Rozvoj charakteru je vraj tá  najdôležitejšia práca, aká bola kedy zverená ľuďom. Nasledujúcu hodinu budeme skúmať svoju výsadu i zodpovednosť pri nadobúdaní charakteru, aký má Kristus. Pripojte sa k nám v tomto pôsobivom cykle osobnej obnovy, keď nás kazateľ Stephen Wallace povedie „Od slávy k sláve”.

Ďakujem vám za vašu prítomnosť na dnešnom pokračovaní nášho štúdia. Už sme v 16. lekcii, však? Nazýva sa „Napísaný na doskách ľudských sŕdc” „Napísaný na doskách ľudských sŕdc” {2 Kor 3,3} Nájdete to vo svojich výtlačkoch na strane 35. Dnes večer budeme hovoriť o listoch. O živých epištolách, ako nás nazýva Biblia. Epištola je staré anglické {a grécke} slovo označujúce listy. {„poslať po niekom“} Listy, ktoré sa musia napísať, podpísať, zapečatiť a napokon doručiť. Musíme sa pozrieť na to, ako je Duch Svätý – ten, ktorého do nás vdýchol Kristus pri poverení – zapojený do celého procesu. Naším cieľom je lepšie porozumieť, ako nás Duch Svätý obnovuje od slávy k sláve a formuje náš charakter na Božiu podobu.

Je to veľmi dôležité štúdium, ale znova, duchovné veci sú len aké? Duchovne rozpoznateľné. {1 Kor 2,14} A tak, priatelia, skôr ako budeme pokračovať, musíme sa zastaviť a ako je naším zvykom, osobne pozvať do našich sŕdc Božieho Ducha. Opäť prosím o modlitby za mňa. Pokľaknime na chvíľočku.

Môj Otče na nebesiach, predovšetkým sa Ti chcem poďakovať za prednosť volať ťa mojím Otcom. Som vďačný, že som tvojou krvou vykúpeným synom, ktorého si prijal do svojej rodiny. Ježišu, ďakujem ti, že si to umožnil. A Otče, ďakujem ti obzvlášť za môjho Staršieho Brata, ktorý ma zastupuje, a prichádzam ukrytý v ňom. On je krásny, ja nie som. No ďakujem ti, že si sa rozhodol vidieť ma takého, aký som v ňom a preto ma počítaš medzi krásnych. Dáva mi to sebaistotu a svätú odvahu, keď viem, že som prijatý v Milovanom. Prichádzam pred teba, aby som požiadal o požehnanie pre seba i mojich krvou vykúpených bratov a sestry tuná, vyliatím Ducha Svätého. Chceme sa učiť a lepšie pochopiť, ako nás Duch Svätý, ktorého na nás dýcha tvoj syn, náš Spasiteľ, ako nás pretvára od slávy k sláve na tvoju podobu. Ak lepšie porozumieme, čo Duch Svätý robí, lepšie pochopíme, ako máme spolupracovať. Chceme byť živými epištolami. Chceme správne predstavovať Krista Chceme hovoriť pravdivé a krásne veci o tom, aký je. No nemôžeme, ak ty nenapíšeš jeho charakter na mäsité tabuľky našich sŕdc. Nauč nás spolupracovať v tom procese, Otče, prosím. Naliehavo sa modlím, Otče, aby si ma pri dnešnom štúdiu viedol a usmerňoval moje myšlienky a slová. Chcem hovoriť pravdu a len pravdu, pravdu ako je v Ježišovi. Celkom ma ovládni Duchom pravdy, prosím. Veď každú myšlienku a slovo tak, aby som povedal to, čo chceš ty, nič viac a nič menej. A pomôž mi, aby som to povedal tak, ako to chceš ty, aby bol Ježiš oslávený a jeho ľud poučený. Za to sa modlím v jeho mene. Amen.

Duch Svätý, ktorého do nás Ježiš vdýchol pri poverení, je jediná dostatočná sila, ktorá nás uschopňuje robiť pre Krista to, čo on urobil pre Otca. Dvakrát zopakované uistenie o pokoji je jedinou dostatočnou motiváciou a základom. S krvou a s vodou môžeme robiť pre Krista to, čo on urobil pre Otca. No chcem s vami pouvažovať o tom, ako nás Duch Svätý mení od slávy k sláve. Je jasne stanovené, že to robí jedine on, a síce v našom kľúčovom texte 2 Kor 3,18: „No my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, a premieňame sa na ten istý obraz, od slávy k sláve, ako od Ducha Pánovho.” Jednoznačne je to Duch Pána, kto nás premieňa od slávy k sláve.

No pýtam sa vás dnes, ako to Pánov Duch robí? Ako sa to celé deje? Máme o tom inšpirované myšlienky a o tie sa chcem dnes s vami podeliť. Pomôžu nám porozumieť, ako nás Duch Svätý obnovuje na povahovú podobu Krista. Citát zo Sign of the Times, 18. júl 1911. Všimnite si podstatu: „Tak ako vosk berie na seba odtlačok pečate, tak má aj duša prijímať odtlačok Božieho Ducha a uchovávať si obraz Krista.” Veľmi zaujímavé vyjadrovanie: „Tak ako vosk berie na seba odtlačok pečate…” „… odtlačok pečate, tak má aj duša prijímať odtlačok Božieho Ducha a uchovávať si obraz Krista.”

Aké grécke slovo z predošlého štúdia nám to pripomína? Kar-ak-tare, áno! To grécke slovo je v Novom zákone použité len raz, v tej pozoruhodnej básni, ktorú Pavol napísal v Židom 1,3. Opisuje v nej, ako dokonale a nádherne splnil Kristus svoje poslanie zjaviť Božiu slávu človeku. Ako znela tá báseň? „… ktorý súc odbleskom jeho slávy a výslovným obrazom jeho podstaty…” Pamätáte si to grécke slovo preložené ako „výslovný obraz”? „Kar-ak-tare. Kar-ak-tare.“ Z tohto slova máme slovo „charakter”. Aj mnohé ďalšie jazyky používajú veľmi podobné slovo. Aké grécke slovo to bolo? Pamätáte sa na našu slovnú štúdiu? {8. lekcia}

V akom význame ho používali za najdávnejších čias? Na čo odkazovalo? Na rytca alebo raziča mincí. A ako plynul čas, začalo sa používať na označenie nástrojov, ktoré rytci používajú – na rydlo, razidlo, ciachovačku. No v novozákonnej dobe sa vzťahovalo na samotné rytie, vykonávané nástrojmi, ktoré pritom rytec používal. Otisk, ktorý bol urobený na akýkoľvek materiál alebo povrch. Presne toto znamená slovo „kar-ak-tare”.

Počujete ten koncept v tomto vyjadrení, v tomto výroku? „Tak ako vosk berie na seba odtlačok pečate, tak má aj duša prijímať odtlačok Božieho Ducha a uchovávať si obraz Krista.” Keď Boh nanovo vyrýva podobu svojho charakteru do nás, aký nástroj pritom používa? Ducha Svätého. Ten je tým ryteckým nástrojom a my máme prijať ten odtlačok, aby sme si uchovali čo? Obraz Krista. Súhlasíte? Ďalej, kde to je, kam máme ten odtlačok získať? Nemá byť napísaný na kamenné dosky, tak ako bolo Desať prikázaní, ale na mäsitých doskách nášho srdca. 2 Moj 32,16: „Tie dosky boli Božím dielom, písmo bolo písmom Božím, vyryté na doskách.” Toto je odkaz na kamenné dosky. A v Starej zmluve napísal Boh svoj zákon na kamenné dosky. Podľa novozmluvného sľubu ich však napíše kam? Do našich sŕdc a myslí… Do našich sŕdc a myslí. {Jer 31:33}

A my máme toto písmo prijať, aby sme vďaka tomu stali živými epištolami a vo svojich životoch zjavovali krásny charakter Ježiša Krista. 2 Korintským 3,3: „Veď na vás je zjavné, že ste Kristov list, nami prislúžený, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách ľudských sŕdc.“ Tak opäť tu máme jasne určený nástroj na rytie alebo písanie: je ním Duch Svätý. A na akú plochu Duch Svätý píše? Na mäsité dosky našich sŕdc. Drahí priatelia, lenže v našich srdciach niet prirodzeného sklonu prijať toto písmo. My máme od prírody kamenné srdcia. Čo musíme teda urobiť? Dostať nové srdce! Ezechiel 36,26-27: „Dám ti nové srdce a vložím do teba nového ducha, zoberiem z tvojho tela to kamenné srdce a dám ti srdce mäsité.” Teraz si prosím všimnite, že slovo „mäsité” tu nie je použité rovnako ako v Novom zákone, kde je zhodné s telesným. Tu je „mäsité” v zmysle mäkké, nie „telesné”. Toto srdce je mäsité, jemné a vnímavé, schopné prijať a uchovať si niečo, čo je naň napísané. {ochotné sa učiť} Je to srdce, ktoré nám ponúka Boh a chce dať. 27. verš: „Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.” Pozrite, toto vpisovanie Ducha Svätého do našich sŕdc priamo vplýva na naše správanie, je tak? Keď je do našich sŕdc vpísaný zákon lásky, naše správanie bude v súlade s týmto zákonom lásky. {Rim 13,10} A budeme chodiť podľa jeho ustanovení, zachovávať a plniť jeho nariadenia.

Všimnite si obzvlášť to, čo nám Duch Svätý vpisuje do sŕdc. Citát z The Kress Collection, s. 122, nám dáva osobitný náhľad: „Nikdy nezabudnite, že pravé kresťanstvo prichádza skrze hlboké vštepenie biblických zásad do srdca a charakteru. Musí to byť individuálna práca, viditeľne vyjadrená.” Opäť si všimnite, že to, čo je napísané na našich srdciach, sa musí čo? Zjavovať v našich životoch, je tak? Musí sa to viditeľne vyjadriť. No špeciálne si spolu so mnou všimnite, čo konkrétne je vyryté alebo napísané do našich sŕdc. Čo je to? Biblické zásady. Ó, priatelia moji, popracujte na tom so mnou.

Čo sú to princípy? Čo sú? Prosím, vedzte, že princípy sú odlišné od pravidiel a predpisov. Čo sa smie a čo nesmie. Čo sa smie a čo nie, pravidlá a predpisy, sú aplikáciami zásad na úrovni správania. No zásady sú niečo hlbšie a zásadnejšie ako pravidlá a predpisy. Rozumiete, čo sa tu snažím vysvetliť? Pre lepšie pochopenie to doložím príkladom. Čo sa týka vývoja charakteru, sú v ňom isté inštrukcie, čo robiť a čo nie, založené na veľmi dôležitej biblickej zásade.

Jedným bodom „čo robiť” je venovať významný a kvalitný čas hlbšiemu zblíženiu sa s Ježišom Kristom, ako nám je zjavený v Svätom Písme. Ďalším „čo robiť” by mohlo byť: Nájdite si čas na pobyt v prírode a pozorujte Božie dielo a zjavenie jeho slávy a lásky v nej. Jedno „čo nerobiť” v rozvoji povahy: Nemrhajte ani minútu sledovaním toho, čo na nás dopadá skrze obrazovky médií tohto sveta. S veľkým sebaovládaním sa zdržím výkladu ohľadne tohto. Lebo ak sledujete také veci, sledujete to, čo je telesné, čo je svetské, čo je zmyselné, to, čo je materialistické a čo je egoistické. Nepozerajte na také veci. Tak toto bolo o tom, čo robiť a čo nie, konkrétne pokyny, pravidlá a predpisy. Aká zásada je však za tým všetkým? Biblická zásada znie: Meníme sa na to, na čo sa pozeráme, meníme sa na podobu toho, čo sledujeme. Chápete rozdiel medzi princípom, a pravidlami a predpismi? Opakujem: pravidlá a predpisy sú konkrétne aplikácie zásad v správaní. Avšak tu je biblická zásada oveľa rozhodujúcejšia. Pozeraním sa meníme, meníme sa na podobu toho, na čo sa pozeráme.

Moji drahí priatelia, nemôžem dostatočne zdôrazniť dôležitosť chápania biblických zásad. Je nevyhnutné, aby sme im rozumeli, až potom môžeme rozumovo spĺňať konkrétne „robiť” a „nerobiť”, lebo ak nerozumieme základnému princípu, nemôžeme porozumieť, prečo sa od nás očakávajú určité veci a prečo iné zase robiť nemáme. A mimochodom, toto je veľmi závažné pri výchove detí. Veľmi často svojím deťom vravíme, že niečo nemajú robiť. A ako odpovedia? „Prečo? Prečo?“ A čo im zvyčajne povieme? „Lebo som to povedal!” Boh nám odpusť. Samozrejme, v určitých prípadoch je to nevyhnutné, lebo možno nie sú dosť staré na to, aby pochopili základné princípy. Lenže moji drahí priatelia, svojím deťom sme neurobili žiadnu láskavosť, ak im dávame len veľa príkazov a zákazov. Musíme si sadnúť a vysvetliť im základné princípy. Až potom im pravidlá a predpisy môžu dávať zmysel. Nepovieme im len: „Nepozeraj ten televízny program!” Sadneme si a vysvetlíme im, že pozeraním sa meníme, meníme sa na to, na čo sa pozeráme. A je to tak preto, že sme tým, čo prebieha v našej mysli. A to, čo nám behá po rozume je priamo podmienené a ovplyvnené tým, čím si kŕmime mozog cez svoje zmysly. {Amen.} A to, čo ste si naprogramovali v mysli, to vás robí takým človekom, akým ste. Preto si nemôžeme dovoliť programovať svoje mysle tým odpadom, pretože my túžime byť takí, aký je Ježiš. A pozrite, teraz budú už aj rozumovo chápať, prečo majú poslúchať. Začína im to dávať zmysel, prečo sa od nich očakáva, že isté veci robiť budú a iné nie.

A moji drahí priatelia, presne toto chce náš Nebeský Otec robiť so svojimi deťmi. Počúvate ma? {Amen.} Chce, aby sme poslúchali rozumne. Nechce, aby naše náboženstvo bolo ako kontrolný zoznam s hromadou príkazov a zákazov. Praje si, aby skrze Ducha Svätého mohol vpísať do našich sŕdc biblické zásady. Chce, aby sme rozumeli princípom skrytým za pravidlami a predpismi, aby sme sa nimi inteligentne riadili. Nemôžem dosť zdôrazniť, aké je dôležité, aby sme dovolili Duchu Svätému napísať, hlboko vryť do nášho srdca biblické princípy.

Ideme k srdcu. Pochopte, prosím: znamená to nielen ich rozumovo pochopiť, musíme si ich aj zamilovať s celým srdcom. Všimnite si, toto nemá byť napísané len do mysle, ale aj kde? Do srdca. Inými slovami, tieto princípy si zamilujeme a vieme oceniť. A keď dospejeme k milovaniu a váženiu si týchto princípov, potom nebudeme mať ten strašný problém zosúladiť sa s pravidlami a predpismi, ktoré sú ich aplikáciami. A práve tak dozrievame vo svojej kresťanskej skúsenosti. Tak rastieme. Keď po prvýkrát začíname ako bábätká, áno, možno musíme len poslúchať príkazy a zákazy, lebo to od nás žiadal ten, o ktorom vieme, že vie, čo je pre nás najlepšie. Veríme mu a vieme že nás miluje, tak napredujeme a poslúchame, hoci nechápeme prečo. Lenže Boh nás takto nechce nechať. Chce, aby sme boli múdri, čo sa týka jeho zákona. Preto hovorí: „Poďme…” čo? „… premyslime si to spoločne.” {Iz 1,18} Chce, aby nám jeho princípy dávali zmysel. A je práve Duch Svätý, ktorý nám dáva pochopiť. „Nikdy nezabudnite, že pravé kresťanstvo prichádza skrze vštepenie biblických princípov do sŕdc a charakterov.“ {KC 122.2}

Jeremiáš 31,33: „Toto však bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po týchto dňoch, hovorí Pán. Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.” Myseľ a srdce: čo tam počujete? Rozum a náklonnosť, myšlienky a pocity. O čom hovoríme? O charaktere, presne tak, o charaktere. A práve toto je samozrejme citované v Židom 10,16 ako novozmluvné zasľúbenie. Židom 10,16. Teraz o tom, čo Duch Svätý robí pre nás. A my musíme s ním spolupracovať a dovoliť mu to, skrze čítanie Biblie a úsilie porozumieť týmto princípom, áno? Nemôžete len očakávať, že Duch Svätý vám vyryje biblické princípy do srdca bez toho, aby ste s ním pri tom spolupracovali. Pri čítaní Biblie prosíte Boha, aby vám zjavil tieto zásady zo svojho Slova. A potom, ako s ním spolupracujete, s Duchom Svätým, aby vám do srdca mohol vštepiť podobu Kristovho charakteru? Tak moji drahí priatelia, že sa pre lásku Kristovu rozhodnete poslúchať biblické princípy a uvádzate svoje myšlienky a pocity do súladu s Duchom Božieho zákona.

Mimochodom, povedal som tam niečo veľmi dôležité! Prosím pochopte, že je veľký rozdiel, moji priatelia, je veľký rozdiel medzi zosúladením svojho správania s literou zákona a zosúladením svojich myšlienok a pocitov s duchom zákona. {Amen} Je v tom veľký rozdiel. A je načisto neodmysliteľné, ak chceme spolupracovať s Duchom Svätým pri obnove Kristovho charakteru v nás, od slávy k sláve, aby sme mali meno, ktoré predstavuje Božie cnosti, napísané v srdciach, na mäsitých tabuľkách našich sŕdc. Je úplne nevyhnutné, aby sme sa naučili zosúlaďovať svoje myšlienky a pocity s Duchom zákona… Nevyhnutné.

Písmo na to poukazuje niekoľkými spôsobmi. Príslovie 7,1.3: „Syn môj, drž sa mojich slov, moje prikázania si uchovaj.” Kde? „U seba. Napíš si ich na tabule svojho srdca.” Pozrite, píše ich tam Duch Svätý, lenže ako s ním spolupracujeme? Tak, že sa ich rozhodneme dodržiavať. Keď sa rozhodneme svoje myšlienky a pocity zosúladiť s nimi. Takto spolupracujeme pri ich zapisovaní do našich sŕdc.

Ako hovorí Dávid v Žalme 119,11: „V srdci som si skryl tvoju reč, aby som…” čo? „… proti tebe nehrešil!” „… aby som proti tebe nezhrešil!”

Citát zo Sons and Daughters of God, s. 318. Mám rád toto vyjadrenie, počúvajte: „Povznášajúce sily sú na dosah každého človeka. Pod Božím dohľadom môže mať človek neskazenú, posvätenú, vyvýšenú a zušľachtenú myseľ.” Nadchýna vás to? Ten potenciál? Malo by vás to nadchnúť. „Z Kristovej milosti je myseľ človeka uschopnená milovať a oslavovať Boha-Stvoriteľa. Pán Ježiš prišiel na tento svet predstaviť Otca. … Kristus bol dokonalým obrazom osoby svojho Otca a prišiel na náš svet obnoviť v človeku mravný obraz Boha, aby mohol človek, hoci padlý, skrze dodržiavanie Božích prikázaní byť hlboko preniknutý a označený pečaťou Božieho obrazu a povahy.” Moji drahí priatelia, ako sa do nás hlboko odtlačí svätý obraz a charakter? Skrze poslušnosť. Ako? Skrze poslušnosť. Viete, vždy keď sa rozhodneme zosúladiť svoje myšlienky a pocity pre lásku Kristovu a v sile Ducha Svätého – zosúladiť ich s duchom zákona, čoraz hlbšie sa do nás vštepuje podoba povahy Ježiša Krista. Učíme ovládať svoje myšlienky a pocity, a čo sú myšlienky a pocity dohromady? Charakter. Učíme sa ovládať svoje myšlienky a pocity duchom zákona, ktorým je láska. To je spôsob ako sme pretváraní obnovovaním našich myslí. Je to duchovný proces. Toto mení spôsob ako vlastne zmýšľame a cítime tu hore v súkromí našej mysle.

Väčšina z nás sa vo svojom kresťanskom prežívaní snaží zmeniť iba svoje správanie. Kresťanstvo skrze úpravy správania. Lenže skutočné kresťanstvo je kresťanstvo skrze zmenu myslenia. Súhlasíte? Preprogramovanie našej mysle tak, aby myslela inak, než sme zvyknutí. Zvykli sme uvažovať pod kontrolou zákona sebectva. No keď nám Duch Svätý napíše zákon do srdca a pre lásku Kristovu a v sile Ducha Svätého sme sa naučili ovládať svoje myšlienky a pocity duchom zákona, ktorým je láska, meníme sa obnovou svojej mysle… Svojej mysle. Toto je tak dôležité, aby sme pochopili, ako to funguje. Kvôli tomu hovorí Dávid v žalme 19,8.9: „Hospodinov zákon je…” aký ? „… dokonalý, obracia dušu späť.” Duch Svätý používa zákon na obrátenie našej duše. „Hospodinovo svedectvo je isté, prostého robí múdrym. Hospodinove ustanovenia sú správne, srdce napĺňajú radosťou. Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo.”

Rimanom 6,17: „Ale vďaka Bohu, že vy, hoci ste boli otrokmi hriechu, stali ste sa…” akými? „… zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktoré vám bolo zverené. A oslobodení súc od hriechu, stali ste sa otrokmi spravodlivosti.“ Oj, toto milujem. Chcem byť otrokom spravodlivosti. Amen? Boli sme otrokmi hriechu, otrokmi sebectva už dosť dlho. A je to despotický pán. Kiež nám Boh pomáha učiť sa byť otrokmi spravodlivosti, otrokmi lásky. Je to láskavý, vľúdny Pán, Pán lásky. A moji drahí priatelia, je veľkou radosťou byť pod vládou Kniežaťa lásky. Je to tak, uisťujem vás, že je. Je prekrásne byť otrokom, nevoľníkom Ježiša Krista… Je to tá najväčšia radosť, akú kedy tento človek poznal {ukazuje na seba}, a chcem ju prežívať v svojom živote ešte oveľa plnšie.

No tu je náš problém… Priamo tu je ten problém. Pretože sme naozaj majstri v ovládaní svojho správania sa podľa litery zákona, že si mnohí z nás myslia, že vedieme nefalšovaný kresťanský život, hoci v skutočnosti to tak vôbec nie je. A moji priatelia, prepáčte, ak to vyznieva tak, že sa stále k tomu vraciam, ale musím. Prečo? Lebo tento problém je medzi nami veľmi rozšírený. A opäť, nehovorím to zo svojej autority, ale na základe autority Pravého Svedka. {Zj 3,14} Čo hovorí o Laodicee? Sme vlažní, ani studení ani horúci. {Zj 3,16} A pamätáte sa, ako sme to definovali? Pamätáte sa na to?

Studený – čo to znamená? To jest to robiť zlé veci zo zlých dôvodov.

Horúci – čo to znamená? Robiť správne veci zo správnych dôvodov.

Vlažný, čo to znamená? Robiť správne veci zo zlých dôvodov.

Pozrite, s dostatočne motivovaným egom môžeme robiť pozoruhodné výkony pri zosúlaďovaní svojho správania s literou zákona. Presne toto znamená mať zdanie pobožnosti. {2 Tim 3,5} Mať čo? Len zdanie pobožnosti. Ale zapierať jej čo? Moc. Viete, moc evanjelia spočíva v jeho schopnosti premeniť nás zmenou nášho myslenia. {Rim 12,2} Urobí z nás nových ľudí. {2 Kor 5,17} Počujem „amen”? {Amen} Akým spôsobom sa staneme novými bytosťami skrze evanjelium – skrze jeho obnovujúcu moc? Dostaneme nové telo? Nie, to nie je to, čo nás robí tým, kým sme. Aspoň zatiaľ nie – to dostaneme až nakoniec. Ako sa však tvorivá moc evanjelia prejavuje v našich životoch teraz? Skrze obnovu nášho myslenia na Kristovu podobu. Pozrite, ako človek premýšľa vo svojom srdci, taký vskutku je. {Pr 23,7} A skrze moc evanjelia sa učíme myslieť tak radikálne odlišne, že sa stávame nové stvorenie. Stávame sa novým človekom. Naše myslenie sme zvykli riadiť duchom a zákonom sebectva. No keď prijímame zákon lásky a pre lásku Kristovu sa učíme ovládať svoje myšlienky a pocity týmto zákonom, tak sa vlastne stávame úplne iným človekom… Novým stvorením.

A drahí moji priatelia, viete čo? Táto skúsenosť, ktorú by sme my všetci ako skutoční kresťania mali mať, nie je až taká bežná. Nie je až taká bežná. Medzi nami, Božím ľudom, je veľa pokrytectva. A znova – ja vás nesúdim, neodvažujem sa vás súdiť. No zdieľam s vami posudok Pravého Svedka. Pozrite, čo hovorí o Laodicei? Myslíme si, že sme akí? Bohatý som, aj mi zbožia pribúda a nepotrebujem ničoho. A pritom ani nevieme, že sme akí? Biedni, mizerní na poľutovanie, chudobní i slepí i nahí. {Zj 3,17} Ako môžme žiť v takom sebaklame? To preto, lebo zachovávame určitú formu zbožnosti. Odviedli sme „skvelú prácu”, keď sme si pekne obielili vlastné hroby… {Mt 23,27} A teraz sme strašne dojatí tým, ako dobre vyzerajú… Boh nám pomáhaj. Počujem amen? {Amen} Boh nám pomáhaj.

Oj, brat môj, sestra moja, počúvajte tento výrok zo Signs of the Times, 18. júl 1878: „Formálne vyznanie viery v Krista nikoho nespasí, rovnako ako ani formálne dodržiavanie zákona. Boží zákon sa musí poslúchať zo srdca. Jeho princípy sa musia realizovať v živote a viera v Ježiša Krista ako Spasitela sveta sa musí prejavovať v našom živote a povahe, inak nenastalo žiadne skutočné obrátenie.” Počujem amen? {Amen} Žiadne pravé obrátenie… Desí ma však to, že toľkí z nás formálne vyznávajú vieru a formálne dodržiavajú zákon. Jediné čo máme je vonkajšie správanie sa v súlade s literou zákona. A v skutočnosti sme neprežili toto vpísanie zákona na živé dosky našich sŕdc… Našich sŕdc…

Ó, priatelia, keď zakúsime to, že zákon nám bude napísaný na srdce, skutočne pocítime, ako sa náš prístup k zákonu načisto zmení. Pozrite, aká je prirodzená myseľ? Je nepriateľská voči Bohu – nepodriaďuje sa Božiemu zákonu, lebo sa ani čo? Nemôže. {Rim 8,7} A prirodzený človek nemôže byť nadšený Božím zákonom či ho naozaj milovať, lebo jeho telesná myseľ Boha nemiluje a zákon je jednoducho písomným záznamom Božieho charakteru. {COL 305.3} Čiže prirodzená mysel nemôže milovať zákon. Proste nemôže.

Ale telesná myseľ môže byť schopná; viete, kvôli udržaniu si dobrej povesti, prinajmenšom – viete, oceniť fakt, že ak žijeme v súlade s literou zákona, budeme obdivovaní a rešpektovaní… A bude ho zachovávať z tohto motívu. Lenže to nie je pravá poslušnosť – je to sebecká motivácia. Presne toto robili zákonníci a farizeji, aby vyzerali dobre vďaka svojmu pedantnému dodržovaniu litery zákona. Motivovalo ich však vlastné ego. Keď je nám však zákon napísaný na srdce, čo nás motivuje? Láska. 2 Korintským 5,14.15: „Lebo láska Kristova nás núti, ktorí sme usúdili toto: že ak jeden zomrel za všetkých, potom všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel i vstal z mŕtvych.” A keď niekoho motivuje láska, moji drahí, poslušnosť, prosím, vypočujte ma, poslušnosť už ani nepovažuje za povinnosť. Stáva sa čím? Potešením. {Ž 40,9}

Najlepšie sa sami otestujete, či vám bol zákon napísaný alebo nie na mäsité dosky srdca Duchom Svätým, keď sa sami seba úprimne spýtate: „Aký je môj postoj k poslúchaniu zákona?” Je to skôr povinnosť alebo vskutku potešenie?

Zajtra… Niečo mi hovorí, aby som sa vám toto povedal: Zajtra, keď pôjdete do modlitebne, prečo tam pôjdete? Lebo sa to od vás očakáva, lebo to je vaša povinnosť? A robíte to už toľko rokov, a veľa ľudí by si všimlo, keby ste tam nešli a čudovali by sa, prečo tam nie ste? Prečo pôjdete zajtra do modlitebne? Moji drahí priatelia, pochopte, že ak je dodržiavanie soboty povinnosť, tak sobotu nesvätíte. Áno, svätenie soboty je povinnosť, ale ak je to povinnosť pre vás, tak sobotu skutočne nedodržiavate. Ak ju naozaj dodržiavate, budete nachádzať potešenie v Pánovi soboty tak veľmi, že odloženie všetkého ostatného na 24 hodín bokom, len aby ste strávili čas s ním, ani nepovažujete za povinnosť. Je to vaše najväčšie potešenie. Na ten deň sa tešíte po celý týždeň. Počujem „amen”? Chápete? Toto je skutočné zachovávanie soboty.

A viete, čo ma tak veľmi trápi na mnohých mojich drahých spoluadventistoch siedmeho dňa? Vypočujte ma, hovorím s vami na rovinu. Väčšina z nás sa dychtivejšie teší na sobotňajší západ slnka ako na západ slnka v piatok večer. Prečo? Pretože je to povinnosť… A tak nejako sa nám uľaví, keď sa to celé skončí. A môžeme sa vrátiť k tomu, čo sme skutočne chceli robiť uplynulých 24 hodín. Ale nerobili sme, pretože sme tam nemohli ísť a robiť to, ak sme mali svätiť sobotu. A tak hneď ako slnko zapadne, vytiahneme pukance, zapneme televíziu alebo si pustíme DVD. A strávime sobotňajší večer pri filmoch… Pretože telesný človek bol 24 hodín „hanebne zanedbaný“ a je naozaj hladný. Je to nefér, hovoriť také veci? Obávam sa, že nie je, moji priatelia. A prosím vedzte, ak sa to čo len trošku podobá vašej skúsenosti, vy sobotu nezachovávate. Vy sobotu proste nezachovávate ich. Nezaujíma ma, ako technicky dokonale ladíte s literou zákona. Najlepší dodržiavatelia soboty podľa litery zákona boli tí, čo tak úzkostlivo chceli dostať telo Pána soboty dolu z kríža, aby neporušili sobotu. A ak si myslíte, že takéhoto pokrytectva nie sme schopní, prosím vás, pouvažujte o tom znova.

Viete, Izaiáš 58 to hovorí veľmi jednoducho a jasne, že ak sa máme radovať v Pánovi soboty… „Ak odvrátiš svoju nohu od pošlapávania soboty, aby si nečinil to, čo sa tebe ľúbi v môj svätý deň, ale nazveš sobotu rozkošou, svätým dňom Pánovým cteným, a keď ju budeš ctiť tak, že nebudeš konať svoje cesty a prevádzať to, čo sa tebe ľúbi, ani hovoriť daromné slovo, vtedy budeš mať rozkoš v Hospodinovi.” A čo on urobí? „A dám ťa voziť po vysokých miestach zeme a budem ťa kŕmiť dedičstvom Jakoba, tvojho otca, lebo ústa Hospodinove hovorili.” {Iz 58,13-14} Ó, bratia, sestry, to je zachovávanie soboty. Počujem „amen”? {Amen} To je zachovávanie soboty.

A mimochodom, pochopte tu niečo zásadné. Viete, čo je to sobota? Je to Bohom daná 24-hodinová generálna skúška. 24-hodinová generálna skúška, ktorá má pomôcť jeho ľudu pripraviť sa na tisícročný sobotu. {Zj 20,6} Počuli ste, čo som práve povedal? Aká stará je planéta Zem? Okolo 6 000 rokov. Koľko trvá milénium? 1 000 rokov. U Pána je jeden deň ako… 1 000 rokov. {2 Pet 3,8} Čo teda znamená milénium? Je to sobota siedmeho tisícročia ako siedmy deň. A všetci pôjdeme do Božieho domu uctievať ho po celých 1 000 rokov. Rozumiete tomu? Priatelia moji, prosím spomeňte si, čo sme si povedali minule večer? Boh nevezme do neba nikoho, kto čo? Kto tam nebude šťastný. Viete, ako vari najlepšie zistíme, či sme alebo nie sme skutočne pripravení na cestu domov s Ježišom a uctievanie Boha počas 1 000 ročnej soboty? Tak, že sa pýtajte sami seba, aký je váš postoj k 24-hodinovej sobote. Počujete, čo vám hovorím? Naozaj si myslíte… sledujte ma teraz. Zamyslite sa nad tým so mnou. Buďte k sebe naozaj úprimní, otvorení a objektívni… Naozaj si myslíte, že ak sa sotva dokážete zdržať a nerobiť všetky tie veci, ktoré by ste radi robili 24 hodín, a zatnete zuby a zachováte 24-hodinovú sobotu, lebo vám to káže povinnosť, myslíte, že budete šťastní pri zachovávaní tisícročnej soboty? No tak, naozaj si to myslíte? Prosím, zamyslite sa znova… Prosím, zamyslite sa znova. Boh nevezme do neba nikoho, kto by tam nebol šťastný.

Moji drahí priatelia, prosím pochopte, že poslušnosť musí byť motivovaná láskou, ak má byť potešením. Súhlasíte? „S radosťou činím tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon je” kde? „… v mojom srdci” {Ž 40,9}. Keď je nám zákon lásky napísaný na mäsité tabule našich sŕdc, nájdeme vskutku potešenie v poslušnosti. Prečo? Lebo milujeme Boha nadovšetko a blížnych nesebecky… A to je napĺňanie zákona. Láska je naplnením zákona. {Rim 13,10} A mimochodom, ak poslúchame z iného dôvodu než z všetko-prevyšujúcej lásky k Bohu a nesebeckej lásky k blížnym, neposlúchame vôbec… Neposlúchame vôbec… Je mi jedno, aké správne sa javí naše správanie. Neposlúchame, ak nášho ducha nemotivuje láska. Musíte to pochopiť, moji drahí priatelia.

A v poslúchaní niet potešenia, ak ho nemotivuje láska. A práve pre toto sú mnohí svedomití dodržiavatelia zákona medzi adventistami siedmeho dňa mizerní a nešťastní ľudia. Pretože zatínajú zuby a pokúšajú sa donútiť napechovať telesné srdce do duchovnej formy… A život je potom ako zážitok vo zvieracej kazajke. Na všetko, čo prirodzene chcú robiť, im zákon vraví: „Nie, to nemôžeš robiť!” A všetko, čo od nich zákon vyžaduje, prirodzene netúžia robiť, ale budú škrípať zubami a prinútia sa spraviť to, lebo sa musia správať dosť dobre na to, aby šli do neba. Moje srdce tak súcití s tými, čo tak žijú! A je mi ich veľmi ľúto, pretože z dlhoročných osobných skúseností sám viem, aké to je! Pán vám žehnaj, práve kvôli tomuto to takto vášnivo prežívam, všetku tú samospravodlivosť, sebaklam, pretože som tam bol sám… po celé roky. Predvádzal som skvelú šou, ale ako neobrátený človek. A absolútne žiadna radosť…

Tí, ktorí umožnili Duchu Svätému písať na ich srdcia, ktorí skutočne dostali to nové srdce, môžu čestne povedať s Dávidom a Kristom: „S radosťou činím tvoju vôľu, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom srdci.” {Ž 40,9} A Boží zákon budú poslúchať pre lásku Kristovu a z lásky k strateným dušiam. 1 Petra 1,22: „A tak očistiac svoje duše poslušnosťou pravdy skrze Ducha v nepokryteckom milovaní bratov vrúcne milujte jedni druhých z čistého srdca.” Drahí priatelia, to je poslušnosť, súhlasíte? {Amen} To je poslušnosť. Máme tu koncept zapečatenia…

Prosím, dajte mi chvíľku, aby som sa ho s vami dotkol. Písmo hovorí v Efežanom 1,13, a zbežne sme si to všimli minulý večer, ale chcem si to všimnúť znova s vami, ak dovolíte… Otvorte si so mnou Biblie, pretože to nie je vo vašich výtlačkoch. Efežanom 1,13.14: „… v ktorom aj vy, počujúc slovo pravdy, evanjelium svojho spasenia, v ktorom aj uveriac, zapečatení ste Svätým Duchom zasľúbenia.” Boli ste čo? „… zapečatení Svätým Duchom zasľúbenia, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie nadobudnutého vlastníctva, na chválu jeho slávy.”

Zapečatenie má tri stránky a tie chcem s vami v krátkosti zvážiť. Predovšetkým, čím sme zapečatení? Duchom Svätým. Sme zapečatení Duchom Svätým. On je nástroj, ktorý Boh používa na toto zapečatenie. A keď spolupracujeme s Duchom Svätým, môžeme získať a udržať si tú milú a čarovnú podobnosť ktorú nám Duch Svätý vtláča do sŕdc a myslí. A čo je na nás napísané? Čo má toto zapečaťovanie s nami do činenia? Mám tu výrok, o ktorý by som sa rád s vami podelil. Nie je vytlačený, ale nachádza sa v Signs of the Times, 1. november 1899. „Tí, čo prijmú pečať živého Boha, majú Otcovo meno napísané na čele.” Páči sa mi to. „Tí, ktorí prijmú pečať živého Boha, majú Otcovo” čo? „… meno napísané na čele.” Pamätáte sa, keď Mojžiš na Sinaji povedal: „Ukáž mi, prosím, svoju slávu!” {2 Moj 33,18} Čo povedal Boh? Že čo urobí? „Vyjadrím svoje meno.” A čo potom vyjadril? Dobré vlastnosti, ktoré tvoria jeho charakter. „Hospodin, Hospodin Boh, ľútostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a veľký čo do dobroty a pravdy, ktorý zachováva milosť tisícim a odpúšťa neprávosť, prestúpenie a hriech” atď. {2 Moj 34,6-7} Čo je Božie meno? Je to jeho charakter.

A čo je teda tou pečaťou? Božia povaha. Je to Boží charakter, moji priatelia. A v zapečaťovaní zohrávame aktívnu, spoluúčinnú úlohu, keď sa učíme spolupracovať s Duchom Svätým a zosúlaďujeme svoje myšlienky a pocity so zákonom lásky. Takýmto spôsobom je Otcov charakter je napísaný na mäsité dosky našich sŕdc. A keď sa podľa inšpirovaných slov tak ustálime v pravde … {GW 84.3}

Páči sa mi tento citát, našiel som to v Maranatha, s. 200. „Len čo bude Boží ľud zapečatený na ich čelách –“ a tu dáva aj vysvetlenie: „nie je to nejaká viditeľná pečať alebo znak, ale ustálenie sa v pravde, tak intelektuálne ako aj duchovne, takže sa nepohnú…” (keď prídu otrasné skúšky) Čo teda znamená byť zapečatený, čo sa týka našej spolupráce? Znamená to pre lásku Kristovu vypestovať návyk ovládať svoje srdcia, myšlienky a pocity Duchom lásky, že nebudeme ani len v pokušení hrešiť proti nemu spôsobom, akému by sme podľahli. Môžeme byť pokúšaní – dovoľte mi opraviť sa – môžeme byť pokúšaní, ale tomu pokušeniu nikdy nepodľahneme. Dospejem tak ďaleko, že by sme radšej, čo? Radšej zomreli, ako vedome porušili Boží zákon {COL 160.2}, čo i len na úrovni svojich, čo? svojich myšlienok… Čo i len na úrovni svojich myšlienok. Moji priatelia, presne o tomto je naša spolupráca v tomto zapečaťovaní.

A keď to zakúsime, je tu tretí rozmer zapečaťovania, ktoré dostaneme… A práve to robí anjel. Zjavenie 7,2.3: „A videl som iného anjela, ktorý vystupoval od východu, ktorý mal pečať živého Boha a kričal veľkým hlasom na štyroch anjelov, ktorým bolo dané škodiť zemi a moru, a hovoril: Neškoďte zemi ani moru ani stromom, pokiaľ“ čo? „… nepopečatíme služobníkov nášho Boha na ich čelách.” Čo sa to tu odohráva? Je to posledné vyvrcholenie zapečaťovania, ktoré sa odohrávalo počas nášho kresťanského života. Keď dospejeme až tam, že budeme takí ustálení v pravde, že by sme radšej zomreli, ako vedome porušili Boží zákon, Boh posiela svojich anjelov, aby nás označili, označili na čele.

Počúvajte, ako to opisuje inšpirované slovo. Nájdete to v Maranatha, s. 243: „Čo je pečaťou živého Boha, ktorá sa odtlačí na čelách jeho ľudu? Je to znak, ktorý môžu prečítať anjeli, no žiadne ľudské oči, pretože anjel skazy musí vidieť tento znak vykúpenia…” Anjel skazy musí čo? Vidieť tento znak. Ó, moji drahí priatelia… Pamätáte sa, ako už raz anjel zhubca preskočil? {2 Moj 12,27} A aký viditeľný znak zachránil životy prvorodených? Bola to krv, áno. A moji drahí priatelia, aj my musíme mať znak, aby nás anjel zhubca mohol preskočiť pri poslednom výkone odvetnej spravodlivosti. Oj, prosím, bratia a sestry, spolupracujte s Duchom Svätým pri získavaní tejto pečate. Je to duchovný proces a na každom kroku v ňom musíme pre lásku Kristovu rozumieť, ako máme spolupracovať.

Zajtra sa zameriame najmä na našu úlohu v spolupráci. Názov zajtrajšieho štúdia znie „Nadovšetko stráž svoje srdce.” {Pr 4,23} Musím sa s vami zamerať na nevyhnutnosť ovládania myšlienok Duchom zákona. Toto je miesto, kde v našom seminári urobíme prechod k posúdeniu našej úlohy v spolupráci. Zatiaľ sme viac menej hovorili o opatreniach, vďaka ktorým sa môže v nás Božia sláva obnoviť. A to posledné opatrenie bolo o Duchu Svätom a ako on pôsobí. No teraz sa potrebujeme zamerať na našu úlohu v spolupráci s Duchom Svätým. Povstaňme a pomodlime sa.

Otče nebeský, duchovné veci sú rozpoznateľné len duchovne. A pre tých z nách, ktorí nemajú s tebou duchovné skúsenosti, môžu byť tieto veci veľmi ťažko pochopiteľné. Ale Otče, prosím pomôž, aby nás to neodradilo. Pomôž nám radšej naliehavo prosiť o duchovné rozpoznávanie. A prosiť o hlbšie skúsenosti v duchovných veciach. Pomôž nám naučiť sa spolupracovať s Duchom Svätým, keď pracuje na našom duchu, aby sme sa mohli skutočne meniť zvnútra von. Otče, toľkí z nás už dlhú dobu pracujú na svojej zmene zvonka dnu. Naše kresťanstvo bol prakticky „program na úpravu správania sa“. Ale Pane, som ti však taký vďačný, že nám ponúkaš zmeniť nás zvnútra skrze transplantáciu srdca a premenou, obnovou nášho zmýšľania. Ó, Pane, kiež to zažijeme v našich vlastných životoch. A nauč nás, ako máme spolupracovať s tebou v tomto procese, tak ako pokračujeme v našich štúdiach. Toto je moja modlitba v Ježišovom mene. Amen.