Select Page

Tu si môžte stiahnuť lekciu v pdf.

Rozvoj charakteru je vraj tá najdôležitejšia práca, aká bola kedy ľuďom zverená. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve“.

Vitajte späť, milí priatelia. Ďakujem, že ste zostali. Ďakujem, že posledné dva týždne venujete tak veľa času štúdiu Božieho Slova. Vaša stála účasť…A niektorí z vás boli naozaj verní, nepoznám vás síce podľa mena, ale poznám vás podľa tváre. Verne ste sa zúčastňovali, a ja si to hlboko cením. Chválim za to Boha, lebo to je jasná indikácia, že Duch Svätý pracuje vo vašich srdciach a životoch. Je to jasná indikácia.

Viete, telesnému človeku nie je príťažlivé nič z toho, čo sme tu študovali a rozoberali. Nič. {Rim 8,7} Nie je to nič senzačné, nič zábavné. Bolo to jednoducho štúdium „toho, čo povedal Pán“ {PH167 26.1} o budovaní charakteru podobnému Kristovmu. No skutočnosť, že ste prišli, je jasnou indikáciou, že Duch Svätý robí niečo nadprirodzené vo vašom živote, dávajúc vám hlad a smäd {Mat 5,6} po Slove Hospodinovom. {Am 8,12} Chválim za to Boha. Prosme Ho, aby priviedol k dokonalosti {Kol 1,28} to, čo už začal. Dobre? Pokračujte v štúdiu Slova, a uvidíte, že vás to vyslobodí {Ján 8,32}, a posvätí vás to, lebo Ježiš je Slovo. {Ján 17,17} Amen? {Amen.} Ježiš je Ten, ktorý nás oslobodzuje z prirodzeného otroctva hriechu, nášho ja a satana, vracia nás späť pod vľúdnu, zhovievavú Vládu Lásky, a premieňa nás z prirodzene sebeckých ľudí na milujúcich a príťažlivých kresťanov. {LDE 191.4} Takého Pána musíte milovať, amen? {Amen.} Áno, musíte.

Nuž, dostali sme sa k nášmu poslednému spoločnému štúdiu. Toto nie je miesto, kde táto séria obvykle vyvrcholí, ale potrebujeme sa sem dostať a ukončiť to, lebo nám už viac času nezostalo. Nuž, chcel by som sa ešte raz pozrieť na zákon vzájomného ovplyvňovania a chcel by som vás povzbudiť, aby ste spolu so mnou pochopili, že vďaka vzájomnému ovplyvňovaniu medzi našimi myšlienkami a slovami, sú naše slová veľmi nápomocné, keď príde na skúšku našich sŕdc. {GW92 109.3} Zopakujem to: Opatrné, objektívne zváženie toho, čo vychádza z našich úst je pre nás veľmi užitočné, aby sme vedeli, čo sa naozaj deje v našich srdciach. A je dôležité, aby ste sa skúšali a vedeli, čo sa deje vo vašich srdciach? Je to dôležité? Milí priatelia, nie som schopný dostatočne zdôrazniť, aké je to dôležité, obzvlášť vo svetle toho faktu, že sme očividne v takom sebaklame, že sa to stalo poznávacou charakteristikou tejto cirkvi doby konca. Myslíme si, že sme, čo? „…bohatí, zbohatli sme a nepotrebujeme nikoho,“ a nevieme, že sme, akí? „…biedni i mizerní na poľutovanie i chudobní i slepí i nahí…“ {Zj 3,17} Prečo? Nuž, to sme už predtým uviedli. Je to preto, lebo máme tvárnosť pobožnosti. {2 Tim 3,5} Dodržiavame literu zákona pomerne lepšie než hocikto iný. {DA 173.6-174.2} Takže, čo si z toho vyvodíme? Boží ľud ostatkov, pripravený a čakajúci na Ježišov príchod.

Buďte opatrní. Nemusíte byť tým, kým si myslíte, že ste, ale ste to, ako myslíte. „Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prís 23,7} No nie je to také ľahké, lebo čo sa deje v srdci, nie je viditeľné fyzickému oku. Vyžaduje si to, čo? …duchovné posudzovanie. {1 Kor 2,13-14} Nie je ľahké rozpoznať, čo sa skutočne odohráva v našich dušiach, pokiaľ naše oči nie sú, čo? …Pomazané kollýriom. {Zj 3,18} No jeden z najlepších spôsobov, ktorý nám pomôže porozumieť, ako je to s našimi dušami, je počúvať to, čo vychádza z našich sŕdc cez naše ústa. To nám môže povedať veľa. Chcem vás vyzvať, aby ste sa to učili robiť, avšak… Nemusí to byť pre vás veľmi príjemné, Boh vám žehnaj, ale je to nevyhnutné, je to nevyhnutné. Duch mi môže pomôcť urobiť malú sondáž. Nenahnevajte sa na mňa za to, prosím. Ja len… Nechcem, aby niekto pokračoval v samospravodlivosti, v sebaklame, až pokiaľ bude príliš neskoro na tom niečo zmeniť. Pozrite, nikoho tu neobviňujem, že je pokrytec. Ale viem, na základe verného a pravdivého svedka {Zj 3,14}, že je medzi nami veľa pokrytectva. Takže vás chcem vyzvať, rovnako ako aj seba, aby ste si spravili malý prieskum srdca. Amen? Potrebujeme urobiť malý prieskum srdca, takže poďme to ochotne urobiť. No začnime požiadaním o pomazanie kollýriom. Pravdivý Svedok nám ho chce dať, je tak? Oslovuje konkrétne Laodicejčanov, aby Ho oň žiadali. {Zj 3,18} Urobme to teraz.

Môj Otec v nebi, opäť v mene Ježiša Krista, prichádzam vo svojom mene a v mene mojich bratov a sestier. Prichádzam s dôverou vďaka nášmu Staršiemu Bratovi a Jeho zásluhám. V prvom rade Ťa chcem velebiť a vzdať Ti vďaku. Nerobíme to v takej miere, ako by sme mali. Veľa žiadame, ale málo ďakujeme. Požehnal si nás štúdiom Slova, a sme Ti za to naozaj vďační. Prosíme, aby si nás opäť požehnal. Prosím, Otče, pomôž nám bližšie sa pozrieť na tú jednoduchú pravdu, že „čím je preplnené srdce, to hovoria ústa,“ lebo vďaka tomu sa môžeme veľa naučiť o našich srdciach len tým, že budeme počúvať naše ústa. Pomôž nám, aby sme boli k sebe v tomto samovyšetrovaní naozaj čestní a objektívni a objav prosím, ak je to potrebné, akékoľvek pokrytectvo, kým je ešte čas prísť ku krížu, dostať nové srdce a zobrať to vážne. Riaď a veď každú moju myšlienku a slovo, keď budem viesť toto štúdium. To je mojou modlitbou v Ježišovom mene. Amen.

Ako ste si mohli všimnúť, neobjasnili sme si všetko z predchádzajúcej lekcii, ako sme to robili predtým. Ale to nevadí, lebo to úzko súvisí s témou poslednej lekcie. Dúfam, že sme všetci videli, akým obrovským požehnaním pre nás môže byť, ak sa naučíme ovládať svoj jazyk. {2T 315.2} Videli sme to? {Áno.} Dúfam, že sme všetci tiež pochopili, aké obrovské škody si môžeme spôsobiť, ak si nekontrolujeme jazyk. Aké je potom nevyhnutné, ak dúfame, že získame charakter, aký má Kristus a dospejeme v našej kresťanskej skúsenosti, že zažijeme skutočné oživenie… Aké je potom nevyhnutné sa naučiť, ako krotiť jazyk. Amen? Ale Jakub má čo povedať vzhľadom na túto tému a pri prvom čítaní to znie trochu odradzujúco. Jakub 3,8 a nasledujúce: „Ale jazyk nemôže nikto z ľudí,“ čo? „…skrotiť.“ Znamená to, že môžeme iba spôsobovať škodu a zmätok vo svojej kresťanskej skúsenosti jazykom, ktorý sa vymkol kontrole? Znamená to, že nebudeme nikdy schopní žať požehnania vyplývajúce z chválenia Boha našimi jazykmi? {Je tu Niekto, kto môže skrotiť jazyk.} Ďakujem. Je tu napísané: „Jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť.“ Bezo Neho nemôžete, čo? …nič robiť. {Ján 15,5} No s Ním môžeme urobiť všetko. Amen? {Amen} „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi,“ {Filip 4,13} vrátane skrotenia jazyka. Počujem „amen“? {Amen.} Dobre, dobre.

No prosím, všimnite si so mnou zdroj problému, problému neskroteného jazyka. Čo je zdrojom tohto problému? Čítajme ďalej: „Jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrtonosného jedu. Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia! Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?“ Odpoveď je už zahrnutá v otázke, teda „nie“. No všimnite si prosím, že Jakub nám identifikoval zdroj problému. Je to prameň. Dobre? Ústa sú tým otvorom prameňa, a to čo vyviera sú naše slová. Ale čo priamo určuje druh vychádzajúcich slov je to, čo prechádza mysľou. Je nám to jasné? Preto, ak ideme krotiť jazyk, ak sa ideme učiť priniesť každé slovo do poslušnosti Krista, musíme sa naučiť priniesť každú myšlienku do poslušnosti Krista. {2 Kor 10,5} Dokážeme to urobiť sami? {Nie.} Nie, ani len jednu myšlienku nemôžete priviesť k poslušnosti sami. Ale s novým srdcom, motivovaným láskou a posilňovaným Duchom Svätým, môžete priviesť v plen každú myseľ do poslušnosti Krista. Môžete! Sľubujem vám, že môžete. Každý Jeho príkaz dáva človeku aj silu splniť ho. {COL 333.1} Skutočnosť, že nás k tomu vyzval, je samo osebe zasľúbením, že nás k tomu aj uschopní. Každú myšlienku; a moji milí priatelia, keď privedieme každú myšlienku do poslušnosti, potom privedieme aj každé slovo. Prečo? „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.“ {Mat 12,34} „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.“

Pozrite, Testimonies {Svedectvá}, zv. 5, str. 176: „Hriech zlého hovorenia začína pestovaním zlých myšlienok.“ Tu to máte. Milí priatelia, musíme vystopovať zdroj tohto problému, a z Božej milosti sa naučiť priniesť svoje myšlienky do poslušnosti. Potom, z tej istej milosti, prinesieme aj jazyk do poslušnosti. Skrotíme jazyk. Budeme schopní skrotiť jazyk.

Príslovia 4,23: „Nado všetko, čo treba strážiť, strež svoje srdce, lebo z neho,“ čo? „…pochádza život.“ Ak sa máte naučiť ovládať jazyk, musíte sa naučiť ovládať srdce. Review and Herald, 12. jún 1888. Mimochodom, verím, že tu komentuje Dávidov verš v Žalme 19,15. „Nech sú príjemné slová mojich úst a,“ čo? „…a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!“ Pozrite, je to len v sile Krista, že môžeme mať myšlienky nášho srdca, alebo slová našich úst prijateľné. No v Jeho sile môžeme mať prijateľné oboje. A ak je jedno prijateľné, musí byť prijateľné aj to druhé, z akého dôvodu? Z dôvodu zákona vzájomného ovplyvňovania. Vypočujte si myšlienku, ktorú duch prorocký vyjadril k tomuto veršu. Review and Herald, 12. jún 1888. „Mali by sme cvičiť myseľ, aby myslela zdravo, a nedovoliť jej, aby sa zaoberala vecami, ktoré sú zlé. Žalmista volá: ‚Nech sú príjemné slová mojich úst a to, čo myslí moje srdce, pred tebou, Hospodine, moja skalo a môj vykupiteľu!‘ Keď Boh pracuje na srdci svojím Svätým Duchom, človek s Ním musí spolupracovať.“ Tu sa vraciame ku kľúčovému konceptu. „Keď Boh pracuje na srdci svojim Svätým Duchom, človek s Ním musí spolupracovať. Myšlienky musia byť opásané…“ Ako vám to znie? Peter hovorí: „Opášte si bedrá svojej mysle.“ Áno. {1 Pet 1,13} „Myšlienky musia byť opásané, obmedzované, stiahnuté od vybočovania a uvažovania o veciach, ktoré len oslabia a poškvrnia dušu. Myšlienky musia byť čisté, uvažovanie srdca musí byť čisté, ak slová úst majú byť slovami, ktoré budú prijateľné nebesiam, a nápomocné vašim blízkym.“ Vidíte ako zvíťazíme nad voľným jazykom? Učíme sa strážiť srdce nadovšetko. {Prís 4,23} Učíme sa zajímať v plen každú myseľ do poslušnosti Ježiša Krista. Opásavame si bedrá svojej mysle. To je to tajomstvo, milí priatelia, to je to tajomstvo.

No tiež sa musíme modliť, aby nám Boh pomohol strážiť otvor toho prameňa, a On to urobí. Však? Žalm 141,3: „Postav, Hospodine, mojim ústam stráž! Strež dvere mojich rtov!“ Priatelia, chcem vás povzbudiť, aby ste sa modlili túto modlitbu, keď sa učíte krotiť svoj jazyk pomocou Božej milosti kombinovanej s vytrvalým ľudským úsilím. {RH, 6. máj 1890, odst. 10} Oboje je potrebné. Oboje je potrebné. Vedzte, že dobré ovládanie jazyka je jasnou, pravdivou a platnou indikáciou našej duchovnej zrelosti. Jakub to hovorí veľmi jasne. Práve preto, ak počúvame čo hovoríme, a analyzujeme čo vychádza z našich úst, je to veľmi nápomocné v tomto životne dôležitom procese samovyšetrovania {ST, 10. február 1890, odst.7}, ktorým by sme mali všetci prejsť – v tom skutočnom Dni zmierenia. {GC 428.1}

Dovoľte, aby som sa vrátil k myšlienke, ktorej sme sa už predtým venovali v tomto seminári. Sme ľudia, ktorí majú prinášať posolstvo, a čo je tým posolstvom? „Bojte sa Boha, a dajte mu slávu, lebo,“ čo? „…prišla hodina jeho súdu.“ {Zj 14,7} Verím, že všetci viete, že žijeme v dobe skutočného Dňa zmierenia {PH002 25.2}, teda v Dni súdu. A čo robili deti Izraela počas predobrazného Dňa zmierenia? Postili sa a modlili. Skúmali svoje srdcia, aby videli, či sú ich duše v poriadku {3 Moj 16,29-31}. Milí priatelia, ak bolo príslušné a dôležité robiť to v predobraznom Dni zmierenia, nemyslíte, že by to bolo príslušné a ešte dôležitejšie robiť v symbolickom Dni zmierenia? A pravdaže, tak málo z toho robíme, robíme tak málo čestného, úprimného skúmania duše. {DA 650.5} A pritom práve v tomto procese skúmania duše, z toho dôvodu, že… že slová sú v hmatateľnej oblasti správania, nám to veľmi pomáha dostať vnútorný prehľad o tom, čo je v nehmatateľnej oblasti našich myslí.

Pozrite, základná pravda je uvedená u Lukáša 6,45: „Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša,“ čo? „…dobré, a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša,“ čo? „…zlé; lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.“ Pozrite, práve tu máme celý základný problém s pádom človeka – s dôsledkom pádu človeka. Naši prví rodičia jedli zo stromu poznania, čoho? Dobrého a zlého. {1 Moj 3,6} Poznanie dobrého bol charakter Boha, a to je všetko čo Boh chcel, aby ľudia poznali. No keď zjedli zakázané ovocie, získali poznanie zla, čo je charakter, koho? …satana.

Nuž, ako ale vieme, aký charakter máme? Je dôležité vedieť, aký máme charakter? Áno, je. Môžeme stopercentne vyhodnotiť náš charakter a jeho stav na základe našich činov a správania? Nie, pretože môžete robiť všetky správne veci zo všetkých nesprávnych dôvodov. Pamätajte, presne to znamená byť „vlažný“. Pamätáte si to, však? „Studený“ znamená robiť všetky zlé veci zo všetkých nesprávnych dôvodov – navonok bezbožné, lebo ste vnútorne bezbožní. „Horúci“ znamená robiť všetky správne veci zo všetkých správnych dôvodov – navonok zbožné, lebo ste vnútorne zbožní. „Vlažný“ bude čo? Keď robíme všetky správne veci z nesprávnych dôvodov. „Ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však, jej moc,“ čo? „…zapreli.“ {2 Tim 3,5} Takže keď príde na skúšku nášho charakteru, či máme poznanie dobra, alebo zla, či máme myseľ Kristovu, alebo satanovu, nie je to spoľahlivé robiť na základe našich vonkajších činov. Musíme sa pozrieť hlbšie. No vedzte, že jedna vec, ktorá nám iste povie pravdivé a skutočné veci o našom charaktere, je to, čo vychádza z našich úst bežne, na každodennom poriadku. Ako? …bežne, na každodennom poriadku. Chcel by som to zvýrazniť. Je možné hovoriť ako kresťan, keď sa to od vás očakáva. No tak. Keď vás ľudia počúvajú, môžete rozprávať pekne, ak ich chcete presvedčiť, že ste kresťan. No, milí priatelia, pochopte prosím, že čo vychádza z našich úst bežne, na každodennom poriadku, to naozaj ukazuje, čím je preplnené srdce. Počúvate ma? Toto je dôležitý kvalifikátor, na ktorý treba pamätať, keď príde na sebaskúmanie pomocou analýzy toho, čo vychádza z vašich úst. Neanalyzujte len to, čo vychádza z vašich úst, keď ste v sobotné ráno na sobotnej škole. Počúvate čo sa vám snažím vysvetliť? Preskúmajte sa na základe toho, čo vychádza z vašich úst keď ste doma len so svojou rodinou, alebo keď ste s neobrátenými spoločníkmi v každodennom živote. To je tým správnym vodcom a skutočným indikátorom stavu vášho srdca. Je to jasné?

Dobre, Cesta ku Kristovi, str. 58: V našej príručke sme na strane 82: „Je pravdou…“ toto sme si už predtým povedali, a nebolo to príjemné, keď sme to čítali prvýkrát, a pravdepodobne to nebude príjemné ani teraz. Nevadí, aj tak si to musíme prečítať. „Je pravdou, že správanie môže byť,“ aké? „…navonok správne aj bez Kristovej obnovujúcej moci.“ Môžete mať tvárnosť pobožnosti, ale nebudete mať moc {2 Tim 3,5} zmeniť, čo? …srdce. Pozrite, pravá moc evanjelia nás mení tam, kde je skutočne naša podstata. A to je kde? „Lebo ako (človek) zmýšľa vo svojej duši, taký je.“ {Prís 23,7} Pravé evanjelium nás mení zvnútra. Predstierané nás mení zvonku, ale nikdy nie zvnútra. Je to len zmena správania pomocou sebeckej motivácie. Súhlasíte?

„Je pravdou, že správanie môže byť navonok správne aj bez Kristovej obnovujúcej moci. Láska k vplývaniu a túžba po úcte iných môžu viesť k vzornému životu. Úcta k sebe nás môže viesť k tomu, že sa vyhneme zlému vzhľadu. Sebecké srdce môže vykonať ušľachtilé činy.“ Pozoruhodné. Samé správne veci, no zo samých nesprávnych dôvodov. Sebecké srdce – sebectvo je motivácia. Ako teda môžeme poznať stav nášho srdca? Musíme si položiť nasledovné otázky: „Kto ovláda naše srdce?“ Predtým ešte bola táto veta: „Podľa čoho teda poznáme, na koho strane sme?“ Prvá otázka: „Kto ovláda naše srdce?“ „Kto ovláda naše srdce?“ Druhá otázka nám ju pomôže zodpovedať. „Komu patria naše myšlienky?“ Vidíte, to čo najviac milujeme, je to, na čo najviac myslíme. Je tak? Ale ako vieme povedať na čo najviac myslíme? Ďalšia otázka. Teraz naraz prechádzame z nehmatateľnej ríše mysle do hmatateľnej ríše spávania. Aká je ďalšia otázka? „O kom radi,“ čo? „…hovoríme?“ Pozrite, to čo vyviera z prameňa vychádza, kadiaľ? …ústami. Teraz, keď lepšie vidíme, čo vychádza von, vráťme sa späť do ríše mysle. Opäť, musíme zanalyzovať, čo vychádza von bežne, na každodennom poriadku. „O kom radi hovoríme?“ Pozrite priatelia, ak chcete skutočne vedieť, koho uctievate, počúvajte sa čo hovoríte.

Slovo „worship“ (uctievanie) je v angličtine skrátene povedané „worth ship“ (úcty vzdanie). Správne? Uctievame to, čomu dávame najvyššiu hodnotu. To čo sa nám zdá byť cennejšie nad všetko ostatné, nad náš čas, našu energiu, naše prostriedky, naše všetko, to je to, čomu „vzdávame úctu“. Čo uctievate vy? Počúvajte sa, čo hovoríte. „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria jeho ústa.“ {Luk 6,45} Čo máte najradšej, čo považujete za najdôležitejšie, najhodnotnejšie vo svojom živote, o tom budete isto hovoriť najviac. Presne o tom. Keď si sadneme a budeme analyzovať obľúbenú tému našej konverzácie, môže nám to veľmi pomôcť pri objavovaní možno skrytého modlárstva v našich životoch.

Pozrite, ak naozaj milujeme najviac Ježiša… Sledujte: Nuž, logicky to nemôžete poprieť. Ak naozaj milujeme najviac Ježiša, o čom budeme najradšej hovoriť? O Ježišovi. Viete to. „Lebo čím je preplnené srdce, to hovoria ústa.“ {Mat 12,34} Teraz, Boh vám žehnaj, položte si otázku: „O čom naozaj rád hovorím viac, ako o hocičom inom?“ O Ježišovi? Viete, pre väčšinu z nás je naozaj ťažké hovoriť o Ježišovi. Tak trochu sa hanbíme hovoriť o Ježišovi. Bože, odpusť nám. Bože, odpusť nám. Bože pomôž nám, aby sme Ho milovali tak, že aj keby sme mali byť odmietnutí za to, že o Ňom hovoríme, nebudeme si môcť pomôcť, pretože Ho tak veľmi milujeme. Počúvajte sa o čom hovoríte. Ako je to s vašou dušou? {RH, 9. apríl 1889, odst.11} Položte si ucho na ten otvor, ktorý je priamym kanálom, cez ktorý ten prameň vyviera, a počúvajte, počúvajte. Počúvajte objektívne, počúvajte analyticky. Počúvajte čestne: čo vychádza von?

Southern Watchman, 5. december 1899: „Prebývajúci Spasiteľ je VŽDY odhalený slovami.“ Počuli ste to, priatelia? Ak Kristus prebýva v nás, bude to odhalené kde? {V našich slovách.} V našich slovách, v našich slovách. Je Kristus vo vás nádej slávy? {Kol 1,27} Čo teda vychádza z vašich úst? Toto je testovacia otázka, a musím vás vyzvať, aby ste si ju položili rovnako, ako aj ja si ju musím položiť. Nájdete ju v Southern Watchman, 21. november 1905: „Moji bratia a sestry, ako využívate dar reči? Naučili ste sa kontrolovať jazyk tak, aby vždy poslúchal diktát osvieteného vedomia a svätých záujmov? Je vaša konverzácia zbavená neviazanosti, pýchy, zlomyseľnosti, klamu a nečistoty? Ste pred Bohom bez ľsti? Slová majú veľký vplyv. Ak to bude možné, satan bude udržiavať jazyk v aktivite pre svoju službu. Sami nedokážeme kontrolovať neposlušného člena. Božia milosť je našou jedinou nádejou. Kde je čistota srdca a ušľachtilosť charakteru, prejaví sa to v čistote a ušľachtilosti skutkov a reči.“ „Prejaví sa to.“ To čo vychádza z vašich úst, odhaľuje čistotu srdca a ušľachtilosť charakteru? Odhaľuje? Jakub to podáva naozaj priamo v 1,26: „Ak sa niekomu medzi vami zdá, že je nábožný, a nedrží svojho jazyka na uzde, ale zvodí svoje srdce, toho náboženstvo je márne.“ Fíha! Písmo niekedy zareže do jadra, a povie, ako to naozaj je, však? Je to márne!

Pozrite, moji milí priatelia, ak náš vzťah s Ježišom Kristom nie je dostatočný na to, aby nám umožnil ovládať jazyk, potom nemáme s Ježišom Kristom naozajstný vzťah. Pavol nepovedal: „Všetko vládzem, okrem skrotenia jazyka, v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ On povedal čo? „Všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Takže ak máme naozaj spásonosný vzťah s Ježišom Kristom, budeme mať dostatok síl a dostatok milosti, aby sme zvládli naše jazyky. Počujem „amen“? {Amen.} Nemôžete to poprieť, lebo poprieť to by mohlo znamenať, že Kristus nemá dostatočnú moc, aby vám umožnil ovládnuť váš jazyk. Dovoľujete si to poprieť? Ja nie. Pozrite, problém nie je v nedostatku Jeho moci. Problém je v nedostatku našej závislosti na nej. Musíme sa dostať na miesto, kde budeme neustále, naplno závislí na Kristovi. V Jeho moci môžeme ovládnuť nielen každú myšlienku, ale aj každé slovo. Môžeme. Musíte tomu veriť, ak to vôbec niekedy máte prežiť. Musíte tomu veriť. Jeho milosť je dostatočná. {2 Kor 12,9} Viete, naša kresťanská zrelosť, náš rast v Kristovi, sa bude vždy prejavovať v našom neustálom získavaní dôslednejšej a stálejšej kontroly nad našimi jazykmi, až kým nakoniec získame úplnú a dôslednú kontrolu nad tým, čo vychádza z našich úst. Opäť to vysvetľuje Jakub v 3. kapitole v 2. verši: „Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na uzdu i celé telo.“ Pozrite, môžeme byť dokonalí, môžeme byť zrelí v Kristovi. A ak dospejeme do plnosti Kristovej {Ef 4,13}, do plnosti mužov a žien v Ježišovi Kristovi, prejaví sa to v dôslednom ovládaní jazyka. Naučíme sa držať jazyk na uzde, krotiť jazyk.

Mimochodom, dôvodom prečo Jakub používa práve jazyk, ako časť tela, je ten, že jazyk nám určuje či máme, alebo nemáme kontrolu nad celým telom. Je to preto, lebo nad jazykom sa najťažšie získava kontrola. Však? Najľahšie ukĺzne, a má najbližšie a najpriamejšie spojenie z mozgom. Ó, aké je ľahké hneď nad ním stratiť kontrolu. Milí priatelia, keď sa naučíme ako, z milosti Kristovej a pre lásku Kristovu, ovládať jazyk, potom môžeme ovládať, čo? Celé telo, celé telo – to hovorí Jakub. „Zajímať v plen každú myseľ do poslušnosti Krista.“ {2 Kor 10,5} Zajímať v plen každé slovo do poslušnosti, to je pravá kresťanská zrelosť. Počúvajte, ako to Duch Prorocký spája. In Heavenly Places, str. 270: „Keď sa dostaneme do nepriaznivých situácií, keď sú naše prirodzené pocity pobúrené, a my im chceme dať voľný priechod, vtedy je naša viera skúšaná; vtedy musíme prejaviť Kristovu pokoru a miernosť. Ani jediným slovom…“ Ani čím, priatelia? {jediným slovom} „Ani jediným slovom nemáme vyjadriť pocity prirodzeného srdca.“ To je vysoká méta, však? No Pán vám žehnaj, neuspokojujte sa s nižšou. Prosím! „Ani jediným slovom nemáme vyjadriť pocity prirodzeného srdca.“ A potom cituje náš text: „‚Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na uzdu i celé telo.‘ {Jak 3,2} – celého človeka. To čo chceme, je byť pod kontrolou Ježiša…“ Chcel by som počuť viac ako jedno „amen.“ Dám vám druhú možnosť. „Čo chceme, je byť pod kontrolou Ježiša…“ {Amen.} Áno. Chceme spočinúť na ramene Nekonečnej Sily, a povedať: „Chcem prísť k Bohu taký, aký som, a žiadať od Krista, aby mi dal víťazstvo. Budem viac než len víťazom skrze Toho, ktorý ma miloval.“

Chcem, aby ste to so mnou zopakovali. „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ {TMK 16.5} Teraz, keď viete, že to ideme povedať, chcem, aby ste to povedali tak, ako to naozaj myslíte. „V sile Ježiša Krista budem víťazom.“ Áno. Priatelia, Jeho sila je dostatočná. Môžete zvíťaziť nad vašimi myšlienkami a slovami v sile Ježiša Krista. Bez Neho nemôžete nič robiť, {Ján 15,5} avšak „všetko vládzem v tom, ktorý ma posilňuje, v Kristovi.“ {Filip 4,13} Môžem ovládať každú svoju myšlienku, môžem ovládať každé svoje slovo. Veríte tomu? {Áno.}

Pamätajte ale, že viera bez skutkov je mŕtva. {Jak 2,20} Nech nám Boh pomáha dokazovať našu vieru krotením jazyka. Niekoho by možno skôr chytala hrôza pri vyhliadke, že musí neustále držať na uzde svoj jazyk až do tej miery, aby ani len jediným slovom nedal voľný priechod svojim prirodzeným pocitom. Niekto by mohol byť naozaj trochu zdesený takou vyhliadkou. Testimonies {Svedectvá}, zv.1, str. 307: „Niekto si kladie otázku: ‚Musím byť neustále na stráži a pod sebakontrolou?‘ Bolo mi ukázané,“ hovorí Whiteová v odpovedi, „…že máme pred sebou veľkú prácu – skúmať naše vlastné srdcia, a strážiť sa so žiarlivou starostlivosťou. Mali by sme pozorovať, v čom padáme, a potom sa v tom bode strážiť. Musíme mať dokonalú kontrolu nad naším vlastným duchom. ‚Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na uzdu i celé telo.‘“ Milí priatelia, žeňte sa za tým cieľom. {Filip 3,14} Je to vysoká méta, Boh vám žehnaj. Je to vysoká méta. No pre lásku Kristovu a z moci Ducha Svätého, musíme dosiahnuť tú métu, ak chceme byť medzi 144 000. {Mar 241.8} Čo je jednou z kľúčových charakteristík tých 144 000? Zjavenie 14,5: „A v ich ústach nebola nájdená lesť.“ Žiadna lesť. „…lebo sú bezvadní pred trónom Božím.“ Bože, pomôž nám. Počujem „amen“? {Amen.} Bože, pomôž nám.

Chcem verejne prehlásiť, že som to ešte nedosiahol, ani nie som dokonalý. {Filip 3,12} No chcem vás uistiť, že pre lásku Kristovu sa ženiem za tým cieľom. {Filip 3,14} {Amen.} Sme v tom zajedno? {Amen.} Pre lásku Kristovu sa môžeme dostať do toho bodu, že by sme Ho už nikdy nereprezentovali zle ani len jediným slovom. Amen? Bože, pomôž nám. Bože, pomôž nám. Pozrite, ak sme skutočne Kristovi, potom On je: „Hospodin naša spravodlivosť“ {Jer 23,6}, pamätáte sa? A Jeho vláda sa iste prejaví v ovládaní našich jazykov. Správne? Ak tvrdíte, že ste pod vládou Krista, a váš jazyk sa úplne vymyká kontrole, potom vám to tvrdenie váš vlastný jazyk popiera. Vidíte to?

Mind, Character and Personality, str. 579: „Nemôžete byť príliš opatrní v tom, čo hovoríte, lebo vaše slová prezrádzajú aká sila ovláda vašu myseľ a srdce. Ak Kristus vládne vo vašom srdci, vaše slová budú zjavovať čistotu, krásu, a vôňu charakteru tvarovaného a formovaného podľa Jeho vôle. No od svojho pádu bol satan žalobníkom bratov, a musíte byť na stráži, aby ste nezjavovali rovnakého ducha.“ Milí priatelia, preto som taký zúfalý, keď vidím koľko kritizovania a vyhľadávania chýb je medzi nami, Božím ľudom. Absolútne popierame akékoľvek tvrdenie, že by sme mohli byť pod vládou Krista. Ak kritizujeme a vyhľadáme chyby, dokazujeme tým, že sme pod tyraniou hriechu, nášho ja a satana, pretože prejavujeme jeho ducha. On je žalobník našich bratov. {Zj 12,10} Správne? Boh vám žehnaj. Opäť tu mám ťažké bremeno, pretože ako sme už skorej uviedli, kritizovanie a vyhľadávanie chýb, je označenie samospravodlivej skúsenosti. Musíte sa zakaždým snažiť prísť k uisteniu, že ste spravodliví, a robíte to poukazovaním na to, že ste oveľa lepší, než hocikto iný, a preto poukazujete na všetky ich chyby. Je to práve preto, lebo ako ľud máme tú hroznú samospravodlivosť, sebaklam, ten mor kritizovania a hľadania chýb.

Priatelia, vyzývam vás v mene Krista slovami, ktoré sme poverení hlásať svetu: „Bojte sa Boha, a dajte mu slávu,“ obzvlášť vaším jazykom, „lebo prišla hodina jeho súdu.“ {Zj 14,7} Prosím, pochopte, akú rolu hrajú naše slová v tom súde. Počúvajte, čo sám Ježiš hovorí u Matúša 12, 36-37: „Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu; lebo zo svojich slov budeš ospravedlnený a zo svojich slov budeš odsúdený.“ To je vážny výrok, a pochádza priamo od Ježiša. Niekto z vás by mohol teraz povedať: „Fíha, to znie ako by sme boli ospravedlnení slovami… Spravodlivosť z práce môjho jazyka, čo sú vlastne slová.“ Naozaj nám Ježiš hovorí, že keď už všetko bude povedané a dokonané, budeme nakoniec ospravedlnení na základe našich slov? Toto nám hovorí? Buďte opatrní. Prosím, pochopte: Ospravedlnení sme, priatelia, jedine vierou v Slovo a v to, čo On pre nás urobil {Amen.}, avšak viera v Slovo sa bude vždy prejavovať v našich slovách. {Amen.} Viera bez slov je mŕtva, a nejde tu o chybnú citáciu Písma, hovorím o skutkoch jazyka. „Viera bez skutkov je mŕtva,“ {Jak 2,20} avšak skutky jazyka sú naše slová… Sme v tom zajedno? Takže ak máme skutočnú spásonosnú vieru v Slovo, naše slová to dokážu. Ak o tom naše slová neposkytujú dôkaz, potom nemáme vieru v Ježiša, a ak nemáme vieru v Ježiša, nemôžeme byť ospravedlnení z viery. Sledujete to?

Práve preto, Boh nám žehnaj, sa budeme pri súde zodpovedať za naše skutky: nie preto, že by sme nimi boli ospravedlnení, ale preto, že naše skutky potvrdzujú pravosť našej viery v Kristove skutky. Nestratili ste sa v tom? Toto je veľmi dôležitý bod, ktorý musíme pochopiť. Sú mnohí, ktorí nás, ako ľud, obviňujú z chápania vyšetrovacieho súdu, lebo sme vraj legalisti, ktorí učia, že sme ospravedlnení zo skutkov. Nie. Nie podľa našich… podľa Jeho. Jeho skutky nás spasia, a jedine naša viera v Jeho skutky nás spasí. No zachraňujúca viera nie je nikdy samotná. {Amen.} Sú tam vždy čo? …skutky. Vždy sa prejavuje, a bude sa vždy prejavovať obzvlášť v skutkoch nášho jazyka, v našich slovách. Sme v tom zajedno? {Amen.} Naše slová budú obzvlášť skúmané na súde práve preto, lebo to, čo vychádza z našich úst, buď potvrdzuje, alebo popiera, či máte spásnu vieru v Ježiša.

Mám pre vás otázku. Má Ježiš dostatočný dôkaz v tom skutočne bezchybnom zázname všetkého čo kedy vyšlo z vašich úst? Má adekvátny dôkaz, aby potvrdil vaše tvrdenie, že v Neho veríte? Nemusíte ju zodpovedať verejne, ale prosím, zodpovedzte si ju súkromne. Naberte odvahu, moji drahí priatelia, z toho vzácneho uistenia, že „keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám,“ čo? „aby nám odpustil.“ {1 Ján 1,9} Jeho krv zakryje záznam zlých slov, ktoré vyšli z našich úst, ale prosím pochopte, že iba pravé pokánie neodvratne povedie k premene. {Amen.} Sledujete to? Nemôžete iba ľutovať a ľutovať bez toho, že by ste rovnakou milosťou, ktorá vám odpúšťa, neprekonali aj neposlušný jazyk. Počúvate ma? {Amen.}

Pozrite, ak naozaj veríte, že Jeho milosť je dostatočná, aby vás oslobodila od trestu za hriech, budete tiež veriť, že Jeho milosť je dostatočná, aby vás oslobodila z moci hriechu. {2 Kor 12,9} Je to tá istá milosť. Tá istá milosť, ktorá vás oslobodzuje od odsúdenia, vás oslobodí spod kontroly. Amen? {Amen.} Milí priatelia, ak svojimi slovami nedokazujeme skutočnosť, že sme v Neho uverili a prijali Jeho zmocňujúcu milosť, podávame tým dôkaz, že sme neuverili a ani neprijali Jeho odpúšťajúcu milosť. {To je správne.} Proti tomu nemôžete argumentovať. Nemôžete mať odpúšťajúcu milosť bez zmocňujúcej milosti. Je to tá istá milosť. Jakub 2,17: „Tak aj viera, keď nemá skutkov, je mŕtva sama v sebe.“ Spasení sme vierou, nie skutkami, no viera, ktorou sme spasení, sa vždy prejavuje skutkami. {Amen.} Preto musí byť pri súde rýdzosť vašej viery potvrdená vašimi skutkami. Nie preto, žeby ste z nich boli ospravedlnení, ale preto, lebo potvrdzujú vaše tvrdenie, že ste ospravedlnení vierou v Jeho skutky. Je vám to všetko jasné? Chcel by som, aby ste to veľmi jasne pochopili.

Teraz si všimnite, ako sú viera a jazyk neoddeliteľné, ak sa má viera stať spásnou vierou. Je to úžasný náhľad. Nenechajte si to ujsť. Rimanom 10,9: „Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami, a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš,“ čo? „…spasený.“ Všimnite si tu, prosím, dve veci: „Keď,“ čo? „…vyznáš svojimi ústami,“ a čo ešte? „uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ Stačí len veriť vo svojom srdci? Nie. Prečo? „Viera bez skutkov je,“ aká? „mŕtva.“ {Jak 2,20} Čo je tou prvou prácou, ktorú spásna viera vykoná? Vyznanie ústami. {Haleluja.} Sledujete to? Preto nasledujúci verš hovorí, verš 10: „Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť, a ústami sa vyznáva na,“ čo? „…na spasenie.“ Počujem „amen“? {Amen.} Pozrite, celým srdcom veríte, že Kristus je Pán vašej Spravodlivosť. {Jer 23,6} No ak je tá viera pravá, vaše ústa budú dokazovať Jeho vládu, a vy to svojimi ústami aj vyznáte.

Milí priatelia, práve preto sa zločinec na kríži dostane do neba. Rozmýšľajte o tom! Dostane sa lotor na kríži do neba? Áno. Ježiš povedal: „Amen ti hovorím dnes budeš so mnou v raji.“ {Luk 23,43} Aké skutky má na svojom zázname, ktoré by potvrdili jeho vieru? Čo povedal Ježišovi, keď visel na kríži? „Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prídeš vo svojom kráľovstve!“ {Luk 23,42} Bol jediným v celom dave, ktorý ho oslovoval Pane. Ani len učeníci to neboli schopní urobiť. {DA 750.3} Jeho viera bola pravá, je tak? Bola pravá. Prejavil vyznanie svojimi ústami. Vyznal Ježiša ako Pána. Vyznal ho ako Mesiáša. „Rozpomeň sa na mňa, Pane, keď prídeš vo svojom kráľovstve!“ {Luk 23,42} To bola ohromná viera. Napriek všetkým okolnostiam tu bol muž, opovrhovaný a odmietaný ľuďmi {Iz 53,3}, a očividne tiež odmietnutý Bohom {Iz 53,4}, bitý, ranený a krvácajúci… A vierou lotor pozerá cez všetky tie okolnosti, a uvedomuje si, že je to Mesiáš hneď vedľa neho, Syn Boha,{Chvála Bohu, Haleluja} a oslovuje ho „Pane.“

Milí priatelia, nikto z nás nebude spasený pokiaľ ho nebudeme volať „Pane,“ a našimi jazykmi prejavovať Jeho vládu. {Amen.} Prosím, pochopte, že to nie je dobrovoľné.  Nie je to dobrovoľné. Matúš 10,32: „Každého tedy, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach. A kto by mňa zaprel pred ľuďmi, toho i ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Počujete aká vážna je tá pravda, milí priatelia? Ak naše ústa nevyznávajú vládu Ježiša Krista, Jeho ústa nás nemôžu vyznať pred Otcom. Prečo? Pretože sme Mu to nedovolili. Prečo? Lebo nemôže byť našou Spravodlivosťou pred Otcom, pokiaľ nie je naším Pánom tu na zemi. A Jeho vláda sa prejavuje tým, čo vychádza z našich úst. Milí priatelia, toto je… Prosím počúvajte ma, milí priatelia laodicejčania. Práve preto Ježiš hovorí, že ak sa veci nezmenia, bude musieť urobiť čo? …vypľuť nás zo svojich úst. {Zj 3,16} Prestane nás vyznávať pred Otcom ako svoj ľud, ak ho nezačneme vyznávať pred ľudským pokolením. Pochopte prosím, aké je dôležité to, o čom hovoríme.

Úpenlivo vás prosím! Ježiš prichádza, milí priatelia. {Amen.} „Bojte sa Boha, a dajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu.“ {Zj 14,7} Naučte sa Ho vyznávať svojím jazykom. Čo sa stane, keď príde? Každé koleno sa skloní a každý jazyk vyzná, že Ježiš Kristus je Pán. {Filip 2,10-11} Každý jazyk to vyzná, keď príde. Avšak milí priatelia, tragédiou je to, že drvivá väčšina jazykov urobí to vyznanie s mučivými výčitkami svedomia. {Mar 346.1} Bože, daj aby sme to my mohli urobiť s nadšením. {Mar 346.2} {Amen.} Budeme to schopní robiť len vtedy, ak sa Ho naučíme vyznávať svojím jazykom tu a teraz.

Milí bratia, sestry, prosím vás o to. Poznávajte vládu Ježiša Krista. Poznávajte Ho, ako svoju spravodlivosť, ktorou môžete byť ospravedlnení. Poznávajte Ho ako svojho Pána, aby ste mohli byť posvätení. Poznávajte Jeho vládu tak, že vás uschopní priniesť nielen každú myseľ do poslušnosti Krista {2 Kor 10,5}, ale tiež každé slovo. {Amen.} To je naším cieľom. Pre lásku Kristovu, žeňte sa za tým cieľom. {Filip 3,14} {Amen.} Postavíme sa k modlitbe?

Bože a Otče, Tvoja milosť je dostatočná. V sile Ježiša Krista budeme víťazmi. {Amen.} Bez Teba nemôžeme urobiť nič. No pre lásku Kristovu, a pomocou Kristovho Ducha, môžeme urobiť čokoľvek, o čo nás požiadaš. Požiadal si nás priviesť každú myšlienku do Tvojej poslušnosti a zvíťaziť nad jazykom a skrotiť ho. Veríme, že Tvoja milosť je dostatočná, aby nám to umožnila urobiť. Pane, pomôž našej neviere, a pomôž nám potvrdiť pravosť našej viery tým, že Ti dovolíme hovoriť Tvoje slová cez naše ústa, aby si mal pri súde dostatočné dôkazy na potvrdenie rýdzosti našej viery v Slovo, ktoré sa stalo telom, a jedine ktorého spravodlivosť nás môže ospravedlniť. Otče, sme v hodine súdu. Pomôž nám zaistiť, aby naše jazyky potvrdzovali naše tvrdenie, že veríme v Ježiša. Toto je našou modlitbou v Jeho mene a každý hovorí: „Amen.“

Ak nájdete akúkoľvek chybu v texte, budeme Vám veľmi vďační, ak nám napíšete, aby sme ju mohli opraviť. Pokiaľ máte záujem, môžte si posúvaním textu v zelenom rámiku sledovať prednášku a vidieť kontext počas pozerania videa. Ak ste stratili miesto v textovej časti, stačí dať do vyhľadávača (CTRL-F) pár slov z miesta, ktoré práve pozeráte.

0

Your Cart