Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Dobré ráno, dobré ráno! Tak rád vás tu dnes ráno vidím. Ďakujem, že ste prišli. Cením si, že ste tu. Vážne ste to prehnali, cítim sa u vás ako doma. Myslím, že ste zlomili rekord, len aby som sa tu cítil ako doma. Dnes ráno bolo vyslovene chladno. Cítil som sa presne ako v Montane. Aký nádherný deň! Svieži, povzbudzujúci. Viete, rád svoj deň začínam studenou sprchou hneď po horúcej, a dnes ráno bola tá studená skutočne studená. Bol to skvelý pocit, vzpružujúca skúsenosť.

Nuž, sme v cieľovej rovinke, ako už kazateľ spomenul. Zdá sa, ako by to ubehlo rýchlo, ale ja som si to celkom vychutnával, a chcem, aby ste vedeli, že si hlboko cením tú prednosť, že ste mi umožnili spoločne s vami študovať tú najdôležitejšiu prácu, aká bola kedy ľuďom zverená. Education {Výchova}, str. 225. No tak, dnes je posledný deň. Bola to požiadavka kurzu. Varoval som vás už na samom začiatku, mali ste sa to naučiť naspamäť – žiadne ťaháky. Nepozerajte sa, dobre? Musí to byť spamäti. Ideme na to, Education, 225: „Budovanie charakteru je tou najdôležitejšou prácou, aká bola kedy ľuďom zverená a nikdy predtým nebolo jej usilovné štúdium také dôležité, ako je teraz.“ Prečo je také dôležité teraz? Lebo Kráľ príde čoskoro. Amen? {Amen.} No máme ešte prácu, ktorú musíme vykonať, však? Musíme zaniesť evanjelium každému národu, pokoleniu i jazyku i ľudu a sami sa tiež musíme pripraviť. {Zj 14,6.7} No ako ste už odo mňa počuli, musím povedať znovu: Úspešné dokončenie obidvoch týchto úloh závisí od jednej a tej istej veci, a síce od ktorej, priatelia? Od rozvoja charakteru, aký má Kristus. Prečo? Lebo nemôžeme byť, ani účinnými svedkami Kráľa, ani spôsobilými občanmi pre Kráľovstvo, ak nemáme charakter podobný Kristovmu, a nakoľko Kráľ príde skoro, trvám na pravdivosti toho výroku. „Budovanie charakteru je tou najdôležitejšou prácou, aká bola kedy ľuďom zverená a nikdy predtým nebolo jej usilovné štúdium také dôležité, ako je teraz.“

Dostali sme sa k našim posledným dvom štúdiám, nie preto, že sme prišli na koniec tejto série, ale preto, že sme dospeli ku koncu nášho spoločného času. A kto vie, či sa budeme môcť niekedy v budúcnosti zísť kvôli dorozprávaniu príbehu. No prinajmenšom dokončime naše štúdium zákona – akého? Vzájomného ovplyvňovania, zákona vzájomného ovplyvňovania. Je to veľmi, veľmi dôležitý princíp rozvoja kresťanského charakteru, a často je prehliadaní. Mnohí o ňom vôbec nevedia. Zistili sme, že náš charakter stvárňuje a ovplyvňuje nielen duševný vstup, ale aj duševný výstup. Inými slovami, nielen to, čo vidíme, ale aj to, ako sa správame. Duševný vstup je to, na čo hľadíme. Duševný výstup je to, ako sa správame. Naše slová a naše činy: „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.“ {Mat 12,34} „Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho,“ čo? „… pochádza život.“ {Prís 4,23} Duševným výstupom je naše správanie, naše slová a naše činy. Moji milí priatelia, podľa zákona vzájomného ovplyvňovania vplýva naše správanie, naše slová a činy priamo a dramaticky na náš charakter. Pretože – a tu je ten zákon vzájomného ovplyvňovania – práve tak ako naše myšlienky a pocity ovplyvňujú naše slová a činy, tak naše slová a činy, spätne ovplyvňujú naše myšlienky a pocity. To je to vzájomné ovplyvňovanie.

Zameriavali sme sa na tento princíp, a na to, ako ho aplikovať pre správanie sa jazyka – ktoré je lepšie známe ako naše slová. Priatelia, naše slová mocne vplývajú na náš charakter, mocne ho ovplyvňujú, a práve preto je také nevyhnutné, aby sme sa modlili: „Postav, Hospodine, mojim ústam stráž!“ {Ž 141,3} A práve preto je také dôležité, aby sme sa modlili s Dávidom: „Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj Vykupiteľu!“ {Ž 19,15} Pozrite, podľa zákona vzájomného ovplyvňovania jedno nemôže byť prijateľné bez druhého. Slová nemôžu byť prijateľné, ak nie je prijateľné zmýšľanie vášho srdca, a zmýšľanie vášho srdca nemôže byť prijateľné, ak nie sú prijateľné vaše slová, a to kvôli tej širokej ulici známej ako ulica ovplyvňovania, ktorá vedie od mozgu k jazyku, od myšlienok k slovám. Pamätajte, že tá ulica je obojsmerná. Počujem „amen“? {Amen.} Toto je len opakovanie, pripravujeme sa na ráznu cestu vpred. Takže je to obojsmerná ulica, a tá premávka vplyvu, ktorá prúdi od mozgu k jazyku, od myšlienok k slovám, sa vyrovnáva tej premávke vplyvu, ktorá sa vracia od slov k myšlienkam, teda od jazyka k mozgu. Všetko, čo povieme, všetko, čo povieme, má na nás silný vplyv. To preto Pánova služobnica vraví: „Ovládanie nášho jazyka je úzko späté s naším osobným vzťahom s Bohom.“ {ST, 1. marec 1905, ods. 1}

Moji milí priatelia, nemôžeme mať úspešnú, narastajúcu kresťanskú skúsenosť, pokiaľ naše jazyky nie sú pod kontrolou Ducha Svätého. {Amen.} S týmto princípom na mysli sme sa pri poslednom štúdiu pozreli na niektoré z vecí, ktoré by sme nemali vyslovovať. Však? Ktoré by sme nemali vyslovovať. Uviedli sme niekoľko vecí, ale nemôžeme si ich teraz zopakovať. Naposledy sme sa zamerali na dôležitosť nevyslovenia hnevlivých slov a objavili sme tajomstvo kontrolovania hnevu, je tak? Je to veľmi dôležité. Každý, kto je „pomalý do hnevu“, musí byť aký? „Pomalý hovoriť,“ {Jak 1,19} a ak nemáme byť nahnevaní, musíme sa naučiť nehovoriť žiadne hnevlivé slová. Práve v tom bode buď strácame, alebo získavame vládu nad svojím hnevom. Spomeňte si na Kristovo obdivuhodné sebaovládanie v tých najdráždivejších a najrozčuľujúcejších situáciách, ako je nám aj zjavené v Izaiášovi 53: „Neotvoril svojich úst.“ Je to zopakované dvakrát, a potom uprostred hovorí, že čo? Zanemel. Trikrát Boh zdôrazňuje veľmi dôležité tajomstvo schopnosti udržať si pokoj a pokojnú myseľ, aj v tých najpopudzujúcejších a najrozčuľujúcejších situáciách a moji milí priatelia, ak niekto – ak mal niekto legálne právo nahnevať sa, tak to bol práve Ježiš, v týchto situáciách. Počujem „amen“? {Amen.} Chcem tým povedať, že nič z toho si nezaslúžil. My sa nahneváme, keď dostaneme to, čo prichádza. On si nič nezaslúžil, a predsa sa nenahneval. Takého Pána musíte milovať. Takého Pána proste musíte obdivovať, a musíte mať taký charakter, aký má On. Amen? {Amen.} Bože, pomôž nám, aby sme v hľadení boli menení {2 Kor 3,18} a nauč nás ovládať svoj jazyk tak, ako to robil Ježiš. Len tak budeme môcť ovládať myšlienky a pocity tak, ako to robil Ježiš. Dobre, to bolo také malé opakovanie. Môžeme ísť ďalej, ale skôr ako otvoríme inšpiráciu, aby sme uvažovali o tom, čo by sme vyslovovať mali, načo sa musíme zastaviť? Aby sme osobne pozvali Božieho Ducha do našich sŕdc a myslí. A pri modlitbe za seba sa pomodlite aj za svojho brata, prosím.

Bože a Otče, prichádzame a radujeme sa z prednosti, že Ťa môžeme volať Otcom. Je úžasné, keď Ti patríme. Podľa stvorenia, a potom tiež podľa vykúpenia. Sme krvou vykúpené deti. Otec, sme takí vďační za to, ako sa o nás staráš. Ty tak dôsledne a hojne napĺňaš každú našu potrebu. Teraz k Tebe prichádzame s dôverou, aby sme Ťa požiadali o to, čo potrebujeme nadovšetko – o Tvojho Ducha Svätého. Prosím, Pane, ideme otvoriť Tvoje Slovo, so zámerom, aby sme prišli k hlbšej skúsenosti a prežili oslobodzujúcu, posväcujúcu moc pravdy v nej. No potrebujeme k tomu pomoc. Potrebujem pomoc Tvojho Ducha Svätého. Prosím, Otče, buď k nám milostivý a vylej ho na nás. Pane, Ty vieš, ako zúfalo potrebujem Tvojho Ducha. Mám nezaslúženú prednosť viesť toto štúdium pravdy. No ak sa Duch Pravdy plne nezmocní mňa, môjho tela, mysle a ducha, a nepoužije si ma navzdory mne samému, nemôžem správne predstaviť pravdu. Urob prosím zázrak a urob zo mňa prostriedok požehnania pravdy. Otec, ďakujem Ti, že si nás požehnal v minulosti. Požehnaj nás znovu, aby sme my mohli byť požehnaním pre druhých. Modlíme sa v Ježišovom mene. Amen.

Na ktorej sme strane? Na strane 79. Dostali ste svoj výtlačok na dnešné štúdium. Ten posledný, však? 36. lekcia: „Nech sú slová mojich úst…“ Názov je prevzatý zo Žalmu 19,15. „Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj Vykupiteľu!“ Podľa zákona vzájomného ovplyvňovania nemôže byť jedno prijateľné bez druhého, pamätajte na to. Je veľmi dobré modliť sa túto modlitbu, priatelia.

Zákon vzájomného ovplyvňovania. Chcem len zopakovať, ako je to jasne a stručne vyjadrené v Duchu prorockom. Citát z Ministry of Healing, str. 251: „Existuje zákon…“ Čo je to? „Zákon,“ rovnako ako gravitačný zákon. Funguje, či sa vám to páči, alebo nie, či mu veríte, alebo nie, bez ohľadu na to, kto ste. Je neúprosný. „Existuje prírodný zákon, ktorý hovorí, že naše myšlienky a pocity…“ O čom tu hovoríme, trieda? O charaktere. {5T 310.1} „…sú povzbudené a posilnené, keď ich vyslovíme.“ Teda vo svetle tohto faktu sme sa pozerali na to, čo by sme nemali vyslovovať. Teraz sa chcem pozrieť na to, čo by sme vyslovovať mali. „Kým slová vyjadrujú myšlienky, je tiež pravdou to, že myšlienky nasledujú slová.“ Tu to máte: vzájomné ovplyvňovanie, tá obojsmerná ulica. „Ak“ – je tu ale podmienka: „Ak by sme viac rozprávali o našej viere, a viac sa tešili požehnaniam, ktoré vieme, že máme – veľkú milosť a lásku Božiu – mali by sme viac viery a väčšiu radosť.“ Amen? {Amen.} Chcete viac viery a radosti vo svojej kresťanskej skúsenosti? Čo potom musíte urobiť? Musíte používať a nie zneužívať, zákon vzájomného ovplyvňovania. Váš jazyk musí nabrať obrátky a hovoriť o Božích požehnaniach, chváliť Boha za tie, o ktorých viete, že ich máte. Viete, že ich máte, milí priatelia, a vždy, keď hovoríte o tých požehnaniach a vyjadríte tú vieru, vaša radosť a vaša viera vďaka tomu silnie. Je to zákon! Prosím, používajte ho! V kresťanskej skúsenosti je to ohromným požehnaním.

Vo svetle tohto zákona si prosím všimnite, k čomu nás Písmo nabáda, ale najčastejšie nás skrze príklady povzbudzuje, aby sme hovorili? Tu je príklad z Izaiáša 63,7: „Pripomínať budem rôznu milosť Hospodinovu.“ Ó, veľmi sa mi to páči! „Pripomínať budem,“ čo? „… rôznu milosť Hospodinovu.“ Aké krásne slovo. Neviem si spomenúť na žiadne iné, ktoré by lepšie popisovalo Božie hojné požehnania. Pozrite, Boh je láska {1 Ján 4,16}, On nás miluje, ale láska je neustále vyjadrovaná skutkami milosti. To preto sa Jeremiáš, alebo Izaiáš odvolávajú na Božiu „rôznu milosť“. Jeho požehnania, ktoré na nás ustavične vylieva, sú hmatateľné prejavy Jeho lásky k nám. „Pripomínať budem rôznu milosť Hospodinovu, chvály Hospodinove, podľa všetkého toho, čo nám učinil Hospodin, a to mnoho dobrého domu Izraelovmu, ktoré im učinil podľa svojho mnohého zľutovania a podľa množstva svojej rôznej milosti.“ Tu to máte, moji priatelia. Toto potrebujete vy aj ja, aby sme vychovali naše jazyky, aby hovorili o Bohu a chválili Ho za Jeho rôznu milosť. Takéto počínanie v sebe skrýva ohromné požehnanie.

Všimnite si však, prosím: túto rôznu milosť budeme pripomínať len vtedy, keď si ju uvedomíme a oceníme, a keď uchváti naše myšlienky a pocity. Lebo viete, že: „čím je preplnené srdce, to,“ čo? „… hovoria jeho ústa.“ {Luk 6,45} Tie dôkazy rôznej Božej milosti k vám musíte mať v srdci a opatrovať ich v ňom, ak majú o nich vaše ústa hovoriť. A práve tu je problém. Pozrite, väčšina z nás Bohu nedovolila, aby si nás zjavením tej rôznej milosti pritiahol do vzťahu lásky s Ním. On nám ju zjavil, no my sme mu nedovolili, aby nás ju svojím Duchom pomohol, vidieť a oceniť.

Počúvajte Jeremiáša 31,3: „Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím,“ čo? „…milosť.“ Koľkých z nás miloval? Koľkých z nás pritiahol svojou milosťou? Nás všetkých, priatelia, lenže ako to, že nie všetci sme zareagovali? Lebo nie všetci sa rozhodneme oceniť, alebo dokonca si len uvedomiť túto Božiu milosť. A musíte si ju uvedomiť, ak vás má pritiahnuť k Nemu, získať si vaše srdce a uchvátiť vašu myseľ. Dovolili sme Božej milosti, aby pritiahla naše srdcia a mysle k Nemu? Dovolili? Ak áno, naše ústa to celkom určite dosvedčia. Viete, priatelia, práve tu je dôvod, prečo sme takí ľahostajní, keď máme hovoriť o Božej milosti a chváliť Ho za ňu. Naše srdcia ju totižto neoceňujú tak, ako by mali. Neoceňujú! Čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. {Luk 6,45} Hovoríme o tom, čo je pre nás skutočne cenné a dôležité a žiaľ, že je to často niečo celkom iné, ako Boh a jeho rôzna milosť, však? Steps to Christ {Cesta ku Kristovi}, str. 102: „Keby sme premýšľali o Bohu tak často, ako často nám On dokazuje svoju starostlivosť, mysleli by sme na Neho stále, radostne by sme o Ňom rozprávali iným a chválili Ho.“ Vidíte, ak chcete s radosťou hovoriť o Bohu a chváliť Ho, čo musíte robiť? Myslieť naňho, a ak naňho máte myslieť, musíte oceňovať dôkaz Jeho lásky a dobroty voči vám. Všetko to spolu úzko súvisí. Čítam ďalej: „O svetských veciach hovoríme preto, lebo sa o ne zaujímame. Rozprávame o priateľoch, pretože ich milujeme; naše radosti i starosti nás k nim pútajú. Máme však nekonečne väčší dôvod milovať Boha, než milovať svojich pozemských priateľov. Postaviť Jeho na prvé miesto v našich myšlienkach, rozprávať o Jeho dobrote a svedčiť o Jeho moci, by malo byť vo svete tou najprirodzenejšou vecou.“ Malo by byť! Otázka znie, či aj je? Je?

Pán vám žehnaj, vy viete… Budeme tu mať stretnutie svedectiev na záver nášho dnešného štúdia a žiaľ, mnohí sa na to netešia. Nie je im to prirodzené, ba je pre nich veľmi neprirodzené, aby vstali a chválili Boha za Jeho dobrotu. Mala by to však byť tá najprirodzenejšia vec. Amen? {Amen.} Mali by sme horlivo vyhľadávať také príležitosti. Amen? Áno, a my vám takú príležitosť dáme.

Pozrite, Boh nás ustavične zahŕňa rôznou milosťou, milí priatelia, ustavične. Problém je ale v tom, že väčšina z nás si ich, buď vôbec nevšimne, alebo ich považujeme za samozrejmé. Nevšímame si ich, alebo ich považujeme za samozrejmé. Nech nám Boh pomáha, aby sme ich uvideli a ocenili. Amen? Žalm 26,3: „Lebo tvoja milosť je pred mojimi očami…“ Áno, je tam, milí priatelia, je tam… Priamo pred našimi očami, ale niektorí ju ani tak nevidia. Duchovné veci sa posudzujú duchovne. {1 Kor 2,13-14}

Signs of the Times {Znamenia doby}, 17. október 1892. Prečo sme často takí slepí voči tej Božej milosti, ktorou nás neustále tak zahŕňa? Prečo? Počúvajte: „Satan sa nám snaží zastrieť Ježiša z dohľadu, zatieniť Jeho svetlo, pretože ak by sme čo i len z diaľky zahliadli Jeho slávu, pritiahne nás to k Nemu.“ Chápete, prečo sa satan tak zúfalo snaží zabrániť nám v tom, aby sme uzreli Božiu krásu a milosť? Pretože robia čo? Mocne nás k Nemu priťahujú. Preto sa nám neustále, zúfalo snaží zakryť oči, aby sme ich nevideli. Čítam ďalej: „Hriech pred nami zakrýva Ježišov jedinečný pôvab; predsudky, sebectvo, samospravodlivosť a vášeň nám zaslepujú oči…“ Práve sme identifikovali, prečo nevidíme Božiu krásu a milosť. Všimli ste si to? Prečo ich nevidíme? „Hriech pred nami zakrýva Ježišov jedinečný pôvab; predsudky, sebectvo, samospravodlivosť a vášeň nám zaslepujú oči tak, že nerozpoznáme Spasiteľa. Ó, keby sme sa vierou priblížili k Bohu, zjavil by nám svoju slávu, ktorou je Jeho charakter a chvála Bohu by sa valila z ľudských sŕdc a zaznievala by z ľudských hlasov. Potom by sme už navždy prestali vzdávať satanovi slávu hrešením proti Bohu a vyjadrovaním pochybností a neviery. Už by sme sa nepotkýnali, nešomrali a nenariekali a neprikrývali Boží oltár svojimi slzami.“

Milí priatelia, viete, keď čítame príbeh o deťoch Izraela – o ich vyvedení z Egypta a pobyte na púšti – čo ustavične robili? {Reptali…} Reptali, sťažovali sa, hundrali a nariekali. {4 Moj 14,27} Napriek tomu, že pre nich Boh presne predtým urobil podivuhodné zázraky a úžasne ich požehnal, ešte stále hundrali a sťažovali sa. My to čítame a zamýšľame sa: „Aký mali tí ľudia problém?“ Milí priatelia, sme tam predstavení my. Sme tam predstavení my. {1 Kor 10,1-11} Ten veľký Exodus je predobrazom vyslobodenia ľudstva z otroctva hriechu. No počas celého putovania po púšti, až kým sa nakoniec z Božej súcitnej, vzácnej milosti dostaneme do kráľovstva, robíme celou cestou čo? {Reptáme.} Lamentujeme, sťažujeme sa, bedákame a hundreme. Bože, odpusť nám to! Počujem „amen“? {Amen.} Tak sa podobáme starému Izraelu!

Pozrite, niekedy, niekedy akoby satan uspel a okolnosti nám riadne vytmavil, však? Niekedy je pre nás kvôli jeho pekelnému tieňu ťažké, preniknúť tými mrakmi a uzrieť slnko, ktoré na nás stále svieti. No vždy, keď sa vám to deje, moji milí priatelia, choďte tam, kde ste naposledy videli svetlo {MH 250.1} a radujte sa z neho. Viete, kvôli mojej službe často lietam a niekedy sú dni chmúrne, zamračené, tmavé a ponuré. Vtedy nastúpim do lietadla a väčšinou poskakujeme a let je nepokojný. Potom ale prerazíme mraky. A viete, čo sa tam hore deje? Slnko stále svieti. Stále svieti. Bože, pomôž nám uvedomiť si to, keď sme pod oblakmi. Amen? {Amen.} Bože, pomôž nám mať vieru, ktorá prenikne tými mrakmi. {19MR 384.2} Alebo, prinajmenšom, pomôž nám, aby sme si spomenuli, kedy sme naposledy videli slnko. Bez ohľadu na to, aká tma nastane, stále sa môžete radovať, a to aj uprostred vašich skúšok. Počujem „amen“? {Amen.} Môžete, moji milí priatelia, veru môžete. „Vyjde slnce spravodlivosti, a lekárstvo bude na jeho krídlach.“ Malachiáš 4,2.

No hoc bude tma ako o polnoci, ak vierou upierame zrak na Neho, čo bude našou skúsenosťou? Príslovia 4,18: „Ale stezka spravodlivých je ako jasné svetlo rána, ktoré svieti viac a viac, dokiaľ nestojí deň na výši.“ Pozrite, keď budeme stále upierať oči na Slnko Spravodlivosti, na Jeho lásku, Jeho dobrotu, Jeho radosť a Jeho pokoj, budeme to odrážať v našich životoch aj uprostred skúšok a trápenia. Moji drahí priatelia, budeme čeliť niektorým veľmi náročným skúškam a súženiam, ktoré nás zanedlho postretnú. {5T 213.1} Bože, pomôž nám sa na ne pripraviť a nauč nás udržiavať oči upreté na Slnko Spravodlivosti. Keď to budeme robiť, budeme rozprávať o Jeho spravodlivosti. Amen?

Lebo rozprávate o tom, o čom premýšľate. Žalm 35,28: „A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravodlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.“ Priatelia, to je pravá kresťanská zrelosť. {COL 65.2} Pozrite, Dávid, pretože je tak uchvátený krásou Slnka Spravodlivosti, hovorí o Ňom po celý deň. Kiežby sme to prežili aj my! Kiežby sme to prežili aj my. Christian Education, str. 57: „Keď premýšľame o dokonalosti Spasiteľa, zatúžime po úplnej obnove a premene na obraz Jeho čistoty. Duša bude hladovať a prahnúť po tom, aby sa stala podobnou Tomu, koho zbožňuje. Čím viac premýšľame o Kristovi, tým viac o Ňom budeme hovoriť iným a predstavovať Ho svetu.“ To je ono moji priatelia, v tom je to tajomstvo – ako to robil aj Dávid – v chválení Boha „každý deň“. {Ž 35,28} „Čím viac premýšľame o Kristovi, tým viac o Ňom budeme hovoriť iným a predstavovať Ho svetu.“

Mimochodom, pochopte prosím, že chválenie Boha každý deň, toto ustavičné hovorenie o Ňom druhým neznamená len to, že stále rozprávame o Ježišovi, ale že sme živými listami. {2 Kor 3,3} Znamená to, že naše životy neustále zjavujú Ježiša ako chvályhodného. Viete, že keď odrážame Jeho krásu, svojimi životmi hovoríme oveľa viac ako svojimi ústami. {MH 470.1} Mimochodom, ak naše životy nepotvrdzujú to, čo nám vychádza z úst, nikoho to nemôže presvedčiť, či azda hej? Ak však ustavične hľadíme na Krista, milí priatelia, naše ústa vždy, keď to bude vhodné – a Duch Svätý vám zjaví, kedy je vhodné, aby sme povedali slovo v pravý čas {Prís 15,23} – naše ústa budú horlivo vyhľadávať príležitosti, aby sme chválili Boha svojimi slovami. No naše životy to budú robiť stále, a to odrážaním Jeho charakteru. Vždy to budú robiť.

Žalm 34,2: „Dobrorečiť budem Hospodinovi,“ ako dlho? „… každého času.“ Vidíte tu tú dôslednosť? … tú opakujúcu sa tému? Nie je to čosi, čo robíme príležitostne, ale niečo, čo robíme ako? Ustavične, stále. „Dobrorečiť budem Hospodinovi každého času, jeho chvála bude neprestajne v mojich ústach.“ „Jeho chvála bude,“ čo? „… neprestajne v mojich ústach.“ Čo to znamená? Znamená to, že celý deň budem chodiť a dokola hovoriť: „Chvála Pánovi, chvála Pánovi, chvála Pánovi?“ Nuž, mohli by sme, a bolo by to primerané, keby sme to mysleli vážne.

Mimochodom, dovoľte mi, aby som tu niečo podotkol. Viete, počul som ľudí vravieť: „Chvála Pánovi“ spôsobom, ktorý je podľa mňa rúhavý. Dajte si na to pozor. Ubezpečte sa, že to myslíte vážne, keď to hovoríte.

Čo má však na mysli Dávid, keď vraví: „Jeho chvála bude neprestajne v mojich ústach?“ Priatelia, trvám na tom, že to znamená, že všetko, čo vychádza z Dávidových úst – jeho konverzácia, jeho slovník – dôkladne zjavuje, že Boh je chvályhodný. {Amen.} Pretože Dávid je veľvyslancom Kráľovstva, rovnako ako aj vy a ja. Reprezentujeme Boha, milí priatelia. Boh nám pomáhaj, aby sme Ho reprezentovali správne. Počujem „amen“? {Amen.} Robte tak zo všetkým, čo vám vychádza z úst; zo všetkým, čo vám vychádza z úst.

Tu je jedna pozoruhodná myšlienka. Pochopte ju prosím. Je vyjadrená v Žalme 50,23, týmito jednoduchými slovami : „Ten, kto obetuje chválu, ma oslavuje…“ „Ten, kto obetuje chválu ma,“ čo? „…oslavuje.“ Nikdy nezabudnite použiť svoj výkladový kľúč, ktorý sme vám dali na začiatku tohto seminára. Kedykoľvek narazíte na slovo „sláva“ v ktorejkoľvek podobe, čo pod tým vidíte? „Charakter.“ Čo nám to teda hovorí? Čo tu Dávid hovorí? Alebo čo nám hovorí Boh prostredníctvom Dávida? „Ten, kto obetuje chválu, ma oslavuje…“ {Ž 50,23} Ako to, že obetovanie chvály oslavuje Boha? …charakterizuje Boha? Nuž, dvojako: Keď chválime Boha, poväčšine hovoríme o dobrých vlastnostiach, ktoré tvoria Jeho charakter. Však? Vychvaľujeme Jeho dobré vlastnosti. {Amen.} No po druhé, každý, kto obetuje chválu, tie Božie dobré vlastnosti dokladá príkladom. {Amen.} Nielenže ich vychvaľuje, ale ich aj čo? Ilustruje.

Ako? Dvoma zákonmi. Čím? Dvoma zákonmi, dvoma kľúčovými princípmi budovania kresťanského charakteru, na ktoré sme sa zameriavali pri posledných štúdiách. Ktorý je prvý? Pozeraním sa čo? …meníme. {2 Kor 3,18} Ak chválite Božie dobré vlastnosti, na čo sa pozeráte? No tak, na čo sa pozeráte? Na tie dobré vlastnosti a pozeraním sa meníte. A po druhé, podľa zákona vzájomného ovplyvňovania, {MH 251.4} ak vyjadríte svoj obdiv a tie dobré vlastnosti oceníte, podľa tohto zákona ich v sebe posilníte, upevníte a rozviniete. Takže, keď chválime Boha našimi ústami, moji milí priatelia, podľa týchto dvoch zákonov, presne tie isté dobré vlastnosti, ktoré vychvaľujeme, rozvíjame v sebe a stávame sa ich príkladom. Chápete, ako to funguje? Podľa zákona vzájomného ovplyvňovania sa v chválení Boha skrýva obrovské požehnanie.

Viete, priatelia, práve preto – prosím, pochopte to. Práve preto nás Písmo tak často vyzýva, aby sme robili čo? Aby sme chválili Boha, znovu a znovu a znova ho len chválili. Viete, raz som mal priateľa, ktorý s tým mal naozaj problém. Povedal: „Ak je Boh taký pokorný, prečo nás potom stále vyzýva, aby sme Ho chválili?“ Možno vám tá otázka nikdy nezišla na um, ale je zaujímavá. Ak je Boh taký pokorný… Je Boh pokorný? Áno je. Pozrite, Ježiš bol nekonečne pokorný – nekonečná pokora. Zvrchovaný Stvoriteľ umývajúci nohy muža, ktorý ho zradí bozkom. {DA 645.2} To je skutočná pokora! Hovorí: „Kto mňa videl, videl,“ koho? „… Otca.“ {Ján 14,9} Takže Boh je pokorný. Ak je teda Boh pokorný, prečo nás stále povzbudzuje, vyzýva ba prikazuje, aby sme Ho chválili? Je to kvôli Nemu? Potrebuje si pozdvihnúť ego? Nie. Tak potom kvôli komu je to? Kvôli nám. Počujem „amen“? {Amen.} To preto sme neustále vyzývaní, aby sme chválili Boha, a síce kvôli tomu ohromnému požehnaniu, ktoré pritom dostávame, nehovoriac o požehnaní, ktoré prenášame na druhých, keď ich pozornosť upriamujeme na Božiu krásu a Jeho milosť. Kto dostáva najväčšie požehnanie, keď chválime Boha? My. Blahoslavenejšie je dávať ako brať. {Sk 20,35} Preto nás Písmo neustále vyzýva, aby sme chválili Boha.

Milí priatelia, oberáme sa o to požehnanie? No tak, oberáme? {Áno.} Vlastne až príliš. Bože, pomôž nám, aby sme prestali klamať sami seba. Amen? {Amen.} Nech nám náš jazyk viac nebráni, ale nech nám pomáha. Strašne veľa času trávime žialením, hundraním, sťažovaním sa, lamentovaním, a hovorením o všetkých našich skúškach, súženiach, pochybnostiach a o našich obavách, a pustošíme tak svoj charakter. Nože začnime používať jazyk na chválenie Boha po celý deň. Amen? {Amen.} Aby sme mohli následne pocelý deň dostávať ohromné požehnania. Boh nám pomáhaj. Spočiatku to môže byť ťažké, najmä ak na to nie ste zvyknutí. No chcem sa s vami podeliť o povzbudzujúci výrok. Bible Commentary, zv. 3, str. 1143: „Keď pred mužmi a ženami vyznáte svoju dôveru v Pána, bude vám udelená ďalšia sila. Rozhodnite sa Ho chváliť. S pevným odhodlaním prichádza väčšia sila vôle a čoskoro zistíte, že sa nemôžete ubrániť tomu, aby ste Ho chválili.“ Počujem „amen“? {Amen.} Len odvahu! Musíte sa však rozhodnúť. Musíte sa rozhodnúť. Pozrite, vôľa je vedúca sila v povahe človeka. {MH 176.1} Práve to má na mysli, keď vraví: „Rozhodnite sa Ho chváliť. S pevným odhodlaním prichádza väčšia,“ čo? „… sila vôle.“ Keď sa do toho pustíte a chválite Ho, hoci je to spočiatku ťažké, čo čoskoro zistíte? „Čoskoro zistíte, že sa nemôžete ubrániť tomu, aby ste Ho chválili.“ Nemôžete sa tomu ubrániť! Pretože keď Ho chválite, stáva sa vám drahším, a čím je vám drahší, tým viac Ho chválite. A čím viac Ho chválite, tým je vám drahší, podľa zákona čoho? Vzájomného ovplyvňovania, až kým sa nestane vašou utkvelou myšlienkou. A čím je preplnené srdce, to hovoria ústa. {Luk 6,45} Chápete, ako to funguje? Prosím, používajte to, milí priatelia. Používajte to. Je to ohromné požehnanie. Používajte to.

Teraz, čo sa týka tohto zákona vzájomného ovplyvňovania, chcem aby ste so mnou uvažovali o tom, ako môže jeho používanie, alebo zneužívanie priamo rozhodnúť, či pokušenia nepriateľa prekonáme, alebo ich neprekonáme a poddáme sa im. Používanie, správne používanie tohto zákona vzájomného ovplyvňovania je – a trvám na tom – najlepšou obranou pred pokušením, rovnako ako aj najlepšou ofenzívou v pokušení. Popracujte na tom so mnou. Chcem, aby ste to pochopili. Je také dôležité to pochopiť. Používanie tohto zákona – správne používanie tohto zákona vzájomného ovplyvňovania je čím? Najlepšou obranou pred pokušením a najlepšou ofenzívou v pokušení.

Dobre, najlepšia obrana. Aká je najlepšia obrana? Najskôr si prosím uvedomme, že satan nám nevie čítať myšlienky. {TMK 279.4} Nemá to dovolené. Nemôže nám čítať myšlienky. Nevie, na čo myslíme. Potom sa tu ale vynára otázka, ako sa mu môže dariť vyrukovať s pokušeniami ušitými na mieru, ktoré ťažia z chvíle našej najväčšej slabosti? Ako to, že sa mu to darí, keď nevie, čo sa odohráva tuná? Moji milí priatelia, hoci nevie čítať v mysli, istotne vie počúvať ústa a vie skutočne dobre čítať „reč tela“. Počujete ma? Pozorne nás sleduje, a to mu prezradí, čo máme v hlavách a rýchlo to využije.

Už chápete, ako môže byť tento zákon pri rozvážnom používaní tou najlepšou obranou proti pokušeniu? Počúvajte citát z Review and Herald, 8. apríl 1884: „Mnohí sú skutočne znepokojení, lebo nízke, znečistené myšlienky im schádzajú na myseľ a nedajú sa ľahko vypudiť. Satan má svojich zlých anjelov okolo nás, a hoci nemôžu čítať myšlienky ľudí, pozorne sledujú ich slová a činy. Satan tak využíva slabosti a charakterové chyby, ktoré sa odhaľujú a svojimi pokušeniami tlačí práve tam, kde je najmenšia sila odporu. Dáva zlé návrhy a vzbudzuje svetské myšlienky vediac, že tak môže dušu priviesť do odsúdenia a otroctva.“ Čo robíme? Sami sa pripravujeme na pád tým, že sa prezrádzame svojimi vlastnými ústami.

Tu je ďalší citát z Review and Herald, 22. marec 1887: „Nepriateľ duší nemá dovolené čítať ľuďom myšlienky, ale je bystrým pozorovateľom a značí si slová, zvažuje činy a šikovne prispôsobuje svoje pokušenia tak, aby vyhovovali prípadom tých, ktorí sa vydávajú do jeho moci. Keby,“ počúvajte, tu je tá najlepšia obrana: „Keby sme sa snažili potláčať hriešne myšlienky a pocity a nevyjadrovali ich slovami a činmi, satan by bol porazený.“ Prečo? „… lebo by si nemohol pripraviť svoje klamlivé pokušenia, aby vyhovovali danému prípadu. No ako často vyznávači kresťanstva kvôli nedostatku sebaovládania otvárajú dvere nepriateľovi duší!“ Bože, pomôž nám, aby sme prestali otvárať dvere nepriateľovi duší. Amen? A ako tie dvere zatvoríte? Zatvorte ústa. Zatvorte ústa! Nevyjadrujte slovne svoje problémy, zápasy, slabosti, svoje ťažké obdobia.

Nielenže je to najlepšia obrana, je to tiež najlepšia čo? …ofenzíva. Použite túto zbraň proti nepriateľovi, priatelia. Použite ju proti nepriateľovi. Signs of the Times {Znamenia doby}, 4. september 1893. Počúvajte: „Cvičte a vzdelávajte si myseľ, aby myslela na Ježiša a hovorila o Ňom…“ Všimnite si, že sa to od seba nemôže oddeliť. O Ježišovi nebudete hovoriť, pokiaľ čo? Pokiaľ naňho nemyslíte. „Cvičte a vzdelávajte si myseľ, aby myslela na Ježiša a hovorila o Ňom a satan stratí svoju moc nad vami.“ Počúvajte! „Nevydrží dlho v spoločnosti tých, čo premýšľajú a hovoria o Božej láske.“ {Amen.} Veľmi sa mi to páči! „Takto je myseľ posilnená. Mravná sila rastie premýšľaním o dobrote, kráse, milosrdenstve a láske Kristovej. Keď si budete takto cvičiť myseľ, stane sa pre vás prirodzeným pýtať sa na každom kroku: ,Je toto cesta Pánova? Poteší Ježiša, keď toto urobím? Poteší táto cesta moje ja, alebo môjho Pána?‘“ Moji milí priatelia, ak niekto hovorí takto, satan dobre vie, že márni svoj čas, keď sa ho pokúša prinútiť, aby podľahol pokušeniu.

Pôjde pohľadať niekoho, kto narieka a stená a hovorí o všetkých svojich slabostiach a zastrašovaní, lebo vie, že tam je to hotová vec. Prosím, brat, sestra, používaj tento zákon. Je to mocná útočná zbraň.  Hovor o Ježišovi. {YI, 1. január 1856, ods. 4} Hovor o Ňom, raduj sa, a neobstojí v tvojej prítomnosti. Pozrite, Písmo hovorí: „Sprotivte sa diablovi a,“ čo? „… utečie od vás,“ {Jak 4,7}, utečie od vás, a najlepšie ho zaženiete, keď budete chváliť Boha za Jeho moc a víťazstvo, ktoré vám patrí v Ježišovi Kristovi. Neznesie, aby niekto takto hovoril a mimochodom, rád používam toto: pripomínam mu, že je porazený nepriateľ. {Amen.} Rád hovorím: „Bože a Otče, som taký vďačný, že Ježiš Kristus rozdrvil hadovi hlavu a že je smrteľne raneným nepriateľom, a nemôže mi ublížiť, lebo Ježiš nad ním zvíťazil.“ Myslíte si, že sa satan bude obšmietať okolo a počúvať takéto reči? „Sprotivte sa diablovi a,“ on čo? „… utečie od vás,“ keď budete tak hovoriť. Môžete mu odolať a odohnať ho.

Keď ste pokúšaní, keď ste pokúšaní, je to tiež ohromná útočná zbraň, milí priatelia. V Písme, áno v Písme máme opísanú kresťanskú zbroj. Väčšina z nej je obranná, je tak? No je tam aj útočná zbraň – aká? Meč. A čo je tým mečom? Božie Slovo. {Žid 4,12} Ktorá je najlepšia zbraň, keď prichádza pokušenie? „Je napísané…“ „Je napísané…“ {Mat 4,4} Všimnite si však, priatelia, že náš Vzor, Ježiš Kristus, necitoval Písmo len v mysli, On ho citoval nahlas. Sledujete to? Prečo? Lebo satan nám nemôže čítať myšlienky a podľa zákona vzájomného ovplyvňovania, čo robí vlastne Ježiš pre seba? Ohromne posilňuje a upevňuje svoju vieru v Otca. „Je napísané…“ {Mat 4,4} Citujte Písmo, keď ste v pokušení, prosím.

Nečudo, že Dávid hovorí v Žalme 119,11: „Vo svojom srdci som ukryl tvoju reč, aby som nezhrešil proti tebe!“ Čo to znamená ukryť Božiu reč vo svojom srdci, priatelia? Čo to znamená? Znamená to naučiť sa ju naspamäť. Prosím, milí kresťanskí spolubojovníci {18MR 257.3}, uskladnite si v zbrojnici Písmo, zapamätajte si Písmo. {CT 137.2} A keď budete v pokušení, vytiahnite Meč a použite ho proti nepriateľovi. Nahlas ho zacitujte: „Je napísané…“ Pozrite, výhodou toho, že to budete vedieť naspamäť je to, že bude okamžite poruke. Potrebujete častokrát okamžitú pomoc? Potom s tým určite začnite. Pozrite, na púšti by mal Ježiš problém, keby pri pokúšaní povedal: „Pozri, satan, vydrž chvíľu, tu je nejaký text… Naozaj si naň neviem spomenúť, ale vieš…“ Prosím, priatelia, ukryte si to v srdci, aby ste to mohli okamžite použiť proti nepriateľovi, a mali to stále poruke. Citát z Review and Herald, 8. apríl 1884: „Na každý druh pokušenia existuje liek.“ Mal by som k tomu počuť „amen“. {Amen.} Mimochodom, sú len tri druhy pokušení. No tak, ktoré? Žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života – len tri. {1 Ján 2,16} Nezaoberáme sa tu ohromnou rozmanitosťou pokušení. „Na každý druh pokušenia existuje liek. Nie sme ponechaní sami na seba, aby sme viedli boj proti nášmu ja a našej hriešnej prirodzenosti vo svojej obmedzenej sile.“ Počujem tu amen? {Amen.} „Ježiš je mocný pomocník,  spoľahlivá opora… Myseľ musí byť zdržanlivá a nesmie sa jej dovoliť, aby blúdila. Mala by byť cvičená, aby premýšľala o Písme a o ušľachtilých, povznášajúcich témach. Časti Písma, ba aj celé kapitoly by sa mali učiť naspamäť a opakovať, keď príde satan so svojimi pokušeniami…“ Tu to máte. „Keby satan chcel zaviesť myseľ k premýšľaniu o pozemských a zmyselných veciach, najúčinnejšie sa mu vzdoruje s,“ čím? ,„Je napísané.“‘ „Je napísané, je napísané.“ {Mat 4,4} Vytiahnite tú mocnú zbraň. Použite ju proti nemu, použite ju proti nemu.

Tu je ďalšia zbraň. Použite ju: je to pieseň. Čo je to? Pieseň. Je pieseň zbraňou? Áno, verte že je. Žalm 105,2-3: „Spievajte mu, spievajte mu žalmy! Rozmýšľajte o všetkých jeho divoch! Chváľte sa menom jeho svätosti. Nech sa raduje srdce tých, ktorí hľadajú Hospodina!“ Moji milí priatelia, jedným z najlepších spôsobov ako odolať pokušeniu je prežívať ten fakt, že „radosť Hospodinova je vašou,“ čo? „… silou.“ {Neh 8,10} A ako najlepšie zväčšíte svoju radosť v Pánovi? Spievaním chvál. Amen? {Amen.} Áno! Spievajte mu chvály. Robte to nahlas, a bude to úžasné požehnanie. Education {Výchova}, str. 166. Všimnite si príklad nášho Pána: „Ježiš čelil pokušeniu piesňou za svojho pozemského života.“ Toto sa mi páči! Ktovie, možno tam na púšti dokonca ten verš zaspieval: „Je napísané: Človek nebude žiť zo samého chleba,“ a tvrdil by som, že Jeho matka mu pomáhala učiť sa Písmo {DA 70.1} tak, že ho zhudobňovala. Všetky žalmy boli piesne a všetky sa mali naučiť naspamäť ich spievaním. Veľmi vám odporúčam biblické piesne, priatelia. Ak ich nepoznáte, potom zoberte tie zasľúbenia a poproste Pána, aby vám ich pomohol zhudobniť, a bude to len vašou špeciálnou piesňou, vašou výnimočnou zbraňou pri pokušení. Je to mocná zbraň, sľubujem vám, že je. Je to mocná zbraň. Citát z Ministry of Healing, str. 254: „Nech je v piesni vyjadrená chvála a vďaka. Keď sme pokúšaní, namiesto rozprávania o našich pocitoch, radšej vierou pozdvihnime Bohu pieseň vďaky… Pieseň je zbraň…“ {Amen.} Je to zbraň! Používajte ju! Je to zbraň! Nepriateľovi sa nepáči, že sa dozvedáte tieto veci. No moji priatelia, nielen že sa ich naučte, ale ich tiež použite! Dobre? Inak sa nepriateľ nemá čoho báť.

2. Paralipomenom 20,22. Počúvajte skúsenosť Izraela. Navzdory všetkému neuveriteľnému vypochodujú, a kto je na čele armády? Spevácky zbor! Jeden z najvýnimočnejších bojových výpadov, akého bola kedy svedkom planéta Zem. Spevácky zbor vedie armádu – a čo robí? „A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hospodin úkladníkov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení.“ Kedy boli nepriatelia porazení? Keď čo začali robiť? Spievať! Vyskúšajte to, funguje to! Amen? Funguje to!

Niektorí možno hovoríte: „No, tebe to možno funguje, ty vieš spievať. Ja neviem.“ Avšak celá zem môže radostne pokrikovať Hospodinovi, je tak? {Ž 100,1} A mimochodom, v porovnaní s anjelmi sú aj tí najlepší speváci tuná celkom zanedbateľní. Áno, zistíme to, keď tam dostaneme skutočné hlasy. {EW 66.1}

Ak neviete spievať, môžete hovoriť, a mohli by ste hovoriť toto. Prosím, prosím, vypočujte si to a povedzte to so mnou. Je to v knihe That I May Know Him, str. 16. Chcem, aby ste sa to naučili naspamäť, priatelia. Je to mocná zbraň. „Máme právo povedať: ,V sile Ježiša Krista budem víťazom.‘“ Ó, toto milujem! No tak, povedzte to so mnou! Čo „máme právo povedať“? „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ No tak, potrebujem viac presvedčenia, priatelia. Nechcem, aby ste to len odrecitovali. Chcem, aby ste to hovorili celým srdcom a mysľou, lebo tomu naozaj veríte. Poďme. „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Stále vám neverím. No tak, zvládnete to aj lepšie. Oveľa lepšie! Ideme: „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ No tak, už sa zahrievate. Ideme ešte raz. „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Cítite, čo to pre vás robí? Cítite to? Povedzme to znovu! „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Milí priatelia, keby sme chodili a toto hovorili, obťažoval by sa vôbec satan, aby nás pokúšal? Obťažoval? Nebude plytvať časom na ľudí, ktorí hovoria: „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Aká mocná zbraň! Amen? {Amen.} Aká je to mocná zbraň!

Cítili ste, čo sa stalo v tejto miestnosti? Poviem vám, čo sa stalo. Citát z Manuscript Release, zv. 9, str. 17: „Hovorte s odvahou, hovorte s vierou a vytvoríte atmosféru nádeje a jasu.“ {Amen.} To sme práve urobili. Urobíte to znovu? Povedzme to ešte raz. „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Vstaňme k modlitbe.

Otec na nebesiach, tak veľmi Ti ďakujem za zákon vzájomného ovplyvňovania a modlím sa Otec, aby sme ho používali ako mocnú útočnú zbraň. Pomôž nám skryť Tvoje Slovo v našich srdciach, a pomôž nám, aby sme vedeli okamžite povedať: „Tak hovorí Pán…“ a boli schopní to odcitovať. Pomôž nám zhudobniť to a spievať piesne, ktoré sa stanú mocnými zbraňami. Pomôž nám, aby sme stále pamätali, že v sile Ježiša Krista budem víťazom. Toto je našou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.

Ak nájdete akúkoľvek chybu v texte, budeme Vám veľmi vďační, ak nám napíšete, aby sme ju mohli opraviť. Pokiaľ máte záujem, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

0

Your Cart