Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Vitajte späť, priatelia. Veľmi si cením tú prednosť, že môžeme pokračovať v štúdiu hlavnej úlohy vôle, v budovaní charakteru. Sme na 59. strane v našich materiáloch, 27. lekcia. Názov: „Všetko vládzem v Kristovi.“ Ó, ako mám rád tento verš, mám rád tento verš. Hovorí nám: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Chcem vám, z Božej milosti, veľmi, veľmi jasne vysvetliť, ako môžeme uspieť nielen v otázke prekonania protichodného činiteľa tela, so všetkými jeho žiadosťami, ale ako uspieť aj pri dosahovaní charakteru, aký má Kristus. Chcem veľmi jasne vysvetliť, že tajomstvo úspechu je vo vzájomnej súčinnosti, a síce súčinnosti božskej moci a ľudského úsilia. Priatelia, máme pred sebou dôležité štúdium a pamätáte sa, že duchovné veci sa čo? Posudzujú duchovne. {1 Kor 2,13-14}

Dúfam, že mi nemáte za zlé, keď vám to opakujem znova a znova. No viete, pri štúdiu Božieho Slova sme tak náchylní k sebestačnosti. Pripúšťate to? Bože, odpusť nám. No som tu, aby som vám povedal priatelia, že nemáme to, čo si to žiada. Proste nemáme to, čo si to žiada: a síce život meniacu skúsenosť v štúdiu Božieho Slova. Ach áno, vieme rozumovať a teologizovať a debatovať, robiť intelektuálne cvičenia pri štúdiu Božieho Slova. No moji priatelia, ja dúfam, že zo štúdia Božieho Slova chcete mať viac, ako len to. Je to tak? Chcete? {Amen.} Prajete si byť čoraz viac podobní Ježišovi vďaka štúdiu Jeho Slova, všakže? Ak to má byť našou skúsenosťou, potom musíme študovať Božie Slovo pod vplyvom Ježišovho Ducha, Ducha Pravdy. Jedine Duch Pravdy nám môže skutočne zjaviť Božiu slávu, keď študujeme Slovo, a jedine Duch Pravdy ju v nás môže obnoviť. Takže v oboch prípadoch – aby sme uzreli slávu a tiež aby sme boli obnovení na Božiu podobu – v oboch sme závislí na Duchu Svätom. Poďme sa teda za to pomodliť. Pomodlime sa jeden za druhého, keď sa budeme modliť za seba, a opäť za vyliatie Božieho Ducha na nás.

Bože a Otče, znovu, v tichu tohto večera na tomto nádhernom mieste Ťa chválime za prednosť, že môžeme otvárať Tvoje Slovo, so zámerom štúdia pravdy, ktorá je v Ježišovi. Ale Otče, pretože chceme, aby to bolo viac než len… viac než len intelektuálnym cvičením, pretože chceme, aby to bola život meniaca skúsenosť, začíname tým, že Ti otvárame srdcia a pozývame Tvojho Ducha, Ducha Pravdy, aby vošiel, aby nám naše štúdium pravdy umožnilo prežívať plnšie než kedykoľvek predtým, Jeho oslobodzujúcu a posväcujúcu moc v našich životoch. Otec, mám nezaslúženú prednosť viesť toto štúdium. Otvorene priznávam, že na túto úlohu nemám. No som taký vďačný, že ráčiš použiť pozemských, hriechom skazených smrteľníkov, ako prostriedky požehnania pravdy. Modlím sa, aby cez to, čo apoštol Pavol nazýva „bláznovstvo kázne,“ {1 Kor 1,21} mohol Duch Svätý oznámiť život meniacu pravdu každému srdcu a mysli cez túto úbohú, hlinenú nádobu. Prosím Pane, urob ten zázrak a ak niekto získa požehnanie, budeme všetci vedieť, kto jediný má na tom zásluhu. Si to Ty a nie tá úbohá hlinená nádoba, ktorú si ráčil použiť. Prosím Otče, vypočuj túto modlitbu, lebo Ťa prosím v Ježišovom mene. Amen.

„Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Skúmame úlohu vôle − vládnucej sily v prirodzenosti človeka − a zistili sme, že jej úloha je naozaj centrálna, je kľúčová. V skutočnosti, všetko závisí od správneho konania vôle. Prečo? Lebo vôľa ja vládnucou silou v prirodzenosti človeka, silou rozhodovania, silou výberu. A ako inšpirácia hovorí: „V každej životnej skúsenosti nám znie Božie slovo:“ aké? „Vyvoľte si dnes, komu budete slúžiť.“ {Ed 289.1} Prečo? Lebo v každej životnej skúsenosti stojíme pred dvomi protichodnými skupinami túžob − ktoré sú odozvou na tú skúsenosť − a to pred žiadosťami tela a žiadosťou Ducha. {Gal 5,17} Áno, slovo žiadosť sa dá použiť v súvislosti s Duchom, lebo v gréčtine to jednoducho znamená silné túžby. Má Duch silné túžby? Áno, a tieto túžby sú radikálne, úplne protikladné. Preto nikto nemôže slúžiť dvom pánom {Mat 6,24}, musíme si vybrať. V každej skúsenosti nám znie Božie slovo: „Vyvoľte si dnes,“ vyberte si v tejto chvíli, „komu budete slúžiť.“ {Joz 24,15} Vyberte si, vyberte si, vyberte si, vyberte si.

Jedine s vôľou, ktorá bola odovzdaná vláde Ježiša Krista, ktorá odpovedá na zaplatenú cenu vykúpenia, aby bola oslobodená z jej prirodzeného otroctva hriechu, satana a nášho ja, {AA 558.1} môžeme svoju vôľu podriadiť vláde Ježiša Krista. A keď On zoberie našu vôľu, čo s ňou robí? Používa ju za nás? Nie, milí priatelia. Posilní ju, aby sme ju mohli používať my, v súlade s Jeho vôľou. V súlade s Jeho…

A príčinou, prečo je veľmi dôležité, aby sme to pochopili, je nielen hlavná úloha, ktorú vôľa zohráva v budovaní charakteru a pri prekonávaní pokušenia, ale je dôležité ju pochopiť najmä vo svetle tohto falošného učenia, ktoré je medzi nami veľmi obľúbené a mnohých zviedlo. A mám neľahkú úlohu čeliť tomuto falošnému učeniu pravdou, a keď som o tomto učení uvažoval, spýtal som sa sám seba: „Prečo?“ A dospel som k záveru, že ako sme si už predtým všimli, je to prehnaná reakcia na legalizmus. Je to prehnaná reakcia na legalizmus. Je to prehnaná reakcia na ľudskú snahu. Je to nesprávny záver, že akákoľvek ľudská snaha je legalizmus, čo jednoducho neplatí. Lenže, moji milí priatelia, pre tento nevyvážený extrém, si to tiež vyžiada veľmi dôležitú pravdu.

Dovoľte, aby som vám tu vysvetlil niečo o herézii. Heréza nie je nikdy len do neba volajúci omyl. Satan pozná niečo lepšie, ako len podstrčiť očividný omyl, je tak? V čom je majstrom? V miešaní pravdy s omylom, alebo pravdu ťahá do extrému − do bodu, kde to stratí rovnováhu. Zvyčajne je to postupný proces. V prvom rade si niekto všimne, že je tu istá nevyváženosť, a chcú pridať váhu tomu opačnému smeru, aby rovnováhu zachovali. A tak začnú búchať kladivom po veľmi dôležitej, vyvažujúcej pravde. No ak si nedajú pozor, môžu búchať tak silno, že tomu dajú príliš veľký dôraz. Teda najskôr to vyvažujúcu pravdu prehliada, a potom − keď sa z toho stane vyzretá heréza − popiera vyvažujúcu pravdu.

Nuž a táto falošná doktrína, pred ktorou sa vás snažím varovať, akú pravdu zahnala do extrému? „Bezo mňa nemôžete robiť nič.“ Je to pravda? Rozhodne áno. Je to tu v texte, Ján 15,5: „Bezo mňa nemôžete nič robiť.“ Povedal to Ježiš, samozrejme je to pravda. Nikto to nemôže poprieť. Lenže, milí priatelia, dostaneme sa do problémov, ak tú pravdu potiahneme do extrému. Čo tým myslím? Áno, je pravda, že bez Neho nemôžeme robiť nič. No nezájdite s tou pravdou príliš ďaleko. Nevyvodzujte z toho, že „keď sme s Ním nemusíme robiť nič.“ Rozumiete mi? „Bez Neho nemôžeme urobiť nič.“ Áno. No nemusíme robiť nič, keď sme s Ním? Nie. Nie, nie, nie. Čo je tá vyvažujúca pravda? „Bez Neho nemôžeme robiť nič.“ Ale „všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Amen? Áno, samozrejme, bez sily Ježiša Krista nemôžeme robiť nič. To však neznamená, že by sme od Ježiša Krista mali očakávať, že všetko urobí za nás. Len tak sedieť, pustiť veci z rúk a nechať to na Boha.

Mimochodom, znepokojuje ma to slovné spojenie: „Nerob to, nechaj to na Boha.“ Priznávam, že sú určité situácie, kde by to bolo vhodné. No spôsobuje mi to veľké starosti, pretože to znie tak, akoby sme sa uspokojili, že budeme len pasívni a záhaľčiví a Boh urobí všetko, čo treba. Vari takto funguje kresťanská skúsenosť? Nie, brat môj, sestra moja. Tá je o tom, že sa Boha držíme ako o život a v Jeho sile chceme a konáme to, čo sa Jemu páči. O tom to je. A keď to robíte, potom „všetko vládzeme v tom, ktorý nás,“ čo? „posilňuje, v Kristovi.“ Pochopte to, prosím.

Youth’s Instructor, 20. september 1894: „Boh vám dal mravné sily a urobil vás vnímavými na náboženské vplyvy. Dal vám príležitosti a vybavenie, priaznivé pre rozvoj charakteru, aký má Kristus. A teraz je na vás, či budete, alebo nebudete spolupracovať s Božími mocnosťami a urobíte istým svoje povolanie a vyvolenie. Vari sa nechopíte, neoceníte a neprivlastníte si každú pomoc, ktorá vám bola poskytnutá? Musíte sa modliť, veriť a poslúchať. Vo svojej vlastnej sile nemôžete urobiť nič, ale v milosti Ježiša Krista môžete uplatniť svoje sily tak, aby priniesli to najväčšie dobro vašej vlastnej duši a najväčšie požehnanie dušiam iných. Chopte sa Ježiša, a budete usilovne robiť Kristove skutky a nakoniec dostanete večnú odmenu. Buďte verní v tom najmenšom.“ Vidíte tu tú ochraňujúcu rovnováhu? Uznáva sa tu pravda, že „bez Neho môžeme robiť,“ čo?„…nič.“ No netiahne to do extrému, kde s Ježišom čo? …nemusíme robiť nič… Presný opak. Čo máme urobiť? „…chopte sa Ježiša, a budete usilovne robiť Kristove skutky.“ Je to tak extrémny protiklad ako povedať: „Nerob nič, nechaj to na Boha“. Sme v tom všetci zajedno?

Prečo mi tak záleží na tom, aby to bolo jasné, priatelia? Nuž, práve kvôli nasledujúcemu výroku z Patriarchs and Prophets {Patriarchovia a proroci}, s. 509: „Tajomstvo úspechu spočíva vo vzájomnej súčinnosti Božej moci s ľudským úsilím.“ Hovoríme tu o niečom náhodnom? O niečom nedôležitom? Nie, brat, sestra, hovoríme tu o tajomstve úspechu v našej otázke budovania charakteru, aký má Kristus. V otázke spôsobilosti pre nebo. V našich snahách prekonať protichodný činiteľ tela a všetky jeho žiadosti. „Tajomstvo úspechu spočíva vo vzájomnej súčinnosti Božej moci,“ s čím? „… s ľudským úsilím.“

Mimochodom, čo myslíte, kto veľmi dobre vie, že vzájomná súčinnosť Božej moci s ľudským úsilím je tajomstvom úspechu? Satan. Satan. No, keby ste to vedeli a boli by ste satanom, čo myslíte, k čomu by ste sa asi horlivo snažili ľudí dostať? Aby vypustili jednu, alebo druhú základnú zložku z tej rovnosti úspechu. Urobili by ste tak? Samozrejme, že áno. Ak niekto môže uspieť jedine vtedy, keď spojí Božiu moc s ľudským úsilím, potom urobíte všetko možné, len aby ľudia uverili, že buď jedno, alebo druhé nie je potrebné.

Ako nazývame vylúčenie Božej moci? Tej zložky Božej moci z rovnosti úspechu? Nazývame to humanizmus, humanizmus, kde je človek údajne vo svojej podstate dobrý. Potrebuje len nejaké príležitosti a povzbudenie a pomôže dobrá vládna podpora a vzdelávací program. Bude robiť dobre, stane sa dobrým človekom. Nie, nie. „Bez Neho nemôžeme,“ robiť čo? „Nič.“ {Ján 15,5} Ani to, čo je dobré. Iste, môžeme sa stať dobrými podvodníkmi a darebákmi, ale ja hovorím o niekom, kto je naozaj dobrý v zmysle kresťanských hodnôt. A to bez pomoci Ducha Svätého nemôžete byť. Je mi jedno, nakoľko ste vzdelaní. Žiada si to nadprirodzenú moc. Amen? Nadprirodzenú moc.

No je tu aj iný spôsob, ako nás diabol dovedie k zlyhaniu, a síce keď nás dostane k vylúčeniu zložky ľudského úsilia z tej rovnosti úspechu. Sledujete to? Ako by to mohol urobiť? Mohol by prísť s teóriou − vďaka ktorej by nás všetkých dostal − aby sme uverili, že ľudské úsilie je kategoricky legalizmus a každý, kto sa s ňou stotožní, samozrejme, nebude chcieť byť legalistom. Takže už nebude predkladať čo? Žiadnu snahu, a bude odsúdený na čo? Na zlyhanie. Vidíte to moji drahí priatelia? A satan bude od radosti celý bez seba, celý bez seba.

Viete, ako tak cestujem a ako pracujem s touto našou milovanou cirkvou, mal som príležitosť radiť sa a počúvať svedectvá mnohých adventistov siedmeho dňa. Pri niektorých príležitostiach sa mi ľudia zverili, že nedokážu prekonať nejaký vážny problém vo svojom živote, nejaký zakorenený hriech, a keď sa s nimi rozprávam, ako by ho mohli zvládnuť, viete, čo často vyjde na povrch? Keď sa ich napríklad spýtam, čo robia, ako spolupracujú s Pánom, aby zvíťazili, povedia: „Čo tým myslíš? Ja nechcem byť legalista,“ a hneď viem, že boli naočkovaní týmto falošným učením.

Milí priatelia, prosím, v rovnosti úspechu musia byť dve veci. Ktoré? Božia moc a ľudské úsilie. Počúvajte tento pozoruhodný výrok z Testimonies {Svedectvá}, zv. 7, str. 239: „Úspech dosiahneme sami…“ Keby som sa tu zastavil, čo by to bolo? Humanizmus. Lenže to nie je koniec vety, však? „Úspech dosiahneme sami skrze Kristovu milosť.“ Tu to máme. To je rovnosť úspechu. Ľudské úsilie s čím? S Božou mocou. Pavlovými slovami: „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Tu to máte. Tu to máte.

Viete, teraz urobím radikálne vyhlásenie. Niektorí to možno ťažko prijmú, ale beztak to poviem, lebo v tom chcem urobiť jasno. „Bez Neho nemôžeme urobiť nič,“ v našej vlastnej osobnej skúsenosti spasenia. No pravdou je aj to, že ani Boh bez nás nemôže urobiť nič v našej vlastnej osobnej skúsenosti spasenia. Všimnite si, že som to vymedzil slovami „v našej vlastnej,“ čo? „…osobnej skúsenosti spasenia.“ Potreboval našu pomoc, keď vypracovával opatrenia spásy? Ó, nie, nie, nie, nie, nie. To nehovorím. No hovorím, že keď príde na osobnú aplikáciu tých opatrení a prežívanie ich pôsobenia, Boh musí mať našu spoluprácu. Musí.

Počúvajte, také radikálne vyhlásenie by som neurobil bez podpory inšpirácie. Amazing Grace, str. 319: „Človek nemôže nič dosiahnuť bez Boha…“ Je nám to jasné? „Človek nemôže nič dosiahnuť bez Boha, a Boh svoje plány zariadil tak, aby v obnove ľudstva nedosiahol nič bez spolupráce ľudského s Božím.“ Pozoruhodné. Pán vám žehnaj, skôr, než sa začnete unášať predstavou svojej dôležitosti vďaka vášmu absolútne nevyhnutnému podielu, prosím, prosím, prosím prečítajte si túto nasledujúcu vetu: „Úloha požadovaná od človeka je nezmerateľne malá…“ Je to pokorujúce, nie? „Úloha požadovaná od človeka je,“ aká? „…nezmerateľne malá…“ Ale počúvajte: „…a predsa je v Božom pláne práve tá časť potrebná, aby dielo uspelo.“ Nezmerateľne malá, ale absolútne aká? Nevyhnutná. Absolútne nevyhnutná. Prosím pochopte absolútnu nutnosť ľudského úsilia, ak má byť Božia moc úspešná.

Ministry of Healing, str. 130. Chcem trocha pracovať s týmto pozoruhodným citátom. Prvá veta: „Bez Božej pomoci nemôže byť vykonaná žiadna skutočná náprava.“ Pauza. „Bez Božej pomoci nemôže byť vykonaná žiadna,“ aká náprava? „…skutočná náprava.“ Všimnite si prosím ten prívlastok. Môže nastať významná náprava bez Božej pomoci? Áno, zmena správania je možná, pozoruhodne možná, ak máte dostatočnú ego-motiváciu. Teraz ma sledujte, prosím. Čo som práve povedal? Zmena správania je možná, ak máte dostatočnú čo? …ego-motiváciu. A chcel by som vám predložiť na posúdenie, Pán vám žehnaj, že ak nie je moderná psychiatria a psychológia zameraná na Krista, závisí výlučne na ego-motivácii, aby priniesla zmenu správania. No dá sa to dosiahnuť, dá sa to dosiahnuť. Je to však skutočná náprava? Nie, je to len obielenie hrobky. {Mat 23,27} Sme v tom zajedno? To je skutočne pokrytectvo. Viete, skutočná náprava musí vyvierať z obráteného intelektu, zo zmeny srdca. No zmena správania cez našu ego-motiváciu, je len škrípanie zubami a donútenie seba správať sa slušne v tejto danej oblasti, pretože sa s tým spájajú aj dostatočné výhody a zisky, aby sa to vyplatilo. Rozumiete?

Dovoľte mi to ilustrovať. Došlo k pozoruhodnej náprave, hoci teraz sa už vytráca. V tomto národe bola pred pár rokmi v oblasti pohlavných vzťahov značná abstinencia. Prečo? Bola to skutočná náprava? Nie, spôsobil to strach z AIDS. Tá náprava nebola skutočná, je tak?

Vráťme sa k nášmu výroku. „Bez Božej pomoci nemôže byť vykonaná žiadna skutočná náprava.“ Prečo je to tak? Čítam ďalej: „Proti prirodzeným i vypestovaným sklonom sú ľudské zábrany len násypom z piesku proti dravému prúdu.“ Páči sa mi to. Ľudské zábrany sú len čím? „…len násypom z piesku proti dravému prúdu. Kým sa Kristov život nestane v našom živote oživujúcou silou, neodoláme pokušeniu, ktoré na nás útočí zvnútra i zvonku.“ Pozrite, moji milí priatelia, ak máme dosiahnuť víťazstvo a skutočnú nápravu, musíme sa naučiť prekonávať pokušenie. Lenže „proti prirodzeným i vypestovaným sklonom sú ľudské zábrany len,“ čím? „…násypom z piesku proti dravému prúdu.“

Poďme to trochu rozvinúť. Pár rokov dozadu, skôr, než sme uvideli svetlo {CL 12.5} a presťahovali sa do Montany, bývali sme v Michigane, neďaleko od brehu Michiganského jazera. Naše deti boli vtedy malé a mali radi, keď ich ocko a mamička brávali na pláž. No, nebola to naozajstná pláž ako na morskom brehu, ale brehy Michiganského jazera sú piesčité a jazero je také veľké, že nedovidíte na druhú stranu. A ak fúka vietor, sú na ňom naozajstné vlny, takže si môžete navrávať, že ste na brehu mora. Chýba tam vôňa slanej vody, ale všetko ostatné je celkom fajn. Deti tam s nami radi chodievali a vždy chceli, aby im ocko pomohol postaviť hrad z piesku. Spomínam si, že v jednu nedeľu som prišiel plne vystrojený. Mal som lopatky, všelijaké formičky, do ktorých sa dá dať piesok, viete… Bol to taký zábavný projekt. Naozaj som sa prekonal. Ten pieskový hrad musel mať asi tak šesť metrov, a mal… mal bašty, kopce, mosty a veže… A mal jeden, alebo dva mosty, bolo to skutočne majstrovské dielo… schody. Decká sa ohromne bavili. Priniesli si svoje plastové hračky, malých plastových panáčikov a hrali sa.

Mal som z nich radosť, tešil som sa z pieskového hradu a ako som tam stál, všimol som si, že vlny sa trochu zväčšujú a zrýchľujú. A nespomínam si, čo to bolo, či okolo išla loď alebo zosilnel vietor, ale ohrozovali pieskový hrad. Lebo keď chcete postaviť hrad z piesku, musíte byť hneď pri vode. Jedine tam je piesok dosť vlhký, aby držal pokope. Suchý nemôžete… Chápete… Každopádne, pieskový hrad by bol vo veľkých problémoch, keby ocko niečo neurobil, a to rýchlo. Ocko ratoval. Išiel som dole, kľakol som si a tlačil som, a strkal a robil, a potil sa, až mi kvapkalo z obočia. Postavil som úžasný pieskový val, aby chránil hrad pred vlnami, a keď som vstal, pozrel som sa na kolená a krvácali mi. Zodral som si ich, keď som sa urputne snažil zachrániť hrad a situáciu! Vstal som a pomyslel si, že to za to stálo, stálo to za to. Zachránil som hrad.

Zachránil som ho? Už ste niekedy sledovali, čo vlny urobia s pieskovým valom? Je to pozoruhodné, bol som ohromený. Každá vlna, čo prišla, si riadne odhryzla z môjho piesočného násypu a hladko ho rozmazala po pláži. Nepočítal som, koľko vĺn bolo treba, ale netrvalo dlho a masívna piesková zábrana, čo som postavil, bola preč. A potom vlny začali ničiť hrad z piesku, a slzy sa začali kotúľať − detské, nie moje, chápete.

Milí priatelia, je to podobenstvo. Ľudské zábrany sú len čím? Násypom z piesku proti dravému prúdu. To však nie je koniec citátu. Ako pokračuje ďalej? „Kým sa Kristov život nestane v našom živote oživujúcou silou, neodoláme pokušeniu, ktoré na nás útočí zvnútra i zvonku.“ Existuje sila, ktorá nás môže uschopniť odolávať vlnám dedičných a pestovaných pokušení, ktoré búšia na hrad duše? Existuje sila, ktorá nás uschopní odolať tomu? Aká je to sila? Je to oživujúca sila Kristovho Ducha, moji milí priatelia.

Vráťme sa na pláž. Čo keby bol mal ocko oživujúcu moc známu ako cement? Čo sa stane, keď zmiešate piesok s cementom? S dostatkom vody a s dostatkom času, čo vám vznikne? Betón, a z neho stavajú prístavné hrádze. To betón chráni väčšinu času člny, aj pri hurikáne. To do betónu narážajú tie obrovské vlny a menia sa na miliardu kvapiek iskrivej, neškodnej vody. Toto pre vás urobí betón. Počujem „amen“? Milí priatelia, aplikujme si to. My máme piesok a Boh má cement. Čo poviete, my Mu dáme náš piesok a On nám dá svoj cement? A urobíme z hradu našej duše nedobytnú pevnosť. Amen? My máme vôľu, Boh má moc. Keď Mu dáme svoju vôľu, On nám ju posilní. Amen? On nám našu vôľu posilní. A pýtam sa vás, priatelia, má nejaké hranice tá Božia moc, ktorá nám je dostupná, keď Bohu dávame svoju vôľu? Je nejako ohraničená? Nie je!

Počúvajte tento pozoruhodný citát. Bol jedným z najobľúbenejších citátov môjho dedka, Boh mu žehnaj. Miloval Ducha prorockého a delil sa oň so mnou. Počujem ho, ako ho cituje. Christ´s Object Lessons {Kristove podobenstvá}, str. 333: „Keď sa vôľa človeka zjednotí s Božou vôľou, stane sa nepremožiteľnou.“ Počujete to? „Všetko, čo treba vykonať na Jeho príkaz, možno v Jeho sile aj uskutočniť. Každý Jeho príkaz dáva človeku aj silu splniť ho.“ Milí priatelia, keď dáme Bohu svoju vôľu, je tá moc, čo nám dá, nejako obmedzená? Nie, nie je. No všimnite si, že je tam písané: „KEĎ…“ „KEĎ sa vôľa človeka zjednotí s Božou vôľou,“ vtedy „sa stane nepremožiteľnou.“ V čom spočíva tajomstvo úspechu? „…vo vzájomnej súčinnosti Božskej moci s ľudským úsilím.“ {PP 509.1} Keď je naša vôľa zjednotená s Božou mocou, milí priatelia, každý Jeho príkaz dáva človeku aj silu splniť ho. „Každý Jeho príkaz dáva človeku aj silu splniť ho.“ Veríte tomu? {Áno. Amen.} Ó, modlím sa, aby ste verili, modlím sa za to. Pochopte prosím, že hoci úloha človeka, ktorú má plniť je nezmerateľne malá, časť tej úlohy, ktorú plní Boh, je nezmerateľne veľká. Amen? V skutočnosti je nekonečná. Moc, ktorú nám ponúka, je nepremožiteľná.

Mám rád tento výrok z Desire of Ages {Túžba vekov}, str. 323-324: „Keď sa človek odovzdá Kristovi, obnovené srdce ovládne nová moc. Nastáva zmena, ktorú človek sám od seba nikdy neuskutoční. Je to nadprirodzený zásah, ktorý do ľudského života vnáša nadprirodzený prvok. Kristovi odovzdaný človek sa stáva Jeho pevnosťou…“ Pauza. Z čoho je postavená? Z betónu. „Kristovi odovzdaný človek sa stáva Jeho pevnosťou, ktorú udržuje v odbojnom svete, a chce, aby okrem Neho neuznával nijakú inú autoritu za zvrchovanú. Človek takto ovládnutý nebeskými silami je,“ aký? „…odolný proti satanovým útokom.“ Počujem „amen“? {Amen.} Milí priatelia, chcete mať takú dušu? Dušu, ktorá je odolná proti satanovým útokom. Ak áno, dajte svoj piesok Ježišovi. Prosím, dajte svoju vôľu Ježišovi a On vám dá svoju moc.

Mimochodom, všimnite si, že aby ste dostali dobrý cement a dobrý betón, nepotrebujete len cement, ale aj čo? Piesok. Potrebujete piesok. Neočakávajte, že Boh z vás urobí nedobytnú pevnosť, ak ste mu nedali svoj piesok. Neočakávajte posilnenie vôle, pokiaľ ste mu nedali svoju vôľu. My máme vôľu, On má silu. Keď Mu dáme svoju vôľu, On nám ju posilní.

A čo sa týka cieľa pred nami, v otázke charakteru, aký má Kristus, čo je tým cieľom, priatelia? Máme sa naučiť strážiť si svoje srdce nadovšetko, {Prísl 4,23} a až do akej miery? Že „zajímame v plen každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} To je jeho príkaz a ja vás ubezpečujem, že v Jeho milosti a v Jeho sile to zvládneme. Každý Boží príkaz dáva človeku aj čo? Silu splniť ho. Každý Boží príkaz dáva človeku aj silu splniť ho. Prosím, nepochybujte o Jeho moci. 2 Korintským 10,5: „…ktorí boríme úmysly a každú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Božej, a zajímame v plen,“ čo? „…každú myseľ do poslušnosti Krista.“

Nebude to ľahké. Nebude to ľahké, naučiť sa ovládať činnosť mysle do tej miery. Ale moji milí priatelia, s vytrvalým úsilím spojeným s Božou mocou to zvládneme. A úpenlivo vás prosím, kvôli vám a kvôli Kristovi, stanovte si, že v Jeho sile sa to naučíte. Citát z Christ´s Object Lessons {Kristove podobenstvá}, str. 331: „Kristus nikdy nepovedal, že získať dokonalý charakter je ľahké. Ušľachtilý, všestranný charakter nie je dedičný. Správny charakter nie je vecou náhody. Nadobudnúť ušľachtilú povahu si vyžaduje osobné úsilie na základe zásluh a milosti Krista. Boh nám dáva talenty (hrivny), schopnosti mysle, my formujeme charakter. Ten sa formuje tvrdými, neľahkými zápasmi s vlastným ja.“ Počujete to? „Proti zdedeným sklonom musí byť vedený zápas za zápasom. Musíme sa neúprosne kriticky skúmať a nenechať ani jedinú škodlivú črtu povahy nekorigovanú. Nech nikto nehovorí: ja sa nemôžem zbaviť svojich povahových chýb.“ Bratia, sestry, podčiarknite si to. „Nech nikto nehovorí: ja sa nemôžem zbaviť svojich povahových chýb. Ak dôjdeme k takému presvedčeniu, určite sa pripravíme o večný život. Nemožnosť spočíva v našej vlastnej vôli. Ak nechcete zvíťaziť, nezvíťazíte.“ Prosím, všimnite si, že ak čo? „Ak nechcete zvíťaziť, nezvíťazíte. Skutočný problém sa vynára z porušenosti neposväteného srdca a neochoty podriadiť sa Božej vôli.“ Prosím, priznajme si to. Môžeme? „Skutočný problém sa vynára z porušenosti neposväteného srdca a neochoty podriadiť sa Božej vôli.“ Viete, ak sa podriaďujeme Božej vláde, moji milí priatelia, všetky Jeho príkazy dávajú človeku aj silu splniť ich a my zvíťazíme. Nestarám sa, aké sú tie zdedené a pestované sklony. Jeho milosť je dostatočná, môžeme zvíťaziť v Jeho sile. Počujem „amen“? {Amen.}

Education {Výchova}, str. 289. Tento citát mám rád: „Každý môže položiť svoju vôľu na stranu Božej vôle, môže si zvoliť poslúchať ho, a v takomto spojení s Božím pôsobením, sa môže postaviť tam, kde ho nič neprinúti vykonať zlo.“ Malo by nás to nadchnúť. Chcete stáť tam, kde vás nič neprinúti vykonať zlo? Modlím sa, aby ste chceli. Môžete, môžete. Čo však musíte urobiť? Musíte položiť svoju vôľu na stranu Božej vôle.

Tu je ďalší citát, z Testimonies {Svedectvá}, zv. 4, str. 32-33: „Boh nemôže zachrániť človeka z moci satanských zvodov, proti jeho vôli. Človek musí pracovať svojou ľudskou silou, podoprenou Kristovou božskou mocou, aby za každú cenu odolal a zvíťazil nad sebou samým. Človek musí urobiť svoju časť; musí byť víťazom vo vlastnom záujme, v sile a milosti, ktorú mu dáva Kristus. Pri dosahovaní víťazstva, musí byť človek Kristovým spolupracovníkom, a potom bude Kristovým spoluúčastníkom Jeho slávy.“ Čo je to sláva, trieda? Charakter, charakter.

Brat, sestra, modlím sa, aby vám bola táto základná rovnica úspechu dnes večer vyjasnená vo vašich mysliach. V čom je tajomstvo úspechu? „Vo vzájomnej súčinnosti,“ čoho? „…Božskej moci s ľudským úsilím.“ „Vo vzájomnej súčinnosti Božskej moci s ľudským úsilím.“

Niekde na samom začiatku tohto semináru som to vysvetlil, a potom som to zopakoval pri rôznych príležitostiach počas nášho štúdia. Možno si spomínate, keď som povedal, že aby sme poznali pravdu do tej miery, že prežijeme jej oslobodzujúcu moc, žiada si to tri kroky. Pamätá si to niekto z vás? Ježiš hovorí u Jána 8,32: „A poznáte pravdu, a pravda vás,“ čo? „…vyslobodí.“ Je rozdiel medzi intelektuálnym poznaním pravdy, a poznaním pravdy do tej miery, že prežijeme jej oslobodzujúcu moc? Je medzi tým rozdiel? Viete že je, Pán vám žehnaj. Je celkom možné rozumovo s pravdou súhlasiť, a predsa neprežiť jej oslobodzujúcu moc. Byť v zajatí hriechu, satana a svojho ja. Viete to. A nakoľko je to tak, potom očividne poznanie pravdy, ako tu vraví Kristus, zahŕňa viac, ako len pochopiť ju intelektom, však? Pamätáte sa na tie tri kroky? Ktoré sú to? Ak máme poznať pravdu do tej miery, aby sme prežili jej oslobodzujúcu moc, čo musíme urobiť? Pochopiť ju rozumom, číslo jedna. Po druhé, objať ju pocitmi. A o čom hovorím od samého začiatku? Čo je najdôležitejšie? Podriadiť sa jej svojou vôľou. Čo je veľmi dôležité, ak máme prežiť tú oslobodzujúcu moc pravdy? Je to ten tretí krok. Musíme sa pravde podriadiť, čím? Svojou vôľou. Milí priatelia, ak sme to neurobili, nezažijeme oslobodzujúcu moc pravdy! Vidíte, nestačí len mať pravdu! Musíme pravde dovoliť, aby mala NÁS! Počujem „amen“? {Amen.} Nestačí vlastniť pravdu. Musíme pravde dovoliť, aby sa zmocnila našej vôle. Potom a jedine potom, keď urobíme ten tretí krok, zažijeme jej oslobodzujúcu moc. A napokon, samozrejme, kto je pravda? Je to Ježiš, je to Ježiš.

Citát z Youth´s Instructor, 20. september 1900: „Keď sa človek podvolí Kristovi, myseľ je prinesená pod vládu zákona…“ Pauza: Prečo je myseľ prinesená pod vládu zákona? Čo je vládnucou silou v ľudskej prirodzenosti? Čo ovláda ešte aj to, čo prebieha v mysli? Je to vôľa. A ak správcu mysle, ba vlastne správcu celého človeka podriadime Božej vláde, potom sa pod ňu dostáva celý človek a sme pod vládou zákona. Ale aký je to zákon? Počúvajte. Pochopte tento bod, je dôležitý: „Keď sa človek podvolí Kristovi, myseľ je prinesená pod vládu zákona, no je to kráľovský zákon, ktorý hlása,“ čo? „…prepustenie každému zajatcovi. Len keď sa ľudia zjednotia s Kristom, môžu byť oslobodení.“ Počuli ste to? „Podriadiť sa vôli Krista znamená obnoviť dokonalú mužnosť. Hriech môže zvíťaziť, len keď oslabí myseľ a zničí slobodu duše.“ Vidíte, moji milí priatelia, čo si všetci musíme uvedomiť je, že keď svoju vôľu podriadime vláde Ježiša Krista, neprechádzame z tyranie hriechu, nášho ja a satana pod tyraniu Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha. Nie je to len prechod spod jedného zajatia, do poroby druhého. V skutočnosti vychádzame zo zajatia na slobodu. Amen? {Amen.} Na úplnú, dokonalú slobodu.

Prečo? Lebo zákon, ktorému podriaďujeme svoju vôľu, je napísaný kde? V našich srdciach {Rim 2,15} a je to zákon čoho? Lásky. {Rim 13,8-10} Je to zákon lásky, ktorý nám jediný môže pomôcť oslobodiť sa spod tyranie sebectva. Lenže, priatelia moji, tí, čo sú riadení zákonom lásky a sú mu poddaní, tí sú úplne slobodní, lebo poslúchajú, prečo? Pretože musia? Nie, pretože čo? Chcú. Počujem „amen“? {Amen.} Oni chcú… Milujú Boha zvrchovane a ostatných nesebecky, {DA 607.2} a preto poslúchanie zákona nie je žiadny problém. Nie je to škrípanie zubami a program s názvom „donúť sa urobiť to“. Ani na to nepomyslia ako na povinnosť. V skutočnosti, ak ich motivuje láska, je to potešenie. Počujem „amen“? {Amen.} Nepúšťajte to zo zreteľa!

Prosím nepúšťajte to zo zreteľa a všimnite si ešte niečo iné: „Podriadiť sa vôli Krista znamená obnoviť dokonalú mužnosť.“ Teraz sestry, neviem, ako si to vztiahnete na seba, ale chcel by som sa tu  prihovoriť mojim bratom. Muži, ťažko popísať radosť, ktorú som prežil, keď som podriadil svoju vôľu vláde Ježiša Krista, a to ma oslobodilo od starých návykov a dedičných sklonov, čo ma tak tyransky ovládali toľké roky. Viete, bratia, máme v sebe Bohom danú túžbu vládnuť. {1 Moj 1,26-28} Vari sme neboli na to stvorení? Čo nám dal Boh? Vládu. A sledujte ma, bratia: na prvom mieste máme mať vládu nad kým? Nad sebou. Amen? A mimochodom, ak nemáme vládu samy nad sebou, nemôžeme ju správne uplatňovať ani nad nikým iným. No viete, čo neodvratne robíme, bratia moji? Ak sa nám nedarí uplatňovanie vlády nad sebou, tak aby sme si to vykompenzovali, budeme uplatňovať vládu nad niekým iným, a stávajú sa z nás tyrani − stávame sa tyranmi.

Neviem vám vypovedať, akú radosť som z Božej milosti prežil, keď som bol oslobodený z tyranského zajatia hriechu, satana a svojho ja. Je to také úžasné, mať Božou milosťou obnovenú mužnosť. Byť schopný povedať nie mojim zdedeným a pestovaným sklonom a odmietnuť, aby ma ďalej ovládali. Je to úžasné, byť znovu mužom. Je v tom ohromná radosť.

Viete, my tak… my tak prekrútene chápeme, čo znamená byť skutočným mužom v týchto dňoch. Viete, máme ten umelý, chlapský vzor, kde je muž prinajmenšom 1,80 m vysoký, široký v pleciach, úzky v bokoch, všade zarastený, viete a… Nezmysel. Muž môže merať 2,10 m a byť totálny slaboch, ak nevie ovládať svoje chute a vášne. {PP 567.3} Počujem „amen,“ bratia? Je tu akosi ticho. Muža robí mužom to, že vie ovládať svoje chute a vášne, potláčať svoj temperament a ovládať svoj jazyk. {2MCP 520.3} Chcem vám tu povedať, že v obnovovaní mužnosti je ohromná radosť. Nie je to nič deprimujúce, keď ste oslobodení od tyranie hriechu, svojho ja a satana. Je to úžasná vec! Taká oslobodzujúca! Je to potešenie! Oživuje to dôstojnosť, hrdosť, rešpekt a sebaúctu. Je to úžasná vec. Chvála Bohu, že ju môžeme prežívať. Počujem „amen“? {Amen.} Chvála Bohu, že ju môžeme prežívať.

Aby som to všetko uzavrel, chcem sa s vami znovu podeliť o niektoré Kristove slová. Viete, priatelia, Kristus učil o nevyhnutnosti ľudského úsilia. Nie je to niečo, čo by nebol jasne vyhlásil sám Ježiš. Bolo to viac než len pri jednej príležitosti, ale všimnite si túto, Lukáš 13,24. Čo povedal? K čomu nás vyzval? „Snažte sa vojsť tesnou bránou.“ „Snažte sa“ − to slovo snažte sa znamená húževnato, vytrvalo, maximálne sa usilovať. Všimnite si, čo nám hovorí a ako to rozvíja inšpirácia. Túto pasáž mám rád. Mimochodom, kniha Mount of Blessings {Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev} je moja obľúbená − spolu s knihami Cesta ku Kristovi a Túžba vekov, a tiež Cesta ku zdraviu a životnej harmónii a Patriarchovia a proroci, a Veľký spor vekov… No Mount of Blessings {Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev} je celkom navrchu. Mount of Blessings {Myšlienky z vrchu blahoslavenstiev}, str. 141-143, počúvajte pár úryvkov: „Oneskorený pútnik, ktorý sa chcel dostať k mestskej bráne ešte pred západom slnka, sa musel veľmi ponáhľať. Cestou sa nesmel ničím rozptyľovať. Jeho myseľ bola upriamená len na jedno – vstúpiť cez bránu. Rovnaká cieľavedomosť, povedal Kristus, je požadovaná v živote kresťana. Otvoril som vám slávu charakteru, ktorá je tou pravou slávou môjho kráľovstva.“ Veľmi zaujímavé. Do ktorej brány sa to snažíme vojsť? „Otvoril som vám slávu charakteru, ktorá je tou pravou slávou môjho kráľovstva. Hoci vám neponúka žiadne pozemské panstvo, predsa je hodná vašej najvyššej túžby a snahy. Nevyzývam vás, aby ste bojovali o nadvládu nad veľríšou sveta, no to ešte neznamená, že tu nie je žiadny boj, ktorý máte bojovať, žiadne víťazstvo, ktoré máte získať. Vyzývam vás bojujte, zápaste, aby ste mohli vojsť do Môjho duchovného kráľovstva.“ Čítam ďalej: „Život kresťana je boj a pochod. No na víťazstvo, ktoré treba dosiahnuť, nestačí ľudská sila. Bojiskom je územie srdca.“

Pauza. Ktorú vládu obnovujeme v prvom rade? Vládu nad oblasťou srdca. Moji milí priatelia, nemôže nám byť zverená vláda nad obnovenou Zemou, kým nezískame vládu nad oblasťou našich sŕdc. Počujem „amen“? {Amen.} Bojiskom je územie srdca. „Boj, ktorý musíme bojovať − ten najväčší boj, aký kedy človek bojoval – je odovzdanie sa Božej vôli. Priniesť srdce do nadvlády lásky.“ Mám to rád: „Priniesť srdce,“ kam? „…do nadvlády lásky.“ „Stará prirodzenosť, zrodená z krvi a vôle tela, nemôže zdediť Božie kráľovstvo. Musíme sa vzdať dedičných sklonov a starých návykov… Boží Duch pracuje skrze naše vrodené schopnosti a možnosti. Naše sily musia spolupracovať s Bohom… Naša vôľa musí prejsť na stranu Božej vôle… POTOM, potom budeme, s bázňou a s trasením pracovať na svojom spasení, lebo je to Boh, ktorý vo vás pôsobí i chcenie i činenie pre záľubu.‘“ {Filip 2,12-13}

Brat, sestra, úpenlivo vás prosím kvôli vám a kvôli Kristovi, odovzdajte svoju vôle bezvýhradne vláde Ježiša Krista. On vám dá moc, neobmedzenú moc, aby ste znovu získali vládu, predovšetkým nad svojím srdcom, a to až do tej miery, že sa naučíte pre lásku Kristovu a v sile Ducha Svätého, zajímať v plen každú myseľ do poslušnosti Krista. {2 Kor 10,5} To je cieľ, nezastavujte. Vstaneme k modlitbe?

Bože a Otče, tak veľmi Ti ďakujem za všetky Tvoje príkazy i silu na ich vykonanie. Ak Ti dáme svoju vôľu, Ty nám dáš svoju moc, a je to neobmedzená moc. A v Tvojej sile môžeme urobiť všetko o čo nás požiadaš, a Ty si nás požiadal, aby sme „nadovšetko strážili svoje srdce.“ {Prísl 4,23} Požiadal si nás, aby „sme sa premenili obnovením svojej mysle.“ {Rim 12,2} Požiadal si nás, aby sme „zajímali v plen každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} V Tvojej sile to zvládneme. V Tvojej sile to urobíme. V Ježišovom mene. Amen. Pán vám žehnaj, bratia a sestry. Ďakujem vám.

Ak nájdete akúkoľvek chybu v texte, budeme Vám veľmi vďační, ak nám napíšete, aby sme ju mohli opraviť. Pokiaľ máte záujem, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

Email, Print, Bookmark, or Share
  •  
  •   
  •  
  •  
  •  
0

Your Cart