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

0

Your Cart