Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobré ráno a požehnanú sobotu. {požehnanú sobotu} Čo sa stalo s tým príjemným počasím, ktoré sme tu chvíľu mali? Ďakujem, že ste sa vzopreli živlom a že ste dnes ráno prišli. Aká to prednosť zhromaždiť sa v dome Božom v Boží deň a študovať Slovo Božie. Amen? {Amen.} Nuž, milí priatelia, zhromaždili sme sa zbytočne, pokiaľ medzi nami nebude Duch Svätý. {Amen.} A On je pripravený prísť, ak Ho pozveme. Áno, On tu je, lebo nám sľúbil: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som i ja v ich strede.“ {Mat 18,20} Priatelia, prosím neuspokojte sa však iba s tým, že je medzi nami v zhromaždení. Uistite sa, že je aj medzi vami individuálne. V tom je rozdiel. Počujem „amen“? {Amen.} Je v tom veľký rozdiel.

Pozrite, inšpirácia nám hovorí, že neskorý dážď môže padať všade okolo nás, a my o tom ani nebudeme vedieť. {LDE 195.4; EW 71.2} Prečo? Lebo hoci je Duch Svätý prítomný, môže naplniť len tie srdcia, ktoré sú otvorené. Amen? {Amen.} Áno. A práve preto – počujete dnes ráno to klopanie? Predtým než otvoríme Bibliu, musíme otvoriť naše srdcia. Pamätajte si to pamäťové zariadenie a osobne pozvite Ducha Svätého, aby vstúpil. Duchovné veci sa majú posudzovať duchovne, {1 Kor 2,13-14} a počuli ste, že som to už predtým hovoril. Prosím, nemajte mi za zlé, že si to stále znova a znova pripomíname. Sme tak veľmi náchylní byť sebestační, keď príde na štúdium Slova Božieho. Bože, odpusť nám to. Sme zúfalo závislí, moji milí priatelia, na moci Ducha Svätého, ak máme mať v štúdiu Božieho Slova život meniacu skúsenosť. Zaiste, bez moci Ducha Svätého môžeme mať intelektuálne cvičenie. Vlastne, môžeme tak vyplniť čas bez prítomnosti Ducha Svätého. No Bože odpusť nám, že vypĺňame čas len intelektuálnym cvičením. Amen? {Amen.} Bože, pomôž nám, aby sme dnes mali život meniacu skúsenosť. Tá môže byť a bude naša, ak osobne pozveme Ducha Svätého do svojich sŕdc. Keď sa budete modliť za seba, i ja vás prosím o modlitby. Dnes obzvlášť potrebujem Ducha Svätého. Pomodlili by ste sa tiež aj za mňa? Pokľaknime, ako obyčajne, na malú chvíľu tichej modlitby.

Môj Otče v nebi, tak veľmi Ti ďakujem za tú prednosť, že sa môžeme zhromaždiť v tento Tvoj deň, na tomto Tvojom mieste. Ďakujem Ti, že si tu s nami, ako si sľúbil. Otče, chceme Ťa osobne pozvať, aby si vošiel do našich sŕdc. Každý z nás otvára dvere svojho srdca a hovorí: „Vojdi, vojdi nebeský hosť.“ V osobe Tvojho Ducha, Otče, buď v nás trvale prítomný. Oživ a posilni naše mentálne a duchovné schopnosti, obzvlášť v mojom prípade. Nie som hodný tej prednosti viesť štúdium Tvojho Slova. Ani nie som adekvátny pre túto úlohu. No skrze Kristovu zaslúžilosť, a skrze Jeho dostatočnú a adekvátnu milosť si ma, prosím, ráč použiť. Posilni ma, daj aby som hovoril pravdu a len pravdu. Pravdu, aká je v Ježišovi. Veď moje myšlienky, moje slová. Dotkni sa uhlíkom mojich pier. Prosím Ťa Otče, očisti ma a nedovoľ mi ani okoreniť, ani znesvätiť pravdu, ktorú chceš skrze mňa vyliať. Ak niekto príjme požehnanie, my všetci budeme vedieť, komu patrí česť a sláva, vďaka i chvála. Si to Ty, a ani na sekundu nie tá úbohá hlinená nádoba, ktorú si ráčiš použiť. Ó Pane, požehnaj svoju cirkev, aby mohla rásť a žiariť, odrážajúc charakter Ženícha. Toto je mojou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.

Teraz robíme viacdielne štúdium duševnej stravy. Čo je to duševná strava? To je to, čím si živíme myseľ. Ako si živíme myseľ? Prostredníctvom našich zmyslov, hlavne očí a uší. Viete, myseľ je nádherný, podivuhodný, vysoko inteligentný a neuveriteľne silný počítač. A to, čo priamo určuje jeho výkonnosť je to, ako je naprogramovaný. To čím napĺňame svoju myseľ, programuje naše myšlienky a pocity. A myšlienky a pocity spolu tvoria čo? Náš morálny charakter. {5T 310.1} Práve preto sa pri pozeraní meníme – meníme sa na podobu toho, na čo hľadíme. {RH, 6. december 1881, ods. 15} Lebo to, na čo sa pozeráme ovplyvňuje naše myšlienky a naše myšlienky určujú, kým sme. Vidíte tam ten priamy vzťah medzi príčinou a následkom? Je absolútne nevyhnutné, moji milí priatelia, aby sme si veľmi starostlivo vyberali to, čím živíme myseľ. Počujem „amen“? {Amen.}

Sú v dnešnom svete k dispozícii rôzne druhy duševnej stravy? Áno, určite sú. Avšak tie, ktoré sú ľahko a prirodzene dostupné, sú práve tie, ktoré prekalkuloval a pripravil majster kuchár hriešnosti, sám Satan. Sú majstrovsky pripravené, aby uspokojili a potešili zvrátené žiadosti tela. Takej stravy je všade veľa. A my všetci máme prirodzenú tendenciu po nej túžiť. {1MCP 105.4} Pripúšťate to? Takže, pretože je tak ľahko dostupná, a pretože máme pre ňu prirodzený hlad a smäd, pokiaľ neprijmeme Božiu pomoc a milosť, budeme sa ňou doslova napchávať.

Na úvod poviem, že nemáme prirodzenú chuť na nič, čo nie je telesné. Musíme teda začať s tým, že dostaneme nové srdce, a to nové srdce má nové túžby, nové chute. A to prijmeme ako dar milosti na úpätí kríža, ak oň požiadame. „Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri.“ {Ž 51,12} A v tom momente získame schopnosti. Získame čo? Schopnosti hladu a smädu po Slove Božom. {EW 281.2} No moji milí priatelia, my musíme rozvíjať a posilňovať ten nový duchovný apetít, spoluprácou so Svätým Duchom a tým, že sa budeme sýtiť duchovnou stravou. „Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin.“ {Ž 34,9} Čím viac budeme skúšať, tým lepšie uvidíme, že Hospodin je naozaj dobrý. Tým rozvinieme a posilníme duchovný apetít. Budeme kultivovať duchovnú paletu, aby mala radosť z chuti Chleba Života.

No pravdaže výzvou je to, že stále máme tú starú paletu, ktorá sa stala závislou na tej vysoko korenistej, telesnej nezdravej strave. Sledujete to? Nie je ľahkou úlohou odolať pokušeniu hodiť príležitostne tomu starému človeku raz za čas niečo z „McDonaldu“. Prepáčte mi, že som sa ponoril aj do fyzickej oblasti, ale pokúšam sa urobiť tú duchovnú viac zrozumiteľnú. Sú tam všetky druhy mentálnych „hamburgerov.“ A pretože starý človek po tom prirodzene túži, a pretože je to tak ľahko dostupné –existujú rôzne druhy „fast foodov,“ kde sa môžete zastaviť, a za krátku chvíľu, za málo peňazí môžete hodiť svojej mysli nejaké to telesné, nezdravé jedlo. Môžete sedieť vo svoje obývačke, a hodiť svojej mysli nejaké telesné nezdravé jedlo, ak tam máte TV. S tým sme sa už minulý večer zaoberali, a pokúsim sa odolať tomu, aby som sa dnes k tomu vrátil. Boh vám žehnaj. Viete že sa ma to veľmi dotýka, z dôvodu mojej vlastnej životnej púte. Moji bratia a sestry, viete, dlho som si myslel, že môžem byť selektívny, a použiť svoju rozvahu vzhľadom na to, čo pozerám. Takto sa so sebou zahrávame. Počujete čo vám hovorím?

Pozrite, existuje nezdravá strava a NEZDRAVÁ strava.

Myslel som si, že si dám len trošku nezdravého jedla a odídem. No som tu, aby som vám povedal, že ak chcete neustále rásť, musíte si obliecť Pána Ježiša Krista a nestarať sa o telo. {Rim 13,14} {Amen.} Svojej mysli by ste nemali dať ani len trošku nezdravého jedla. Počujem „amen“? No tak! Musíme to začať brať vážne, ak máme byť pripravení na príchod Ježiša. Musíme nechať vyhladovať toho starého človeka a živiť toho duchovného človeka. Zakaždým – a toto viem z osobnej skúsenosti –zakaždým, keď si doprajete čo i len malý kúsok nezdravého jedla, čo vlastne robíte? Okamžite tým posilníte ten telesný apetít, a ten si potom pýta stále viac a viac. Je to tak? Potom prejdete od relatívne malého kúska, a pretože ste posilnili svoj apetít, dáte si trošku väčší kúsok toho jedla. Tak, teraz už viete o čom hovorím. Toto je celá hra, ktorú som so sebou hral, kde som bol selektívny v tom, čo som pozeral.

Mimochodom, nemáme TV, ale v našom výskumnom centre máme DVD prehrávač. Musíme ho mať. Na DVD je tak veľa očarujúcich materiálov, ktoré sú vhodné na duchovné povznesenie, takže máme DVD prehrávač. No keď som ho dostal a niesol domov, pamätám si, že som sa naozaj triasol, lebo som sa obával tej možnosti, že ho budem používať, aby som nakŕmil svojho telesného človeka.

Dlhý čas som sa so sebou zahrával, že si budem vyberať iba relatívne dobrý materiál. Nepremýšľal som o tom, že sa budem pozerať na odpad, ale iba na relatívne dobrý materiál. Zakaždým, keď som to urobil, posilnil som tým svoj telesný apetít, a oživil som svoju závislosť. Potom veľmi skoro odbočíte od relatívne dobrého materiálu a čo musíte urobiť? Musíte trochu znížiť svoju normu, a začnete pozerať trochu viac.

Milí priatelia, keď sa vystavujeme niečomu, čo je telesné – sledujte to prosím – neodvratne sa staneme necitlivými voči odpornosti telesnosti. Boh vám žehnaj, niektorí z vás, ktorí tu boli včera večer si možno pomysleli: „Ľudia, tento chlap mal vážny problém s televíziou, videami a filmami. Ale čo je na nich také zlé?“ Som tu, aby som vám povedal, milí priatelia, že ak vám niečo také prebehlo mysľou, je to jasná červená kontrolka, ktorá by vás mala varovať, že ste v pokročilom štádiu znecitlivenia. Rozumiete, čo sa vám snažím povedať? {Amen.} Ak nerozoznáte tú škodlivosť a odpornosť telesného odpadu, ktorý sa pumpuje do ľudských myslí prostredníctvom týchto obrazoviek – televízií, videí a filmov – potom ste v pokročilom štádiu znecitlivenia. Prosím, zobuďte sa! Z Božej milosti sa rozhodnite nestavať si pred svoje oči veci beliála. {Ž 101,3} A potom, keď opäť nadobudnete cit pre odpornosť zla zistíte, že je to naozaj veľmi odporné.

Dokonca aj „komédie“ sú hlúpe a je v nich veľa bláznovstva. Milí priatelia, musíme byť rozvážni. To neznamená byť nespoločenskí, mrzutí a nešťastní. Znamená to byť čestní a vážny, a plne si pritom uvedomovať, kde stojíme v histórii zeme, a aké dôležité pre nás je pripraviť sa a pomôcť druhým sa pripraviť v týchto záverečných momentoch histórie zeme. Okrem toho máme nepriateľa, ktorý sa nás stále snaží zničiť. Musíme myslieť rozvážne. Toto ľahkomyseľné bláznovstvo, prichádzajúce skrze tie obrazovky, je vraj relatívne neškodný materiál, ale ak tým kŕmime svoju myseľ, staneme sa ľahkomyseľnými a bláznivými. „Ste tým, čo jete.“ Počujem „amen“? {Amen.} No tak, priznajme si to. „Sme tým, čo jeme.“

Prosím pochopte – a zase sa zaoberám televíziou. Nechcel som tam zájsť, avšak… Čo ma naozaj udivuje, moji drahí priatelia je to, že sa v tomto národe, v hlavnom vysielacom čase televízie pravidelne púšťa materiál, ktorý by donedávna vôbec nebol povolený, a to v žiadnom čase. Prečítajte si oficiálne pokyny, riadenia televíznych programov, ktoré vydala vláda pred 20 rokmi. Iba pokrútite hlavou a dobre sa zasmejete. Vtedy by napríklad nedovolili nič, čo by sa len priblížilo nadávkam. Nič, čo by sa len priblížilo čomu? …nadávkam. Čo teraz počúvate skoro neustále, dokonca aj v rodinnej televízii. Nadávky. Čo sa stalo? Ako to nepriateľ vytiahol? Tým, že sme sa tomu vystavovali nám veľmi opatrne a postupne zvyšoval dávky, až sme sa stali necitlivými na ich odpornosť. A nadávky sú len jednou ilustráciou. Nemorálnosť, neuveriteľná, jednoznačná, hrubá nemorálnosť zobrazená v živých farbách, by sa donedávna vôbec v televízii neobjavila. Celý národ nielenže nevstáva a nekričí, ale sedí, užíva si to, a žiada viac. Vy viete, že vám hovorím pravdu. Milí priatelia, ak sedíme a vystavujeme sa tomuto druhu odpadu, nielen že sa stávame necitlivými voči jeho odpornosti, ale si tiež pestujeme naň zvrátené chute. Prosím, nezahrávajte sa tu so sebou. Ja som sa s tým dlho zahrával, a stalo sa to trvalou prekážkou a obmedzením môjho duchovného rastu. Musel som to naozaj zobrať vážne a rozhodnúť sa, že zanechám aj relatívne nevinné dávky nezdravej stravy. Začal som živiť svoju myseľ iba tou najlepšou duševnou stravou. Len potom som bol naozaj schopný zakúsiť trvalé víťazstvo v mojej osobnej kresťanskej skúsenosti a raste.

Milí priatelia, otázka duševnej výživy je veľmi dôležitá, no chcel by som dnes obrátiť našu pozornosť obzvlášť na dôležitosť stravy, ktorá je zdravá. Zatiaľ sme sa sústredili na dôležitosť neživiť sa tým, čo je nezdravé. Prejdime teraz na to pozitívne. Pozrime sa na nevyhnutnosť jedenia toho, čo je zdravé.

Názov nášho štúdia je „Hľadieť na Ježiša“. {Žid 12,2}

Sme v 32. lekcii na strane 69. Lekcia 32, strana 69. Život kresťana je zhrnutý v slovách Pavla v Rimanom 12,2. „A nepripodobňujte sa tomuto svetu,“ ale čo? „…ale sa premeňte obnovením svojej mysli…“ Čo nás pripodobňuje tomuto svetu? Naprogramovanie našej mysle svetskými vecami. Sledujete ma? Ak máme byť premenení, musíme prestať programovať svoju myseľ vecami tohto sveta, a začať ju programovať Božími vecami. Počujem „amen“? {Amen.} Pozrite: „Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prís 23,7} Takže ak máme byť Kresťanmi, musíme zmeniť spôsob nášho myslenia. Musíme sa dostať k tomu, že budeme mať Kristovu myseľ. Amen? {Amen.} Tu sme sa opäť dostali k základným veciam, no musíme… Musíme si tieto veci pripomenúť. „Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi.“ {Filip 2,5} Toto je podstatou kresťanskej skúsenosti.

Ak to máme dosiahnuť, musíme si naprogramovať myseľ na veci Krista. Preto tu opäť vstupuje do hry náš základný text. Ktorý to je – pre celý seminár? 2. Korinťanom 3,18: „No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, ako od Ducha Pánovho.“ Ako sa mení myseľ? Ako sa meníme my obnovou našich myslí? Meníme sa tým, že hľadíme na slávu Krista. A čo je Kristovou slávou? …je to Jeho charakter. {AA 545.2} Meníme sa na ten istý obraz, na aký pozeráme. Meníme sa na ten istý obraz, na aký pozeráme.

Nuž, moji milí priatelia, musíme sa dostať k tomu, že budeme mať čisté srdce, myseľ akú má Kristus, ak máme byť efektívnymi svedkami Kráľa, alebo vhodnými občanmi Kráľovstva. A to si vyžaduje naše vytrvalé úsilie. Vyžaduje si to čo? Naše vytrvalé úsilie. Ale nemáme sa usilovať zmeniť samých seba, máme sa usilovať o to, aby boli naše oči uprené na Ježiša. Povedal som tu niečo veľmi dôležité. Úsilie nemá byť v tom, aby sme zmenili sami seba. Úsilie má udržať oči našej mysle uprené na Ježiša, aby nás On svojím Duchom Svätým mohol zmeniť od slávy k sláve. Toto je skutočne rozhodujúce! Počúvajte: Ministry of Healing, str. 491: „Potrebujeme si neustále uvedomovať zušľachťujúcu moc čistých myšlienok. Jediná bezpečnosť každej duše je v správnom zmýšľaní. ,Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.‘ {Prís 23,7} Sila sebaovládania sa cvičením zväčšuje.“ Naberte odvahu: „Sila sebaovládania sa cvičením,“ čo?„…zväčšuje.“ „To, čo sa zo začiatku zdá byť ťažké, sa neustálym opakovaním stáva,“ akým? „…ľahkým,“ chvála Bohu, „…až pokým sa správne myšlienky a skutky nestanú návykom.“ Môžete si vypestovať dobré návyky, rovnako ako zlé návyky. Amen? No zmena návykov vyžaduje držať sa vytrvalého úsilia, je tak? Obzvlášť keď sa jedná o duševnú výživu. Vráťme sa k nášmu výroku: „Ak budeme chcieť…“ Ak budeme čo? …chcieť, a to zahŕňa schopnosť voľby. „Ak budeme chcieť, môžeme sa odvrátiť od všetkého čo je lacné a podradné, a vystúpiť k vyššiemu štandardu; môžeme byť rešpektovaní ľuďmi a milovaní Bohom.“ No všimnite si prosím – čo je absolútne nevyhnutné, ak máme vystúpiť k vyššiemu štandardu a rásť od slávy k sláve? Musíme sa odvrátiť od všetkého, čo je lacné a podradné.

Preto sme včera večer čítali Žalm 119,37: „Odvráť moje oči, aby nehľadeli na márnosť; obživ ma na svojej ceste!“ Potrebujeme oživenie ako ľud? {Áno.} Všetci potrebujeme oživenie ako ľud. {LDE 189.1} Avšak čo je najzákladnejšou podmienkou oživenia? Odvrátenie očí od bezcenných vecí. Amen? A ich upretie na koho? Na Ježiša. Uprieť ich na Ježiša. Avšak satan a naše ja sa nám budú neustále stavať do cesty priatelia, keď sa budeme snažiť odvrátiť oči, obzvlášť oči našej mysle, od vecí tohto sveta, a uprieť ich na Ježiša.

A mimochodom všimnite si prosím, že tu hovorím o dvoch veciach. Hovorím o fyzických očiach a o očiach mysle. Je v tom rozdiel. Sú síce úzko spojené, neoddeliteľne spojené, no je v tom rozdiel. Fyzické oči, samozrejme, používame na videnie rôznych vecí, pozorovanie obrazov. Avšak prosím pochopte, že to na čo hľadia fyzické oči, má priamy a dramatický vplyv na to, na čo hľadia oči mysle. Nemám pravdu? Je v tom priamy vzájomný vzťah. Pripusťme, že sa môžete na niečo pozerať fyzickými očami, a pritom vaše oči mysle môžu byť niekde inde. Poznáte to. To je ten uprený televízny pohľad, ktorý každú chvíľu zachytím. Môžem povedať, že hoci sa pozeráte na mňa, vaša myseľ je niekde inde. No nedovoľte mi odbočiť opäť k TV. Fyzické oči majú priamy a dramatický vplyv na to, na čo hľadia oči mysle. Preto sa pri pozeraní čo? Meníme. Pretože to, na čo sa pozerajú fyzické oči programuje oko mysle, ovplyvňuje to zaostrenie oka mysle, a určuje to, čím vlastne sme. Takže, upierať oči mysle na Krista nie je malá výzva. No my sa to musíme, z Božej milosti naučiť. Počujem „amen“?

Počúvajte tento citát: Mind, Character and Personality, zv. 2, str. 595: „Ak sa satan snaží odkloniť myseľ na nízke a zmyselné veci, obráťte ju znova späť a upriamte ju na večné veci,“ a počúvajte: „…a keď Boh vidí rozhodné úsilie udržiavať si len čisté myšlienky, bude priťahovať myseľ ako magnet.“ Ó, tú vetu milujem! „Bude priťahovať myseľ ako,“ čo? „…ako magnet, vyčistí myšlienky a umožní im, aby sa očistili od každého tajného hriechu.“ Chvála Bohu za to! No moji milí priatelia, kedy bude priťahovať myseľ ako magnet? Kedy? Všimli ste si to? „Keď Boh vidí rozhodné úsilie udržiavať si len čisté myšlienky.“

Pozrite, znova sme sa vrátili k faktu, že Boh nemôže pôsobiť nadprirodzenou mocou na niekoho, kto to nechce, a naše rozhodnutie prijať tú moc, musí byť potvrdené snahou to rozhodnutie aj vykonať. Pamätáte si to štúdium? {L24, str.8} A zázraky, ktoré Kristus vykonal pre tých, ktorí boli s nami? To je kľúčové. Takže „keď Boh vidí rozhodné úsilie… bude,“ čo? „bude priťahovať myseľ ako magnet, vyčistí myšlienky a umožní im, aby sa očistili od každého tajného hriechu.“

Ďalej máme jeden z našich kľúčových veršov: „…ktorí boríme úmysly, a každú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Božej, a zajímame v plen,“ koľko myšlienok? „…každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} Fíha! Každú myšlienku, moji milí priatelia. Vidíte, to je náš cieľ – mať oči mysle stále, neustále a výhradne uprené na Ježiša! Zajímať v plen každú myseľ do poslušnosti koho? …Ježiša.

No ale… ako to urobiť? Filipanom 4,8: „A ostatne, bratia, všetko, čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobropovestné, ak je nejaká cnosť a jestli nejaká chvála – rozjímajte.“ (alebo podľa prekladu kráľa Jakuba) „…o tom premýšľajte.“ Drahí priatelia, tu je naše duševné menu. Milý kresťan, ak chceš byť premenený obnovou svojej mysle {Rim 12,2}, musíš svoju myseľ živiť len tým, čo je v ponuke menu, ktoré sme práve čítali. Počujem „amen“? Musíš začať byť veľmi svedomitým a selektívnym vzhľadom na to, čím kŕmiš svoju myseľ. Voľba je na tebe. Ale pochopte prosím, že „nikto nemôže slúžiť,“ komu? „…dvom pánom.“ {Mat 6,24} Telesná a duchovná prirodzenosť majú absolútne protichodné chute. Jedno sa druhému protiví. {Gal 5,17} Preto Ježiš hovorí: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ Pretože ako vidíte, neexistuje jedlo, neexistuje duševná výživa, ktorá by zároveň uspokojila obidvoch. Rozumiete tomu? Ich chute sú úplne protichodné, takže môžete kŕmiť len jedného, alebo druhého. Nikdy nemôžete zároveň kŕmiť obidvoch.

Preto, čo musíte urobiť? „Vyvoľte si dnes komu budete slúžiť.“ {Joz 24,15} Koho budete kŕmiť? Nuž, čo sa väčšina z nás snaží robiť, je… Teraz ma počúvajte, buďte ku mne úprimní. Hoci nie je možné kŕmiť zároveň obidve, pokúšame sa kŕmiť chvíľu jednu, a potom chvíľu tú druhú. No tak, priznáte si to? Začíname ráno, keď máme prikázaný čas na kŕmenie duchovnej prirodzenosti a niečím ju nakŕmime. Avšak potom večer, pretože ide náš obľúbený televízny program, sadneme si a nakŕmime telesnú prirodzenosť. Práve preto sme Laodicejčania. Počuli ste čo som vám povedal? Presne preto sme vlažní. {Zj 3,16} Nevzali sme vážne stať sa podobnými Kristovi a neurobili sme na základe toho seriózneho záväzku pevné, patričné rozhodnutie, {Dan 1,8} týkajúce sa duševnej stravy. Nerozhodli sme sa nechať vyhladovať toho starého človeka, a živiť len tú duchovnú prirodzenosť. Milí priatelia, pokiaľ neurobíme toto rozhodnutie, zostaneme Laodicejčanmi. Počujete čo vám hovorím? Prosím, pochopte to. Nezahrávajte sa so sebou. Musíte to vziať vážne, musíte to vziať radikálne! Ak máte byť premenení od slávy k sláve a pripravení na Ježišov príchod, a medzitým mu byť užitoční v tom, že budete iným pomáhať sa pripraviť – voľba je vaša! No musím vám veľmi jasne vysvetliť, čo to zahŕňa. V tomto sa prosím neklamte. Nerobte to prosím.

Kde nájdeme všetky tie veci, ktoré sú na tomto menu? To čo je pravdivé, počestné, spravodlivé, mravne čisté, čo je ľúbe, dobropovestné, a čo je cnostné a chvályhodné… {Filip 4,8} Kde nájdeme všetky tieto veci v ich skutočne nádhernom zjavení? Kde ich nájdeme? V Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Amen? Preto je kresťanským mottom to, čo Pavol tak stručne uvádza v Židom 12,2: „hľadiac ta na… Ježiša.“ Počujem „amen“? {Amen.} Moji drahí priatelia, toto musí byť nielen naším mottom, ale musíme to prijať aj ako naše poverenie. „Hľadieť na Ježiša.“ Ani s týmto však ešte nie som spokojný. To, čo je naším mottom a naším poverením, sa musí stať našou vznešenou utkvelou myšlienkou: „Hľadieť na Ježiša.“ To je ono. Pokiaľ sa to nestane našou vznešenou utkvelou myšlienkou, nebudeme schopní prostredníctvom neustálej spolupráce s Duchom Svätým upierať naše oči na Ježiša, a byť menení od slávy k sláve {2 Kor 3,18}, a tým sa stať takými ľuďmi, akými nás Boh chce mať. „Hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.“

Popracujte so mnou na tom slove „hľadieť.“ „Hľadieť“ znie v angličtine dosť nevýrazne. Je to slabý preklad z gréčtiny. To grécke slovo je veľmi jedinečné. Grécke slovo je „aphorao“ – „a-fo-ra-o,“ {Strongova konk. G872} a je zložené z dvoch slov: predpony „apo“ {Strongova konk. G575} čo znamená „od“ a slovesa „horao,“ {Strongova konk. G3708} čo znamená „uprene hľadieť; neustále hľadieť na…“ Sledujete to? Keď to dáte dohromady, dostanete naše slovo, ktoré sa prekladá ako „hľadieť na“ – teda „aphorao.“ Avšak pochopte prosím, čo nám chcel Pavol povedať použitím tohto jedinečného slovesa. Hovorí nám, že sa v prvom rade musíme odvrátiť od pozerania na čokoľvek iné – to vystihuje tá časť „apo“. Musíte odvrátiť svoje oči od všetkého, čo vás tak ľahko rozptyľuje, a musíte oči svojej mysle zaujať, zaostriť ich, aby neustále verne hľadeli na Ježiša Krista. To je podstatou tohto slovesa. To je to, čo nám doslovne hovorí. A mimochodom, Strongova konkordancia definuje toto slovo nasledovne: „Odvrátiť oči od iných vecí a upriamiť ich na niečo.“ To je priamo zo Strongovej konkordancie – to slovo „aphorao“ znamená. „Apo“ a „horao“ spolu vyslovíme ako „a-fo-ra-o.“ Čo to znamená? Odvrátiť oči od iných vecí a upriamiť ich na niečo.

Čo je to „niečo“ v tomto prípade? Je to Ježiš. Moji drahí priatelia, v krátkosti, je to naša základná úloha spolupráce, ktorá si ale vyžaduje usilovnosť. Vyžaduje si to vytrvalé úsilie spojené s Božou mocou. Vyžaduje si to cvičenie vôle a duchovnú, mentálnu disciplínu, s ktorou väčšina z nás nie je ani len oboznámená. Bože, pomôž nám aby sme za oboznámili s tou duchovnou mentálnou disciplínou odvracania očí našej mysle od iných vecí, a pomôž nám upierať ich výlučne na Ježiša. Pozrite, je to absolútne nevyhnutné, ak máme byť schopní rásť a udržiavať si víťazstvo.

Počúvajte. Testimonies {Svedectvá}, zv. 5, str. 744: „Našou úlohou je, podľa apoštola Pavla, denne a každú hodinu hľadieť, na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša.‘“ {Žid 12,2} Máme v našej kresťanskej skúsenosti vykonávať nejakú prácu? Máme? Áno. Ale akú? Máme sa zmeniť? Nie, to nedokážete. Leopard nemôže zmeniť svoje škvrny, ani Etiópčan farbu svojej kože. {Jer 13,23} To nedokážete. Musíte byť premenení. Znamená to však, že nemusíte nič robiť? Nie, nedôjdite prosím k názoru, že nemáte čo robiť len preto, že sa sami nedokážete zmeniť. Jedine Duch Svätý vás môže zmeniť, avšak ani Duch Svätý vás nezmení, pokiaľ nebudete spolupracovať. Počujem „amen“? {Amen.} A ako spolupracujete? Pozeraním sa na Ježiša, takže On vás potom môže zmeniť na podobu toho, na čo sa pozeráte. Amen?

Neexistuje spôsob, ako môžeme byť premenení od slávy k sláve, jedine ak spolupracujeme tým, že hľadíme na slávu Pánovu! {2 Kor 3,18} A toto je opäť dôvodom, prečo sme takí zarytí Laodicejčania. Nevzali sme vážne odvrátenie našich očí od vecí tohto sveta, a neupreli sme ich výhradne na Ježiša. A preto sme vlažní, ani horúci ani studení. {Zj 3,16} Máme tvárnosť pobožnosti {2 Tim 3,5}, prechádzame rutinou a správame sa celkom dobre, obzvlášť v porovnaní s ostatnými. No je to len obielenie vápnom {Mat 23,27} drahí priatelia. No tak, priznajme si to. Nesnažím sa súdiť nikoho v tejto miestnosti, iba s vami skúmam verdikt toho verného a pravdivého Svedka. {Zj 3,14-21} Toto je Jeho hodnotenie cirkvi doby konca. Jeho verdikt nemôžeme poprieť. Dôvodom je, že máme oči našej mysle ešte stále príliš často zamerané na veci tohto sveta, a trávime veľmi málo času upieraním očí mysle na Ježiša. A pravdaže, pri pozeraní sa meníme na podobu toho, na čo pozeráme. Musím k vám byť otvorení moji priatelia, a prosím nemajte mi za zlé, že k vám hovorím tak priamo. A všimnite si, že používam osobné zámeno. Hovorím o „nás“.

My – ako ľud – potrebujeme oživenie. {LDE 189.1} Amen? {Amen.} Takže čo musíme urobiť? Musíme odvrátiť naše oči od bezcenných vecí, a uprieť ich na Ježiša. Musíme urobiť „aphorao“. Musíme urobiť „aphorao“. To je naša práca na každý deň, na každú hodinu. Čo myslíte, v akom čase je v gréčtine sloveso „hľadieť“? No tak, tí z vás ktorí ste ma počúvali. Je to prítomný aktívny čas. A čo ten prítomný aktívny čas znamená? Pokračujúcu, trvalú činnosť, nech je už akákoľvek. Hľadieť – je v gréčtine v prítomnom aktívnom čase. To znamená, že musíme neustále hľadieť na Ježiša, nie len príležitostne. Hľadieť ako? Neustále. Počujem „amen“? {Amen.} Hovoríme o radikálnej duchovnej disciplíne. Pre väčšinu z nás je úplne neznáma. No je požadovaná ak máme naozaj získať dve veci. Sledujte! Dve veci:

1. Úplné víťazstvo nad pokušením

1. 2. A neustály rast do podoby Kristovho charakteru.

Musíme urobiť „aphorao,“ odvrátiť naše oči od všetkého a uprieť ich na Ježiša, obzvlášť oči mysle, ak máme získať úplné víťazstvo nad pokušením a skúsenosť neustáleho rastu do podoby Kristovho charakteru. No, poďme na obidvoch popracovať.

V našom zvyšnom čase sa pozrieme na to, prečo je to nevyhnutné robiť, ak chceme získať úplné víťazstvo nad pokušením. Dobre? Testimonies {Svedectvá}, zv. 4, str. 357: „Naše hlavné nebezpečenstvo tkvie v tom…“ Mimochodom, pri každej vete, ktorá začína takto by ste mali spozornieť a vážne ju zobrať na vedomie. V čom tkvie naše hlavné nebezpečenstvo, drahí priatelia? „Naše hlavné nebezpečenstvo tkvie v tom, že naša myseľ je odvrátená od Krista.“ To je naším čo? Naším hlavným nebezpečenstvom – ak sú oči našej mysle odvrátené od Krista.

Ak by tu s nami dnes ráno bol, kto si myslíte, že by sa postavil a so svojim hrubým rybárskym hlasom by povedal: „Amen, toto káž brat môj?“ Kto? Peter. Apoštol Peter. Nezažil on ozajstnú skúsenosť, vzhľadom na hlavné nebezpečenstvo odvrátenia očí mysle od Krista? Je zaznamenaná v Písme, a dlho som sa čudoval, prečo tam vlastne bola zaznamenaná. Myslel som si, že to bol taký vzrušujúci príbeh, fíha, chodenie po vode, ale dlho som nechápal jeho duchovný význam. No teraz chápem. A vy? A mimochodom, prečo sám Ježiš chodil po vode? Bolo to len aby sa predvádzal? „Hej vy tam, pozrite čo dokážem. Ja som Boh. Ja môžem chodiť po vode.“ Toto On robil? Nie. Tak prečo chodil po vode? Lebo to bol jediný spôsob, ako sa dostať na druhú stranu? Nie. Bolo mnoho iných spôsobov, ako sa mohol dostať na druhú stranu. Tak prečo chodil po vode? Moji drahí priatelia, prosím pochopte, že pre židovskú myseľ bola voda priepasť, doména a ríša kráľovstva temnoty. Skutočnosť, že Ježiš mohol chodiť po vode bola hmatateľným príkladom a podobenstvom toho, že s Jeho mocou môžeme kráčať nad kráľovstvom temnoty, a nemusíme sa potopiť do jeho hlbín. Počujem „amen“? {Amen.} Je to hlboké duchovné podobenstvo. No Ježiš chcel, aby učeníci pochopili, že nielen On, ako človek závislý na svojom Otcovi, môže chodiť po vode, ale tiež my, ako hriešni ľudia, závislí na Ňom, môžeme chodiť po vode. Sme v tom zajedno? Preto, keď Peter povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách,“ Ježiš povedal čo? „Poď!“

Počúvajte. Príbeh je zaznamenaný u Matúša 14,25. „Potom za štvrtej stráže v noci prišiel k nim Ježiš chodiac po mori. A učeníci vidiac ho chodiť po mori zľakli sa a vraveli, že je to nejaká obluda, a skríkli od strachu. Ale Ježiš hneď,“ mám rád to „hneď…“ „prehovoril k nim a povedal: ,Dúfajte, ja som, nebojte sa!‘ A Peter mu odpovedal a riekol: ,Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách.‘ A on povedal: ,Poď!‘“ „Poď!“ „A Peter zostúpiac z lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi.“ Zatiaľ sa to vyvíja dobre. Čo robí? „Aphorauje.“ Odvracia svoje oči od všetkého iného a upiera ich na Ježiša. Avšak čo sa deje potom? Verš 30: „Ale hľadiac na silný vietor, začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: ,Pane, zachráň ma!‘ A Ježiš hneď,“ tu máme opäť to naše slovo – veľmi sa mi páči – „…hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: ,Človeče malej viery, prečo si pochyboval?“‘

Priatelia moji, pochopte prosím to hlboké duchovné podobenstvo. Učte sa z neho a aplikujte ho prosím vo vašej vlastnej osobnej skúsenosti. „Človeče malej viery, prečo si pochyboval?“ Prečo pochyboval? Odvrátil svoje oči od Ježiša. Pozrite: „Toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom –naša viera.“ {1 Ján 5,4} A ako môžeme získať vieru? „Hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša.“ {Žid 12,2} Amen? Keď na Neho hľadíme, On iniciuje našu vieru. Keď na Neho hľadíme, čo robí? On ju vedie k zrelosti, On ju rozvíja, On ju posilňuje, On ju zdokonaľuje, On ju dopĺňa. Ale v momente, keď odvrátime svoje oči od Ježiša, čo sa stane? Začneme pochybovať, strácame vieru. A keď stratíme vieru, čo sa stane? Čo sa neodvratne stane? Zapracuje zákon gravitácie.

Prosím vás, pochopte tú duchovnú ekvivalenciu. Prosím aby ste pochopili tú duchovnú súbežnosť. Zákon gravitácie je náš prirodzený sklon k zlu. {Ed 29.1} Zachytili ste to? Čo je zákon gravitácie? Je to náš prirodzený sklon k zlu, náš prirodzený sklon klesnúť, prinajmenšom, do stoky telesných myšlienok a pocitov – ak nie do skutkov a slov. Sledujete to? To je gravitácia. Jediný spôsob, moji milí priatelia, ako môžete prekonať gravitáciu, prekonať ten prirodzený sklon k zlu, je udržiavať neprestajné spojenie s Tým, ktorý jediný má moc nás k tomu uschopniť. {Amen.} „Bezo mňa nemôžete nič robiť.“ {Ján 15,5} Ale s Ním môžeme kráčať po vode. Počujem „amen“? {Amen.} S Ním sa môžeme udržať nad tou vrúcou stokou telesných myšlienok a pocitov. Môžete to dosiahnuť dokonca i v súkromí vašej mysle, vášho myšlienkového života, no môžete to urobiť len vtedy, keď máte oči svojej mysle uprené, kde? Na Ježiša. V momente keď prerušíte spojenie s Ježišom Kristom, no tak, priznajme to… V momente keď prerušíte spojenie s Ježišom Kristom, čo sa stane? Potápate sa… Potápate sa!

A diabol to vie, preto sa neustále pokúša odvrátiť oči mysle od Ježiša Krista. Vie, že nikto nemôže chodiť po vode. Nikto nemá v sebe moc prekonať gravitáciu. Môžete to urobiť len vtedy, keď sa neustále spoliehate na Ježiša. O čo sa teda Satan neustále snaží? O čo sa teda neustále snaží? Prerušiť naše spojenie s Ježišom – to viete.

V momente, keď sa Peter začal pozerať na okolnosti: vietor a vlny. Mimochodom, inšpirácia nám hovorí, že sa pozeral ponad plece aby videl, či učeníci obdivujú čo robí. {DA 381.5} Bolo v tom trochu pýchy. A mimochodom, priatelia, keď sa učíme chodiť po vode, veľmi, veľmi ľahko si začneme privlastňovať osobné zásluhy a stávame sa samospravodliví a pyšní. {BEcho, 15. máj 1892, ods. 5} Počujete čo vám hovorím? Pochopte prosím, že zakaždým, keď ste schopní prekonať gravitáciu, je to len vďaka Nemu, nie vám. Počujem „amen“? Nemôžete si za to privlastňovať zásluhy. Nepozerajte ponad plece, aby ste videli, či niekto obdivuje, čo robíte. Len Ježiš je Ten, kto to umožňuje. Len Ježiš to umožňuje.

Udržiavajte to pevné spojenie, a budete mať nepretržitý prístup k božskej moci. Tak môžete prekonať zákon gravitácie. Môžete prekonať svoj prirodzený sklon k zlu. Chvála Bohu! Amen? Môžete chodiť po vode. Môžete. Verte Mu. Hľaďte na Neho. Dôverujte Mu, a v Jeho moci budete neustále chránení pred potopením sa do tej stoky telesných myšlienok a pocitov. Ak však na moment odvrátite oči od Ježiša, a zistíte, že sa potápate, prinajmenšom majte stále na pamäti to, čo urobil Peter, že zakričal: „Pane, zachráň ma!“ {Mat 14,30} Chváľte Boha a hneď vás silná ruka vytiahne z tej stoky.

Avšak čo ste pritom urobili? No tak, čo ste urobili? Zašpinili ste sa. Zašpinili ste sa. Znečistili ste svoju myseľ. No chvála Bohu: „Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a,“ čo? „…očistil nás od každej neprávosti.“ {1 Ján 1,9} Chvála Bohu. Avšak priatelia, učme sa z našich chýb {7T 244.4}, dobre? Učme sa z našich chýb. Kedykoľvek, keď sa potkneme a spadneme, kvôli nedostatku bdelosti a modlitieb, sadnime si a prosme Boha, aby nám pomohol sa z našich chýb poučiť, aby sme sa tak mohli vyhnúť ich opakovaniu. {ST, 10. február 1890, ods. 7}

Kedykoľvek, keď sa mi to stane, viete čo je dôvodom, že som sa potopil? Z nejakého dôvodu som odvrátil oči mojej mysle od Ježiša. Dovolil som, aby niečo odvrátilo oči mojej mysle od Ježiša. Naše hlavné nebezpečenstvo tkvie v tom, že naša myseľ je odvrátená od Krista. V tom je to. Prosím, uvedomte si moji milí priatelia, že ak chcete získať stále víťazstvo, potom musíte cvičiť oči vašej mysle, aby boli neustále upreté na Ježiša. Sme v tom všetci zajedno? V tom je podstata. V tom je podstata. V momente, keď prerušíte spojenie s Ježišom, premôže vás gravitácia a vy sa potopíte. Bez Božej moci sa nemôžete udržať nad vrúcou stokou vašich telesných myšlienok a pocitov, rovnako ako Peter nemohol bez Božej moci kráčať po hladine Galilejského jazera. To je priama paralela. Uvedomte si to, prosím.

Review and Herald, 11. júl 1907: „Pokiaľ hľadíte na Krista.“ „Pokiaľ,“ čo? „…hľadíte na Krista, ste v bezpečí; no v momente,“ kedy? „…v momente, keď začnete veriť sebe, ste vo veľkom nebezpečenstve. Ten, kto je v harmónii s Bohom, bude neustále závislý na Jeho pomoci.“ Amen? {Amen.} Milí priatelia, toto je to tajomstvo neustáleho, pevného víťazstva. Je to neustála, úplná závislosť na Ježišovi Kristovi. To je to tajomstvo. Počúvajte, ako to vyjadril Dávid v Žalme 25,15: „Moje oči hľadia vždycky k Hospodinovi…“ „Moje oči hľadia vždycky,“ ku komu? „…k Hospodinovi, lebo on vyvodí moje nohy zo siete.“

Signs of the Times {Znamenia doby}, 19. september 1900: „Potrebujeme,“ čo bratia a sestry? „…neustále spojenie s Ježišom práve tak, ako potrebujeme každodenný pokrm pre výživu nášho tela. Ak by bola chvíľa, keby sme neboli v nebezpečenstve žeby sme boli oklamaní nepriateľom, v tej chvíli by sme sa mohli zaobísť bez Božej pomoci.“ No existuje vôbec moment, keď nie sme v nebezpečenstve oklamania nepriateľom? Existuje? Nie, neexistuje.

A mimochodom, kto je tým nepriateľom, ktorého sa musíme najviac obávať, ktorý nás je stále pripravený oklamať? Kto je to? Nie je to satan, je to naše ja. Jeremiáš 17,9: „Najľstivejšie od všetkého je srdce a je neduživé na smrť. Kto ho pozná?!“ Počujem „amen“? {Amen.} Váš najhorší nepriateľ, ktorého sa musíte najviac obávať, je ten, ktorý prebýva priamo v tábore. Keď však nad ním zvíťazíte, zvíťazíte aj nad jeho spojencom. {Haleluja} Preto tí z nás, ktorí premôžu telo so všetkými jeho žiadosťami, s jeho klamnými žiadosťami, ako nám hovorí Pavol v Efežanom 4,22, sú „viac ako víťazi,“ lebo sme nezvíťazili len nad telom, ale sme tak zvíťazili na kráľovstvom temna. Chvála Bohu. Chvála Bohu.

Žalm 16,8. Tu je Dávidovo tajomstvo víťazstva. „Vždy si predstavujem Hospodina pred sebou.“ „Vždy si predstavujem Hospodina.“ Ako často, moji priatelia? „Vždy.“ Počujete tú neustále sa vracajúcu myšlienku? Hovoríme o stálom, nepretržitom spoločenstve s Ježišom. „Vždy si predstavujem Hospodina pred sebou, lebo je po mojej pravici, aby som sa nepohnul.“ Neporaziteľný voči útokom nášho ja, hriechu a satana. Prečo? Lebo si vždy predstavuje pred sebou Hospodina. Chcete byť neporaziteľní? No tak, potrebujem trošku väčšiu odozvu, než toto. Chcete byť neporaziteľní voči útokom hriechu, vášho ja a satana? {Áno.} Potom sa tiež musíte naučiť vždy si predstavovať Boha pred sebou.

Mimochodom, kedy sa Dávid dostal do ťažkostí? Keď odvrátil svoje oči od Pána a uprel ich na Batšebu {2 Sam 11,2}. A ako rýchlo sa potopil, keď to urobil, priatelia? Dávid bol mužom podľa Božieho srdca. {1 Sam 13,14; PP 722.4} Bol to Boží muž. Prosím, nikdy nepodceňujte, ako rýchlo a hlboko sa môžete potopiť, ak odvrátite svoje oči od Ježiša.

This Day with God, str. 232: „Vezmite Boha so sebou, nech už idete kamkoľvek. Dvere sú otvorené pre každého Božieho syna a dcéru. Pán nie je ďaleko od duše, ktorá Ho hľadá. Dôvod prečo…“ Počúvajte: „Dôvod, prečo sú toľkí ľudia ponechaní sami na seba v čase pokušenia je ten, že si pred sebou nepredstavujú Hospodina. Práve na tých miestach, kde s Bohom počítame najmenej, potrebujeme posvietiť lampou života. Ak Boha stratíme z dohľadu, ak sa naša viera a naše spojenie s Bohom preruší, duša sa dozaista ocitne v nebezpečenstve. Integrita nebude podporovaná.“ Počuli ste to? Povedala, že: „Integrita nemusí byť podporovaná?“ Nie, povedala, že „integrita,“ čo? „…nebude podporovaná.“ Prečo? Lebo gravitácia vás začne ťahať dole v momente, keď prerušíte spojenie s jediným zdrojom, ktorý vám môže pomôcť vzdorovať zákonu gravitácie. Prerušíte spojenie s Ježišom Kristom, a váš sklon k zlu prevezme kontrolu. Integrita nebude podporovaná. Prosím, pochopte to. „Ak Boha stratíme z dohľadu, ak sa naša viera a naše spojenie s Bohom preruší… integrita nebude podporovaná.“ Poďme to uzavrieť.

Takže, čo potrebujeme urobiť, moji milí priatelia, ak máme získať stále víťazstvo? Musíme sa priblížiť k Bohu, a On urobí čo? Priblíži sa k nám. Jakub 4,8: „Priblížte sa Bohu…“ A Žalm 69,19 hovorí: „Priblíž sa mojej duši; vyprosti ju! Vykúp ma pre mojich nepriateľov!“ Jakub 4,8: „Priblížte sa Bohu a,“ čo? „…priblíži sa vám.“

Ale ako sa k Nemu priblížime? Ako sa k Nemu priblížime? Rozhodnutím, že nebudeme vzdorovať priťahujúcej moci Jeho lásky, a rozhodnutím, že sa budeme vystavovať zjaveniu Jeho lásky. Počuli ste čo tu práve odznelo? Je to veľmi dôležité. Ako sa priblížime k Bohu? Rozhodnutím, že nebudeme vzdorovať priťahujúcej moci Jeho lásky, ale si radšej zvolíme hľadieť na zjavenie tej lásky. Jeremiáš 31,3: „Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. ,A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“‘ Čo je to, čo nás ťahá k Bohu? Je to Jeho čo? Je to Jeho láskavá milosť. No musíme sa rozhodnúť hľadieť na jej zjavenie, ak na nás má mať priťahujúcu silu. Ak na ňu nebudete hľadieť, nemôže vás priťahovať. Sledujete ma?

Kde sa príťažlivá sila Božej láskavej milosti nakoniec zjavila? V Kristovi, tom ukrižovanom. {1 Kor 2,2} Amen? Preto Ježiš hovorí u Jána 12,32: „A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.“ Kde je láskavá milosť dokonale a plne zjavená? Je v nekonečnej Božej obeti {5T 515.1}, ktorú podstúpil na kríži, aby nás zachránil. Keď na to hľadíme, priťahuje nás to. Ak to neodmietneme, bude nás to priťahovať. Ak nebudeme len hľadieť na Baránka {Ján 1,29.36}, ale budeme neustále hľadieť na Baránka, ak udržíme pozornosť očí našej mysle upriamenú na Krista, bude nám postupne udeľovaná nadprirodzená moc zvíťaziť. Žalm 26,3: „Lebo tvoja milosť je pred mojimi očami, a chodím v tvojej pravde.“ Udržiavajte svoj zrak na láskavej milosti Božej, ktorá je zjavená v Kristovi, v tom ukrižovanom, a budete môcť „kráčať po vode“. Počujem „amen“? {Amen.} Budete môcť „kráčať po vode“.

That I May Know Him, str. 250: „Duša, ktorá miluje Boha, od Neho rada prijíma silu, skrze neustále spojenie s Ním. Keď si duša navykne na rozhovory s Bohom, moc toho zlého je zlomená…“ Počujem „amen“? „…pretože satan nemôže zniesť prítomnosť duše, ktorá je v blízkosti Boha. Ak je Kristus vaším spoločníkom, nebudete si pestovať bezcenné a nečisté myšlienky; nebudete sa oddávať prázdnym slovám, ktoré zarmútia Toho, ktorý prišiel, aby posväcoval vašu dušu… Tí, ktorí sú posvätení pravdou, sú živými odporúčaniami jej moci a zástupcami ich vzkrieseného Pána. Vyznanie Krista prečistí chuť, posvätí úsudok, pozdvihne, očistí a zušľachtí dušu, a bude stále viac a viac robiť kresťana vhodnejším pre spoločenstvo nebeských anjelov.“ Počuli ste ten posledný odsek? Neustále hľadenie na Neho nás robí kým? Efektívnymi svedkami Kráľa a vhodnými občanmi Kráľovstva. Moji drahí priatelia, hľaďte na Baránka a získate víťazstvo. Poďme sa pomodliť.

Bože a Otče, ďakujem Ti, že môžeme kráčať po vode, ak budeme upierať oči našej mysle na Ježiša. Chválime Ťa v Jeho mene. Amen. Ďakujem vám, priatelia moji.