Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobré ráno, bratia a sestry. {Dobré ráno.} Prajem vám požehnanú sobotu. {Požehnanú sobotu.} Som rád, že ste tu. Je to prednosť študovať Božie Slovo v Božom dome v Boží deň. Amen? {Amen.} No ak to má byť na požehnanie, musíme mať v prvom rade Božieho Ducha. Duchovné veci sa posudzujú duchovne. {1 Kor 2,13-14} Už som to niekoľkokrát povedal, no musím to zopakovať. Nech nám Boh odpustí náš príliš ľudský sklon byť tak sebestačnými pri štúdiu Jeho Slova. Dnes študujeme Jeho Slovo, no neštudujeme len takú hocijakú tému, ale tú najdôležitejšiu prácu, aká bola kedy ľuďom zverená. Aká je to práca? Budovanie charakteru {Ed 225.3}, budovanie charakteru, ako sa meniť od slávy k sláve. {2 Kor 3,18} A pretože biblický termín pre charakter je sláva, {2 Moj 33,18-34,7}, v skutočnosti nám to teda hovorí, ako máme rásť z jednej fázy rozvoja charakteru do druhej – čo je témou tohto semináru.

Je to veľmi duchovná téma, lebo charakter má čo do činenia s mysľou. V skutočnosti, myšlienky a pocity dohromady vytvárajú morálny charakter. {5T 310.1} „Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prísl 23,7} Musíme sa „premeniť obnovením svojej mysle.“ {Rim 12,2} Keď hovoríme o tom, čo prebieha v mysli, hovoríme o duchovných veciach, a nie je pre nás ľahké tieto veci pochopiť. Vlastne, je pre nás nemožné pochopiť tieto veci bez pomoci Svätého Ducha. Proste nemožné.

Moji drahí priatelia, z celého srdca si prajem, aby sme po dnešnom štúdiu jasne rozumeli pravde, snáď jasnejšie, než sme jej rozumeli kedykoľvek predtým. No chcem, aby sme urobili niečo viac, než len jasnejšie porozumeli pravde. Chcem, aby sme plnšie prežívali jej posväcujúcu, oslobodzujúcu moc v našich osobných životoch. Sme v tom zajedno? Aj vy po tom túžite? {Amen.} Modlím sa, aby to tak bolo… Kiežby to tak bolo. Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ {Ján 8,32} Ježiš sa tiež modlil: „Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.“ {Ján 17,17} V pravde je oslobodzujúca, posväcujúca moc. Avšak bez Ducha Pravdy ju nemôžeme okúsiť. Takže ako je naším zvykom, musíme naše štúdium začať tak, že ešte pred otvorením Biblie otvoríme svoje srdcia a pozveme Božieho Ducha, aby vstúpil. Ste pripravení urobiť to so mnou znovu dnes dopoludnia? Pozývam vás, aby ste so mnou pokľakli na pár minút tichej modlitby. Chcem vám dať čas, aby ste osobne pozvali Božieho Ducha do svojich sŕdc, a potom sa pomodlím v mene nás všetkých.

Môj nebeský Otec, v mene Ježiša Krista prichádzam dnes ráno do Tvojej prítomnosti, aby som sa Ti predovšetkým poďakoval za prednosť prísť sem v Tvoj svätý deň, na Tvoje miesto, aby sme Ťa oslavovali v duchu a pravde. Ale Otec, ak to máme byť schopní urobiť, musíme tu mať Ducha Pravdy, nielen uprostred nášho zhromaždenia, ale tiež v každom jednom srdci. Otec, preto otvárame dvere našich sŕdc a vravíme: „Vojdi.“ Naplň tento telesný chrám Tvojou prítomnosťou. Oživ a posilni naše duševné a duchovné schopnosti. Prosím, uschopni nás, aby sme pravdu nielen pochopili intelektom, ale aby sme ju prijali aj pocitmi a podrobili jej vôľu. Aby sme pravdu mohli nielen pochopiť, ale aby sme mohli tiež za ňou stáť, priľnúť k nej, a dovoliť jej, aby nás posväcovala a oslobodzovala v našich životoch. Prosím Pane, chceme, aby to bolo viac ako len rozumové cvičenie. Chceme, aby to bola život meniaca skúsenosť. Modlím sa, aby si to teda vykonal skrze Ducha Pravdy. Urob zázrak a použi si túto úbohú hlinenú nádobu. Skrze ňu – kvôli Kristovi a kvôli poučeniu Jeho nevesty – vylej požehnanie pravdy. Prosím, Pane, odstráň všetko, čo by bránilo prúdu a očisti všetko, čo by ho poškvrnilo, alebo znesvätilo. Urob zo mňa prázdnu a čistú nádobu, ktorú môžeš naplniť čistou, osviežujúcou vodou života, a dovoľ jej cez ňu pretekať. A prosím, Otče, vypočuj túto modlitbu, lebo prosím v Ježišovom mene. Amen.

Chcel by som, aby ste si otvorili vašu študijnú príručku – váš výtlačok na strane 71. Vidím, že niekoľkí z vás ste práve prišli na palubu a nemáte letáčik. Je mi to ľúto. Samozrejme, mohli ste ho mať, keby ste boli bývali s nami. Ak prídete aj popoludní, možno vám nejaký odložíme. Zaoberali sme sa dôležitosťou duševného jedálnička a jeho priamym a dramatickým vplyvom na charakter, ktorý rozvíjame. Hovorili sme o starej známej pravde: „sme to, čo jeme.“ Zvyčajne sa ňou naráža na telesný jedálniček, a tam to istotne platí. No zvlášť to platí aj pri duchovnej strave, ktorou si sýtime myseľ. „Sme to, čo jeme,“ priatelia. To, čím si sýtime myseľ prostredníctvom zmyslov, priamo tvaruje a formuje naše zmýšľanie.

Viete, myseľ je úžasný počítač. Programuje sa cez naše zmysly, najmä cez oči a uši, no všetky naše zmysly sú zapojené. Všetky naše zmysly sú zapojené. Nakoľko má duševná strava priamy a dramatický dopad na charakter, ktorý si budujeme, je nevyhnutne potrebné, aby sme boli veľmi vyberaví v tom, čím si myseľ kŕmime. Amen? Veľmi vyberaví. Musíme sa ubezpečiť, že ju nenakŕmime telesným pokrmom. Na dosah je kopa nezdravej, telesnej stravy. Priatelia, my sa však musíme z Kristovej lásky rozhodnúť, že starého človeka necháme o hlade a nedáme mu jesť. Je to nevyhnutne potrebné. No zároveň sa potrebujeme rozhodnúť, že nového človeka budeme kŕmiť svedomito, dôsledne, zámerne a verne. Jedného nechať hladovať, druhého kŕmiť. Jedine takto sa nám môže podariť zabrániť telesnej prirodzenosti v tom, aby znovu získala prevahu, a nechať vládnuť duchovnú prirodzenosť a cez ňu Krista, aby nám riadil život. Je to také dôležité.

Naše posledné štúdium dnes dopoludnia sa nazývalo: „Hľadieť na Ježiša“ {Žid 12,2} To je naše motto, v skutočnosti naše poverenie, a pre lásku Kristovu sa musí stať našou vznešenou utkvelou myšlienkou. Chcem tu počuť amen: Musí sa stať našou vznešenou utkvelou myšlienkou… {Amen.}…ak máme zvíťaziť nad pokušením, a stále viac sa podobať na Krista svojím charakterom. Dnes ráno sme si všimli, aké je to nevyhnutné, ak máme získať trvalé víťazstvo nad pokušením. Prečo? „A toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – naša viera,“ {1 Ján 5,4} a nad všetkým, čo je na svete, a čo je na svete? Žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, {1 Ján 2,16} a to sú tri kategórie pokušenia. Každé pokušenie, ktoré vy a ja prežívame, prichádza pod jednou z tých hlavičiek. Ak teda máme tieto pokušenia prekonať, tak jedine vierou.

Ako dostávame vieru? „Hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša.“ {Žid 12,2} A keď naňho hľadíme, On tú vieru iniciuje, a keď naňho hľadíme neustále, posilňuje ju, takže dozrieva a zdokonaľuje sa. Vierou môžeme chodiť podľa Ducha a nie podľa tela. {Gal 5,16} Môžeme chodiť po vode. Amen? {Amen.} Peter  – aký je to hlboký a prenikavý príbeh. {Mat 14,25-31} Ako mohol chodiť po hladine Galilejského jazera? Len tak, že zrak upieral na Ježiša. V momente, keď sa pozrel inde, čo sa stalo? Čo sa stalo? Gravitácia zvíťazila a šiel dolu. Čo je obdobou gravitácie v našej kresťanskej skúsenosti? Náš prirodzený sklon k zlému. {Ed 29.1} Milí priatelia, jediný spôsob, ako môžeme byť vy a ja schopní kráčať po vriacej stoke telesných myšlienok a pocitov je, že oči svojej mysle uprieme na Ježiša Krista. Počujem „amen“? {Amen.} Odvráťte oči vašej mysle od Krista a sľubujem vám, že „gravitácia“ zvíťazí a potopíte sa. Je desivé, ako rýchlo a hlboko môžete klesnúť. Len sa spýtajte Dávida… Keď odvrátil oči svojej mysle od Ježiša a uprel ich na Batšebu. {2 Sam 11,2} Je desivé, ako rýchlo môžete klesnúť. Toto bola téma dnešného rána.

Je mi ľúto, ak ste to premeškali, keď ste tu neboli. Bolo to dôležité štúdium, ale teraz máme zase iné, tiež dôležité. Musíme si uvedomiť, aké načisto nevyhnutné je udržať oči mysle upriamené na Ježiša, ak máme prežívať ustavičný rast do podoby Kristovho charakteru. Ak máme prežívať čo? Ustavičný rast do podoby Kristovho charakteru. Takže hľadieť na Ježiša je dôležité nielen pre dôsledné víťazenie, ale tiež pre prežívanie ustavičného rastu. Súhlasíte so mnou? {Amen.}

Takže opäť to sloveso „hľadieť,“ kvôli tým, čo tu neboli. V gréčtine je veľmi zaujímavé, skladá sa z dvoch slov. „Apo,“ čo je predpona a znamená „od“ a „horao,“ čo znamená „uprene hľadieť.“ Dajte si ich dokopy a dostanete: odvrátenie mysle od bezcenných vecí a jej upriamenie na Ježiša. Presne toto doslova znamená to grécke sloveso. Všimnite si prosím, že ak máte upriamiť oči vašej mysle na Ježiša, musíte sa odvrátiť od všetkého ostatného. Diabol to samozrejme vie, a tak má veľmi veľký záujem o odvracanie očí našej mysle od Krista. Lebo vie, že ak nám zabráni v sústredení sa, v upriamení našej mysle na Krista, neodvratne klesneme… a utopíme sa v stoke našich vlastných telesných myšlienok a pocitov.

Milí priatelia, žiada si to usilovné, vytrvalé úsilie, zmocnené Božou milosťou, ak chceme oči našej mysle vycvičiť a stále ich zameriavať na Krista. Nemáme meniť sami seba. My sa sami ani nemôžeme zmeniť. Zmeniť nás môže len Svätý Duch. Lenže s Duchom Svätým musíme spolupracovať tak, že budeme hľadieť na Ježiša. Amen? {Amen.} Jedine hľadením naňho sme premieňaní „od slávy v slávu, ako od Ducha Pánovho.“ {2 Kor 3,18} Nevyzývam vás, aby ste sa zmenili, ale vyzývam vás, aby ste oči vašej mysle upierali na Ježiša, aby vás Jeho Duch mohol meniť na podobu toho, na čo hľadíte. Dáva to zmysel? Rozumiete tomu? Zopakujem: je to načisto rozhodujúce, nielen pre dôsledné víťazenie, ale aj pre ustavičný rast.

Priatelia, je vzrušujúce, že to, čo najskôr bolo viac menej povinnosťou… Dobre, priznávam: spočiatku to môže byť povinnosť, ktorú sa musíme usilovne snažiť splniť, aby sme oči našej mysle odvracali od svetských vecí k Ježišovi. Sľubujem vám však, že čím viac hľadíte na Krista, tým viac vidíte Jeho krásu a Jeho lásku. Stále menej a menej vám to bude pripadať ako povinnosť a stále viac a viac to pre vás bude potešením. Prosím, pochopte to a naberte odvahu! Táto duševná, duchovná disciplína môže byť spočiatku tvrdá, ale ak vytrváte, zistíte, že Ježiš bude priťahovať myseľ ako magnet. {2MCP 595.2} Spomínate si na tú frázu, čo sme čítali dnes ráno? Bude myseľ priťahovať ako čo? Ako magnet. V láske Ježiša Krista je obrovská príťažlivá sila. Jeho láskavá milosť nás priťahuje, spomínate si? Jeremiáš 31,3: „Milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ Jeho láska nás priťahuje. Tá Ježišova láska je neuveriteľne príťažlivá. Počujem „amen“? {Amen.}

A tá láska je koniec koncov zjavená v Kristovi, v tom ukrižovanom. {1 Kor 2,2} Ježiš preto hovorí: „A ja, keď budem povýšený od zeme,“ – tak čo? „…všetkých potiahnem k sebe.“ {Ján 12,32} A mimochodom, práve preto apoštol Pavol, hlavný kazateľ evanjelia, hovorí čo? „Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami krome Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ {1 Kor 2,2} Lebo v tom sa zjavuje moc priťahujúcej Božej lásky, Krista, toho ukrižovaného. Nečudo, že Ján Krstiteľ, najväčší z prorokov, mal za podstatu svojej zvesti čo? „Hľa, Baránok Boží.“ {Ján 1,29} Hľa Baránok, zabitý Baránok {Zjav 13,8}, ten, ktorý priťahuje naše mysle. Moji milí priatelia, čím viac na Neho hľadíme, tým príťažlivejším sa stáva, až kým sa nestane našou utkvelou myšlienkou. A hľadenie na Ježiša už viac nie je našou povinnosťou, ale naším najväčším potešením. Práve vtedy sa kresťanská skúsenosť stáva naozaj pozitívnou a mocnou! Keď odvraciame naše oči od všetkého ostatného a upierame ich ustavične a výlučne na Ježiša Krista.

Musím sa s vami podeliť o tento výrok, lebo – hoci som ho už raz rozoberal – priamo súvisí s témou. Je dolu na strane 71. Citát z Review and Herald, 30. máj 1882: „Aby sme boli živými kresťanmi…“ Boli čím? „…živými kresťanmi.“ To akoby naznačovalo, že sú aj mŕtvi kresťania. Súhlasíte? V skutočnosti je takých veľa. No ja chcem byť živým kresťanom. Sme v tom zajedno? {Amen.} Dobre, tu je tajomstvo: „Aby sme boli živými kresťanmi, musíme mať životodarné spojenie s Kristom. Pravý veriaci môže povedať: ,Ja viem, že môj Vykupiteľ žije.‘ {Jób 19,25} Toto dôverné spoločenstvo s naším Spasiteľom odníme túžbu po pozemských a zmyslových pôžitkoch. {Amen.} Všetky naše telesné, duševné a duchovné sily by mali byť venované Bohu. Keď sa náklonnosti posvätia, naše záväzky voči Bohu sa stávajú prvoradými a všetko ostatné druhoradým.“ Milí priatelia, Ježiš sa skutočne stáva našou vznešenou utkvelou myšlienkou.

Čím viac hľadíme na Jeho lásku, tým sme doňho zamilovanejší a spolu s nevestou v Šalamúnovej piesni 5,10 a 16 hovoríme: „Môj milý je… výtečný nad iných desať tisíc. Jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ…“ Najlepší priateľ, akého mám, toto je Ten, koho z celého srdca milujem. Milí priatelia, ak máte takúto skúsenosť, uvedomíte si, že Ježiš priťahuje vaše myšlienky a pocity ako magnet, a okamih za okamihom budete mať nadprirodzenú moc, aby ste „zajímali v plen každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} Hoci bude s vami starý človek ešte stále mykať, to trhanie bude takmer nepovšimnuteľné, lebo vaša myseľ bude zameraná na Ježiša. To je to tajomstvo. To je to tajomstvo.

Ako si však vytvoríme taký vzťah s Ježišom? Nemôžete byť takto posadnutí Ježišovou krásou, kým sa s ňou nezoznámite. Amen? Aký je krásny Ježiš skutočne pochopíte, ak tá krása bude číslo jedna pre vašu myseľ a srdce. Preto Pavol hovorí vo Filipanom 4,8 – to je verš, z ktorého máme názov dnešného štúdia: „A ostatne, bratia, všetko, čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je ľúbe, čo je dobropovestné, ak je nejaká cnosť a jestli nejaká chvála –rozjímajte,“ alebo KJV – „o tom premýšľajte.“ Vidíte, tam musíme obrátiť našu myseľ. Máme ju obrátiť na dobré vlastnosti, ktoré tvoria charakter Ježiša Krista, a to tie slová vystihujú. Koniec koncov sú zjavené v Ježišovi Kristovi. A keď na ne hľadíme a len vtedy, keď na ne hľadíme, nás Duch Svätý mení na podobu toho, na čo hľadíme a robí nás pravdivými, čestnými, spravodlivými, mravne čistými a ľúbymi, dobropovestnými, cnostnými a chvályhodnými. Vzhliadaním sa čo? Meníte, meníte sa na podobu toho, na čo hľadíte.

Great Controversy {Veľký spor vekov}, str. 555. Všimnite si toto. Už sme si to vyjasnili, no chcem to urobiť znovu v tomto kontexte. Great Controversy {Veľký spor vekov}, str. 555: „Je to zákon…“ Čo je to, trieda? {zákon} „Je to zákon, ktorý platí v rozumovej i duchovnej oblasti, že sa meníme na to, na čo sa pozeráme.“ No všimnite si v ďalšej vete, ako k tej zmene dochádza: „Myseľ sa postupne,“ ako sa myseľ? „…postupne prispôsobí tomu, čím sa zaoberá.“

Popracujte so mnou na tomto citáte. Predovšetkým: „Je to zákon…“ Čo to znamená? {Kazateľ pustí pero.} Aký je to zákon? Nazýva sa to gravitačný zákon. Povedzte mi, robí zákon rozdiely medzi ľuďmi? Skutočne si nemyslím, že toto pero spadne, keď ho pustím, pretože som vysvätený kazateľ evanjelia. {kazateľ pustí pero, ktoré aj tak spadne} Nič to na veci nemení, však? A čo osobné presvedčenie? Odmietam veriť, že pero spadne. Proste to viem, lebo neverím že spadne. {kazateľ pustí pero, ktoré opäť spadne} Tiež to na veci nič nemení, však? A vaše preferencie? Viete, bol by som naozaj rád, keby pero tento krát nespadlo, keď ho pustím. Naozaj nechcem, aby spadlo. {pero aj tak spadne} Čo tým ilustrujem? Názorne tým ukazujem jednoduchú, ale hlbokú pravdu, že zákon je neúprosný. Počúvajte: funguje, či sa vám to páči alebo nie, či tomu veríte alebo nie, nech ste kýmkoľvek. Je to proste tak. Sme v tom všetci za jedno? My tu hovoríme o zákone. Aký je tento zákon? Je práve taký istý a práve taký neúprosný ako gravitačný zákon. Ako znie? Pozeraním sa čo? Meníme. Meníme sa na podobu toho, na čo sa hľadíme. Moji milí priatelia, nedá sa tomu uniknúť. Stanete sa tým, na čo sa pozeráte. Sme v tom zajedno?

Neklamte v tom sami seba, hoci je to ľahké. Prečo? Lebo tá zmena nie je radikálna, nie je rýchla, je aká? Postupná. „Myseľ sa postupne prispôsobí tomu, čím sa zaoberá.“ A práve preto, že prispôsobovanie sa je postupné, mnohí z nás oklamali sami seba a začali si myslieť, že na nás nevplýva negatívne, keď sa pozeráme na niečo nekresťanské. No som tu, aby som vám povedal, že vplýva. Podľa zákona to na vás vplýva zle. Neklamte sa v tom. Prosím neklamte sa v tom! Vždy, keď robíte rozhodnutia, musíte sa spýtať sami seba, čím si budete kŕmiť myseľ cez svoje zmysly. Musíte sa pýtať sami seba: „Naozaj sa chcem stať podobným tomu, na čo sa idem pozerať?“ Lebo podľa zákona sa to deje. Rozumiete mi? Podľa zákona sa deje presne to. Stávate sa podobnými tomu, na čo sa pozeráte. Preto je dôležité starostlivo si vyberať, na čo sa pozeráte. Robí to z vás človeka, akým naozaj ste. Nie človeka, akým sa javíte – to je celkom iný príbeh. No tak, viete to. Vieme predvádzať celkom dobrú šou a klamať ľudí, aby si mysleli, že sme niečo, čo nie sme, ale to, čo naozaj sme, sa odohráva tu hore medzi pravým a ľavým uchom: „Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prísl 23,7} A tým, čo skutočne sme, nás robí to, na čo hľadíme. Takže práve toto je dôvod, prečo – ak máme mať Kristov charakter, ak máme byť premenení obnovením našich myslí {Rim 12,2} – musíme upierať oči našej mysle ustavične na Ježiša Krista. Ustavične.

Citát z Review and Herald, 30. máj 1882: „Aby bola naša láska k Bohu stála a ustavične rástla…“ Pauza. Chcete to? Potrebujem počuť trochu nadšenejšie „amen“. Dám vám druhú šancu. „Aby bola naša láska k Bohu stála a ustavične rástla…“ Chcete to? {Amen.} Dobre, ak to naozaj chcete, budete brať ohľad na to, čo nasleduje, lebo to je jediný spôsob, ako to môžete získať. „Aby bola naša láska k Bohu stála a ustavične rástla a aby sme jasne vnímali Jeho charakter a vlastnosti, musíme naňho ustavične upierať zrak viery…“ Čo musíme? „… ustavične naňho upierať zrak viery. Stále musíme na Boha myslieť.“ „Ustavične,“ „stále,“ počujete to posolstvo? Ak chceme ustavične rásť do podoby Kristovho charakteru, musíme neustále hľadieť na Ježiša Krista. Jedine pozeraním sa meníme. Dáva to zmysel? Ustavične, ustavične naňho upierať zrak viery. Pamätáte sa na to sloveso v Židom 12,2: „Hľadiac na Ježiša“? Je v prítomnom činnom čase, čo znamená neustále pokračujúcu činnosť. Neustále hľadieť, odvracať oči od všetkého ostatného a upierať ich na Ježiša. O tom tu hovoríme. Stále musíme myslieť na Boha. Milí priatelia, jedine takto môžeme zajímať v plen každú myšlienku do poslušnosti Krista. {2 Kor 10,5} On má byť predmetom nášho myšlienkového života. Je vám to jasné?

Niektorí z vás by tu mohli namietať: „Ale no tak, človeče, spamätaj sa. Určite nám tu nehovoríš, že oči našej mysle musíme vždy upierať na Krista, či áno?“ No, predovšetkým vás chcem ubezpečiť, že sa s vami jednoducho delím o to, čo hovorí HOSPODIN. Dobre? Chcem tým povedať, že si to tu nevymýšľam. Hovorím z toho, čo vraví inšpirácia. To Boh nám hovorí, že ak chceme dôsledne víťaziť a neustále rásť, musíme oči našej mysle upierať… Ako dlho? Ustavične na Neho. Je to jasné? No ale ako sa to dá? Je to možné? Áno, je. „Každý Boží príkaz, dáva človeku aj silu splniť ho.“ {COL 333.1} No niektorí by ste mohli namietnuť: „Spamätaj sa, nie som nejaký mních, čo žije v 17. storočí v kláštore a nemá nič iné na práci len sa modliť, študovať Bibliu a viesť teologické debaty s bratmi. Vieš, ja žijem v 21. storočí. Sú tu všelijaké každodenné podstatné veci, ktoré si vyžadujú moju pozornosť. No tak, naozaj to nemyslíš vážne, že môžeme na Krista myslieť ustavične, či áno?“ Áno, môžete. Že ako? Pán vám žehnaj, popracujte na tom so mnou.

Je to duchovná disciplína, ktorú väčšina z nás vôbec nepozná. Myslím tým, že nemáme ani len potuchy o takejto duchovnej disciplíne a práve preto sme takí laodicejskí. Presne kvôli tomu sme takí vlažní. Prosím, čo potrebujeme pochopiť, aby sme mohli oči našej mysle ustavične upierať na Ježiša? V prvom rade si uvedomme, že Kristus nám dal schopnosť myslieť zároveň na viac ako len jednu vec. Je tak?

Boli by ste prekvapení, na koľko vecí myslím, keď tu pred vami stojím. Pozerám sa vám do tvárí a ustavične v nich čítam a myslím si: „Kiežby sa zobudil.“ Alebo: „Kiežby prestala rozprávať a počúvala,“ no nie mňa, ale to, čo by jej Boh mohol cezo mňa povedať. V mojej mysli je celá kopa zaujímavých myšlienok. Okrem toho sa pozerám na hodiny a som pod tlakom, lebo tikajú. Myslím na náš tím s kamerami, atď. A keď svetlá zhasli, naozaj ma prepadli obavy. Mysľou mi prebieha všeličo možné a zároveň premýšľam nad tým, čo vám tu hovorím – teda dúfam. Pán nám dal schopnosť premýšľať zároveň o viac než len jednej veci, je tak? Inými slovami, priatelia, aj v duševnom zraku máme takzvané periférne videnie.

Pracujte so mnou. Toto je moje telesné oko, dobre? Pozerá sa na môjho brata tam vzadu s kamerou. Jeff je mojím dobrým priateľom. Pozerám sa priamo na Jeffa, dobre? No kým sa pozerám na Jeffa, vidím tam hore aj pastora Harmana. Tamto vidím decká z Akadémie. Vidím svetlá tam hore. Vidím tieto predné lavice… Tu dole vidím svoj notes. Ako sa to nazýva? Periférne videnie. Zrak som upriamil na Jeffa, ale ešte stále vidím aj kopu iných vecí.

Tak je to aj s očami mysle. Od našich myšlienok sa žiada, aby sa zameriavali na konkrétne veci, a tie nemusia byť vždy zrovna duchovnej povahy. Súhlasíte? No to ešte neznamená, že sa nám v tom procese musí Ježiš stratiť z dohľadu. {Amen.} Prečo? Lebo ak si vybudujeme schopnosť robiť to, môžeme si Ho udržať prinajmenšom vo svojom periférnom videní. Dáva vám to zmysel? Môžeme si Ho udržať prinajmenšom vo svojom periférnom videní, a túto vzácnu disciplinovanosť si, priatelia, potrebujeme vybudovať. Oči vašej mysle budú určite upriamené na veci, ktoré nie sú bezprostredne a konkrétne duchovné. To však neznamená, že vám Ježiš musí zísť z očí. Neznamená to, že musíte Ježiša stratiť z očí.

Ako si teda môžeme vybudovať trvalé vedomie Ježišovej prítomnosti, aspoň v tom našom periférnom videní? Ako si ho môžeme vybudovať? Chcem vám poradiť, aby ste sa učili ustavične si uvedomovať, že Ježiš je s vami. On je kde? Je s vami. Pracujte na tom so mnou, prosím. Dávid hovorí v Žalme 16,8: „Vždy si predstavujem Hospodina,“ kde? „…pred sebou.“ Čo hovorí Ježiš? Matúš 28,20: „A hľa, ja som s vami,“ kedy? „…po všetky dni až do skonania sveta.“ Pozrite, priatelia, jediný spôsob, ako môžeme mať Hospodina stále pred sebou, je naučiť sa neustále si uvedomovať, že On je stále s nami. Dáva vám to zmysel? Potrebujeme sa teda naučiť začať každý deň tým, že Boha požiadame, aby v osobe Jeho Ducha prišiel do našich sŕdc a strávil ten deň s nami. A potom, ako bude deň plynúť, nezabúdajme, že On je stále s nami. Vari to nesľúbil? Áno, sľúbil. Potrebujeme si teda pestovať vedomie Jeho stálej prítomnosti. Rozumiete, čo sa tu snažím vysvetliť? Potrebujem trochu spätnej väzby. Nehľaďte na mňa ako na televízor. Dobre? Potrebujem vedieť, či rozumiete, čo sa tu snažím povedať.

Dovoľte, aby som sa podelil o to, čo k tomu hovorí inšpirácia. Citát z knihy Education {Výchova}, str. 255. Počúvajte: „Ako štít pred pokušením a inšpirácia čistoty a pravdy, sa žiadny iný vplyv nemôže vyrovnať vedomiu Božej prítomnosti.“ Fíha! Toto nie je len jednoznačná pomoc, je to požehnanie číslo JEDEN! Prečítam to znovu: „Ako štít pred pokušením a inšpirácia čistoty a pravdy, sa žiadny iný vplyv nemôže vyrovnať vedomiu Božej prítomnosti.“ Mimochodom, v priamom kontexte tohto výroku – vyhľadajte si ho a prečítajte. Education {Výchova}, str. 255, hovorí o Jozefovia o tom, ako zvládol zvodné návrhy Putifarovej ženy. Čo povedal? „A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!“ {1 Moj 39,9} Pozrite, čo bolo preňho štítom pred pokušením? Vedomie, že je v prítomnosti koho? Boha. Boh, Jeho najlepší priateľ, bol tam a pozoroval ho. Ako by len mohol urobiť niečo také v Božej prítomnosti? Viete, moji milí priatelia, ani na um by nám nezišlo, aby sme urobili niečo nevhodné, keby sme boli v prítomnosti niekoho skutočne milovaného a rešpektovaného, je tak? Nevhodné veci robíme tajne, za zatiahnutými závesmi a zatvorenými dverami, aby to nikto nevidel. Moji milí priatelia, môžete však zatiahnuť závesy a zatvoriť dvere pred Bohom, aby nevidel? Nie, On vidí absolútne všetko. A nielen všetko to, čo robíte v oblasti správania, ale aj to, čo robíte v ríši vašich myšlienok. On nevidí tak ako človek, lebo človek hľadí na to, čo má pred očami, Hospodin však hľadí kam? Na srdce, {1 Sam 16,7} a keď si uvedomujete, že je tam, a milujete Ho a rešpektujete a chcete mu robiť radosť, bude to ohromná motivácia, ohromný podnet k tomu, aby ste Ho nesklamali a neboli neposlušní, a to ani len medzi pravým a ľavým uchom. Počujem „amen“? {Amen.} Keď si budete naďalej uvedomovať Jeho stálu prítomnosť, budete nielen posilnení, aby ste prekonali pokušenie, ale tiež budete hľadieť kam? Na Neho. A pozeraním sa čo? Meníte. To preto čítame: „Ako štít pred pokušením a inšpirácia čistoty a pravdy, sa žiadny iný vplyv nemôže vyrovnať vedomiu Božej prítomnosti.“ Vidíte, akým ohromným prínosom a výhodou je pre nás, keď si pestujeme toto vedomie Kristovej stálej prítomnosti? Prosím pochopte to.

Review and Herald, 15. marec 1906: „Posväcovanie znamená navyknuté spoločenstvo,“ s kým? „… s Bohom.“ „Posväcovanie znamená,“ čo? „… navyknuté spoločenstvo s Bohom.“ Navyknuté – čo to znamená navyknuté? Prebiehajúce neustále. Áno. Ako to vieme? Ján 17,17: „Posväť ich v svojej pravde! Tvoje slovo je,“ čo? „… pravda.“ Ako teda môžeme mať navyknuté spoločenstvo s Bohom, aby sme mohli byť posväcovaní? Štúdiom a uvažovaním o Božom Slove. Počujem „amen“? {Amen.} V konečnom dôsledku je to štúdium a uvažovanie o Ježišovi, lebo On je Slovo, ktoré sa stalo telom. {Ján 1,14} Sme v tom zajedno? Prosím, neoddeľujte od seba štúdium Biblie a uvažovanie o pravdách, ktoré sú v nej, od štúdia osoby Ježiša, ktorý je Pravdou. {Amen.} Dobre? Neoddeľujte ich.

Dajú sa od seba oddeľovať? Verte, že áno. Dajú. Boli zákonníci a farizeji študentmi Biblie? No tak, študovali? Boli profesionálnymi študentmi Biblie. Ježiš im povedal: „Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život…“ {Ján 5,39} Bibliu študovali samoúčelne, lenže štúdium Biblie nie je samoúčelné. Je to prostriedok, skrze ktorý prídeme k poznaniu Ježiša, lebo „to je ten večný život, aby znali Teba.“ {Ján 17,3} Počujem „amen“? {Amen.} To preto hovorí: „Veď zpytuj(e)te písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.“ {Ján 5,39}

„Prosím, pokračujte v štúdiu Biblie, ale používajte ju ako prostriedok na zoznámenie sa so mnou – ja som ten jediný, kto vás môže posvätiť.“

Moji milí priatelia, ak študujete Bibliu samoúčelne, neposvätí vás! Neposvätí! Akurát vás to urobí fanatickejšími a samospravodlivejšími, a budete mať falošný pocit nadradenosti kvôli všetkému, čo viete lepšie, než ktokoľvek iný. Mimochodom, to je problém Laodicey! Myslíme si, že sme akí? „Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho,“ {Zj 3,17} lebo máme všetku túto pravdu, lenže náš problém je v tom, že sme nedovolili pravde, aby mala nás, lebo sme si neuvedomili, že Pravda je predovšetkým Osoba, ktorej máme podriadiť celú svoju bytosť, z lásky k Nej. Amen? {Amen.} Ak máme takýto vzťah k Písmu ako zjaveniu Ježiša Krista, potom bude jeho štúdium život meniacou skúsenosťou a pravda nás posvätí. Posvätí nás. Má v sebe moc to urobiť.

Pavlove slová Timotejovi: „Ale ty zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si sa presvedčil vediac, od koho si sa naučil, a že od detinstva znáš sväté písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie skrze vieru v Kristu Ježišovi.“ 16. verš: „Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.“ {2 Tim 3,14-17} {Amen.} Pozrite, štúdium Biblie nás má zmeniť na takých, ako je Ježiš. Ak neštudujeme s týmto zámerom, tak nám štúdium Biblie nebude na požehnanie. Zákonníci a farizeji ju študovali každý deň, no stali sa preto podobnými Ježišovi? Nie. V skutočnosti sa stali podobnými satanovi. Dá sa štúdium Biblie použiť proti Ježišovi Kristovi? Rozhodne áno. Niektorí z najusilovnejších študentov Biblie na svete boli tí, čo ukrižovali Ježiša Krista. No tak, počúvajte. Očividne, štúdium Biblie teda samo osebe nie je posväcujúcou, život meniacou skúsenosťou. Či je? Je to motív toho štúdia. Viete, toto ma trápi u mnohých z nás.

Predovšetkým, väčšina z nás neštuduje Bibliu vôbec. No tak, priznajme si to. No a potom je tu celkom dobrá skupina tých, čo ju študujú, aby všetkým ostatným dokázali, že sa mýlia a že oni majú pravdu. No tak, hovorím vám pravdu. Vy viete, že vám hovorím pravdu. A tú svätú knihu vyberáme a oprášime jedine vtedy, keď potrebujeme niekoho zahnať argumentmi do kúta a presvedčiť ho, že my máme pravdu a on sa mýli. Moji milí priatelia, taký druh štúdia z nás robí len zákonníkov a farizejov. Počujem „amen“? {Amen.} Bože, pomôž nám študovať Bibliu, ale zo správnych dôvodov. Nehovorím vám, aby ste Bibliu neštudovali, ale hovorím vám, aby ste ju študovali zo správnych dôvodov. Ak to urobíte, zmení vám život. {Amen.} Zmení vám život.

A teraz poďme naozaj do praxe, dobre? Čo od nás požaduje celý tento koncept hľadenia na Krista? Bible Commentary, zv. 6, str. 1098, hore na str. 73: „Hľadieť na Krista znamená študovať Jeho život, ako je zjavený v Jeho Slove.“ Páči sa mi to. Odrazu presne vieme, čo znamená hľadieť na Krista. Čo to znamená? Študovať Jeho život, ako je zjavený v Jeho Slove. Znamená to predovšetkým toto. Takže nakoľko je hľadenie na Krista načisto podstatné, ak sa máme meniť na Jeho podobu, mocou Ducha Svätého, čo je tiež podstatné? Pretože hľadieť na Krista znamená študovať Jeho život, ako je zjavený v Jeho Slove, čo je načisto podstatné, ak máme rásť od slávy k sláve? Čo je skutočne podstatné, moji milí priatelia? Štúdium Božieho Slova. Štúdium Božieho Slova. Moji milí priatelia, odporúčam vám štúdium Božieho Slova. Ak chcete byť ako Ježiš, nemáte na výber. Počúvate ma? Nemáte na výber. Jediný spôsob ako môžeme byť zmenení, je hľadieť na Krista. To je naša úloha spolupráce – a čo to znamená hľadieť na Krista? Znamená to študovať Jeho život, ako je zjavený v tejto knihe, a viete, čo som práve urobil? Práve som zistil, prečo sú mnohí z nás povahovo takí nekresťanskí. Pretože trávime tak málo času štúdiom tejto knihy. Bože, pomôž nám to zmeniť. Počujem „amen“? {Amen.}

Moji milí priatelia, musíme urobiť zmeny, ak máme byť raz zmenení od slávy k sláve, do podoby Kristovho charakteru, a tak sa stať účinnými svedkami kráľa a občanmi spôsobilými pre kráľovstvo. A som tu, aby som vám povedal, že Kráľ príde čoskoro! {Amen.} Musíme urobiť zmeny. Prosím! Kvôli vám vás prosím, odvráťte oči vašej mysle od všetkého toho odpadu, ktorý nás prenasleduje každý deň a upriamme ich na Ježiša. Prosím! Pokiaľ to neurobíte, nebudete zmenení. Toto nie je dobrovoľné. Nikto to za vás nemôže urobiť. Musíte to urobiť sami za seba. Niektorí by tu mohli namietať: „Človeče, môžeš nás tu karhať a trýzniť aby sme študovali Bibliu, pretože si kazateľ, a okrem štúdia Biblie nemáš nič iného na práci. Ty to máš ozaj ľahké, ale ja som zaneprázdnený. Mám svoj rozvrh, mám svoj život, musím zarábať. Musím dostať známky.“ Počúvajte, milí priatelia, čo osoží človeku, ak získa hoc aj celý svet, ale stratí svoju vlastnú dušu? {Mar 8,36} {Amen.} „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané.“ {Mat 6,33} Počujem „amen“? {Amen.} Nie je to otázka dostatku času, ale priorít. Priznáte si to? Viete, že je to tak.

Mimochodom, ak máte vo svojom dennom rozvrhu vyhradený nejaký čas na sledovanie televízie, videí a hudby, alebo na hranie počítačových hier, či surfovanie na webe, čítanie bezcenného časopisu, či románu, vedzte, že vaše tvrdenie, že nemáte čas na štúdium Božieho Slova proste nie je pravdivé. Nie je to pravda. Neklamte sa v tom. Boh vám žehnaj, ak sa zdá, že sa na vás hnevám, nie je to tak. Len to beriem naozaj vážne. Úpenlivo vás prosím: zoberte to vážne. Musíme si urobiť čas, a robíme si ho na veci, ktoré sú najdôležitejšie. Priznajte to. Na tie najdôležitejšie veci si čas urobíme. Pýtam sa vás: je niečo dôležitejšie ako štúdium Božieho Slova? Ak jediný spôsob, ako sa môžeme zmeniť od slávy k sláve – a to sa musíme, ak máme byť spôsobilými občanmi kráľovstva, alebo účinnými svedkami Kráľa… Ak ten jediný spôsob, ako môžeme byť zmenení, je hľadieť na slávu Pánovu, a hľadieť na slávu Pánovu znamená študovať Jeho život, ako je zjavený v Slove, potom sa vás pýtam, je pre kresťana niečo dôležitejšie, ako štúdium Biblie? Tak je? {Nie.} Tak potom je to priorita číslo? {Jeden.} Číslo jeden.

Niečo sa vás spýtam. Odráža sa tento fakt vo vašom dennom rozvrhu? No tak, buďte k sebe úprimní. V tomto sa so sebou nezahrávajte. Odráža sa tento fakt vo vašom dennom rozvrhu? Venovali ste hneď na začiatku svojho dňa ten najlepší čas štúdiu Božieho Slova? Nemajte mi za zlé, že vŕtam a vediem vás k úprimnosti k sebe samým. Robím to pre vaše vlastné dobro. V týchto veciach klameme sami seba. Ak je to priorita číslo jedna, urobíte si čas, a dáte Pánovi nie odrobinky, ktoré zostali, ale dáte mu ten najlepší čas, lebo On je váš najlepší priateľ. {Amen.} A deň začnete s Ním, zmysluplným časom pri štúdiu Jeho knihy.

Boh vám žehnaj, niečo vám poradím. Robím to tak sám a veľmi vám to odporúčam. Stále mávam pri sebe knihu Túžba vekov. Milujem tú knihu! Je to inšpirovaný komentár k biblickému opisu Kristovho života. Urobíte toto: najskôr si prečítate biblické pasáže, ktoré daná kapitola inšpirovane komentuje. Dôležité je toto: nedovoľte, aby Duch prorocký nahradil štúdium Biblie. Nech ho dopĺňa. Najskôr si prečítajte pasáže v Biblii, a potom si prečítajte inšpirovaný komentár k nim. Aké biblické pasáže myslím? Tie, čo sú na začiatku každej kapitoly, dolu v zátvorkách, alebo naspodku strany. Sú tam. Tie biblické pasáže, ktoré tá kapitola inšpirovane komentuje, tie si prečítajte najskôr a až po nich komentár. Sľubujem vám, že ak svoj deň začnete takto a venujete tomu významný čas bez rozptyľovania, tá skúsenosť vám zmení život. Ak je zámerom vášho štúdia stať sa podobnými Ježišovi a závislými od Svätého Ducha, budete mať život meniacu skúsenosť. Čo urobíte, keď knihu prečítate do konca? Čo urobíte? Pôjdete na začiatok. Neviem vám povedať, koľkokrát som už Túžbu vekov prečítal, no to čítanie je pre mňa vždy celkom novou skúsenosťou! Narážam na veci, ktoré som tam predtým nevidel a pýtam sa sám seba: „Ako to, že som to nikdy nevidel?“ Pri inšpirovaných veciach je to tak. Sú bezmedzné a vždy sa môžete naučiť niečo nové, hlbšie, vzácnejšie a prenikavejšie, keď ich čítate a študujete. Priatelia, sľubujem vám, že tá život meniaca skúsenosť bude vaša, ak to budete praktizovať. Sľubujem vám to.

Čím viac študujete – počúvajte – čím viac študujete, najskôr to môže byť povinnosť, ale čím viac sa zamilujete do krásy života Toho, koho študujete, tým menej a menej to budete brať ako povinnosť a bude to pre vás stále väčším a väčším, čo? …potešením. Nebudete sa musieť nútiť k štúdiu, nedočkavo sa naň budete tešiť. V skutočnosti budete žiarlivo striehnuť, aby niečo nezasiahlo do vášho času, vyhradeného pre štúdium, {GW 100.1} a len neradi uvidíte, keď sa bude blížiť jeho koniec. Viete, zázrakom milosti to môže byť vašou skúsenosťou, ak ešte nie je. Pochopte prosím, že hovorím z osobnej skúsenosti. Boli časy, keď bolo štúdium Biblie tou najťažšou vecou, do ktorej som sa stále nútil. Škrípal som zubami a nútil som sa do toho, lebo koniec koncov, viete, bol som adventistom siedmeho dňa, ba vlastne nebol som len adventistom siedmeho dňa, ale aj adventistickým vysväteným kazateľom! Musíš študovať Bibliu, donúť sa k tomu, zachovaj si režim povinnosti, zatni zuby a prehltni to. Viete, k čomu som sa s týmto prístupom dopracoval? K skutočne noblesnej vybielenej hrobke. {Mat 23,27} Nazýva sa to pokrytectvo. Tvárnosť pobožnosti, ktorá však jej moc popiera. {2 Tim 3,5} Deje sa to aj naďalej? No tak, že by teraz a tu, v tomto zhromaždení? Nie, nedeje – počúvajte – nedeje sa to, odkedy som požiadal Pána, aby mi zjavil svoju krásu, a potom som s Ním spolupracoval v procese tak, že som sa rozhodol prestať v oddávaní sa chúťkam svojho starého človeka a sýtiť výlučne môjho duchovného človeka, tým najlepším pokrmom. A keď som v tomto vydržal, moje duchovné podnebie, moje duševné podnebie sa načisto preškolilo a viete, čo môžem teraz čestne povedať? Už netúžim po nezdravej strave, ale po Božom Slove. Boli chvíle, keď si tento chlapec sadol večer k štúdiu Božieho Slova, a tak sa zamiloval a tak ho to uchvátilo, že keď sa prebral, aby sa pozrel, koľko je hodín, bolo ráno a vychádzalo slnko. Sľubujem vám, že ak to Boh môže urobiť pre mňa, môže to urobiť pre kohokoľvek v tejto miestnosti. Sľubujem vám to. Sľubujem vám to.

Čím viac študujete, tým viac pravdy vám Jeho Duch zjaví. Pán vám žehnaj, tie pravdy, o ktoré som sa s vami mohol podeliť sú výsledkom môjho vlastného osobného štúdia, môjho vlastného pátrania po živote meniacom poznaní pravdy. Delím sa s vami len o to, čo mi On pomohol spoznať, aby ste mohli prežiť oslobodzujúcu, posväcujúcu moc pravdy {Ján 8,32; 17,17} aj vy, ak ste ju ešte neprežili.

Mimochodom, nech už študujete a objavujete čokoľvek, najlepšie si to osvojíte vtedy, keď sa o to hneď podelíte s niekým iným. {AA 206.2; TM 352.2} Rozdajte to. Rozdajte to. Keď tak urobíte, stane sa to vaším, budete tomu rozumieť ešte lepšie. To preto som vám zaviazaný kvôli tomuto semináru, Pán vám žehnaj. Naozaj som. Dali ste mi obrovskú prednosť pochopiť tie pravdy, o ktoré sa s vami delím oveľa jasnejšie, ako kedykoľvek predtým. Lebo práve keď sa o ne delíte, lepšie im porozumiete. Urobte si čas, priatelia, urobte si čas. Neskúšajte si nájsť čas. Namiesto toho si čo? Urobte čas, a urobte si ho hneď ráno. Veľmi vám to odporúčam – ráno. To si samozrejme žiada, aby ste šli spať v náležitú hodinu. Počujem „amen“? {Amen.} To si samozrejme žiada, aby ste nešli spať s plným žalúdkom. Teraz prestávame kázať a začíname sa pliesť do iného, však? Viete, ak idete spať s plným žalúdkom, ten si musí odviesť svoju prácu, a pri tom celú noc napoly bdiete a spánok vás veľmi neosvieži. Ak však idete spať nalačno v primeranú hodinu… Mimochodom, jedna hodina spánku pred polnocou je hodná dvoch po nej. {7MR 224.3} Môžete sa zobudiť v skorých ranných hodinách, keď je naozaj ticho a vôkol nie je nikto, kto by vás vyrušoval, môžete vytiahnuť Božie Slovo a prežiť úžasnú duchovnú skúsenosť s Ježišom. No musíte to brať vážne. Musíte urobiť zmeny. Musíte urobiť zmeny. Nemôžete pozerať televízor do 23:00 a dúfať, že to zvládnete. Počúvate ma? Nezvládnete to.

Musím vás varovať, musím vás varovať, prosím, prijmite toto varovanie. Keď budete hľadieť na Krista, budete si uvedomovať, že sa meníte na Jeho podobu? Budete? Počúvajte. Citát z Bible Commentary, zv. 6, str. 1097: „Je to Duch Svätý, Utešiteľ – o ktorom Ježiš povedal, že ho pošle na svet – ktorý mení náš charakter na Kristov obraz, a keď to vykoná, odrážame ako v zrkadle slávu Pánovu. Čiže charakter toho, kto takto hľadí na Krista je mu taký podobný, že keď naňho niekto hľadí, vidí Kristov vlastný charakter vyžarujúci z neho ako zo zrkadla.“ Ostatní to vidia, ale čo my? Počúvajte: „Nebadateľne pre nás…“ Čo je to? „Nebadateľne pre nás sa deň za dňom meníme, takže naše cesty a vôľa sa menia na cesty a vôľu Krista, na krásu Jeho charakteru. Tak rastieme v Kristovi a nevedome odrážame Jeho obraz.“ Čože? „Nebadateľne pre nás… nevedome odrážame Jeho obraz.“

Čo si vlastne uvedomujeme? Každý deň si stále väčšmi uvedomujeme naše chyby, nedostatky a nedokonalosti. Pozrite, čím viac sa priblížime k Ježišovi, tým čo? Tým vinnejší, nedokonalejší a hriešnejší sa vidíme v porovnaní s Ním. {SC 64.2} Dávajte si pozor. Varujem vás, nenechajte sa odradiť. Pri pohľade na Krista môže prísť pokušenie myslieť si, že sa vôbec nelepšíte, ba naopak ste horšími. Moji milí priatelia, nie ste horšími. Ubezpečujem vás, že nie ste horšími. Vždy ste boli takí zlí. Počujem „amen“? {Amen.} Vždy ste boli takí zlí. No teraz vychádzate zo svojej samospravodlivosti a sebaklamu. Chvála Bohu za to, že vám sníma závoj z očí, aby ste videli, ako je to skutočne s vašou dušou. Nemyslíte si, že tí, čo sú bohatí a zbohatli a nepotrebujú nikoho a nevedia, že sú biedni i mizerní na poľutovanie i chudobní i slepí i nahí, {Zjav 3,17} by mali prežiť nejaké dosť alarmujúce previerky reality? Čakajte ich. Nerozčuľujte sa nad nimi, chváľte Boha za ne. Choďte na kolená, vyznajte to, a potom hľaďte na Baránka {Ján 1,29}, a pozeraním sa budete meniť. {2 Kor 3,18} Počujem „amen“? {Amen.} Prosím, brat môj, sestra moja, je to priorita číslo jedna. Postavíme sa k modlitbe?

Bože a Otče, prosím, pomôž nám! Pomôž nám brať vážne spoluprácu so Svätým Duchom tak, že upriamime oči našej mysle na Ježiša. Pomôž nám, aby sme Ježiša, Slnko Spravodlivosti, nechali svitať každý deň prvého nad očami našej mysle, aby sme si mohli po celý deň niesť ten krásny obraz naskladaný na obrazovke nášho myšlienkového života. A hoci sa naše myšlienky môžu zamerať na iné veci, pomôž nám udržiavať si vedomie milovanej osoby, charakteru Ježiša, aby sme na Neho mohli neustále hľadieť, a boli tak schopní neustále rásť od slávy k sláve na Jeho podobu. Toto je mojou modlitbou. Vypočuj ju, prosím, lebo sa modlím v Ježišovom mene a každý hovorí: {Amen.} Amen. Pán vám žehnaj, priatelia.

Ak nájdete akúkoľvek chybu v texte, budeme Vám veľmi vďační, ak nám napíšete, aby sme ju mohli opraviť. Pokiaľ máte záujem, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

Email, Print, Bookmark, or Share
  •  
  •   
  •  
  •  
  •  
0

Your Cart